Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.12.2011 o 17:44 hod.

Ing. CSc.

Ľubomír Petrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.12.2011 10:20 - 10:21 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za túto faktickú poznámku, pán poslanec. Áno, potvrdzujete to, čo v zásade sa ozýva z celého sektoru samosprávy, že je konečne potrebné urobiť audit kompetencií a ich financovania. Ak ste povedali, že táto vláda odchádza, v zásade nebol čas na to, aby sa tento proces uskutočnil. Ja si dovolím trošku nesúhlasiť, lebo to spomínané uznesenie vlády Slovenskej republiky, ktoré som citoval, malo v bode D4 termín do 30. júna 2011 posúdiť súčasný stav a pripraviť návrh zmien financovania samosprávy vo väzbe na úpravu kompetencií. To znamená, že ten termín si vláda prijala sama na 30. júna 2011 a sama si tento termín nesplnila. Ja nebudem hľadať tie príčiny, či boli objektívne alebo neobjektívne, faktom je, že to uznesenie naplnené nebolo a aj príprava štátneho rozpočtu na rok 2012 a roky 2013 až 2014 nevychádzala z reálneho hodnotenia situácie, ale, nazvime to, z kvalifikovaného, viac-menej kvalifikovaného odhadu situácie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.12.2011 10:11 - 10:19 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, Vážené kolegyne, kolegovia, ja chcem v prvom rade poďakovať predkladateľom za návrh tohto uznesenia, lebo je v úzkej väzbe na to, čo sme prerokovali v predchádzajúcom bode, a to je ten zákon o dlhovej brzde.
Ja plne súhlasím so slovami, ktoré tu zazneli aj z úst pána poslanca Buriana, ale predovšetkým pána poslanca Kažimíra, ktorí hovorili, že iste nový zákon o rozpočtovej zodpovednosti garantuje obciam a mestám určitý status quo a lepšie povedané, garantuje im, že nebude v budúcnosti prichádzať k prenosu kompetencií bez finančného plnenia na výkon týchto kompetencií. Áno, ale to rozhodujúce slovíčko je - v budúcnosti nebude prichádzať. Nám zostáva otázka, aby sme sa vysporiadali s tým, čo je tu do dnešného dňa. A na to, aby sme sa vysporiadali so stavom, ktorý je tu do dnešného dňa, má slúžiť toto uznesenie.
Ja by som nechcel veľmi politizovať túto tému, ale neodpustím si jednu poznámku, možno toto uznesenie nebolo potrebné, ak by sa naplnilo uznesenie vlády č. 232 zo 6. apríla 2011, ktoré hovorilo o tom, že je potrebné urobiť inventarizáciu všetkých kompetencií, posúdiť efektívnosť ich vykonávania, následne pripraviť návrhy zmien financovania tak, aby bolo úplne jasné, čo sú za kompetencie v tom balíku vyše štyri a pol tisíca kompetencií, ktoré vykonávajú samosprávne orgány, koľko je na ne reálne financií, či sú relevantné údaje, ktoré sa objavujú pri každoročných debatách o zostavovaní štátneho rozpočtu. A ja môžem spomenúť len niektoré čísla, ktoré sa objavovali aj pri zostavovaní rozpočtu na rok 2012, možno aj na rok 2011. Dopady zákona o sociálnych službách, hovorilo sa o dopadoch v rozpätí, podľa toho, ako sa bude, ako sa schváli definitívne znenie zákona, v rozpätí 50 až 150 miliónov eur. To znamená, len dopad jedného zákona vám môže urobiť rozdiel alebo sekeru v hospodárení samospráv takmer 100 miliónov eur, dopad zákona o pedagogických zamestnancoch. A napríklad len taká stratégia rozvoja verejných knižníc, ktorá pre mnohých povie, veď čo tam môžete asi minúť na rozvoji verejných knižníc, ale odhadovaný dopad je 9,7 milióna eur. Čiže toto sú úplne také, také malinké kamienky mozaiky, ktoré keď sa v konečnom dôsledku pospájajú, tak vytvoria celkom značný finančný objem.
Ja by som upozornil na niektoré zákony, ktoré sú v súčasnosti v platnosti, a určite sa v súlade so znením tohto uznesenia a v súlade so zámerom predkladateľa bude k nim treba vrátiť. Základný zákon obecnej samosprávy, zákon 369/1990 o obecnom zriadení, bude potrebné prehodnotiť a stanoviť aj v zákone o obecnom zriadení, ale aj v zákone o vyšších územných celkoch jednoznačne rozsah originálnych pôsobností obcí a VÚC v oblastiach zásobovania vodou, odvádzania odpadových vôd, odpadov, v protipovodňovej ochrane, požiarnej ochrane, regionálnom rozvoji, krízovom riadení, civilnej ochrane, doprave, cestnom hospodárstve, regionálnom školstve. Toto sú tie základné okruhy. A keď som povedal napríklad zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, je tu zákon 442/2002 o verejných vodovodoch a kanalizáciách, kde štát prijal záväzok smerom k Európskej únii, že do roku 2015 budú odkanalizované všetky aglomerácie nad 2000 obyvateľov. Dnes situácia z hľadiska pokroku výstavby vyzerá tak, že nedôjde k naplneniu tohto záväzku v plnej miere, a keďže ide o originálnu kompetenciu obcí a miest, tak sa z tohto miesta pýtam, kto bude niesť finančné následky tohto kroku, že nesplníme záväzky voči Európskej únii? Preto je opätovne namieste návrh uznesenia, ktorý pripravil výbor pre verejnú správu.
Môžeme hovoriť o zákone o sociálnych službách, kde treba takisto povedať, čo sú originálne kompetencie a čo je prenesený výkon štátnej správy. Môžeme hovoriť o zákone o sociálnoprávnej ochrane detí a mládeže, môžeme hovoriť o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, môžeme hovoriť o zákone o pomoci v hmotnej núdzi. Môžeme hovoriť o zákone o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a v tom kontexte napríklad aj o tom spornom nariadení 668, ktoré prerozdeľuje finančné prostriedky na základe určitého vzorca, čo sú nie malé finančné dopady na samosprávy, zákon 245/2008, školský zákon, počty detí. Môžeme hovoriť o finančných pásmach pri nákupoch potravín. Môžeme hovoriť o novele nariadenia, ktoré som už citoval, kde tá diskriminácia je absolútne jasná. Zákon 228 o telesnej kultúre a systémové nástroje na výkon pôsobnosti pre mestá a obce, vyššie územné celky pri financovaní telovýchovy, športu, detí a mládeže. Ako toto sú nie malé úlohy, ktoré pred nami stoja. Taká vec, ktorá sa nedostáva do pozornosti verejnosti príliš, je napríklad civilná ochrana obyvateľstva, krízové riadenie a obrana štátu. Iste, úlohy, ktoré pokiaľ nie je problém, nikto ani nevie o nich, že existujú, ale takisto nie sú jednoznačne stanovené pôsobnosti a nie je úplne jasné, čo je originálna pôsobnosť obce v čase, keď nie je problém, a čo je pôsobnosťou obce, originálnou pôsobnosťou obce v čase mimoriadnej situácie a kde je tu hranica medzi originálnou pôsobnosťou a preneseným výkonom štátnej správy. Môžeme hovoriť o regulácii v statickej doprave v zákone o pozemných komunikáciách, môžeme hovoriť o ochrane pred povodňami, ochrane pred požiarmi a mohol by som pokračovať ešte ďalej. Ten výpočet zákonov, ktoré sa dotýkajú samosprávy, je veľký. Tak, ako hovoril pán poslanec Kažimír, že je potrebné, aby si v súvislosti so zákonom o rozpočtovej zodpovednosti štát urobil poriadok v tom, aké má záväzky, aké má zmluvy, aký je skutkový stav, tak je potrebné, aby v súvislosti s týmto zákonom sa urobil jednoznačne úplný komplexný audit celého okruhu verejnej správy, to znamená aj samosprávy. A preto vítam a budem všetkými prostriedkami podporovať návrh tohto uznesenia, ktoré túto potrebu jednoznačne dáva do legislatívnej podoby.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.12.2011 9:10 - 9:18 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte veľmi krátku reakciu na navrhovaný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Pán predkladateľ vo svojom úvodnom slove povedal, že konsenzuálne sa k tomuto zákonu prihlásili aj samosprávy, ja chcem toto tvrdenie podporiť a povedať, že áno, je to skutočne tak, lebo aj samosprávy cítia zodpovednosť za hospodárenie štátu a za vývoj celej spoločnosti, ktorej sú súčasťou. No napriek tomu, že samosprávy sa úplne jasne, transparentne a nespochybniteľne prihlásili k zákonu o rozpočtovej zodpovednosti, sú tu určité problémy alebo obmedzenia, ktoré nám spôsobujú vrásky na čele.
Ak si zoberieme článok 2, teda článok 6, odsek 1: "Štát finančne nezabezpečuje platobnú schopnosť a nezodpovedá za platobnú schopnosť obce alebo vyššieho územného celku." Ja rozumiem tejto formulácii, že štát nemôže prevziať na seba platobnú neschopnosť, ktorá je spôsobená zlou funkciou samosprávnych orgánov, ale na druhej strane, tak ako je to naformulované, to v sebe skrýva určité riziká.
Ja som pri zákone o štátnom rozpočte ukazoval už tento graf, ja si ho dovolím ukázať opätovne a to je vplyv alebo spolužitie štátu a obcí. Horná krivka, modrá, hovorí o výnose samospráv v prípade podielu 70,3 % na dane, na dani z príjmov fyzických osôb. Zelená krivka, ktorá je výrazne posunutá nižšie, hovorí o tom, že pri poklese na 65,4 samozrejme poklesnú aj príjmy samospráv. Na tom by nebolo nič zlé, pokiaľ by bol prebytok finančných prostriedkov, ktorými samosprávy disponujú. Horší je ale tento graf, ktorý hovorí, že tie parametre, tak ako sú nastavené, síce zlepšia v určitej forme hospodárenie v pomere medzi rokom 2011 a 2012, kedy sa hospodárenie samospráv dostane približne na vyrovnanú úroveň s tým, že zapoja finančné operácie, že zapoja svoje majetkové aktíva a dokážu vyrovnane finančne hospodáriť. Ak si ale urobíte hlbšiu analýzu, ako to bude vyzerať v rokoch dvetisíctrinásť, štrnásť a ďalších rokoch pri tomto nastavení príjmov obcí a miest, je úplne jasný, evidentný prepad, ktorý sa medziročne zvyšuje takmer o 100 miliónov eur. A v tomto je ten problém. Ak sa na jednej strane samosprávy hlásia k rozpočtovej zodpovednosti a zodpovednosti za ďalší vývoj tohto štátu, tak štát sa nemôže macočsky správať k samosprávam a nastaviť podmienky tak, ktoré ich vháňajú do neschopnosti dostať tým záväzkom, ku ktorým sa hlásia. Toto by bola rovina, nazval by som to makrorovinou, ale samozrejme, že je trošku, možno nie trošku, je podstatný rozdiel medzi hospodárením samospráv a hospodárením štátu.
Ak beriete štátny rozpočet, je to jeden štátny rozpočet, ktorý je rozdelený na kapitoly, ale v zásade na každú z tých kapitol, ktorá je spravovaná ministerstvom, má priamy dosah predseda vlády, ktorý v prípade neplnenia úloh, ktoré vyplývajú ministrovi z toho, čo je dané programovým vyhlásením vlády alebo dané rozpočtom, má priamy dosah na to, aby ministra odvolal. Iná je ale pôsobnosť vo vzťahu k samosprávam. V prípade obcí a miest je takmer 2 870 obcí a miest, z ktorých každá je samostatná jednotka. K tomu je prifarených 8 samosprávnych krajov, z ktorých každá je samostatná hospodárska jednotka, a dnes sme svedkami toho, že napríklad hospodárenie takých obcí ako Žehra idete riešiť, v tomto, v tomto prípade sa obraciam na predstaviteľov bývalej vládnej koalície alebo terajšej vlády, nie tým, že by ste zabezpečili seriózne nakladanie s verejnými prostriedkami v tejto obci, ale nie ste schopní zabezpečiť seriózne nakladanie s prostriedkami v obci Žehra, tak vytvárate zákonné podmienky pre to, aby sa časť obyvateľov, ktorí sa chcú správať zodpovedne, oddelila od tých nezodpovedných. Ale toto je znovu zlé systémové nastavenie tohto problému.
Ja si v tejto súvislosti dovolím upozorniť napríklad na ďalšiu perličku, drobnosť, ktorá sa týka toho mikrosveta alebo vzťahu samosprávy a štátnej správy. A je to prípad nariadenia 668 z roku 2004, ktoré bolo novelizované v roku 2010. Tu problém spočíva napríklad v tom, že pri vzorci, ktorý rozdeľuje výnosy z dane z príjmov fyzických osôb na samosprávne orgány, zhruba 40 % tohto objemu sa člení podľa počtu žiakov. Ja rozumiem tomu, že novým príchodom nových ľudí do parlamentu, do vlády vznikli určité lobistické tlaky, ktoré sa pokúšali sanovať to, aby boli lepšie financované súkromné školské zariadenia, aby boli lepšie financované cirkevné školské zariadenia. Ako voči tomuto by som ako z hľadiska princípu povedal, že viem to pochopiť, aj keď s tým nesúhlasím. Ale ak si to pozriem na číslach, čo tento krok jednoducho spôsobil, tak sú to, sú to neuveriteľné priepastné rozdiely, ktoré destabilizovali celý sektor.
Poviem najmarkantnejšie čísla. Obec Valča tým, že došlo k určitým špekuláciám, dôjde medziročne medzi rokmi 2011 a 2012 o takmer 19 miliónov eur, 19, myslím, že miliónov, číslo 19 000 eur. Áno, 19 000 eur. Obec Vlkovce o 11 400 eur, obec Hriadeľ o 9 750 eur, pričom ale keď hovoríme napríklad o obci Hriadeľ, znamená to nárast obecného rozpočtu o 504 percent. To znamená, späťnásobili svoj obecný rozpočet tým, čo im zákon umožňoval. To znamená, že využili medzeru v zákone a prostredníctvom prepočítaného počtu žiakov si nahnali svoj vlastný obecný rozpočet, ale na druhej strane sú aj také obce, ktoré zlým nastavením jedného jediného nariadenia vlády, sa obecný rozpočet zníži o, o 75 percent. Tým chcem povedať, áno, samosprávy sa hlásia k transparentnosti, samosprávy sa hlásia k zodpovednosti, samosprávy budú vykonávať všetky kroky na to, aby hospodárenie štátu bolo vyrovnané, ale na druhej strane by sme boli veľmi radi, ak by štát počúval názory samosprávy a v prípade prijímania zásadných rozhodnutí, ktoré sú napríklad aj obyčajné nariadenia vlády, to obyčajné dávam do úvodzoviek, postupoval tak, aby to nemalo fatálne dopady na samosprávy, lebo potom nehovoríme o celkovom okruhu samosprávy, ale hovoríme o konkrétnych osudoch jednotlivých obcí a miest, ktorých je takmer 2 870 na Slovensku, a pre niektoré, a nemusí ich byť málo, to môže mať fatálne dopady. Ak hovoríme o zodpovednosti, prosím o zodpovednosť na oboch stranách.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2011 17:44 - 17:46 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne kolegom za faktické poznámky. Mne sa žiada k tomuto dodať už len možno jednu-dve poznámky. Prvá poznámka, ako som vo svojom vystúpení aj na grafoch deklaroval, aký bude vývoj hospodárenia samospráv v období rokov 2012 až 2014, samozrejme, prioritne vyvstáva otázka, kto tento dlh hospodárenia zaplatí? Ako môžeme si úplne jednoznačne odpovedať, v každom prípade to bude občan. Otázka znie, ak štát nepresunie na obce a mestá finančné prostriedky, ktoré sú podielového, podielom na výbere daní z iných činností, no tak, samozrejme, minimálne časť chýbajúcich finančných prostriedkov musia obce a mestá vybrať na miestnych daniach a poplatkoch, alebo sa celý tento systém zrúti. Ak sú tu aj niektorí podnikatelia, myslím si, že nie je ich, nie je ich málo z oblasti pôdohospodárstva, tak treba jednoznačne povedať, že aj táto skupina obyvateľov bude podliehať zvýšeným daniam za pôdu a jednoducho to bude mať negatívny, negatívny dopad na hospodárenie tohto, tohto segmentu. A potom sa pýtam, kde je tu proklamované, proklamované pôsobenie vlády v oblasti zlepšovania podnikateľského prostredia?
Tretia otázka, ktorá tu vyvstáva v súvislosti s touto témou, je prijatý zákon o miestnych daniach a poplatkoch, kde sa na jednej strane zväzujú ruky samosprávam, to znamená, prikazujú sa samosprávam zmenšovať nožnice medzi obyvateľmi a podnikateľmi, ak to môžem takto zjednodušene povedať, čo ale znamená pri deficitnom hospodárení, že bude omnoho väčší nárast daní bežných obyvateľov, ktorí to mnohokrát nebudú mať z čoho zaplatiť. To je holá pravda.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.12.2011 17:12 - 17:36 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vidím, že rozprava sa vyvíja celkom zaujímavým smerom. Ja som sa nechcel zapájať pôvodne do týchto globálnych otázok a chcel som sa veľmi prísne venovať len otázkam samosprávy, ale keďže sa to tak pekne vyvinulo, pár otázok by som rád položil, pán minister.
Tá prvá je, a kedy ste precitli? V máji 2010 alebo v marci 2010 ste tu predkladali zákon spolu s kolegami z SDKÚ o tom, že treba znížiť dane na 16 percent a treba znížiť odvody. A dnes hovoríte, že nezvyšovanie daní je slepou uličkou. Ja sa fakt pýtam, a to ste kedy precitli? Akože, ako mne to v zásade nedáva žiadnu logiku, lebo blíži sa zima, tak by som čakal, že upadnete do zimného spánku a budete rezignovať na všetky veci, ktoré sa týkajú štátneho rozpočtu, tak ako povedal pán poslanec Marcinčin. A ja vám ukážem, že to nie je len rezignácia na výsledky štátneho rozpočtu, ale otázka, lebo to tvrdenie by mohlo znieť "Po mne potopa", a budem to dokazovať na, na jednom grafe.
Druhá otázka, ktorú ste pomenovali, a s čím sa dá určite súhlasiť, je otázka rozsahu kompetencií, ktoré majú byť vykonávané, a lepšie povedané, platené štátom. Áno, poďme otvoriť túto otázku, lebo dnes je tých kompetencií reálne veľa. Samospráva ich má vyše štyri a pol tisíca a reálne je na ňom málo finančných prostriedkov, ktoré sa každoročne znižujú, a nie, že by bola zachovaná, zachovaná aspoň valorizácia, na ktorú by bol zákonný nárok.
Tretiu poznámku, ktorú si neodpustím, je reakcia na to, že za obdobia vášho vládnutia 2002 až 2006 poklesla nezamestnanosť z 20 na 10 percent. Áno, číslo logicky sedí, ale opýtam sa vás, za akú cenu? Veď toto bola éra vysťahovalectva za prácou, porovnateľná s obdobím pred druhou svetovou vojnou. To je fakt, ktorý nechcete počuť. Ak hovoríte o tom, že za obdobia, za obdobie rokov 2009 a 2010 výrazne narástla nezamestnanosť, tak zrátajte a vyčíslite, koľko z týchto ľudí je tých, ktorí sa vrátili zo zahraničia, z Anglicka, z Írska a ďalších, ďalších západných krajín, ktoré tam za vašej vlády vycestovali za prácou.
Posledná, posledná poznámka k tomu, čo tu doteraz odznelo. Rast ekonomiky bol výsledkom, skvelým výsledkom rovnej dane. No, pán minister, môj názor poznáte a určite, určite nebudete prekvapený, keď poviem, že, že zďaleka nie. Jediným prínosom rovnej dane, tak ako ste ju predniesli, bolo to, že sa zjednodušil daňový systém. To bol jediný prínos rovnej dane, ktorý bol v podaní, ktorý ste, ktorý ste predniesli.
Tie ďalšie kritériá boli NATO, vstup do NATO a bezpečnosť zahraničných investícií alebo pocit investorov z hľadiska bezpečnosti. Vstup do Európskej únie, ale predovšetkým lacná a kvalifikovaná pracovná sila, ktorej ste zmenšili manévrovací priestor úpravou, nezmyselnou úpravou Zákonníka práce a snažili ste sa kvázi urobiť z našich ľudí pomaly nevoľníkov vo vlastnej krajine. A posledná vec, výpredaj štátnych podnikov. Zámerne nehovorím privatizácia štátnych podnikov, hovorím výpredaj štátnych podnikov a dôvod je úplne jednoduchý a prostý, lebo privatizácia je prevod podnikov do súkromných rúk, a vy ste previedli slovenské striebro, ak budem hovoriť o SPP a ďalších energetických podnikoch, do rúk iných štátov, štátnych firiem nemeckých a francúzskych. Takže nemôžeme hovoriť ani o privatizácii. (Potlesk.)
Ak dnes budeme hľadať manévrovací priestor pri zostavovaní rozpočtu, ak budeme dnes hľadať manévrovací priestor vo vzťahu k návrhom, ktoré prichádzajú z Európskej únie, tak ak, tak musíme brať na zreteľ fakt, že Slovensko nie je ekonomicky možné ovládať, lebo rozhodujúce páky na ovládanie slovenskej ekonomiky sú v zahraničí, a podľa toho sa v zásade aj vaša vláda správa. Ale teraz by som prešiel k tomu, čo mi je ďaleko bližšie, a to je otázka posudzovania rozpočtu na rok 2012 až 2014 z hľadiska samosprávy.
Možno začnem v tejto oblasti trošku netradične a skúsim vám pripomenúť Európsku chartu miestnej samosprávy, ktorú Slovensko podpísalo. V preambule sa hovorí, že členské Rady Európy, signatári tejto charty, majúc na zreteli, že miestne orgány sú jedným z hlavných základov každého demokratického systému, presvedčené o tom, že existencia miestnych orgánov so skutočnými právomocami môže zabezpečiť výkon správy, ktorá je efektívna a zároveň je blízka občanovi, sa dohodli, a v článku VI, že finančné zdroje miestnych orgánov sú úmerné kompetenciám, ktoré im ukladá ústava alebo zákon.
Ja by som to dal do súvisu s tým, ako sa pripravoval rozpočet na rok 2012. Vrátim sa k jednému z vašich vystúpení, keď sme hovorili o daňovom mixe, a kde ste spoza tohto pultu povedali pán minister, že pokiaľ ide o podielové dane miest a obcí, tak číslo v prípade daňového mixu a rovnako číslo v prípade podielu na dani z príjmov fyzických osôb, to je to dnešné 65,4, nebolo na základe analýzy, ku ktorej vás zaväzovalo uznesenie vlády číslo 232 zo 6. apríla 2011, podľa ktorého sa má najskôr spracovať inventarizácia všetkých kompetencií obcí a miest a po posúdení efektívnosti ich vykonávania následne pripraviť návrh zmien financovania.
Povedali ste, že čísla boli jasne dané. Viem, koľko mám peňazí k dispozícii, viem koľko potrebujem pre štátny rozpočet a viem, že niekde musím ušetriť, to znamená, že budem šetriť na obciach a mestách.
Je pravdou, aby som bol korektný, že ustúpili ste z daňového mixu, áno, ustúpili ste, ale na druhej strane treba povedať, že tak ako ste ustúpili z daňového mixu, ste zaviedli podiel na dani z príjmov fyzických osôb pre obce a mestá vo výške 65,4 percenta. Ak dovolíte, ja mám pripravený pre túto situáciu tento graf, toto je pôvodný výnos daní obcí a miest v prípade 70,3 percenta, čo bolo doteraz. Krivka červená, daňový mix zabezpečoval v rokoch, v roku 2012 nižší príjem, ale v rokoch 2013 a 2014 väčší, ale to, čo ste urobili vy, a to, čo považujem za neserióznosť z vašej strany, v prípade stanovenia čísla 65,4 ste zaslepili oči niektorým predstaviteľom samosprávy a nahodili ste číslo, ktoré znamená v roku 2012 väčšie príjmy, ale prehlbujúci sa deficit v rokoch 2013, 2014 a v nasledujúcom období.
Ak by som tieto dve čísla alebo ak, by som povedal, tieto dve tendencie spojil s tým, ako bude vyzerať deficit hospodárenia obcí a miest v rokoch 2012 až 2014, tak deficitné hospodárenie obcí a miest 2011 je niekde na úrovni zhruba 100 miliónov, 100 miliónov eur. Je pravdou, že výnos z dane z príjmov fyzických osôb na úrovni 65,4 percenta zabezpečuje v prípade, že sa použijú finančné operácie, to znamená prebytky hospodárenia obcí a miest z minulých rokov, predaj majetku a všetky ďalšie aktíva, ktoré obce a mestá majú k dispozícii, sa môže dostať rozpočtové hospodárenie obcí a miest na nulovú, na nulovú úroveň, to znamená, že v roku 2012 môžu hospodáriť vyrovnane, takmer vyrovnane.
Ale aká je pravda v nasledujúcich rokoch? V nasledujúcich rokoch nastavenie dane tak, ako ste ho nastavili, znamená prepad, stále sa zväčšujúci prepad, v roku 2013 niekde na úrovni medzi 100 až 150 miliónmi eur a v roku 2014 presahujúci úroveň 250 miliónov eur. Pán minister, ak pán poslanec Marcinčin povedal, že ste rezignovali na výkon svojej funkcie, tak tento graf to jasne hovorí. Tuto končí vaše volebné obdobie v roku 2012. Ak som ja povedal, že to tvrdenie treba rozšíriť o tvrdenie, že "Po mne potopa", tak tá potopa znamená toto deficitné hospodárenie miest a obcí v rokoch 2013 až 2014, a takáto je pravda, pred ktorou si oči jednoducho nemôžete zavrieť. (Potlesk.)
Ak budem hovoriť o rozpočtovej zodpovednosti obcí a miest, tak aj Združenie miest a obcí Slovenska, mestá a obce, vyššie územné celky a celý samosprávny sektor sa prihlásili k rozpočtovej zodpovednosti tejto krajiny. Ale tvrdíme, že sa nedajú oddeliť rozpočty miest a obcí od štátneho rozpočtu, lebo všetky rozpočty sú súčasťou jedného rozpočtu verejného sektora. Ak sa v článku VI tohto zákona hovorí, že štát finančne nezabezpečuje platobnú schopnosť a nezodpovedá za platobnú schopnosť obce alebo vyššieho územného celku, a postup pri riešení platobnej neschopnosti obce alebo vyššieho územného celku ustanovuje zákon, to neznamená, že zákonodarca mal na mysli príkaz, že štát nezabezpečí platobnú schopnosť obcí a miest. Toto tvrdenie hovorím preto, lebo je ekonomickou vlastizradou na samosprávach, ak pripraví návrh zákona o prerozdelení podielu daní z príjmov fyzických osôb na jednej strane taký, že zadlžovanie do budúcnosti je úplne zrejmé a evidentné, a na druhej strane zaradí obce a mestá do zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Toto je jednoducho neprijateľné a nedá sa to v žiadnom prípade akceptovať.
Ak by ste namietali náhodou, že hospodárenie obcí a miest je nezodpovedné a že sa aj v uplynulých rokoch chovali, chovali nezodpovedne, ja by som si dovolil povedať niekoľko čísel. Budem porovnávať, budem porovnávať obdobie rokov 2008 až 2014. Návrh rozpočtu alebo predpoklad daňových výnosov podielových daní v roku 2011 je zhruba na úrovni miliarda 180 miliónov eur pre obce a mestá, v roku 2012 rast na miliardu 263 miliónov, rok 2013 rast na miliardu 320 miliónov, 2014 viac ako miliarda 380 miliónov eur. Tieto čísla vyzerajú ako perfektný rast a obce a mestá sa nemajú na čo sťažovať. Skúsme si porovnať ale nárasty. Rok 2012 s miliardou 263 miliónmi eur je menej ako rok 2008, kedy bol príjem na podielových daniach miliarda 281 miliónov korún. To znamená, v roku 2012 je rozpočtovaných menej prostriedkov ako v roku 2008. Porovnajme to s infláciou. Inflácia za roky 2008 až 2011 dohromady predstavuje 11,1 percenta. Ak hovoríme o tom, že v roku 2012 samosprávy dostanú menej prostriedkov ako v roku 2008, a hovoríme o tom, že inflácia za toto obdobie kumulovaná je viac ako 11 percent, tak reálny príjem samospráv za obdobie 2008 až 2012 bude menej, teda menší o 11 až 12 percent, čo považujem za, za niečo, čo sa dá ťažko považovať za víťazstvo, víťazstvo samosprávy. A už vôbec nechápem vaše tvrdenie, že veď samosprávam pridávame viacej a dostanú, dostanú viac, ako, ako by potrebovali.
Zoberiem si na pomoc vyjadrenia alebo komentár inštitútu finančnej politiky ministerstva financií č. 27 z roku 2011, kde sa hovorí, že podiel územnej samosprávy, teda zmena percenta podielov obcí a VÚC bude znamenať príspevok územnej samosprávy ku konsolidácii verejných financií v roku 2012 vo výške 123 miliónov eur, z toho obce budú sa podieľať 93 miliónmi eur. Vy hovoríte, že niečo darujete obciam a mestám, Inštitút finančnej politiky v tom, čo je verejne dostupné na webe, hovorí, že na konsolidácii verejných financií sa budú obce a mestá v roku 2012 podieľať 93 miliónmi eur a v roku 2014 napríklad 104,5 miliónmi eur.
Skúsme povedať, ako vyzerá situácia, ak by sme porovnávali čísla, 2008 s rokom 2014, ktorý je koncovým rokom tohto rozpočtu, a hovorím o tom, že tá krivka zadlžovania je absolútne reálna. V rokoch, medziročný nárast 2008 a 2014 je v rozpočtoch obcí a miest zhruba 8 percent. Inflácia, vrátane predpokladanej inflácie na toto obdobie, tak ako je uvedené v ukazovateľoch alebo v odhadoch inštitútu finančnej politiky, predstavuje viac ako 20 percent. To znamená, na jednej strane za obdobie siedmich rokov je nárast rozpočtov o 8 percent, nárast inflácie o 20 percent, čistá matematika ma nepustí, reálny pokles príjmov obcí a miest za toto obdobie je mínus 12 percent. Ako, ja nerozumiem tomu, že prečo by mali byť obce a mestá spokojné, ak popri poklese, reálnom poklese financií, ktoré dostávajú na svoju činnosť, im neustále pribúdajú kompetencie.
Ak by ste namietali, že okrem podielových daní obce a mestá majú ešte aj ďalšie príjmy, áno, máte pravdu a ja vám skúsim zdokumentovať podiel finančných prostriedkov, ktorý predstavuje dotácie na prenesený výkon v pôsobnosti štátnej správy v zmysle zákona 416/2011 Z. z. a môžeme ísť po jednotlivých položkách.
Bude to porovnanie rokov 2012 v porovnaní s rokom 2011. Matričná činnosť nárast nula percent, evidencia register obyvateľov nula percent, pôsobnosť stavebných úradov nula percent, činnosti spojené so Štátnym fondom rozvoja bývania nula percent, pozemné komunikácie, špeciálne stavebné úrady nula percent, školstvo bude mať nárast niekde na úrovni 4 až 5 percent, ochrana pred povodňami mínus 5 percent, dotácie z tohto okruhu spolu sú v mínuse. Dotácie z kapitoly Všeobecná pokladničná správa na originálne kompetencie obcí, jediná oblasť, kde sa vykazuje nárast, dotácie na individuálne potreby obcí nula percent, dotácie na zariadenia sociálnych služieb 3,3 percenta, dotácie na záchranu kultúrnych pamiatok nula percent.
Ak budeme hovoriť o dotáciách na zariadenie sociálnych služieb, tak treba povedať, že tieto dotácie ste zatiaľ systémovo nevyriešili, a riešenie tohto problému ste jednoducho len odsunuli na ďalšie obdobia.
Zoberieme si tretí okruh. Dotácie na projekty a výkon štátnej správy v zmysle iných zákonov. Z tohto náhradné bývanie, teda nájomné bývanie mínus 91,6 percenta, projekty v oblasti životného prostredia a protipovodňové opatrenia mínus 41,1 percenta, rozvojové aktivity spadajúce pod ministerstvo hospodárstva mínus 42 percent, obnova kultúrnych pamiatok a kultúrne aktivity mínus 82,5 percenta, enviromentálny fond mínus 64,3 percenta, vzdelávanie v kapitole ministerstva školstva mínus 82,6 percenta, európska územná spolupráca, to je podiel, podiel DPH a refundácie DPH na projektoch financovaných z Európskej únie mínus 15,8 percenta, dotácie na menšinovú a kultúrnu politiku, mínus 54, 4 percenta. Ak zrátam všetky tieto tri okruhy dohromady, tak ten vývoj je mínus 9,3 percenta za všetky tieto tri oblasti.
Pán minister, verím, že tie čísla, ktoré som vám uviedol, a všetky čísla sú z oficiálnych zdrojov, ktoré sú verejne dostupné na webe, vás neprivádzajú do úsmevu a ak, tak je mierne deformovaný. Skúsim povedať ale niektoré ďalšie veci, aký bude reálny dopad, reálny dopad na obce a mestá.
V roku 2012 bude mať 826 obcí nižší výnos z podielových daní, ako bola očakávaná skutočnosť v roku 2011, a je to predovšetkým v dôsledku rastu prepočítaného počtu žiakov v oblasti voľnočasových aktivít. Toto je jedna z vecí, ku ktorej sa ešte vrátim a budem sa jej, budem sa jej venovať. Výdavky obcí oproti skutočnosti v roku 2010 klesnú o 250 miliónov eur. Oproti skutočnosti v roku 2010 budú kapitálové výdavky nižšie o 290 miliónov eur. Nevyriešené zostane financovanie sociálnych zariadení, o ktorých som hovoril, lebo sú stále financované nie systémovo, ale dotáciami.
Dvestodvadsať obcí bude mať v roku 2012 menší výnos dane z príjmu fyzických osôb ako očakávaná skutočnosť v roku 2011. Je predpoklad, že obciam zostane zachovaná povinnosť, a nie je to predpoklad, dnes je to skutočnosť, že obciam zostane zachovaná povinnosť platiť daň z predaja majetku, pričom chcem povedať, že pokiaľ by toto opatrenie dane alebo dane z predaja majetku malo hovoriť o tom, že obce sa správajú pri predaji majetku nezodpovedne, tak by som si znovu dovolil uviesť dve čísla. Z krízového obdobia. Predaj majetku v roku 2009 bol na úrovni okolo 97 miliónov eur, v roku 2010, kedy mali obce a mestá povolené používať kapitálové výdavky, ktorými príjem z predaja majetku je na financovanie aj bežných výdavkov, stúpol tento príjem zhruba na 109 miliónov eur. Čiže zhruba o nejakých 10 miliónov eur. Tým chcem dokumentovať, že ani v prípade krízového vývoja sa samosprávy nechovali nezodpovedne, že by rozpredali celý svoj majetok alebo väčšinu svojho majetku, previedli ho do bežných rozpočtov a snažili sa, snažili sa ho prejesť. Ak dovolíte, trošku sa pozastavím, a to už bude jedna z posledných vecí pri financovaní obcí a miest a vzorci, vzorci, ktorý je predmetom novelizácie alebo úpravy nariadenia č. 668/2004 Z. z.. Už v decembri 2010, kedy ste toto nariadenie schválili, vás Združenie miest a obcí Slovenska upozorňovalo, že vzorce, ktoré sú tam použité, nie sú dobré. Nie sú dobré preto, že destabilizujú príjmy samosprávy a že budú viesť ku špekuláciám. Je to aj skutočnosť, ktorá sa podľa vývoja v roku 2011 v pomere k roku 2012, kedy sa očakáva, že príjmy na školstvo vzrastú zhruba o 5 až 6 percent ročne cez toto opatrenie, cez toto nariadenie vlády, ale vychádza, tým, že vznikol špekulatívny nárast prepočítaného počtu žiakov, reálny nárast financií na jedného žiaka je 1,1 percenta, čo znamená, že v prípade mnohých, v mnohých škôl, školských zariadení dôjde k tomu, že samosprávy nebudú mať financie ani na vykrytie zákonných nárokov. Toto považujeme za jeden najväčší problém, za jeden z najväčších problémov, pred ktorým ste sa jednoducho skryli.
Ak dovolíte, markantné, dva markantné príklady. Na základe tohto opatrenia, ktoré je nezmyselne nastavené, je napríklad najvyšší nárast dane z príjmu fyzických osôb alebo podielových daní, ako chcete, medziročne o 504 percent v obci Hriadeľ a najvyšší prepad o 75 percent na daniach z príjmu fyzických osôb v obci Čerín. Len jedným nezmyselným nastavením jedného nariadenia vlády vytvárate takéto neuveriteľné disproporcie medzi jednotlivými samosprávami.
Pán minister, myslím, že tie fakty, ktorých som tu uviedol aj čísiel veľa, jednoznačne preukazujú, že návrh štátneho rozpočtu a s ním súvisiace zákony a nariadenia nie sú pripravené dobre, sú škodlivé pre samosprávu, a preto ich v žiadnom prípade nebudeme môcť podporiť. Ja osobne si neviem predstaviť ďalšie fungovanie samospráv bez toho, aby sa prijalo v budúcnosti uznesenie Národnej rady, ktoré hovorí o tom, že je potrebné predložiť správu o finančných vzťahoch štátu k rozpočtom územnej samosprávy s dôrazom na hospodársku politiku vlády, zameranú na tvorbu a redistribúciu primeraných finančných zdrojov na uspokojenie verejných potrieb na miestnej a regionálnej úrovni, na komplexnú analýzu stavu uhrádzania nákladov za výkon štátnej správy prenesený na obce a vyššie územné celky a navrhovaný spôsob riešenia problémov vo financovaní miestnej a regionálnej samosprávy. Bez toho, kým neurobíme poriadny audit, kým si neurobíme, kým si neurobíme poriadok vo financovaní obcí a miest, teda lepšie povedané presunu financií na obce a mestá zo štátu, bude musieť byť výzor samosprávy asi v tomto podaní a myslím si, že to môže byť ako vianočná karta pre vás, pán minister. (Smutný emotikon.)
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.12.2011 9:31 - 9:32 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Matej, ja súhlasím so slovami, ktoré ste tu povedali, a hlásim sa k tým, ktorí vítajú dohodu naprieč celým politickým spektrom. Áno, aj samospráva sa pridala k výzve na rozpočtovú zodpovednosť a budúcu zodpovednosť alebo aj terajšiu zodpovednosť za budúcnosť Slovenska, aby som bol presnejší, ale ak hovoríme slová o zodpovednosti, serióznosti, východiskách pre budúcnosť, ja osobne by som si dovolil pripomenúť kroky, ktoré nadväzujú na tieto slová o zodpovednosti, a je to vzťah vlády a samospráv. Nechápem, ak náš záujem a zámer je spoločný, prečo v návrhu daň z príjmov a poukazovanie výnosu tejto dane samosprávam je nastavenie tej dane urobené tak, že v roku 2013 dostanú oproti predpokladom predchádzajúceho návrhu samosprávy o 17 miliónov eur menej, prečo v roku 2014 dostanú oproti predpokladom mínus 32 miliónov eur. Ako, ak chceme byť zodpovední, a chceme byť zodpovední všetci, lebo sa k tomu hlásime, tak bolo by dobré, aby aj konkrétne kroky, ktoré sú pretavené v číslach v jednotlivých návrhoch zákonov, hovorili o tom istom, čo slovne deklarujeme.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2011 14:07 - 14:11 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, moje vystúpenie bude v zásade veľmi krátke. Ja chcem k predloženej tlači novely zákona o dani z príjmov vniesť z pohľadu územných samospráv pripomienky. V rokovaní, ktoré prebiehali medzi ministerstvom financií a Združením miest a obcí Slovenska sa po relatívne dlhých rozhovoroch dospelo k záveru, že ministerstvo financií bude garantovať obciam a mestám v roku 2012 príjmy z prevodu podielových daní vo výške 1 mld. 269 mil. eur. Ak si prepočítam čísla, ktoré sú uvedené v návrhu zákona, to znamená, že pôvodný podiel na dani z príjmu fyzických osôb bol 70,3 % a návrhom zákona sa znižuje na 65,4 %, pri súčasnom stave výberu daní mi jednoducho vychádza číslo 1 mld. 254 mil. eur, to znamená aj toto číslo je o 15 mil. eur nižšie, ako bolo pri všetkých rozhovoroch garantované pánom ministrom financií Miklošom.
Považujem tento postup za nekorektný a vyzývam ministerstvo financií a pána ministra, aby sme v priebehu druhého čítania pristúpili ku korekciám tohto návrhu a aby sme prijali návrh, ktorý bude racionálny, zdôvodniteľný a bude zabezpečovať trvalý a udržateľný rozvoj miest a obcí. Prečo som povedal tieto slová, je veľmi jednoduché. Lebo máme predložený návrh zákona o rozpočtovej zodpovednosti miest a obcí, kde sa v čl. 6 hovorí, štát nezabezpečuje platobnú schopnosť a nezodpovedá za platobnú schopnosť obce alebo vyššieho územného celku. Tak na jednej strane do okruhu verejných financií a deficitu budú zahrnuté mestá, obce, vyššie územné celky, za hospodárenie ktorých štát nezodpovedá, a na druhej strane všetky predpoklady, ktoré vytvárame zákonnými normami, hovoria o tom, že obce a mestá sa dostanú do platobnej neschopnosti. Toto považujem v takejto vzájomnej konštalácii za neobhájiteľné a neseriózne.
Ak dovolíte, v tejto súvislosti by som ešte uviedol čísla, ktoré hovoria o predpokladanom vývoji dlhu miest a obcí v rokoch 2012, 2013 a 2014, kedy sa predpokladá podľa metodiky ESA 95 schodok hospodárenia obcí a miest v roku 2012 zhruba na úrovni 30 mil. eur, v roku 2013 na úrovni zhruba 100 mil. eur a v roku 2014 už na úrovni 200 mil. eur. Ak sú takéto predpoklady, pri takto nastavenom zákone, ktorý prevádza podiel daní z fyzických osôb na mestá a obce, a súčasne hovoríme o tom, že do okruhu, ktorý bude sledovaný, spadajú mestá a obce, je to nevyvážené, neseriózne a jednoducho v tejto podobe to nemôže byť prijaté, lebo je to cielená eutanázia miest a obcí. A potom sa pýtam, aký je skutočný zámer? Dostať mestá a obce na kolená? Škandalizovať, kriminalizovať primátorov a starostov? Aebo aký je skutočný zámer predkladateľa zákona?
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2011 14:33 - 14:34 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pokiaľ je toto názor vládnej koalície, a predpokladám, že keď ho predniesol pán poslanec Matej, že poslanci koalície nebudú mať problém so schválením tohto návrhu, myslím si, že je to racionálny kompromis, racionálny kompromis tak, aby bol dostatočný čas na prípravu všeobecne záväzných nariadení. Niet žiadneho dôvodu, ako som to už spomenul v predchádzajúcom vystúpení, na to, aby sme sa ponáhľali. A myslím si, že posunutie účinnosti zákona, tak ako to navrhuje pán prezident, je v tomto prípade jediné možné a jediné správne. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2011 14:28 - 14:30 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, chcem podporiť tvoje slová, ktoré si povedal, že tento zákon nemá absolútne žiadnu väzbu na štátny rozpočet a že teda nie je žiaden legitímny dôvod, aby sme sa s jeho prijatím ponáhľali. Myslím si, že pán prezident vo svojich pripomienkach úplne jasne poukázal predovšetkým na krátku legisvakančnú dobu. A myslím si, že vzhľadom na to, že tento zákon sa dotýka všetkých obyvateľov Slovenskej republiky, dotýka sa takmer tritisíc samospráv, ktoré musia jeho schválením pripraviť všeobecne záväzné nariadenia, je potrebné, aby legisvakančná doba tohto zákona bola dostatočne dlhá. Keďže pôvodný návrh účinnosti tohto zákona je od 1. decembra 2011, dnes máme 29. novembra 2011, ja si viem technicky predstaviť, že táto Národná rada pri všetkej snahe zvládne prednostné uverejnenie v Zbierke zákonov. Ale chcem sa spýtať, či si je vedomá táto Národná rada aj chaosu, ktorý spôsobí zákon v jednotlivých samosprávach, a že sa pritom spreneverí pôvodnému poslaniu. To znamená prijímať právne normy tak, aby boli prijaté dostatočne včas, aby boli jasné a zrozumiteľné pre všetkých obyvateľov Slovenskej republiky. Preto sa aj ja prihováram, pán poslanec, za to, čo si povedal ty, že nie je potrebné bezpodmienečne prijať tento zákon vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, nechajme priestor na to, aby bol zákon prijatý, prerokovaný dostatočne medzi obyvateľmi a samosprávami, a nepodliehajme len tlaku lobistických skupín, ktorými v tomto prípade sú podnikateľské subjekty. Ak vláda hovorí, že miestne dane a predovšetkým majetkové dane sú nízke, tak treba tento problém prediskutovať, a nie zaťažiť len obyvateľov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2011 10:46 - 10:48 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za doplnok k môjmu vystúpeniu. Myslím si, že pán kolega Blanár to doplnil správnym spôsobom.
Ale chcem povedať ešte jednu vec, aby nevznikol dojem, že veď máme právo aj v druhom čítaní v pléne, keďže nám neprešli pozmeňujúce návrhy, ktoré sme predkladali, predložiť tieto návrhy formou pätnástky a rokovať o nich. Chcem povedať z tohto miesta, áno, toto právo máme. Ale nepredložili sme pozmeňujúce návrhy teraz v pléne z jedného jediného dôvodu. Včera sa ukázalo, že vládna koalícia má opätovne sedemdesiatdeviatku, funguje ako namastený hodinový stroj a jednoducho nemá to význam. Ak chcete vládnuť týmto spôsobom, verím, že to bude len do toho marca a potom sa pristúpi k nesystémovým zmenám zákonov, ktoré zavádzate. Takže radi by sme urobili zmeny. Vysunuli sme pravicu na rokovania. Táto pravica bola odmietnutá a bola odmietnutá pravicou, by som to tak obrazne povedal. A jednoducho zhodnotili sme, že nemá význam ďalej o týchto veciach konštruktívne komunikovať, lebo všetky zmeny v zákonoch, ktoré predkladáte, sú účelové, lobistické, nevýhodné pre občana a z tejto cesty jednoducho nechcete ustúpiť. Ďakujem pekne.
Skryt prepis