Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vidím, že rozprava sa vyvíja celkom zaujímavým smerom. Ja som sa nechcel zapájať pôvodne do týchto globálnych otázok a chcel som sa veľmi prísne venovať len otázkam samosprávy, ale keďže sa to tak pekne vyvinulo, pár otázok by som rád položil, pán minister.
Tá prvá je, a kedy ste precitli? V máji 2010 alebo v marci 2010 ste tu predkladali zákon spolu s kolegami z SDKÚ o tom, že treba...
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vidím, že rozprava sa vyvíja celkom zaujímavým smerom. Ja som sa nechcel zapájať pôvodne do týchto globálnych otázok a chcel som sa veľmi prísne venovať len otázkam samosprávy, ale keďže sa to tak pekne vyvinulo, pár otázok by som rád položil, pán minister.
Tá prvá je, a kedy ste precitli? V máji 2010 alebo v marci 2010 ste tu predkladali zákon spolu s kolegami z SDKÚ o tom, že treba znížiť dane na 16 percent a treba znížiť odvody. A dnes hovoríte, že nezvyšovanie daní je slepou uličkou. Ja sa fakt pýtam, a to ste kedy precitli? Akože, ako mne to v zásade nedáva žiadnu logiku, lebo blíži sa zima, tak by som čakal, že upadnete do zimného spánku a budete rezignovať na všetky veci, ktoré sa týkajú štátneho rozpočtu, tak ako povedal pán poslanec Marcinčin. A ja vám ukážem, že to nie je len rezignácia na výsledky štátneho rozpočtu, ale otázka, lebo to tvrdenie by mohlo znieť "Po mne potopa", a budem to dokazovať na, na jednom grafe.
Druhá otázka, ktorú ste pomenovali, a s čím sa dá určite súhlasiť, je otázka rozsahu kompetencií, ktoré majú byť vykonávané, a lepšie povedané, platené štátom. Áno, poďme otvoriť túto otázku, lebo dnes je tých kompetencií reálne veľa. Samospráva ich má vyše štyri a pol tisíca a reálne je na ňom málo finančných prostriedkov, ktoré sa každoročne znižujú, a nie, že by bola zachovaná, zachovaná aspoň valorizácia, na ktorú by bol zákonný nárok.
Tretiu poznámku, ktorú si neodpustím, je reakcia na to, že za obdobia vášho vládnutia 2002 až 2006 poklesla nezamestnanosť z 20 na 10 percent. Áno, číslo logicky sedí, ale opýtam sa vás, za akú cenu? Veď toto bola éra vysťahovalectva za prácou, porovnateľná s obdobím pred druhou svetovou vojnou. To je fakt, ktorý nechcete počuť. Ak hovoríte o tom, že za obdobia, za obdobie rokov 2009 a 2010 výrazne narástla nezamestnanosť, tak zrátajte a vyčíslite, koľko z týchto ľudí je tých, ktorí sa vrátili zo zahraničia, z Anglicka, z Írska a ďalších, ďalších západných krajín, ktoré tam za vašej vlády vycestovali za prácou.
Posledná, posledná poznámka k tomu, čo tu doteraz odznelo. Rast ekonomiky bol výsledkom, skvelým výsledkom rovnej dane. No, pán minister, môj názor poznáte a určite, určite nebudete prekvapený, keď poviem, že, že zďaleka nie. Jediným prínosom rovnej dane, tak ako ste ju predniesli, bolo to, že sa zjednodušil daňový systém. To bol jediný prínos rovnej dane, ktorý bol v podaní, ktorý ste, ktorý ste predniesli.
Tie ďalšie kritériá boli NATO, vstup do NATO a bezpečnosť zahraničných investícií alebo pocit investorov z hľadiska bezpečnosti. Vstup do Európskej únie, ale predovšetkým lacná a kvalifikovaná pracovná sila, ktorej ste zmenšili manévrovací priestor úpravou, nezmyselnou úpravou Zákonníka práce a snažili ste sa kvázi urobiť z našich ľudí pomaly nevoľníkov vo vlastnej krajine. A posledná vec, výpredaj štátnych podnikov. Zámerne nehovorím privatizácia štátnych podnikov, hovorím výpredaj štátnych podnikov a dôvod je úplne jednoduchý a prostý, lebo privatizácia je prevod podnikov do súkromných rúk, a vy ste previedli slovenské striebro, ak budem hovoriť o SPP a ďalších energetických podnikoch, do rúk iných štátov, štátnych firiem nemeckých a francúzskych. Takže nemôžeme hovoriť ani o privatizácii. (Potlesk.)
Ak dnes budeme hľadať manévrovací priestor pri zostavovaní rozpočtu, ak budeme dnes hľadať manévrovací priestor vo vzťahu k návrhom, ktoré prichádzajú z Európskej únie, tak ak, tak musíme brať na zreteľ fakt, že Slovensko nie je ekonomicky možné ovládať, lebo rozhodujúce páky na ovládanie slovenskej ekonomiky sú v zahraničí, a podľa toho sa v zásade aj vaša vláda správa. Ale teraz by som prešiel k tomu, čo mi je ďaleko bližšie, a to je otázka posudzovania rozpočtu na rok 2012 až 2014 z hľadiska samosprávy.
Možno začnem v tejto oblasti trošku netradične a skúsim vám pripomenúť Európsku chartu miestnej samosprávy, ktorú Slovensko podpísalo. V preambule sa hovorí, že členské Rady Európy, signatári tejto charty, majúc na zreteli, že miestne orgány sú jedným z hlavných základov každého demokratického systému, presvedčené o tom, že existencia miestnych orgánov so skutočnými právomocami môže zabezpečiť výkon správy, ktorá je efektívna a zároveň je blízka občanovi, sa dohodli, a v článku VI, že finančné zdroje miestnych orgánov sú úmerné kompetenciám, ktoré im ukladá ústava alebo zákon.
Ja by som to dal do súvisu s tým, ako sa pripravoval rozpočet na rok 2012. Vrátim sa k jednému z vašich vystúpení, keď sme hovorili o daňovom mixe, a kde ste spoza tohto pultu povedali pán minister, že pokiaľ ide o podielové dane miest a obcí, tak číslo v prípade daňového mixu a rovnako číslo v prípade podielu na dani z príjmov fyzických osôb, to je to dnešné 65,4, nebolo na základe analýzy, ku ktorej vás zaväzovalo uznesenie vlády číslo 232 zo 6. apríla 2011, podľa ktorého sa má najskôr spracovať inventarizácia všetkých kompetencií obcí a miest a po posúdení efektívnosti ich vykonávania následne pripraviť návrh zmien financovania.
Povedali ste, že čísla boli jasne dané. Viem, koľko mám peňazí k dispozícii, viem koľko potrebujem pre štátny rozpočet a viem, že niekde musím ušetriť, to znamená, že budem šetriť na obciach a mestách.
Je pravdou, aby som bol korektný, že ustúpili ste z daňového mixu, áno, ustúpili ste, ale na druhej strane treba povedať, že tak ako ste ustúpili z daňového mixu, ste zaviedli podiel na dani z príjmov fyzických osôb pre obce a mestá vo výške 65,4 percenta. Ak dovolíte, ja mám pripravený pre túto situáciu tento graf, toto je pôvodný výnos daní obcí a miest v prípade 70,3 percenta, čo bolo doteraz. Krivka červená, daňový mix zabezpečoval v rokoch, v roku 2012 nižší príjem, ale v rokoch 2013 a 2014 väčší, ale to, čo ste urobili vy, a to, čo považujem za neserióznosť z vašej strany, v prípade stanovenia čísla 65,4 ste zaslepili oči niektorým predstaviteľom samosprávy a nahodili ste číslo, ktoré znamená v roku 2012 väčšie príjmy, ale prehlbujúci sa deficit v rokoch 2013, 2014 a v nasledujúcom období.
Ak by som tieto dve čísla alebo ak, by som povedal, tieto dve tendencie spojil s tým, ako bude vyzerať deficit hospodárenia obcí a miest v rokoch 2012 až 2014, tak deficitné hospodárenie obcí a miest 2011 je niekde na úrovni zhruba 100 miliónov, 100 miliónov eur. Je pravdou, že výnos z dane z príjmov fyzických osôb na úrovni 65,4 percenta zabezpečuje v prípade, že sa použijú finančné operácie, to znamená prebytky hospodárenia obcí a miest z minulých rokov, predaj majetku a všetky ďalšie aktíva, ktoré obce a mestá majú k dispozícii, sa môže dostať rozpočtové hospodárenie obcí a miest na nulovú, na nulovú úroveň, to znamená, že v roku 2012 môžu hospodáriť vyrovnane, takmer vyrovnane.
Ale aká je pravda v nasledujúcich rokoch? V nasledujúcich rokoch nastavenie dane tak, ako ste ho nastavili, znamená prepad, stále sa zväčšujúci prepad, v roku 2013 niekde na úrovni medzi 100 až 150 miliónmi eur a v roku 2014 presahujúci úroveň 250 miliónov eur. Pán minister, ak pán poslanec Marcinčin povedal, že ste rezignovali na výkon svojej funkcie, tak tento graf to jasne hovorí. Tuto končí vaše volebné obdobie v roku 2012. Ak som ja povedal, že to tvrdenie treba rozšíriť o tvrdenie, že "Po mne potopa", tak tá potopa znamená toto deficitné hospodárenie miest a obcí v rokoch 2013 až 2014, a takáto je pravda, pred ktorou si oči jednoducho nemôžete zavrieť. (Potlesk.)
Ak budem hovoriť o rozpočtovej zodpovednosti obcí a miest, tak aj Združenie miest a obcí Slovenska, mestá a obce, vyššie územné celky a celý samosprávny sektor sa prihlásili k rozpočtovej zodpovednosti tejto krajiny. Ale tvrdíme, že sa nedajú oddeliť rozpočty miest a obcí od štátneho rozpočtu, lebo všetky rozpočty sú súčasťou jedného rozpočtu verejného sektora. Ak sa v článku VI tohto zákona hovorí, že štát finančne nezabezpečuje platobnú schopnosť a nezodpovedá za platobnú schopnosť obce alebo vyššieho územného celku, a postup pri riešení platobnej neschopnosti obce alebo vyššieho územného celku ustanovuje zákon, to neznamená, že zákonodarca mal na mysli príkaz, že štát nezabezpečí platobnú schopnosť obcí a miest. Toto tvrdenie hovorím preto, lebo je ekonomickou vlastizradou na samosprávach, ak pripraví návrh zákona o prerozdelení podielu daní z príjmov fyzických osôb na jednej strane taký, že zadlžovanie do budúcnosti je úplne zrejmé a evidentné, a na druhej strane zaradí obce a mestá do zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Toto je jednoducho neprijateľné a nedá sa to v žiadnom prípade akceptovať.
Ak by ste namietali náhodou, že hospodárenie obcí a miest je nezodpovedné a že sa aj v uplynulých rokoch chovali, chovali nezodpovedne, ja by som si dovolil povedať niekoľko čísel. Budem porovnávať, budem porovnávať obdobie rokov 2008 až 2014. Návrh rozpočtu alebo predpoklad daňových výnosov podielových daní v roku 2011 je zhruba na úrovni miliarda 180 miliónov eur pre obce a mestá, v roku 2012 rast na miliardu 263 miliónov, rok 2013 rast na miliardu 320 miliónov, 2014 viac ako miliarda 380 miliónov eur. Tieto čísla vyzerajú ako perfektný rast a obce a mestá sa nemajú na čo sťažovať. Skúsme si porovnať ale nárasty. Rok 2012 s miliardou 263 miliónmi eur je menej ako rok 2008, kedy bol príjem na podielových daniach miliarda 281 miliónov korún. To znamená, v roku 2012 je rozpočtovaných menej prostriedkov ako v roku 2008. Porovnajme to s infláciou. Inflácia za roky 2008 až 2011 dohromady predstavuje 11,1 percenta. Ak hovoríme o tom, že v roku 2012 samosprávy dostanú menej prostriedkov ako v roku 2008, a hovoríme o tom, že inflácia za toto obdobie kumulovaná je viac ako 11 percent, tak reálny príjem samospráv za obdobie 2008 až 2012 bude menej, teda menší o 11 až 12 percent, čo považujem za, za niečo, čo sa dá ťažko považovať za víťazstvo, víťazstvo samosprávy. A už vôbec nechápem vaše tvrdenie, že veď samosprávam pridávame viacej a dostanú, dostanú viac, ako, ako by potrebovali.
Zoberiem si na pomoc vyjadrenia alebo komentár inštitútu finančnej politiky ministerstva financií č. 27 z roku 2011, kde sa hovorí, že podiel územnej samosprávy, teda zmena percenta podielov obcí a VÚC bude znamenať príspevok územnej samosprávy ku konsolidácii verejných financií v roku 2012 vo výške 123 miliónov eur, z toho obce budú sa podieľať 93 miliónmi eur. Vy hovoríte, že niečo darujete obciam a mestám, Inštitút finančnej politiky v tom, čo je verejne dostupné na webe, hovorí, že na konsolidácii verejných financií sa budú obce a mestá v roku 2012 podieľať 93 miliónmi eur a v roku 2014 napríklad 104,5 miliónmi eur.
Skúsme povedať, ako vyzerá situácia, ak by sme porovnávali čísla, 2008 s rokom 2014, ktorý je koncovým rokom tohto rozpočtu, a hovorím o tom, že tá krivka zadlžovania je absolútne reálna. V rokoch, medziročný nárast 2008 a 2014 je v rozpočtoch obcí a miest zhruba 8 percent. Inflácia, vrátane predpokladanej inflácie na toto obdobie, tak ako je uvedené v ukazovateľoch alebo v odhadoch inštitútu finančnej politiky, predstavuje viac ako 20 percent. To znamená, na jednej strane za obdobie siedmich rokov je nárast rozpočtov o 8 percent, nárast inflácie o 20 percent, čistá matematika ma nepustí, reálny pokles príjmov obcí a miest za toto obdobie je mínus 12 percent. Ako, ja nerozumiem tomu, že prečo by mali byť obce a mestá spokojné, ak popri poklese, reálnom poklese financií, ktoré dostávajú na svoju činnosť, im neustále pribúdajú kompetencie.
Ak by ste namietali, že okrem podielových daní obce a mestá majú ešte aj ďalšie príjmy, áno, máte pravdu a ja vám skúsim zdokumentovať podiel finančných prostriedkov, ktorý predstavuje dotácie na prenesený výkon v pôsobnosti štátnej správy v zmysle zákona 416/2011 Z. z. a môžeme ísť po jednotlivých položkách.
Bude to porovnanie rokov 2012 v porovnaní s rokom 2011. Matričná činnosť nárast nula percent, evidencia register obyvateľov nula percent, pôsobnosť stavebných úradov nula percent, činnosti spojené so Štátnym fondom rozvoja bývania nula percent, pozemné komunikácie, špeciálne stavebné úrady nula percent, školstvo bude mať nárast niekde na úrovni 4 až 5 percent, ochrana pred povodňami mínus 5 percent, dotácie z tohto okruhu spolu sú v mínuse. Dotácie z kapitoly Všeobecná pokladničná správa na originálne kompetencie obcí, jediná oblasť, kde sa vykazuje nárast, dotácie na individuálne potreby obcí nula percent, dotácie na zariadenia sociálnych služieb 3,3 percenta, dotácie na záchranu kultúrnych pamiatok nula percent.
Ak budeme hovoriť o dotáciách na zariadenie sociálnych služieb, tak treba povedať, že tieto dotácie ste zatiaľ systémovo nevyriešili, a riešenie tohto problému ste jednoducho len odsunuli na ďalšie obdobia.
Zoberieme si tretí okruh. Dotácie na projekty a výkon štátnej správy v zmysle iných zákonov. Z tohto náhradné bývanie, teda nájomné bývanie mínus 91,6 percenta, projekty v oblasti životného prostredia a protipovodňové opatrenia mínus 41,1 percenta, rozvojové aktivity spadajúce pod ministerstvo hospodárstva mínus 42 percent, obnova kultúrnych pamiatok a kultúrne aktivity mínus 82,5 percenta, enviromentálny fond mínus 64,3 percenta, vzdelávanie v kapitole ministerstva školstva mínus 82,6 percenta, európska územná spolupráca, to je podiel, podiel DPH a refundácie DPH na projektoch financovaných z Európskej únie mínus 15,8 percenta, dotácie na menšinovú a kultúrnu politiku, mínus 54, 4 percenta. Ak zrátam všetky tieto tri okruhy dohromady, tak ten vývoj je mínus 9,3 percenta za všetky tieto tri oblasti.
Pán minister, verím, že tie čísla, ktoré som vám uviedol, a všetky čísla sú z oficiálnych zdrojov, ktoré sú verejne dostupné na webe, vás neprivádzajú do úsmevu a ak, tak je mierne deformovaný. Skúsim povedať ale niektoré ďalšie veci, aký bude reálny dopad, reálny dopad na obce a mestá.
V roku 2012 bude mať 826 obcí nižší výnos z podielových daní, ako bola očakávaná skutočnosť v roku 2011, a je to predovšetkým v dôsledku rastu prepočítaného počtu žiakov v oblasti voľnočasových aktivít. Toto je jedna z vecí, ku ktorej sa ešte vrátim a budem sa jej, budem sa jej venovať. Výdavky obcí oproti skutočnosti v roku 2010 klesnú o 250 miliónov eur. Oproti skutočnosti v roku 2010 budú kapitálové výdavky nižšie o 290 miliónov eur. Nevyriešené zostane financovanie sociálnych zariadení, o ktorých som hovoril, lebo sú stále financované nie systémovo, ale dotáciami.
Dvestodvadsať obcí bude mať v roku 2012 menší výnos dane z príjmu fyzických osôb ako očakávaná skutočnosť v roku 2011. Je predpoklad, že obciam zostane zachovaná povinnosť, a nie je to predpoklad, dnes je to skutočnosť, že obciam zostane zachovaná povinnosť platiť daň z predaja majetku, pričom chcem povedať, že pokiaľ by toto opatrenie dane alebo dane z predaja majetku malo hovoriť o tom, že obce sa správajú pri predaji majetku nezodpovedne, tak by som si znovu dovolil uviesť dve čísla. Z krízového obdobia. Predaj majetku v roku 2009 bol na úrovni okolo 97 miliónov eur, v roku 2010, kedy mali obce a mestá povolené používať kapitálové výdavky, ktorými príjem z predaja majetku je na financovanie aj bežných výdavkov, stúpol tento príjem zhruba na 109 miliónov eur. Čiže zhruba o nejakých 10 miliónov eur. Tým chcem dokumentovať, že ani v prípade krízového vývoja sa samosprávy nechovali nezodpovedne, že by rozpredali celý svoj majetok alebo väčšinu svojho majetku, previedli ho do bežných rozpočtov a snažili sa, snažili sa ho prejesť. Ak dovolíte, trošku sa pozastavím, a to už bude jedna z posledných vecí pri financovaní obcí a miest a vzorci, vzorci, ktorý je predmetom novelizácie alebo úpravy nariadenia č. 668/2004 Z. z.. Už v decembri 2010, kedy ste toto nariadenie schválili, vás Združenie miest a obcí Slovenska upozorňovalo, že vzorce, ktoré sú tam použité, nie sú dobré. Nie sú dobré preto, že destabilizujú príjmy samosprávy a že budú viesť ku špekuláciám. Je to aj skutočnosť, ktorá sa podľa vývoja v roku 2011 v pomere k roku 2012, kedy sa očakáva, že príjmy na školstvo vzrastú zhruba o 5 až 6 percent ročne cez toto opatrenie, cez toto nariadenie vlády, ale vychádza, tým, že vznikol špekulatívny nárast prepočítaného počtu žiakov, reálny nárast financií na jedného žiaka je 1,1 percenta, čo znamená, že v prípade mnohých, v mnohých škôl, školských zariadení dôjde k tomu, že samosprávy nebudú mať financie ani na vykrytie zákonných nárokov. Toto považujeme za jeden najväčší problém, za jeden z najväčších problémov, pred ktorým ste sa jednoducho skryli.
Ak dovolíte, markantné, dva markantné príklady. Na základe tohto opatrenia, ktoré je nezmyselne nastavené, je napríklad najvyšší nárast dane z príjmu fyzických osôb alebo podielových daní, ako chcete, medziročne o 504 percent v obci Hriadeľ a najvyšší prepad o 75 percent na daniach z príjmu fyzických osôb v obci Čerín. Len jedným nezmyselným nastavením jedného nariadenia vlády vytvárate takéto neuveriteľné disproporcie medzi jednotlivými samosprávami.
Pán minister, myslím, že tie fakty, ktorých som tu uviedol aj čísiel veľa, jednoznačne preukazujú, že návrh štátneho rozpočtu a s ním súvisiace zákony a nariadenia nie sú pripravené dobre, sú škodlivé pre samosprávu, a preto ich v žiadnom prípade nebudeme môcť podporiť. Ja osobne si neviem predstaviť ďalšie fungovanie samospráv bez toho, aby sa prijalo v budúcnosti uznesenie Národnej rady, ktoré hovorí o tom, že je potrebné predložiť správu o finančných vzťahoch štátu k rozpočtom územnej samosprávy s dôrazom na hospodársku politiku vlády, zameranú na tvorbu a redistribúciu primeraných finančných zdrojov na uspokojenie verejných potrieb na miestnej a regionálnej úrovni, na komplexnú analýzu stavu uhrádzania nákladov za výkon štátnej správy prenesený na obce a vyššie územné celky a navrhovaný spôsob riešenia problémov vo financovaní miestnej a regionálnej samosprávy. Bez toho, kým neurobíme poriadny audit, kým si neurobíme, kým si neurobíme poriadok vo financovaní obcí a miest, teda lepšie povedané presunu financií na obce a mestá zo štátu, bude musieť byť výzor samosprávy asi v tomto podaní a myslím si, že to môže byť ako vianočná karta pre vás, pán minister. (Smutný emotikon.)
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
