Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, ja vám ďakujem za vaše slová. Za slová politika s triezvym a zdravým úsudkom.
Dovoľte mi však váš prejav doplniť možno o stručné vysvetlenie. Možno z mojich úst ako z úst právnika znie trošku paradoxne tvrdenie, že áno, sú oblasti, kde netreba prijímať právne normy a netreba nasilu všetko upravovať zákonom. Možno je to čiastočne aj odpoveď na tak často kladené otázky opozície, prečo tento zákon o používaní jazykov národnostných menšín, pre koho sa tento zákon prijíma, je tu taká potreba? Ja si to dovolím vysvetliť.
Jazyk je základný komunikačný a dorozumievací prostriedok a tvrdím, že aj potreba. A nemôžem sa zbaviť takého pocitu, že túto potrebu sa tu niektorí kolegovia snažia neustále spochybňovať práve u(pri) tých menšinách. Stáročia tu bol nejaký prirodzený vývoj, nejaký stav, stav, kde ľudia tu, v strednej Európe, hovorili síce rôznymi jazykmi, ale predsa si rozumeli. A akékoľvek prípadné nedorozumenia, ktoré vznikali, tak rozhodne neboli kvôli používaniu iného jazyka. Ľudia tu rozprávali, rozprávajú aj budú rozprávať jazykom, ktorý ovládajú, ak tomu druhá strana aj porozumie, tak je to na prospech veci. A na tom by nemal nič zmeniť ani zákon. A mali sme to nechať logicky na ten prirodzený stav, na dohodu ľudí. Myslím si, že takto to fungovalo do roku 1995 úplne bez problémov, a preto neviem, či v roku 1995 tu naozaj vznikla skutočná spoločenská potreba tento stav zmeniť a tak necitlivo do toho zasiahnuť. Začať regulovať stav, ktorý bol prirodzený, ktorý tu doteraz bol a ktorý bol založený na normálnom ľudskom prístupe. Ukážte mi, prosím, že na koľkých úradoch, inštitúciách... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)