Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážení páni ministri, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som sa zapojil do rozpravy o návrhu rozpočtu na rok 2011. Ak dovolíte, rozdelím svoje vystúpenie do dvoch takých oblastí. Z nich prvá sa bude týkať rezortu spravodlivosti a kapitoly Najvyššieho súdu, nakoľko som členom ústavnoprávneho výboru, a v tej druhej časti sa budem viac venovať otázkam dopadu rozpočtu na rok 2011, na...
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážení páni ministri, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som sa zapojil do rozpravy o návrhu rozpočtu na rok 2011. Ak dovolíte, rozdelím svoje vystúpenie do dvoch takých oblastí. Z nich prvá sa bude týkať rezortu spravodlivosti a kapitoly Najvyššieho súdu, nakoľko som členom ústavnoprávneho výboru, a v tej druhej časti sa budem viac venovať otázkam dopadu rozpočtu na rok 2011, na hospodárenie samospráv, predovšetkým obcí a miest.
Takže k tej prvej časti, ktorú som avizoval, je rezort ministerstva spravodlivosti.
Čo mňa vcelku pozitívne prekvapilo, je, že v roku 2011 vzrastú výdavky v rezorte spravodlivosti o 6,88 %. A v zásade môžeme tento krok hodnotiť ako pozitívny, nakoľko cieľom je dosiahnuť na Slovensku vymožiteľnosť práva. Ale na druhej strane ak sa pozrieme, akým spôsobom sú tieto prostriedky alokované, tak vidno, že už takéto záruky nám tento rozpočet určite neposkytuje. Môžeme konštatovať v nejakej podrobnejšej analýze, že napr. narástol v roku 2009 počet obvinených a odsúdených o 13,2 %, narastá počet obvinených a odsúdených a väznených osôb v ďalšom období opätovne. To znamená, že ten nárast je masívnejší. Ale napr. ak si porovnáte kapitálové výdavky na rok 2011, dochádza k zmenám vo vnútornom členení kapitálových výdavkov a dochádza k poklesu investícií vo väzenstve. To znamená, mne to absolútne nedáva žiadnu logiku, že zdvíha sa nám počet odsúdených osôb, ktoré by mali niekde vykonávať svoj trest, na druhej strane klesajú kapitálové výdavky vo väzenstve, to znamená, že nebudeme ich mať kde umiestniť, budeme opätovne čakať niekoľko rokov, kým sa dostanú na výkon trestu, a v podstate normálni, slušní ľudia v tejto republike budú týmito osobami opätovne ohrozovaní.
Ak som hovoril o vymožiteľnosti práva na Slovensku, tak sa presuniem ku kapitole Najvyššieho súdu. Keďže vo všeobecnosti sa dá predpokladať, že súlad medzi ministerkou spravodlivosti a predsedom Najvyššieho súdu a možnosť nejakého spoločného zasadnutia za jeden rokovací stôl nie je v dohľadne, tak dovoľte, aby som predniesol jeden pozmeňujúci návrh ku kapitole Najvyššieho súdu.
Pozmeňujúci návrh znie:
Príloha č. 3 v kapitole Najvyšší súd Slovenskej republiky sa mení nasledovne: „1. v stĺpci 1 (výdavky celkom) sa suma „8,032 705 mil. eur“ nahrádza sumou „8,568 400 mil. eur“, 2. v stĺpci 3 (výdavky spolu bez prostriedkov EÚ) sa suma „8,032 705 mil. eur“ nahrádza sumou „8,568 400 mil. eur“, 3. v stĺpci 5 (mzdy, položka 610) sa suma „5,455 363 mil. eur“ nahrádza sumou „5,852 321 mil. eur“.“
Príloha č. 3 v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa mení nasledovne: „1. v stĺpci 1 (výdavky celkom) sa suma „3,604 955 065 mld. eur“ nahrádza sumou „3,604 419 370 mld. eur“, 2. v stĺpci 3 (výdavky spolu bez prostriedkov EÚ) sa suma „3,604 955 065 mld. eur“ nahrádza sumou „3,604 419 370 mld. eur“, 3. v stĺpci 5 (mzdy, položka 610) sa suma „1,526 350 mil. eur“ nahrádza sumou „1,129 392 mil. eur“.
Odôvodnenie predloženého návrhu. K 1. 9. 2010 bol rozpočtovým opatrením č. 6 Ministerstva financií Slovenskej republiky znížený počet pracovných miest na Najvyššom súde o 36 a bol tomu znížený prislúchajúci objem mzdových prostriedkov. Neplnenie zamestnanosti na Najvyššom súde bolo spôsobené nedostatkom priestorov. V septembri 2010 sa vytvorili priestorové podmienky, ktoré umožňujú prijatie 36 asistentov sudcov.
Potreba asistentov sudcov je nevyhnutná z dôvodu efektívneho výkonu súdnej moci a navrhované zvýšenie rozpočtu predstavuje prostriedky na mzdy a odvody do poisťovní za týchto sudcov.
Vážené dámy a páni, ja osobne si myslím, že v prípade kapitoly Najvyššieho súdu by sme sa mali oprostiť od jednofarebného videnia vzťahu terajšej vládnej koalície k osobe predsedu Najvyššieho súdu. A mali by sme úplne jasne zvážiť opodstatnenosť požiadaviek, ktoré Najvyšší súd má. Mne sa zdá absolútne nelogické, ak rok, dva roky pracujete na tom, aby ste vytvorili priestorové podmienky na umiestnenie ďalších pracovníkov, investujete tam prostriedky, vytvoríte adekvátne prostredie, že tí pracovníci tam môžu nastúpiť, a na druhej strane keďže doteraz neboli tieto miesta obsadené z objektívnych dôvodov, škrtnete v rozpočte na budúci rok finančné prostriedky na ich mzdy a odvody. Nejedná sa o žiadnu zásadnú sumu. Celková suma, o ktorú sa navyšuje kapitola Najvyššieho súdu, je 535 695 eur. Ak by som to dával do nejakej logickej súvislosti s niektorými inými výdavkami v rezorte ministerstva spravodlivosti, spomenul by som sumu 28 mil. eur, ktoré sa našli na odmeny pre znalcov, advokátov, notárov, exekútorov, svedkov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorými boli mnohé faktúry po lehote splatnosti. To znamená, na jednej strane nájdeme 28 mil. eur v rezorte spravodlivosti na vyplatenie faktúr pre tie osoby, ktoré som spomínal, čo ja osobne považujem za správne, lebo tie faktúry boli mnohé po lehote splatnosti a v právnom štáte by sa záväzky mali platiť, len na druhej strane nerozumiem tomu, ak je našou prioritou vymožiteľnosť práva na Slovensku a nikto, ani z vládnej koalície, na výbore nikdy nespochybňoval, či sú alebo nie sú potrební asistenti sudcov na Najvyššom súde, vždy na ústavnoprávnom výbore došlo k zhode, že asistenti sudcov na Najvyššom súde by pomohli rýchlejšiemu konaniu a zlepšili by vymožiteľnosť práva na Slovensku. Z tohto pohľadu považujem tento návrh za úplne legitímny a verím, že budete zvažovať svoje hlasovanie. A bol by som rád, ak by tento návrh získal u vás aj podporu. Verím, že táto moja žiadosť, prosba smerom k vám nezostane len v takej formálnej rovine, aj keď som realista.
Dámy a páni, dovoľte, aby som sa dotkol druhej oblasti, ku ktorej sa chcem vyjadriť. A to je vplyv štátneho rozpočtu na rok 2011 na rozpočty obcí a miest.
Obce a mestá budú mať v roku 2011 nárast finančných prostriedkov voči roku 2010. Ak by som si zobral také holé porovnanie, tak nárast prostriedkov v roku 2011 oproti roku 2010 by mal byť o 15,2 %. Ak hovoríme o náraste v takomto pomernom čísle, tak mnohí z vás si povedia, tak o čom chce hovoriť, keď im rastú prostriedky o 15,2 %. Ja to ale vrátim do polohy roku 2010, keď v roku 2010 bol výpadok rozpočtov obcí a miest mínus 18,4 %. A to už je vrátane dodatkových dotácií, ktoré prišli z vlády dve, jedna vo výške 33 mil. eur a druhá vo výške 39,5 mil. eur ako dodatkové dotácie na činnosti obcí a miest. Je pravdou, že boli rokovania medzi Združením miest a obcí Slovenska a ministerstvom financií alebo vládou Slovenskej republiky o tom, že by bolo potrebné dofinancovať niektoré činnosti, ktoré zostali nedofinancované. Žiaľ, celá diskusia zostala v polohe dostanete 39,5 mil. eur a zbytok musíte niesť na svojich pleciach. Ak by som vyjadril tieto čísla v absolútnej hodnote, tak ten rozdiel, ktorý chýba obciam a mestám na Slovensku v roku 2010, by bol 240,765 mil. eur, čo nie je zanedbateľná čiastka. Ak budeme hodnotiť hospodárenie obcí a miest v roku 2010, tak budeme musieť pri mnohých obciach a mestách konštatovať, že hospodárenie bolo deficitné a určite bude navyšovať aj deficit verejných financií Slovenskej republiky. Takže v tomto prípade ja sa obraciam so žiadosťou na vládu Slovenskej republiky a ministra financií predovšetkým, aby pri tých rokovaniach, ktoré budú určite nasledovať ďalej, bol ústretový, lebo výpadok 240 mil. nie je možné jednoducho uniesť na pleciach obcí a miest.
Ja sa dotknem ďalších dopadov, ktoré sú predovšetkým negatívne a dotýkajú sa obcí a miest. Jedným z tých dopadov je východisko makroekonomické. A to je inflácia, ktorá by sa v roku 2011 mala zvýšiť na trojnásobok oproti roku 2010, čo bude opätovne znamenať zvýšenú záťaž rozpočtov obcí a miest. Je to predovšetkým zvýšenie cien energií, bude to zvýšenie cien všetkých tovarov, dotkne sa to zvýšenia dane z pridanej hodnoty, spotrebných daní a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, všetky základné funkcie, ktoré zabezpečujú obce a mestá, budú týmto dotknuté.
Môžeme ísť po jednotlivých kapitolách úplne kľudne ďalej.
Dostaneme sa ku kapitole ministerstva dopravy, kde ministerstvo dopravy navyšuje prostriedky na cestnú infraštruktúru o 184,509 mil. eur, čo v konečnom dôsledku znamená zásadné spomalenie budovania cestnej infraštruktúry. Dámy a páni, toto považujem za jednu z obrovských chýb, ktorá sa deje na Slovensku, lebo tie hladové doliny, ktoré sú predovšetkým na strednom a východnom Slovensku, zostanú naďalej hladovými. A jednoducho prebudiť život v týchto lokalitách okrem toho , že tam dobudujeme nadradenú cestnú infraštruktúru, nie je možné. Druhý problém, ktorý tu nastáva, je to zaťaženie obcí a miest dopravou. Sú spomalené alebo zastavené budovania obchvatov mnohých obcí a miest s intenzitou dopravy, ktorá sa hýbe nad 25 000 až 30 000 vozidiel denne, ktoré prechádzajú cez jednotlivé obce a mestá. Viete si vy predstaviť život, že máte de facto súvislý tok automobilov 24 hodín denne a že keď chcete prejsť cez cestu, tak pokiaľ nie ste hazardér so svojím životom, tak musíte stáť polhodinu pri ceste, aby ste prešli na druhú stranu? Zvážte, prosím vás, pri rozpočte na rok 2011 aj tieto okolnosti, lebo ja rozumiem tomu, že rozpočet je o makroekonomických charakteristikách, ale z pohľadov starostov obcí a primátorov miest to nie sú len makroekonomické čísla, ale aj jednoducho podmienky pre život v lokalitách, v ktorých tí obyvatelia žijú.
Ďalej by som sa dotkol kapitoly bývania a výstavby. Dotácie zo štátneho rozpočtu na bytovú politiku v roku 2011 klesajú oproti roku 2010 o 14,988 mil. eur a gro krátenia je v oblasti výstavby a obnovy bytového fondu. Ja by som vám dal do pozornosti pripravované zmeny v legislatíve, ktoré pripravujete vy, ktoré sa týkajú bývania osôb v reštituovaných domoch. Tieto osoby buď budú musieť pristúpiť na komerčné nájomné, ktoré si mnohé osoby, ktoré obývajú tieto byty, nebudú môcť dovoliť, alebo jednoducho budú musieť opustiť byty, v ktorých žijú niekoľko desaťročí. Aké je tu riziko? Ja som doteraz nezaznamenal z polohy štátu žiadne riešenie, ktoré by ponúkalo budovanie nájomných bytov, kde by sa tieto osoby presťahovali, kde by za normálnych podmienok mohli žiť, a v prípade, že sa jedná o starších obyvateľov, môžem použiť aj slovo, v pokoji a v normálnych podmienkach aj dožiť. Nemôžete preniesť zodpovednosť za riešenie reštitúcií v uplynulom období zo štátu na obce a mestá. V tomto, si myslím, je absolútne nezastupiteľná úloha štátu, ktorý túto zodpovednosť musí prevziať na seba. A riešenie musí ísť aj cez dotácie na bytovú výstavbu tak, aby štát garantoval tie činnosti, ktoré zagarantovať má.
Dovoľte mi dotknúť sa ďalšej oblasti a tou je podpora cestovného ruchu. V roku 2011 mierne stúpne podpora cestovného ruchu, ale aj to len vďaka európskym fondom a zakontrahovaným projektom. Ale v ďalších rokoch podľa návrhu rozpočtu na roky 2012 a 2013 táto podpora cestovného ruchu dramaticky klesá. A v roku 2013 bude podpora cestovného ruchu tvoriť len 50 % podpory z roku 2010. Ja chcem upozorniť aj na fakt, že obce a mestá sa v predchádzajúcom období zapojili po zhodnotení možností rozvojov svojho územia do mnohých projektov týkajúcich sa cestovného ruchu. Nainvestovali tam svoje vlastné prostriedky, urobili mikroregióny Združenia obcí a miest, uchádzali sa o prostriedky z fondov Európskej únie. A dneska tým, ako staviate rozpočet na roky 2011 až 2013, im beriete akúkoľvek možnosť aj ilúziu, že tieto projekty budú môcť byť dotiahnuté do zdarného konca. Ja osobne si myslím, že je to absolútne nezodpovedné. A v oblasti cestovného ruchu ako jednej z oblastí národného hospodárstva, ktorá môže prinášať značnú pridanú hodnotu, ale predovšetkým značnú zamestnanosť v oblastiach, kde iných investorov nedostaneme, ak hazardujeme s týmito vecami, tak robíme veľmi zle.
Dámy a páni, šport tu bol nie veľmi dávno komentovaný. Ja by som opätovne povedal a prihováral sa za to, treba dať viac peňazí do športu. Ja nie som zástancom podpory len vrcholového športu, ale ak pán Poliačik hovoril, že alternatívou sú aj počítače, ja nehovorím, že nie sú jeho alternatívnou aj počítače, ja len hovorím, že ak chceme mať zdravé deti, tak potrebujú sa aj pohybovať, ak chceme dať deťom inú alternatívu, ako sú drogy, krčma, fajčenie, tak jednou z najlepších alternatív, ktorú im vieme poskytnúť v rámci trávenia voľného času, je športové vyžitie. A preto sa prihováram za to, aby viac prostriedkov išlo do budovania podmienok pre mládežnícky šport, pre ten amatérky šport, pre šport, ktorý sa robí na obciach a mestách. Tu nejde o to, ktorý starosta to dostane, či je to starosta za KDH, či je to starosta za Smer alebo za kohokoľvek kandidoval, tu ide o to, že všetky tie deti, ktoré žijú v tých obciach a mestách a ktoré nepoznajú politické podfarbenie, majú priestor pre svoje vyžitie a majú alternatívu trávenia voľného času.
Rozvoj vidieka, pôdohospodárstvo. Predovšetkým v rozvoji vidieka klesajú výdavky medziročne v roku 2011 o 225,954 mil. eur. A je to spôsobené predovšetkým tým, že výrazne klesajú prostriedky z Európskej únie, čím sa automaticky znižujú aj prostriedky spolufinancované zo štátneho rozpočtu. V druhom a treťom roku tejto vlády ide podpora vidieka na absolútne nereálne úrovne. Dámy a páni, ktorí sedíte v tejto rokovacej sále, Slovensko má 2 891 obcí a miest, z toho je 138 miest, 2 753 obcí. Slovensko je vidiecka krajina, či si to chcete alebo nechcete priznať. A z tohto pohľadu musí byť aj adekvátna podpora rozvoja vidieka. Nemôžeme sa sústreďovať len na podporu veľkých miest, budovania stredísk a vracať sa do obdobia sedemdesiatych rokov, keď niektoré obce budú vyhlásené za zánikové a možno pár šťastných bude rozvojových. Je to cesta, ktorá bola prekonaná. Je to cesta, ktorá dostala absolútne jasné nie v roku 1989. Ak sa chcete vracať k tejto ceste, tak sa vraciate k totalite inými spôsobmi. Ja osobne si myslím, že táto cesta je absolútne nesprávna.
Pán minister Mikloš, neviem, nevidím ho v tejto sále, ale tie slová, ktoré poviem, chcem adresovať jemu. A to je otázka povodní, ktorá nie je dostatočne reflektovaná v štátnom rozpočte. Je pravdou, že dochádza v roku 2011 k navýšeniu prostriedkov na ochranu pred povodňami, ale v rokoch 2012 a 2013 je plánovaný pokles týchto prostriedkov a v roku 2011 sú nedostačujúce opatrenia, ktoré pridelilo ministerstvo financií Úradu vlády vo forme prostriedkov vo výške 33,5 mil. eur na povodňové nápravy, lebo tieto prostriedky nestačia na komplexné riešenia problémov. My sme sa s pánom ministrom Miklošom sporili, myslím, že to bolo pri návrhu rozpočtu na rok 2007 alebo 2008 o protipovodňovej ochrane. A v období, keď vláda Roberta Fica chcela navýšiť a navyšovala prostriedky na protipovodňovú ochranu, sme boli označovaní za betónových lobistov. Ja som vtedy zdôrazňoval, že v prípade povodní sa nikto nepýta, akého je politického zafarbenia, ale každý prípad zatopeného domu, utopeného človeka je veľkou osobnou tragédiou. V prípade povodní to opätovne nemôžeme posudzovať len cez makroekonomické čísla, ale treba sa na to pozerať cez konkrétne ľudské osudy, lebo o tom by mala byť práca poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Takže, dámy a páni, ja vás žiadam, aby sme sa nad týmito slovami zamysleli a lepšie si pozreli návrh rozpočtu predovšetkým na roky 2012 a 2013, lebo pri tom roku 2011 nemám ilúziu, že bude nejako významnejšie upravený.
Dotkneme sa ďalších predovšetkým problémových vecí.
A jedným z najväčších problémov je, a som rád, že tu vedľa mňa na mieste navrhovateľa sedí pán minister Mihál, zákon o sociálnych službách. Pán minister, existenciu finančného problému, ktorý vyplýva z realizácie tohto zákona, uznáva aj vaše ministerstvo, ktoré zriadilo pracovnú skupinu pod vedením štátnej tajomníčky pani Nicholsonovej na riešenie problematiky zabezpečovania sociálnych služieb od roku 2011. To, čo musím ale povedať, je, že doteraz ministerstvo nepredložilo žiadny návrh na systémové a ani čiastkové riešenie situácie, aj keď je zrejmé, že z dôvodu nezabezpečenia finančných prostriedkov bude zákon o sociálnych službách od 1. januára 2011 v podstatnej časti obcí nevykonateľný. Pán minister, opätovne to podčiarkujem a opätovne to zvýrazním, zákon v mnohých mestách a obciach, predovšetkým v obciach, bude od 1. januára 2011 nevykonateľný. Myslím si, že cieľom by malo byť prijímať v Národnej rade zákony, ktoré sú vykonateľné a ufinancovateľné. Podľa fiškálnej decentralizácie je východiskom financovania sociálnych služieb výnos z dane z príjmov fyzických osôb pridelený podľa počtu obyvateľov nad 62 rokov. Podľa prognózy výnosu z dane z príjmov fyzických osôb na rok 2011 bude tento výnos v 993 obciach nižší, ako boli v tomto roku požadované priemerné ekonomicky oprávnené náklady zriaďovateľov domovov seniorov za umiestnenie jedného občana. Hovorím o 993 obciach. V ďalších 883 obciach bude možné z prideleného výnosu z dane z príjmov fyzických osôb poskytnúť dotáciu na úhradu nákladov v domove seniorov maximálne pre dvoch občanov zo zhruba 142 občanov obce nad 62 rokov. Čiže to je nejaký štatistický údaj. A tým sa vyčerpajú finančné možnosti pre ostatných občanov nad 62 rokov. A tieto obce už nebudú môcť poskytnúť žiadne iné sociálne služby, napr. ani opatrovateľskú službu. Ja sa pýtam, prečo je tento návrh rozpočtu postavený tak, že na jednej strane dávame občanom ilúziu, že môžu byť umiestnení v domovoch, na druhej strane vytvárame priestor pre súkromné organizácie na to, aby tie služby mohli poskytovať, ale na tretej strane nemáme to z čoho vyfinancovať a bude to jeden vážny problém. Z hľadiska štatistiky chcem k tomuto povedať aj to, že v tomto roku má podľa štatistiky pripadať jeden občan v sociálnom zariadení na 30 občanov nad 62 rokov. To znamená, že na základe skúseností z tohto roka je možné v roku 2011 očakávať žaloby od občanov alebo poskytovateľov sociálnych služieb minimálne na 1 826 obcí z dôvodu neplnenia ich zákonných povinností v oblasti sociálnych služieb v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov zapríčineného nerešpektovaním princípu, že s presunom kompetencií musia byť na obce presunuté aj finančné prostriedky. Dámy a páni, to číslo zopakujem ešte raz. Nejedná sa o jednu, dve, päť obcí, ide o 1 826 obcí na Slovensku. Toto číslo je absolútne alarmujúce. A prosím vás, aby ste sa nad týmto číslom zamysleli a zreálnili návrh štátneho rozpočtu na rok 2011. Ja viem, že to nepôjde v polohe toho, čo bude schválené na tomto zasadnutí Národnej rady, ale viem, že existujú prostriedky na presuny v rámci rozpočtu v roku 2011. A, pán minister, pokiaľ vaša vláda nechce vystupovať len deklaratívne, ako ste ústretoví a sociálnejší voči občanom, ako bola predchádzajúca vláda Roberta Fica, tak musíte sa týmto faktom jednoducho zaoberať a musíte vytvoriť aj finančné predpoklady na to. A najjednoduchším finančným predpokladom by bolo, keby rozpočtové prostriedky, myslím, že je to bod 07E v prílohe č. 4, boli viazané vo výške 51,8 mil. eur na financovanie sociálnych služieb. To by bolo najčistejšie riešenie, ktoré by sa vedelo prijať. Žiaľ, odvaha na takéto riešenie sa vo vládnej koalícii nenašla. Ale verím, že bude zachovaný zdravý rozum a nájde sa iné riešenie, ktoré aspoň čiastočne pomôže vykryť nedostatok finančných prostriedkov.
Ak budeme hovoriť o doložke finančných vplyvov k zákonu o sociálnych službách, tam sa hovorí, že obce majú kryť výdavky na nové kompetencie z lepšieho výnosu z dane z príjmov fyzických osôb. Ja chcem ale upozorniť na dve čísla. V dobe prijímania zákona, v roku, myslím, 2008 mali obce výnosy vo výške 1,28 mld. eur a mali 3 705 kompetencií a úloh, ktoré vykonávali. V roku 2011 je navrhovaný rozpočet výnosov obcí vo výške 1,228 mld. eur, to znamená menej ako v roku 2008, ale počet kompetencií a úloh, ktoré obce majú vykonávať z týchto peňazí, je 4 480, na jednej strane pokles financií, na druhej strane obrovské zvýšenie počtu úloh a kompetencií, ktoré majú obce vykonávať. Môžete hovoriť čokoľvek, takýto obrovský nárast kompetencií a úloh sa zo zníženého počtu finančných prostriedkov nedá zabezpečiť. Ak ste vy, vážená súčasná vláda, hovorili, že nie je problémom zoškrtať finančné prostriedky na mzdy v roku 2010 o 10 %, a také išlo aj usmernenie z ministerstva financií, tak reálna skutočnosť ku koncu roku 2010 bude niekde na úrovni 5 %. To znamená, zvážte to, na úrovni štátu sa to nedá, ako to môžete očakávať a žiadať od obcí a miest.
Ak dovolíte, len niekoľko posledných záverečných slov. Opätovne budem poukazovať na novelu dane z príjmov, bod 34. Ja myslím si, že k tomuto som vystupoval dostatočne a nebudem opakovať, aké nové úlohy obciam a mestám vznikajú.
Chcel by som upozorniť na kapitolu ministerstva životného prostredia, kde dochádza v roku 2010 k nárastu o 10,4% na čistiarne odpadových vôd, ale na druhej strane chcem upozorniť aj na záväzky Slovenska. Viem, že na tejto schôdzi Národnej rady je predložený návrh pána poslanca Ďurkovského, ktorý hovorí o tom, že by sa mali nájsť finančné prostriedky na zabezpečenie záväzkov Slovenskej republiky, ktoré sú, že do konca roku 2010 budú odkanalizované a čistené vody z obcí a miest nad 10 000 obyvateľov. Ale ja chcem upozorniť v tejto kapitole aj na záväzky Slovenska k roku 2015, kedy majú byť odkanalizované a čistené odpadové vody z obcí nad 2 000 obyvateľov. V tejto súvislosti, pán minister, vám určite nebude neznáme, keď ste sa pozerali na túto problematiku, že ani prostriedky Európskej únie určite nebudú stačiť na to, aby sme si tento záväzok splnili. A myslím si, že cestou na to, aby sa splnil tento záväzok, je, aby sa navýšili v budúcnosti prostriedky v Environmentálnom fonde. Je to nástroj financovania environmentálnych aktivít, ktorý je regulárny, má svoju históriu, myslím si, že tam pracujú aj odborníci, ktorí vedia posúdiť jednotlivé projekty. A cesta do budúcnosti by mohla viesť aj cez posilnenie Environmentálneho fondu.
Ak dovolíte, ja by som ešte upozornil možno politicky na jednu skutočnosť. A to je skutočnosť, že pri obhajovaní tohto štátneho rozpočtu, pán minister, tvrdíte, že škrtaním v roku 2011 sa zníži reálny rast HDP na Slovensku, ale vytvorí to predpoklady na dynamický rast HDP v rokoch 2012, 2013 a nasledujúcich. Ja si to neviem dať do súvisu s tabuľkou, ktorá porovnáva plány rastu HDP v nasledujúcich rokoch, keď v roku 2014 bude reálny rast na úrovni zhruba 4 %, predpokladaný rast na rok 2011 je 3,3 %, to je ten avizovaný pokles, ale dynamický rast, ktorý sa zvýši v roku 2012 na 4,5 % a v roku 2013 na 4,7 %, ak je dneska možno cez 4 %, no ja v tom nejakú zásadnú dynamiku nevidím, možno nerozumiem číslam, ale ak zásadný rast je zo 4 % na 4,5 %, tak asi to nebude celkom dynamické.
Chcem povedať, že aj na týchto číslach, ktoré som tu prezentoval, poukazujem na problémy, ktoré sú v štátnom rozpočte, ktoré sa dotýkajú obcí a miest. A chcem povedať, že tak ako rozpočet v sebe obsahuje veľké riziká pre obce a mestá, obsahuje aj výrazné riziká z hľadiska príjmov pri predpokladoch vývoja svetovej ekonomiky. A myslím si, že tento rozpočet nevytvára dobré predpoklady pre budúcnosť Slovenska. A z tohto dôvodu ho nemôžem podporiť. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
