Videokanál poslanca

Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o doplňujúcom návrhu pána poslanca Maďariča, a to konkrétne o doplnení vety na konci § 39 ods. 8 a "o tomto návrhu sa hlasuje tajne".

Nakoľko predmetné body boli schválené, tak upozorňujem na skutočnosť, že nemusíme v zmysle rokovacieho poriadku hlasovať o bodoch 5, 6, 7, 8, 9 spoločnej správy, nakoľko v zmysle § 37 ods. 1 rokovacieho poriadku, ak prijatý pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh vylúčil, vylúči vlastne tieto pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, a tým sa o nich nehlasuje.
Pán predseda, teraz, prosím, dajte osobitne hlasovať o bode 2 spoločnej správy s návrhom schváliť.

Nakoľko neschválili sme ani jeden procedurálny návrh, pokračujeme v hlasovaní o spoločnej správe. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o jednotlivých bodoch zo spoločnej správy nasledovne: spoločne o bodoch 1, 3, 4, 10, 11, 12, 13 s návrhom gestorského výboru schváliť.

Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o poslednom procedurálnom návrhu pána poslanca Ondruša, a to, vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

Pán predseda, prosím, teraz dajte hlasovať o návrhoch pánov poslancov Ondruša a Kaliňáka nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili siedmi poslanci, a to, pán podpredseda parlamentu, pán Fico, poslanci pán Maďarič, Paška, Ondruš, Poliačik, Richter a Kaliňák. Pán poslanec Ondruš predniesol tri procedurálne návrhy podľa § 83 odsek 1 rokovacieho poriadku a pán poslanec Robert Kaliňák jeden.
Pán poslanec Maďarič predniesol doplňujúci návrh k prvému bodu návrhu zákona a navrhol v § 39 ods. 8 pripojiť na konci vetu: "O tomto návrhu sa hlasuje tajne."
Dovoľte mi, vážení kolegovia, aby som predsa len prečítala toto doplnenie, tento návrh pána poslanca Maďariča. A po navrhovanom doplnení by tento bod 1 návrhu zákona znel nasledovne: ,,Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených Ústavou, alebo ak sa na tom na návrh najmenej pätnástich poslancov bez rozpravy uznesie Národná rada. Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze Národnej rady. O tomto návrhu sa hlasuje tajne." Ďakujem za pozornosť.
A teraz, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o procedurálnych návrhoch v nasledovnom poradí. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu pána poslanca Ondruša odložiť rokovanie o návrhu zákona.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave odznelo veľmi veľa argumentov, prečo je tajná voľba vhodnejšia a demokratickejšia ako tá verejná. Vypočuli sme si však aj argumenty opačné. Rozprava bola naozaj dlhá a bohatá na argumenty, kde ste sa snažili nás presvedčiť práve o správnosti toho vášho názoru. Vážení kolegovia, myslím si však, že sme zabudli na jednu veľmi závažnú vec a zabudli sme na cieľ. Cieľom totiž nie je samotná voľba, alebo cieľom totiž nie je samotný spôsob voľby, ale cieľom je samotná voľba, voľba generálneho prokurátora. Či už budeme voliť tajne alebo budeme voliť verejne, tak chcem vás poprosiť, aby sme nezabudli na to, že chceme zvoliť naozaj toho najvhodnejšieho kandidáta na post generálneho prokurátora. Kandidáta, ktorý tak odborne ako aj osobnostne bude spĺňať predpoklady na zastávanie tejto veľmi dôležitej pozície, a jeho osoba bude naozaj dostatočnou garanciou a zabezpečením tých základných artribútov právneho štátu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, ja vám ďakujem za vaše slová. Za slová politika s triezvym a zdravým úsudkom.
Dovoľte mi však váš prejav doplniť možno o stručné vysvetlenie. Možno z mojich úst ako z úst právnika znie trošku paradoxne tvrdenie, že áno, sú oblasti, kde netreba prijímať právne normy a netreba nasilu všetko upravovať zákonom. Možno je to čiastočne aj odpoveď na tak často kladené otázky opozície, prečo tento zákon o používaní jazykov národnostných menšín, pre koho sa tento zákon prijíma, je tu taká potreba? Ja si to dovolím vysvetliť.
Jazyk je základný komunikačný a dorozumievací prostriedok a tvrdím, že aj potreba. A nemôžem sa zbaviť takého pocitu, že túto potrebu sa tu niektorí kolegovia snažia neustále spochybňovať práve u(pri) tých menšinách. Stáročia tu bol nejaký prirodzený vývoj, nejaký stav, stav, kde ľudia tu, v strednej Európe, hovorili síce rôznymi jazykmi, ale predsa si rozumeli. A akékoľvek prípadné nedorozumenia, ktoré vznikali, tak rozhodne neboli kvôli používaniu iného jazyka. Ľudia tu rozprávali, rozprávajú aj budú rozprávať jazykom, ktorý ovládajú, ak tomu druhá strana aj porozumie, tak je to na prospech veci. A na tom by nemal nič zmeniť ani zákon. A mali sme to nechať logicky na ten prirodzený stav, na dohodu ľudí. Myslím si, že takto to fungovalo do roku 1995 úplne bez problémov, a preto neviem, či v roku 1995 tu naozaj vznikla skutočná spoločenská potreba tento stav zmeniť a tak necitlivo do toho zasiahnuť. Začať regulovať stav, ktorý bol prirodzený, ktorý tu doteraz bol a ktorý bol založený na normálnom ľudskom prístupe. Ukážte mi, prosím, že na koľkých úradoch, inštitúciách... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec, v tomto prípade musím súhlasiť s pánom Maďaričom. A ako on, rovnako vás vnímam ako skúseného a znalého tejto problematiky. Vo vašom vystúpení mi však chýba trošku viac objektivity. Veľmi živo si totiž pamätám minulotýždňovú rozpravu k návrhu zákona o prokuratúre. A tiež si pamätám argumenty poslancov z opozície, keď na podporu svojich tvrdení si pomohli aj stanoviskom Benátskej komisie, tej Benátskej komisie, ktorú súčasná opozícia aj pri novele zákona o štátnom jazyku požiadala o stanovisko, Benátskej komisie, ktorá pôsobí ako poradný orgán Rady Európy pre ústavné záležitosti, pričom veru identifikuje nesúlad a možné riziká, právne anomálie a neurčité ustanovenia v právnych predpisoch.
Upozorňujem, že predmetným návrhom zákona sa snažíme plniť záväzky Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, z Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín, ale máme k dispozícii aj iné názory a stanoviská, či je to správa Rady Európy o implementácii Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín alebo stanovisko Vysokého komisára OBSE pána Knuta Vollebaeka. Pýtam sa, prečo pri národnostných otázkach nevieme akceptovať nezávislé odborné stanoviská týchto orgánov, prečo po ich stanoviskách raz siahneme a inokedy nesiahneme. Nie je to účelové? Vážení kolegovia, nebuďme pokrytci, skúsme byť občas objektívnejší, aj keď je to možno v rozpore s hlboko zakorenenými pocitmi a možným presvedčením, a pokúsme sa rešpektovať odporúčania týchto orgánov. Ďakujem pekne.