Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte aj mne, aby som vyjadril svoj názor na predkladanú novelu Zákonníka práce alebo na pár ustanovení, lebo keby to bolo k celej novele, asi by to bolo príliš dlhé.
Chcem, pán minister, povedať na začiatok, že najväčším prínosom pre firmu je spokojný a motivovaný zamestnanec. A myslím si, že toto by malo byť cieľom Zákonníka práce, aby sa vytvorili väzby pracovnoprávneho charakteru medzi zamestnancom a zamestnávateľom do takej podoby, aby bol spokojný aj zamestnávateľ, aby bol spokojný aj zamestnanec. Jednostranné zmeny nie sú prínosom ani pre zamestnancov, ani pre firmu, lebo akákoľvek nespokojnosť sa odzrkadľuje na obidvoch stranách. Preto ak dovolíte, by som začal najskôr tvrdeniami, ktoré sa objavovali v predchádzajúcom období. A týkali sa dĺžky nadčasovej práce, kde predstavitelia vládnej koalície argumentovali, že podľa prieskumov verejnej mienky ľudia na Slovensku chcú pracovať viac. No určite áno, ale musíme si dať otázku, prečo chcú ľudia na Slovensku pracovať viac. Ak budeme hľadať odpoveď na túto otázku, tak povieme, že nie je to v tom, že by sa cítili nevyťažení a potrebovali by viac pracovať a viac sa sebarealizovať. Ale odpoveď hľadajme vo výške priemernej mzdy na Slovensku, ktorá je dneska 769 eur. Ak hovoríme, že takmer dve tretiny ľudí majú plat nižší, ako je priemerná mzda, tak musíme povedať aj to, že takmer polovica ľudí nedosahuje priemernú mzdu, teda nedosahuje mzdu ani 500 eur. Takže ak hľadáte odpoveď na otázku, prečo chcú ľudia na Slovensku pracovať viac, je to vo výške priemernej mzdy a vo výške mzdy celkovo. A musíme hľadať metódy na to, aby sme našli nástroje na zvyšovanie mzdy, a nie na zvyšovanie pracovnej doby.
Teraz konkrétne k Zákonníku práce.
Zvýšenie rozsahu nadčasovej práce z 250 na 400, resp. 550 hodín ročne nad plánovaný fond pracovného času. Ak si rozmeníme sumu 400 hodín ročne, je to de facto legalizácia šiesteho pracovného dňa v týždni. Ak budeme hovoriť o tom, že pred 100 rokmi si ľudia vydobyli osemhodinový pracovný čas alebo bojovali za osemhodinový pracovný čas a vtedy sa pracovalo 6 hodín v týždni, tak môžeme úplne kľudne povedať, že s touto podobou Zákonníka práce sa posúvame značne dopredu, teda takmer 100 rokov dozadu.
Poďme si povedať niečo aj o 550 hodinách nadčasovej práce u tých zamestnancoch, ktorí s tým súhlasia. Pritom všetci hovoríte o tom, že je to predovšetkým otázka dobrovoľnosti. Ak hovoríte o dobrovoľnosti, tak ja sa spýtam: Pracovali ste niekedy v zahraničných firmách, ktoré pôsobia dnes na Slovensku, alebo videli ste, ako pracujú ľudia v týchto firmách? Ja som mal veľmi emotívny zážitok, keď som videl tieto pracovné podmienky, ktoré, samozrejme, pri páse boli v celku dobré, ale pre mňa bola šokujúca otázka prestávky počas poruchy na páse, keď ľudí od pásu priviedli do vymedzeného priestoru, ktorý bol malý, kde ľudia museli povinne sedieť, pomaly ako žiaci v škole s rukami za chrbtom. Boli tam viac natlačení ako kurence v hydinárni. A to už považujem za nehoráznosť. V tomto parlamente prijímame desiatky zákonov a v poslednej dobe sa nám množia zákony na ochranu zvierat, škoda, že vládna koalícia nechce v pracovnoprávnych vzťahoch chrániť aj ľudí, pre ktorých by predovšetkým Zákonník práce mal byť určený. Chcem sa spýtať, či si myslíte, že je normálne, že pracovníci v týchto firmách sa pýtajú na potrebu tak ako žiaci v základných školách, a to aj počas vynútených prestávok. Ja sa chcem spýtať, či ste zažili niekedy psychický tlak, ktorý je vytváraný na týchto pracovníkov, keď osem hodín denne niekto po nich v jednom kuse vrieska, že ak sú nespokojní, tak jednoducho môžu odísť, lebo pred bránami stoja zástupy tých, ktorí ich chcú nahradiť. Ak zhrnieme všetky tieto fakty, tak potom sa vás chcem spýtať, o akej dobrovoľnosti tu hovoríte, keď hovoríte, že nadčasová práca sa v zásade bude diať na dobrovoľnej báze. Alebo sa spýtam ešte inak: Nemáme byť nakoniec vôbec povďační ministerstvu práce za to, že nezavádza v Zákonníku práce fyzické tresty, tak ako to niektorí tzv. investori na Slovensku skutočne požadujú?
Dámy a páni, ja by som sa vrátil k hlavnej téze, ktorú si prijala táto vláda pri kreovaní programového vyhlásenia vlády. A tou tézou je znižovanie nezamestnanosti. Mne logika hovorí, že čím je dlhšia pracovná doba zamestnanca pri rovnakej produktivite práce, tým je potreba menšieho počtu zamestnancov. Skúste mi to vyvrátiť. Ale mne logika hovorí jednoducho toto. V čase konjunktúry, prirodzene, rastie objem zákaziek. A dnes sa nachádzame, myslím, už v čase konjunktúry. A zvýšením počtu nadčasových hodín určite bude klesať potreba nových pracovníkov a jednoducho ľudia budú nútení pracovať za takmer rovnaké peniaze aj pri týchto podmienkach. Odporučím pozrieť sa na § 121, v ktorom sa hovorí: „Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť okruh zamestnancov, pre ktorých vo výške mzdy bude zohľadnená aj práca nadčas.“ Toto jednoznačne potvrdzuje to, o čom som hovoril pred chvíľočkou.
Kvalita podnikateľského prostredia, ktorú idete vytvárať týmto Zákonníkom práce. Možno ju vidíte v zrušení súbehu výpovednej lehoty a odstupného, čím sa výrazne zlepšuje podnikateľské prostredie znižovaním nákladov pri prepúšťaní zamestnancov, samozrejme, na úkor týchto zamestnancov. Ja sa vás pýtam, aká progresívna zmena toto je?
Dovoľte vyjadrenie k ďalším ustanoveniam.
Finančná náhrada za neoprávnenú výpoveď, ktorá má byť ohraničená deviatimi platmi. Ja sa vás chcem spýtať: Považujete toto v právnom štáte za normálne a akceptovateľné? Ja osobne si myslím, že to je absolútne neakceptovateľné. Ak zavedieme takúto klauzulu do zákona, tak tento štát nemôžeme ďalej nazývať právnym štátom. Poďme na postupnosť krokov. Dostanem výpoveď, ktorú považujem za neoprávnenú. Dám žalobu na súd o určenie neplatnosti výpovede, ale nemôžem sa ďalej zamestnať. Žijem zo sociálnych dávok. Pri súčasnej výkonnosti súdov, za 2, 3, 4, 5 rokov sa možno domôžem spravodlivosti a dostanem doplatených deväť platov. Aký je toto právny štát? Ak štát zavádza takéto obmedzenie, musí podľa môjho názoru prevziať na seba buď doplatenie náhrady mzdy počas celej doby, ak toto uzákonil, alebo uložiť súdu právoplatne rozhodnúť v lehote napr. šiestich alebo deviatich mesiacov, pokiaľ je zamestnanec krytý pracovným právom. Inak nemôžeme v žiadnom prípade hovoriť o právnom štáte. Právny štát vo vašom podaní sa týmto stáva štátom, kde sa majú dobre iba právnici a ostatní majú jednoducho iba smolu.
Ak dovolíte, veľmi krátko sa vyjadrím aj k návrhu pani poslankyne Gibalovej. A to je návrh, že starobný dôchodok je možnosťou pre danie výpovede. Zaznelo v tejto ctenej poslaneckej snemovni viacero prirovnaní k tomuto kroku. Ja si dovolím citovať dve z nich. Po prvé, je to generačný rasizmus, áno, dámy a páni, tak ako to povedal pán poslanec Jarjabek, jedná sa o jednoznačný generačný rasizmus, ktorý je podľa môjho názoru aj hranicou ústavnosti. Ak to prijmete v tejto podobe, určite to bude podaním na Ústavný súd. Pani poslankyňa Tomanová to nazvala pracovnou eutanáziou. Áno, môžeme to nazvať aj pracovnou eutanáziou. A mne sa žiada povedať, že slovo eutanázia je slovo, ktoré vo výbave poslancov KDH doteraz chýbalo. Možno sa doba mení a zavádzajú to v podobe pracovnej eutanázie a možno potom príde aj eutanázia pravá, lebo tí ľudia nepracujú v dôchodkovom veku preto, že by nechceli cestovať po zahraničí, tak ako cestujú rakúski, nemeckí, francúzski alebo iní dôchodcovia, ale preto, aby vôbec z tohto dôchodku mohli vyžiť. Pán poslanec Fronc hovoril o priemernom dôchodku 360 eur. Ak budeme hovoriť o priemernom dôchodku 360 eur, opätovne musíme povedať, že dôchodok, ktorý poberá väčšina Slovákov, sa pohybuje výrazne pod hranicou 300 eur. Ak si zoberiete reálne životné náklady, tak vidno, že pracovať sa stáva nevyhnutnosťou. Mne sa žiada v tejto súvislosti povedať, že sprivatizovali ste starobu zlým nastavením dôchodkového systému, vyciciavate štátny rozpočet a jednoducho riešiť otázku zamestnanosti veľmi fiktívne tým, že budete posielať ľudí, ktorí nebudú mať z čoho žiť, na dôchodok, ktorý je reálnou almužnou, je skutočne generačný rasizmus.
Dámy a páni, ja sa chcem spýtať: Vy si skutočne myslíte, že ľudia, ktorí poctivo odpracovali štyridsať-päťdesiat rokov, ktorí vytvárali pre Slovensko hodnoty, ktorí nepoznali významné benefity počas svojho pracovného života, nemajú právo na dôstojné dožitie svojej staroby? Vy si myslíte, že je potrebné ich aj takýmto spôsob ďalej utláčať? Aký odkaz chcete dať týmto krokom pre tých, ktorí pracovali, neprivatizovali, nekradli a majú problém dôstojne dožiť svoj život? Má byť tým odkazom, že poctivá práca je najhorší spôsob obstarávania peňazí? Ak, áno, ďakujem pekne, ale takýto Zákonník práce nemôžem podporiť. (Potlesk.)
