Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, ja sa pripájam k slovám predrečníčky, ktorá podporila tvoje vystúpenie. Myslím si, že aj tie profesie, ktoré si citovala vo svojom vystúpení, vychádzajú reálne zo života.
A stotožňujem sa aj s tým, že si v tejto chvíli nepodala žiaden pozmeňujúci návrh, nakoľko myslím si, že koaličný valec bude fungovať ďalej a akýkoľvek pozmeňujúci návrh zo strany opozície by aj tak nebol prijatý.

Ďakujem za slovo a ďakujem aj za vystúpenie kolegovi Jarjabkovi. Ďakujem za to, že si otvoril opätovne tému generačného rasizmu, ktorú si v jednej zo svojich faktických poznámok uviedol už pri rokovaní v piatok. A keď si to dneska vo svojom vystúpení otvoril, tak mňa napadli ďalšie príklady generačného rasizmu, ktoré sa tu objavujú. Ja za generačný rasizmus v zásade považujem aj tézu, že nebudeme zadlžovať budúce generácie, a preto dôchodcom budeme valorizovať dôchodky iba na základe inflácie. Áno, aj túto tézu, myslím si, pán kolega môžeme považovať za generačný rasizmus. Myslím si, že aj otázka doplatkov na lieky, ktoré sme prerokovávali, myslím si, minulý týždeň v tomto parlamente, a keď som si pozrel, akým spôsobom beží praktická realizácia tohto zákona, že v zásade veľmi málo dôchodcov z tých sľubovaných doplatkov niečo uvidí, opätovne si myslím, aj toto je určitá forma generačného rasizmu, ktorý táto vláda zavádza do praxe. Má to ale jedno čaro. Tieto škaredé dve slová generačný rasizmus sa vždy veľmi pekne dajú schovať pod jedno slovo reforma. Keď sa prejavujete reformne, tak ste v kurze, ste in a budujete niečo pre budúcnosť, pre budúcnosť svojich detí a niečo proste pozitívne. Takže aj veľmi škaredé slová ako generačný rasizmus sa dajú veľmi pekne pomenovať slovom reforma. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. No, pán minister, ja v tých 400 hodinách vidím zásadný rozdiel v tom, že súčasné znenie, ktoré navrhujete, hovorí o tom, že práca nadčas môže byť 400 hodín, pričom so súhlasom zamestnanca môže byť 550 hodín. Ak to ja nejakým spôsobom interpretujem ďalej, 550 je viac ako 400, pričom ak ste hovorili, že doteraz bolo možné nariadiť 150 hodín a ďalších 250 sa dáva, tak teraz sa posúva hranica zo 400 na 550. Mňa tá matematika žiadnym iným spôsobom nepúšťa v tomto smere.
Pokiaľ ste sa dotkli 2. piliera. Ja som nikdy nezaznamenal z mojich úst, budem hovoriť teraz sám o sebe, že by som v tejto miestnosti hovoril o tom, že je jediným cieľom toho zrušiť 2. pilier. Ja považujem 2. pilier, pokiaľ bude rozumne postavený a rozumne manažovaný, dobre nastavené jeho pravidlá, ako za rozdelenie rizika, tak ako býva v podnikateľskej činnosti, tak aj za rozdelenie rizika pri získavaní prostriedkov na vyplácanie dôchodkov. Ale hovorím, to, čo by vás malo ako ministra práce, sociálnych vecí predovšetkým trápiť, je to, že v 2. pilieri sa stále nachádza zhruba pol milióna ľudí, ktorí tam nemajú čo robiť a ktorí zbytočne odčerpávajú prostriedky zo štátneho rozpočtu tým, že štát stanovuje dôchodkový systém zhruba na úrovni miliardy eur ročne. A tým, že odčerpávajú tieto finančné prostriedky, tie finančné prostriedky chýbajú niekde inde. Toto je, samozrejme, debata, o ktorej môžeme hovoriť. A dokonca si myslím, že nielenže môžeme, ale mali by sme o nej hovoriť, a dôchodkový systém by sme mali ako taký odpolitizovať a mali by sme sa dohodnúť na jeho podobe takej, aby pri každej zmene vládnej garnitúry nedochádzalo aj k zmenám dôchodkového systému, ale dnes ten čierny Peter je vo vašich rukách a máte to vy v rukách.

Ďakujem pekne za faktické poznámky váženým kolegom. Ja chcem povedať v zásade ako reakciu na tieto faktické poznámky, že ja som bol vychovaný ako taký naivný romantik, ako to hovorí jeden môj kolega, na rozprávke O troch grošoch. Z nich jeden groš bol pre deti, jeden groš bol na život, jeden groš bol pre starých rodičov. No a ja chcem povedať, že tým, čo sa aj dneska zavádza v podobe Zákonníka práce, sa mi ukazuje, že aj klasická rozprávka O troch grošoch sa dá výrazným spôsobom modifikovať, a to v tej podobe, že ten jeden groš, ktorý sa odkladá na starobu, treba vyriešiť tak, aby sa nepoberal dlho dôchodok, lebo tí ľudia sú v zásade zbytoční a berú peniaze zo sociálneho systému, zdravotného systému a jednoducho ten groš, ktorý bude v podobe generačného rasizmu tým, že sa tých ľudí snažíme jednoducho zbaviť, zostane. Možnože sa bude dať sprivatizovať. Možnože sa bude dať ukradnúť, ale v každom prípade sa dostane do rúk tých, ktorí sa usilujú ho dosiahnuť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte aj mne, aby som vyjadril svoj názor na predkladanú novelu Zákonníka práce alebo na pár ustanovení, lebo keby to bolo k celej novele, asi by to bolo príliš dlhé.
Chcem, pán minister, povedať na začiatok, že najväčším prínosom pre firmu je spokojný a motivovaný zamestnanec. A myslím si, že toto by malo byť cieľom Zákonníka práce, aby sa vytvorili väzby pracovnoprávneho charakteru medzi zamestnancom a zamestnávateľom do takej podoby, aby bol spokojný aj zamestnávateľ, aby bol spokojný aj zamestnanec. Jednostranné zmeny nie sú prínosom ani pre zamestnancov, ani pre firmu, lebo akákoľvek nespokojnosť sa odzrkadľuje na obidvoch stranách. Preto ak dovolíte, by som začal najskôr tvrdeniami, ktoré sa objavovali v predchádzajúcom období. A týkali sa dĺžky nadčasovej práce, kde predstavitelia vládnej koalície argumentovali, že podľa prieskumov verejnej mienky ľudia na Slovensku chcú pracovať viac. No určite áno, ale musíme si dať otázku, prečo chcú ľudia na Slovensku pracovať viac. Ak budeme hľadať odpoveď na túto otázku, tak povieme, že nie je to v tom, že by sa cítili nevyťažení a potrebovali by viac pracovať a viac sa sebarealizovať. Ale odpoveď hľadajme vo výške priemernej mzdy na Slovensku, ktorá je dneska 769 eur. Ak hovoríme, že takmer dve tretiny ľudí majú plat nižší, ako je priemerná mzda, tak musíme povedať aj to, že takmer polovica ľudí nedosahuje priemernú mzdu, teda nedosahuje mzdu ani 500 eur. Takže ak hľadáte odpoveď na otázku, prečo chcú ľudia na Slovensku pracovať viac, je to vo výške priemernej mzdy a vo výške mzdy celkovo. A musíme hľadať metódy na to, aby sme našli nástroje na zvyšovanie mzdy, a nie na zvyšovanie pracovnej doby.
Teraz konkrétne k Zákonníku práce.
Zvýšenie rozsahu nadčasovej práce z 250 na 400, resp. 550 hodín ročne nad plánovaný fond pracovného času. Ak si rozmeníme sumu 400 hodín ročne, je to de facto legalizácia šiesteho pracovného dňa v týždni. Ak budeme hovoriť o tom, že pred 100 rokmi si ľudia vydobyli osemhodinový pracovný čas alebo bojovali za osemhodinový pracovný čas a vtedy sa pracovalo 6 hodín v týždni, tak môžeme úplne kľudne povedať, že s touto podobou Zákonníka práce sa posúvame značne dopredu, teda takmer 100 rokov dozadu.
Poďme si povedať niečo aj o 550 hodinách nadčasovej práce u tých zamestnancoch, ktorí s tým súhlasia. Pritom všetci hovoríte o tom, že je to predovšetkým otázka dobrovoľnosti. Ak hovoríte o dobrovoľnosti, tak ja sa spýtam: Pracovali ste niekedy v zahraničných firmách, ktoré pôsobia dnes na Slovensku, alebo videli ste, ako pracujú ľudia v týchto firmách? Ja som mal veľmi emotívny zážitok, keď som videl tieto pracovné podmienky, ktoré, samozrejme, pri páse boli v celku dobré, ale pre mňa bola šokujúca otázka prestávky počas poruchy na páse, keď ľudí od pásu priviedli do vymedzeného priestoru, ktorý bol malý, kde ľudia museli povinne sedieť, pomaly ako žiaci v škole s rukami za chrbtom. Boli tam viac natlačení ako kurence v hydinárni. A to už považujem za nehoráznosť. V tomto parlamente prijímame desiatky zákonov a v poslednej dobe sa nám množia zákony na ochranu zvierat, škoda, že vládna koalícia nechce v pracovnoprávnych vzťahoch chrániť aj ľudí, pre ktorých by predovšetkým Zákonník práce mal byť určený. Chcem sa spýtať, či si myslíte, že je normálne, že pracovníci v týchto firmách sa pýtajú na potrebu tak ako žiaci v základných školách, a to aj počas vynútených prestávok. Ja sa chcem spýtať, či ste zažili niekedy psychický tlak, ktorý je vytváraný na týchto pracovníkov, keď osem hodín denne niekto po nich v jednom kuse vrieska, že ak sú nespokojní, tak jednoducho môžu odísť, lebo pred bránami stoja zástupy tých, ktorí ich chcú nahradiť. Ak zhrnieme všetky tieto fakty, tak potom sa vás chcem spýtať, o akej dobrovoľnosti tu hovoríte, keď hovoríte, že nadčasová práca sa v zásade bude diať na dobrovoľnej báze. Alebo sa spýtam ešte inak: Nemáme byť nakoniec vôbec povďační ministerstvu práce za to, že nezavádza v Zákonníku práce fyzické tresty, tak ako to niektorí tzv. investori na Slovensku skutočne požadujú?
Dámy a páni, ja by som sa vrátil k hlavnej téze, ktorú si prijala táto vláda pri kreovaní programového vyhlásenia vlády. A tou tézou je znižovanie nezamestnanosti. Mne logika hovorí, že čím je dlhšia pracovná doba zamestnanca pri rovnakej produktivite práce, tým je potreba menšieho počtu zamestnancov. Skúste mi to vyvrátiť. Ale mne logika hovorí jednoducho toto. V čase konjunktúry, prirodzene, rastie objem zákaziek. A dnes sa nachádzame, myslím, už v čase konjunktúry. A zvýšením počtu nadčasových hodín určite bude klesať potreba nových pracovníkov a jednoducho ľudia budú nútení pracovať za takmer rovnaké peniaze aj pri týchto podmienkach. Odporučím pozrieť sa na § 121, v ktorom sa hovorí: „Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť okruh zamestnancov, pre ktorých vo výške mzdy bude zohľadnená aj práca nadčas.“ Toto jednoznačne potvrdzuje to, o čom som hovoril pred chvíľočkou.
Kvalita podnikateľského prostredia, ktorú idete vytvárať týmto Zákonníkom práce. Možno ju vidíte v zrušení súbehu výpovednej lehoty a odstupného, čím sa výrazne zlepšuje podnikateľské prostredie znižovaním nákladov pri prepúšťaní zamestnancov, samozrejme, na úkor týchto zamestnancov. Ja sa vás pýtam, aká progresívna zmena toto je?
Dovoľte vyjadrenie k ďalším ustanoveniam.
Finančná náhrada za neoprávnenú výpoveď, ktorá má byť ohraničená deviatimi platmi. Ja sa vás chcem spýtať: Považujete toto v právnom štáte za normálne a akceptovateľné? Ja osobne si myslím, že to je absolútne neakceptovateľné. Ak zavedieme takúto klauzulu do zákona, tak tento štát nemôžeme ďalej nazývať právnym štátom. Poďme na postupnosť krokov. Dostanem výpoveď, ktorú považujem za neoprávnenú. Dám žalobu na súd o určenie neplatnosti výpovede, ale nemôžem sa ďalej zamestnať. Žijem zo sociálnych dávok. Pri súčasnej výkonnosti súdov, za 2, 3, 4, 5 rokov sa možno domôžem spravodlivosti a dostanem doplatených deväť platov. Aký je toto právny štát? Ak štát zavádza takéto obmedzenie, musí podľa môjho názoru prevziať na seba buď doplatenie náhrady mzdy počas celej doby, ak toto uzákonil, alebo uložiť súdu právoplatne rozhodnúť v lehote napr. šiestich alebo deviatich mesiacov, pokiaľ je zamestnanec krytý pracovným právom. Inak nemôžeme v žiadnom prípade hovoriť o právnom štáte. Právny štát vo vašom podaní sa týmto stáva štátom, kde sa majú dobre iba právnici a ostatní majú jednoducho iba smolu.
Ak dovolíte, veľmi krátko sa vyjadrím aj k návrhu pani poslankyne Gibalovej. A to je návrh, že starobný dôchodok je možnosťou pre danie výpovede. Zaznelo v tejto ctenej poslaneckej snemovni viacero prirovnaní k tomuto kroku. Ja si dovolím citovať dve z nich. Po prvé, je to generačný rasizmus, áno, dámy a páni, tak ako to povedal pán poslanec Jarjabek, jedná sa o jednoznačný generačný rasizmus, ktorý je podľa môjho názoru aj hranicou ústavnosti. Ak to prijmete v tejto podobe, určite to bude podaním na Ústavný súd. Pani poslankyňa Tomanová to nazvala pracovnou eutanáziou. Áno, môžeme to nazvať aj pracovnou eutanáziou. A mne sa žiada povedať, že slovo eutanázia je slovo, ktoré vo výbave poslancov KDH doteraz chýbalo. Možno sa doba mení a zavádzajú to v podobe pracovnej eutanázie a možno potom príde aj eutanázia pravá, lebo tí ľudia nepracujú v dôchodkovom veku preto, že by nechceli cestovať po zahraničí, tak ako cestujú rakúski, nemeckí, francúzski alebo iní dôchodcovia, ale preto, aby vôbec z tohto dôchodku mohli vyžiť. Pán poslanec Fronc hovoril o priemernom dôchodku 360 eur. Ak budeme hovoriť o priemernom dôchodku 360 eur, opätovne musíme povedať, že dôchodok, ktorý poberá väčšina Slovákov, sa pohybuje výrazne pod hranicou 300 eur. Ak si zoberiete reálne životné náklady, tak vidno, že pracovať sa stáva nevyhnutnosťou. Mne sa žiada v tejto súvislosti povedať, že sprivatizovali ste starobu zlým nastavením dôchodkového systému, vyciciavate štátny rozpočet a jednoducho riešiť otázku zamestnanosti veľmi fiktívne tým, že budete posielať ľudí, ktorí nebudú mať z čoho žiť, na dôchodok, ktorý je reálnou almužnou, je skutočne generačný rasizmus.
Dámy a páni, ja sa chcem spýtať: Vy si skutočne myslíte, že ľudia, ktorí poctivo odpracovali štyridsať-päťdesiat rokov, ktorí vytvárali pre Slovensko hodnoty, ktorí nepoznali významné benefity počas svojho pracovného života, nemajú právo na dôstojné dožitie svojej staroby? Vy si myslíte, že je potrebné ich aj takýmto spôsob ďalej utláčať? Aký odkaz chcete dať týmto krokom pre tých, ktorí pracovali, neprivatizovali, nekradli a majú problém dôstojne dožiť svoj život? Má byť tým odkazom, že poctivá práca je najhorší spôsob obstarávania peňazí? Ak, áno, ďakujem pekne, ale takýto Zákonník práce nemôžem podporiť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Kalist, vy ste tu vo svojom vystúpení spomínali rôzne príklady o amorálnosti zisku a ako by sa to dalo charakterizovať. Ja sa vás chcem v súvislosti s témou zdravotníctva spýtať a s témou zisku zdravotných poisťovní spýtať, či považujete za krok, ktorý je úplne v poriadku s morálkou, s etikou aj so zdravým rozumom, ak hovoríte o zisku v zdravotných poisťovaniach, si vedenia zdravotných poisťovní a pracovníci zdravotných poisťovní vyplácajú státisícové odmeny alebo odmeny v státisícoch eur, a pritom zdravotné sestry musia protestovať pred Národnou radou vzhľadom na výšku ich príjmu.
Ďakujem pekne za odpoveď.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani kolegyňa, ja chcem povedať, len jednu poznámku. Domnievať sa, že na Slovensku budú očipované všetky zvieratá, je „púhopúhou“ ilúziou. To sa ani reálne nedá urobiť. A v každom prípade za ich odchyt bude zodpovedná obec. Ak tu pán kolega Radošovský povedal, čo všetko sa na Slovensku chová, ja si viem predstaviť, že veľké zvieratá ako psy, tigre a ja neviem čo budú očipované. Ale do tejto kategórie tak isto spadajú vtáky, z ktorých mnohé sú chránené. Do kategórie, v ktorej budete povinná ich odchytávať, patria napr. aj hady, ktoré si niektorí chovajú. A už si vôbec neviem predstaviť, že had alebo škorpión, alebo nejaké iné zviera, ktoré bude takýmto spôsobom chované, bude aj očipované, lebo to sa ani technicky zrealizovať nedá. To znamená, že ak ten návrh zákona je aj v tom, aby aj zvieratá boli chránené, proti tomu nemám absolútne nič. Len hovorím, že tá ochrana má byť primeraná a že ak niekto zavádza primeranú ochranu zvierat, tak ju niekto musí aj zaplatiť. Veď obec ako taká nemôže zodpovedať za činy obyvateľov inej obce, iného mesta, jednoducho tým, že ich rozmary bude sanovať z vlastného rozpočtu. To jednoducho neprichádza do úvahy. No zaveďme potom v tom prípade, ja sa ospravedlňujem za výraz, ktorý poviem, niečo ako recyklačný poplatok pri práčkach alebo pri spotrebnej elektronike. Hovorím, ospravedlňujem sa za výraz, ktorý som použil, lebo nie je adekvátny, ale je to možno riešenie, ale opätovne je to len čiastkovým riešením, lebo tieto veci sa dajú zabezpečiť v chovných staniciach, ale reálne sa nedajú zabezpečiť pri drobnom podomovom predaji takýchto zvierat, čo je podstatná časť tohto predaja. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja v zásade v krátkosti chcem zaujať stanovisko k niekoľkým novelizačným bodom. A týka sa to predovšetkým novelizačného bodu 47, kde sa § 22 dopĺňa novými odsekmi 7 a 8.
V čom je podstata problému, na ktorý chcem upozorniť? Táto novelizácia zavádza povinnosť obce zabezpečiť odchyt túlavých zvierat na území obce. A, po druhé, odchyt túlavých zvierat a ich umiestňovanie do útulkov môže vykonávať iba odborne spôsobilá osoba, ktorá je na tento úkon vyškolená. Školenia bude vykonávať podľa tejto novely zákona Štátna veterinárna a potravinová správa. A tuto vidím v zásade problém, ktorý považujem v konečnom dôsledku za závažný, závažný v tom, že sa presúvajú na obce a mestá nové kompetencie, ktoré doteraz v tomto zákone ani v žiadnom inom zákone zadefinované neboli, bez presunu finančných prostriedkov zo štátu na tieto činnosti, ktoré zákonom obciam a mestám ukladáme.
Druhá vec, ktorá ma na tomto zaráža, bude znamenať ďalšie zvýšené finančné výdavky. Predpokladám, že Štátna veterinárna a potravinová správa nebude vykonávať školenia ani preskúšavania odborne spôsobilých osôb zadarmo. To znamená, ak bude obec povinná vykonávať odchyt týchto zvierat iba prostredníctvom odborne spôsobilých osôb, buď si ich vyškolí sama, alebo uzatvorí zmluvu na komerčnej báze s odborne spôsobilou osobou, ktorá bude tieto činnosti na území obce vykonávať, čo znamená opätovne vyťahovanie finančných prostriedkov z rozpočtov obcí a miest bez toho, aby tieto finančné prostriedky boli zo štátu do rozpočtov obcí a miest presunuté, nakoľko obciam a mestám túto povinnosť ukladá štát.
Ja osobne si myslím, že takéto riešenie nie je dobré a poprosil by som aj pána ministra, ako predkladateľa, aby ministerstvo pôdohospodárstva bolo v druhom čítaní vo výboroch ústretové k tomu, aby sme tu hľadali nejakú zhodu. Na jednej strane dávam tým priestor pre vystúpenie aj kolegyni Rosovej ako osobe, ktorá sa dlhšie venuje problematike ochrany zvierat. Bude mať možnosť zareagovať na túto skutočnosť.
Ale ja chcem upozorniť aj na vec, že nemôže to byť len predmetom povinnosti obcí a miest. Ja som povedal pri iných príležitostiach, že predovšetkým po Vianociach nám behajú po obciach a mestách desiatky, stovky, možno tisíce vianočných darčekov, ktoré ľudia kúpia deťom k Vianociam, ktoré za dva týždne sú im na obtiaž, a vyhodia ich na ulicu, a vy sa musíte o to starať.
Jedna z argumentácií, ktorá je pri tomto návrhu zákona, je, že veď obce a mestá vyberajú poplatky za psa, teda daň za psa, z ktorých to v zásade môžete hradiť. Ale ten problém nespočíva v tom, predovšetkým v malých obciach, že by miestni občania vyhadzovali zvieratá na ulicu, ale v tom, to hovorím predovšetkým ako predstaviteľ obce, ktorá je v blízkosti Bratislavy, že ľudia žijúci v mestách prídu do najbližšej dediny alebo o dve dediny ďalej, otvoria dvere, vyhodia psa na ulicu a ja ako starosta tejto obce musím zabezpečiť jeho odchyt a všetku ďalšiu starostlivosť.
Je ten problém vážny, ale v určitej chvíli už nadobúdam pocit, že v tejto krajine sú chránené všetky druhy zvierat a tou najohrozenejšou skupinou začínajú byť ľudia. A nad týmto by sme sa mali vážne zamyslieť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, chcem ti poďakovať za predložený pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o prokuratúre. Ja osobne sa domnievam, že pozmeňujúci návrh tak, ako si ho predložil, nie je len výmyslom tvojim alebo výmyslom opozície, ale v plnej miere reflektuje obsiahlu debatu o tomto návrhu zákona v odborných právnických kruhoch aj v kruhoch prokurátorov. Tak isto sa domnievam, že tým, že tento návrh reflektuje aj názory, ktoré sú z radov prokurátorov, nie je zlý a myslím si, že čas ukáže, že ten návrh tak, ako bol predložený, ide správnym smerom a bude potrebné, ak vládna koalícia neumožní prijatie týchto pozmeňujúcich návrhov, bude v budúcnosti potrebné vládny návrh opätovne korigovať. Ja si takisto myslím, že ten návrh, ktorý bol predložený predovšetkým v časti kreovania výberových komisií ide dobrou cestou tým, že odpolitizováva kreovanie komisií vládnou väčšinou. A myslím si, že pokiaľ máme zbytok zdravého rozumu, tak sa mi to žiada povedať, tak musíme podporiť tento návrh v tej forme, ako bol predložený.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán kolega Zajac, opozícia nebráni zmenám, ktoré by boli na prospech veci a systému. My tie veci, ktoré navrhujeme, navrhujeme len z jedného dôvodu, a to, že chceme vás uchrániť, aby ste v budúcnosti nemuseli jačať, že sa opätovne ruší demokracia v Slovenskej republike.
Veď tento systém, ktorý je dneska platný, zavádzal pán minister Lipšic a pani štátna tajomníčka Žitňanská. Čo sa v tom systéme zmenilo? Zmenili sa osoby a obsadenie. Zmenili sa osoby a obsadenie, a to je všetko. To znamená, že ak sú tam vami menovaní ľudia, ten systém je dobrý a funkčný. Ak sú tam iní ľudia, ako si predstavujete vy, ten systém zrazu je nefunkčný, zlý, zhnitý a treba ho jednoducho celý zbúrať a vymeniť.
Výberová komisia, výberová komisia je vec, o ktorej sa môžeme, samozrejme, baviť, ale skúsim dať aj iný pohľad. Čo je lepšie z hľadiska transparentnosti, ak výberová komisia navrhne jedného, dvoch, troch kandidátov, z ktorého si minister transparentne vyberie a nesie politickú zodpovednosť? Alebo minister, veľmi v úvodzovkách, transparentne navrhne výberovú komisiu, kde navrhne vládna koalícia drvivú väčšinu, táto drvivá väčšina, v úvodzovkách, transparentne vyberie nejakého kandidáta a minister sa opätovne, už bez úvodzoviek, transparentne schová za rozhodnutie výberovej komisie? Toto považujete za vrchol demokracie v tejto krajine? Toto považujem za jeden obyčajný podvod a slabošstvo, lebo sa nechcete postaviť za svoje rozhodnutia.
A ešte jednu otázku, pokiaľ ide o tretí sektor. Poprosím vás, nepovyšujte svoj umelý odchov na vrchol odbornosti v tejto krajine. (Potlesk.)