Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 355), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 18. schôdze, čiže dnešnej.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Po rozprave odporučím, aby po prvé podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.
Po druhé v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 347 z 29. apríla 2011 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory, a to: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.
Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh, alebo odporučím, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem za slovo. Žiadam o opätovné zaradenie bodu - návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Jána Počiatka a Petra Kažimíra na vydanie zákona o odvodoch vybraných finančných inštitúcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 357). Ďakujem.

Čiže len to zopakujem, ak nepodporíte tento zákon teraz, tak to už ani nie sú reči, ale „drísty“ o tom, že vám ide o ľudí, pričom v skutočnosti vám ide o niečo iné. A to je o tom, čo som tu tiež jasne vyčíslil, že banky majú naozaj privilegované postavenie. A je oveľa jednoduchšie preniesť tú záťaž na ľudí. A to je presne to, čo sa stalo, nie reforma výdavkovej strany, ale reforma príjmovej strany. Všetku konsolidačnú záťaž ste preniesli na ľudí. Zaplatia to ľudia. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Je to naozaj vtipné počúvať, že my sme niečo neopravili. Všetci poslanci vrátane vás, pán Matovič, máte absolútnu legislatívnu voľnosť. Nikto tu nepodal žiadny pozmeňujúci návrh, čo je úplne najtriviálnejšia vec. Vy dnes dokážete cez pozmeňujúce návrhy zmeniť celý zákon, nieže nejakú maličkosť v zákone. Boli sme tu svedkami, čo tu čítali vaši kolegovia na niekoľko pokusov. Naozaj boli to hodinové pozmeňujúce návrhy, ktoré boli v princípe novými novelami zákonov. Takže vyhovárate sa na to, že my sme niečo nezmenili, že toto je naše videnie sveta. A boli by sme aj ochotní o tom diskutovať, ale vy ste už tak arogantní, že nikto s vami o tom nediskutuje. A preto som veľmi zvedavý, ako sa budete všetci vy tu tváriť, keď tu budete takýto istý zákon prijímať o niekoľko mesiacov, aký budete hrdina potom, či tam je niečo, čo teda má alebo nemá chrániť spotrebiteľa. Ja som vám tu jasne dokázal, že celá vaša ochrana spotrebiteľa na finančnom trhu, to je len prázdne gesto. Veci, ktoré už boli pripravené a rozpracované, ste zmietli zo stola. A nepokračovali ste v nich, neviem, z dôvodov mne pochopiteľných, pretože zjavne banky sú pre vás dôležitejšie. Čiže všetci poslanci, ako tu sedíte, mali ste úplnú legislatívnu voľnosť vstúpiť aj do tohto zákona pozmeňujúcimi návrhmi. A keby boli vylepšujúce, určite my by sme ich akceptovali. Takže to je na margo toho.
A čo je druhé, druhá vec, čo ma zaujala, je, že nie je žiadna kritika. To už začínam cítiť, že už viete, že raz takúto bankovú daň budete zavádzať aj vy, tak radšej teraz už veľmi opatrne kritizujete. A vy už to vlastne musíte vedieť, pretože už je to napísané v rozpočte, lebo keď niekto bude sa moc krútiť, ako som už hovoril, vy ste kreatívni len na príjmovej strane, na výdavkovej nie, čiže keby vypadlo tých 40 mil., ktoré už v rozpočte alebo vo východiskách v rozpočte sú napočítané, museli by sa vziať, samozrejme, odniekiaľ zinakadiaľ. A to už bude niektorú z týchto strán, ktorú tu reprezentujete, veľmi bolieť na tej výdavkovej strane.
Čiže už len na záver. A ešte raz to zopakujem, ak teraz nepodporíte tento návrh zákona, hneď teraz, počas tohto hlasovania, ktoré príde o chvíľku, tak všetky vaše reči o tom, že vám ide o ľudí, sú absolútne prázdne reči, doslova „drísty“. (Potlesk.) A znamená to... (Búrlivý potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, účelom predloženého návrhu zákona je ustanoviť osobitné odvody pre vybrané finančné inštitúcie alebo aj bankové subjekty ako jedno z kľúčových opatrení na spravodlivé rozloženie záťaže z dôsledkov globálnej finančnej krízy, ktorá mala kľúčový vplyv o. i. aj na nárast deficitu verejných financií v ekonomicky vyspelých krajinách, teda taktiež na nárast deficitu verejných financií prakticky vo všetkých členských štátoch Európskej únie vrátane Slovenskej republiky.
Tu treba pripomenúť, že predstavitelia súčasnej vlády dlhodobo a zámerne ignorujú existenciu krízy, ktorá tu bola, a marketingovo ju taktiež veľmi šikovne využili. Našťastie existujú aj dokumenty, ktoré už pochádzajú z dielne súčasnej vlády, ktoré hovoria jasnejšou rečou, ako je napr. dokumentácia k novele zákona o štátnom rozpočte na rok 2010, kde sa píše, že nárast deficitu v roku 2010 bol zapríčinený najmä horším vývojom daňových príjmov, ako sa predpokladalo, čo možno pripísať vývoju základných makroekonomických veličín, a horším hospodárením ostatných subjektov verejnej správy, a to najmä obcí a VÚC. Čiže nebolo to plytvaním, ako vy tu neustále skloňujete a vám obvyklým spôsobom aj zavádzate verejnosť. Nárast deficitu, ako aj verejného dlhu je navyše úplne porovnateľný s priemerným nárastom v rámci všetkých krajín Európskej únie.
K tomu by som doplnil, na základe toho, čo som tu počul v predchádzajúcich diskusiách. A je to relevantné aj v súvislosti s týmto zákonom, ako kto koho zadlžil. Tak po prvé dá sa to úplne presne vyhodnotiť, keď sa vrátime aj k zadlženiu za dve Dzurindove vlády, o koľko narástol teda verejný dlh, k čomu treba ale pripočítať všetky príjmy z privatizácie, pretože onedlho nás čaká reforma fiškálnych pravidiel, ktoré máte nakoniec zakotvené v programovom vyhlásení. A jeden jeho veľmi dôležitý komponent je koncept čistého bohatstva. A to čisté bohatstvo znamená, že tie peniaze, ktoré boli z privatizácie, sú len zmenou charakteru tých aktív, ktoré štát predtým mal. Inými slovami, keď niečo predáte, je to v skutočnosti tak, ako keby ste krajinu zadlžili. Čiže keď sa pozriete v prizme takéhoto porovnania tak zistíte, že oveľa viac túto krajinu zadlžili dve Dzurindove vlády. A to navyše vôbec nebola kríza. A keď sa pozrieme na to, aké vyhliadky čakajú vás, bohužiaľ, teda aj nás všetkých, a si pozriete podrobne ten trojročný rozpočet, a teraz už aj východiská na ďalší ten rok, čiže za celé obdobie vládnutia, tak uvidíte, pán Matovič, že sa tu konkrétne nebavíme o tom, že by tu nenarastal dlh. Ten dlh bude narastať ešte viac a pravdepodobne, bohužiaľ, narastie ešte viac ako za bývalej vlády. A to tu nemáme krízu, aká postihla bývalú vládu. Prečo si to myslím? Treba sa totižto dívať, a to plytvanie, ktoré tu vy neustále skloňujete, by sa muselo totižto odzrkadľovať vo výdavkoch. A keď sa pozerám na vami plánované výdavky na tento rok, tak vidno, že výdavky štátneho rozpočtu v tomto roku sú rozpočtované na vyššej úrovni, ako boli v roku 2010. A už aj aktuálny vývoj rozpočtu tomu nasvedčuje. Momentálne ešte tie výdavky sú len porovnateľné, ale nie sú zásadne nižšie. To znamená, že na výdavkovej strane sa nič nedeje. Všetko, čo sa deje, je totiž na príjmovej strane. A keď si pozriete súhrnne deficit, ktorý je naplánovaný na tento rok, a pripočítate k nemu tých 770 mil. eur, ktoré vyberáte od občanov cez vyššie dane, poplatky a odvody, tak uvidíte, že ten deficit v tomto roku by bol v skutočnosti vyšší ako deficit v minulom roku, čiže zadlženie v tomto roku by bolo väčšie, ako bolo za nás v minulom roku. To je nespochybniteľná matematická realita.
Ale naspäť k zákonu.
Predložený návrh zákona zohľadňuje jednak skutočnosť, že v súčasnosti už značná časť členských štátov Európskej únie zaviedla obdobné osobitné odvody alebo špeciálnu bankovú daň. Ale zároveň tiež zohľadňuje tento zákon závery Európskej rady zo dňa 17. 6. 2010. Tu a vtedy sa Európska rada uzniesla na novej európskej stratégii pre zamestnanosť a rast, v rámci ktorých Európska rada výslovne súhlasila s tým, že členské štáty by mali zaviesť režimy odvodov a daní pre finančné inštitúcie, aby sa zabezpečilo spravodlivé rozdelenie záťaže a aby sa zaviedli stimuly na obmedzenie systémových rizík. Európska rada tiež konštatovala, že takéto odvody alebo dane by boli súčasťou dôveryhodného rámca na riešenie vzniknutých problémov. Keďže finančnú krízu zapríčinili predovšetkým globálne prepojené finančné inštitúcie a osobitne bankové subjekty, krízu nezapríčinili občania, tak je spravodlivé a primerané navrhnutým zákonom ustanoviť osobitné odvody pre vybrané finančné inštitúcie, konkrétne bankové subjekty, a to s cieľom prispieť k vytvoreniu a zabezpečeniu fungovania systému stimulovania finančných inštitúcií obmedzovať systémové riziko a predovšetkým dosiahnuť podieľanie sa finančných inštitúcií na tvorbe zdrojov slúžiacich na spravodlivé rozloženie záťaže z dôsledkov finančných kríz na stabilitu finančného systému a hospodárstvo Slovenska vrátane čiastočného podieľania sa na zmiernení dôsledkov už vzniknutej krízy na rozpočtové hospodárenie verejnej správy na Slovensku, špeciálne na štátny rozpočet. V tejto súvislosti možno poznamenať, že síce Slovenská republika doteraz nemusela vynakladať priame výdavky na sanáciu finančných inštitúcií v dôsledku globálnej finančnej krízy, ale zároveň si treba uvedomiť, že takmer všetky bankové subjekty pôsobiace na Slovensku sú súčasťou nadnárodných finančných skupín či finančných konglomerátov, pričom finančnú krízu zapríčinili predovšetkým takto globálne prepojené finančné inštitúcie a osobitne bankové subjekty. Pritom vybrané finančné inštitúcie pôsobiace na Slovensku sa svojimi ziskami podieľajú na tvorbe finančných zdrojov v rámci nadnárodných finančných skupín či finančných konglomerátov, ktoré podliehajú už dnes v niektorých krajinách osobitným odvodom zavedeným v týchto iných členských štátoch. Keďže vzniknutá kríza už mala výrazný negatívny vplyv aj na rozpočtové hospodárenie verejnej správy, to je práve to, o čom hovorím, čo vy ignorujete, a osobitne na slovenský štátny rozpočet, tak je opodstatnené ustanoviť navrhované osobitné odvody pre vybrané finančné inštitúcie pôsobiace na Slovensku.
Predložený návrh zákona predpokladá, že príjmy z navrhnutých osobitných odvodov vybraných finančných inštitúcií s navrhovanou sadzbou 0,73 % budú slúžiť perspektívne na vytvorenie účelovo určenej osobitnej časti štátnych finančných aktív, ktorá bude súčasťou vopred tvorených zdrojov na spravodlivé rozdelenie budúcich záťaží z dôsledkov kríz. Keďže však vzniknutá kríza už mala výrazne negatívny vplyv na rozpočtové hospodárenie verejnej správy a osobitne na štátny rozpočet, tak príjmy z navrhnutých osobitných odvodov iba spočiatku budú dočasne príjmami štátneho rozpočtu. Pritom platnosť tohto dočasného opatrenia sa skončí, keď schodok verejnej správy dosiahne úroveň menej ako 3 %.
Toto dočasné riešenie na krátkodobé využitie výnosov z navrhnutých osobitných odvodov na podporu príjmov štátneho rozpočtu je plnohodnotnou a spravodlivou alternatívou, ktorá môže nahradiť a zvrátiť existujúce zmeny dane z pridanej hodnoty vykonané podľa kalkulácií ministerstva financií, ktoré boli zavedené s účinnosťou od 1. 1. 2011, teda môže nahradiť a zvrátiť zavedené zvýšenie sadzby dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 % a tiež zrušenie pôvodne zníženej sadzby tejto dane na tzv. predaj potravín z dvora. To by inak malo, samozrejme, pozitívny prínos pre občanov Slovenskej republiky a výrazne by to pomohlo prispieť k eliminovaniu negatívneho vplyvu zvýšenej dane z pridanej hodnoty na výrazný nárast cien tovarov dennej spotreby a osobitne cien potravín. Budem síce v tejto pasáži opakovať slová kolegu Kažimíra, ale je to fakt dôležité si pripomenúť, že podľa Eurostatu v januári 2011 znižovalo infláciu 14 členských štátov a v januári v Európskej únii ceny priemerne klesli o 0,4 %. Na Slovensku bol v januári zaznamenaný medzimesačný nárast inflácie o 1,9 %, čo je najvyšší medzimesačný nárast v rámci Európskej únie. A to je naozaj veľmi dôležitý signál. A vzhľadom na to, čo sa deje vo svete, najmä v arabskom svete, keď už cena ropy je nad 100 dolárov za barel, ako aj index Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo v januári zaznamenal historické maximá, a keďže u nás sa vplyv týchto cien prejavuje s oneskorením, je úplne jasné čo nás v budúcnosti čaká najmä s cenami potravín. Vo februári rástli medziročne ceny potravín, už 6,6 %, čo je štatistický údaj CPI. Treba si tiež uvedomiť, že toto je priemerná inflácia, existuje pojem inflácia nízkopríjmových skupín, ktorá je vyššia ako priemerná, pretože nízkopríjmové skupiny majú vo svojom spotrebnom koši väčšiu váhu práve tých najdynamickejšie rastúcich položiek. Čiže ten dopad na nízkopríjmové skupiny bude o to dramatickejší. Často alebo nejaká taká jednoduchá obrana zo strany súčasnej vlády je, že tie ceny rástli aj v minulosti, áno, to je pravda, ale čo je úplne najzásadnejší rozdiel, je, že v tomto roku v prípade, že tá inflácia bude vyššia, ako ju dnes odhaduje ministerstvo financií, čo si myslia aj mnohí analytici, aj niektoré bankové domy, v tomto roku dôjde k poklesu reálnych miezd, čo je veľký a zásadný rozdiel oproti minulosti a najmä štyrom rokom našej vlády. Takže neplatí ten argument, lebo v minulosti bola inflácia síce vyššia, ale bola kompenzovaná rastom reálnych miezd. Dnes, v tomto roku sa môže stať, že reálne mzdy poklesnú. A je to veľmi pravdepodobné.
Návrh na zavedenie osobitných odvodov iba pre vybrané finančné inštitúcie so sadzbou odvodov vo výške 0,73 % vychádza zo zverejnených informácií Národnej banky Slovenska o slovenskom finančnom trhu a o jednotlivých finančných inštitúciách. Pritom z informácií uvedených v Analýze slovenského finančného sektora za prvý polrok 2010 vyplýva, že podľa stavu k 30. 6. 2010 bola celková výška pasív bankového sektora 54,8 mld. eur, pričom vzhľadom na rozsah pasív vyňatých z predmetu odvodu, najmä vzhľadom na rozsah bankových vkladov chránených slovenským systémom ochrany vkladov a na rozsah vlastných zdrojov financovania bánk, predmetom a základom pre výpočet navrhovaných odvodov bola časť pasív bankových subjektov, ktorá dosahovala objem 26,78 mld. eur. To pri navrhnutej sadzbe ročného odvodu 0,73 % znamená, že navrhnutým zavedením osobitných odvodov pre vybrané finančné inštitúcie s účinnosťou od 1. 7. 2011 sa zabezpečí zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v druhom polroku 2011 o 94 mil. eur. Čiže prepočet na celý rok 2011 by tak bol 188 mil. eur, čo je rovnocenná alternatíva v porovnaní s dôsledkami vykonaného zvýšenia dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 %, ktoré by podľa pôvodných odhadov ministerstva financií mali byť na úrovni 185,5 mil. eur. Pripomínam, že tento model sme priniesli už v decembri. Čiže už takto strácame pol roka. A hovorím to preto, že sa ešte k tomu vrátim, najmä v súvislosti s tým, že vieme, že takúto daň budete zavádzať jedného dňa aj vy a nebude to ani tak dlho trvať, tak som zvedavý, čo potom budete hovoriť, že sme zbytočne stratili rok.
Vzhľadom na realistické očakávania postupného medziročného mierneho nárastu pasív bankového sektora, teda zdrojov majetku a financovania bankového sektora, sú navrhnuté osobitné odvody pre vybrané finančné inštitúcie rovnocennou alternatívou, namiesto zvýšenia dane z pridanej hodnoty, aj z hľadiska zabezpečenia príjmov štátneho rozpočtu v nasledujúcich rokoch, teda v rokoch 2012 až 2014.
Prijatie navrhovaného zákona bude mať, samozrejme, pozitívny vplyv na verejné financie, pričom z hľadiska vplyvov na podnikateľské prostredie sa predpokladá iba čiastočné zníženie ziskovosti bankového sektora, ktoré je sprievodným efektom spravodlivého rozloženia záťaže dôsledkov finančnej krízy.
Keby niekto chcel tvrdiť, ako to tým bankám ublíži, tak sa na to pozrime na to, ako banky na tom sú. Čiže v roku 2005 banky vykázali zisk 461 mil. eur. V roku 2006 už to bolo 590 mil. eur, v roku 2007 to bolo 575 mil. eur, v roku 2008 to bolo 509 mil. Pre ne rok 2009 bol ťažší, ale stál len 250 mil. a roku 2010 medziročný nárast ziskovosti bol o 105 %, v absolútnom čísle 514 mil. eur. Počuli ste dobre, o 105 % bol ten nárast. A to ešte vôbec nie je všetko. Slovenský bankový sektor dosiahol za prvé dva mesiace tohto roku zisk 108,4 mil. eur. A v medziročnom porovnaní, čiže oproti roku 2010, ktorý už bol dobrý, sa zvýšil o 31 %. Ako ďalej vyplýva z údajov zverejnených Národnou bankou Slovenska, čisté úrokové výnosy predstavovali 284 mil. čiže nárast o 7,5 %, čisté výnosy z poplatkov a provízií sa zvýšili o 10 %, žiadna daň sa nezaviedla. Čiže zvýšila sa výnosnosť poplatkov a provízií o 10 %. Takže je úplne zrejmé, že v tomto roku môže dosiahnuť zisk bánk banka až závratných a zároveň rekordných zhruba 650 mil. eur. Už veľakrát sme počuli argument vládnej koalície, že akékoľvek dodanenie aj tak banky prenesú do poplatkov. Nuž banky si prenesú do poplatkov zjavne v tomto systéme úplne to, čo chcú, a vôbec nemá na to vplyv táto daň. Pritom je namieste otázka, aká by mala byť primeraná ziskovosť bánk. Ale to je na širokú diskusiu. Ja len poviem pár čísiel, ktoré vyplývajú z našich analýz. A to je, že napr. Slovenská sporiteľňa, odkedy ju vlastnia zahraniční vlastníci, dosahuje ROE čiže return on equity v priemere 20 % ročne počas celého obdobia, čo tu podnikajú. To samo osebe ukazuje, že ekonomické prostredie na Slovensku veľmi praje bankovému sektoru a praje mu dosahovať nadpriemerné zisky v porovnaní s bankovým sektorom v iných štátoch Európy. Toto možno konštatovať v princípe za všetky banky, ktoré fungujú na Slovensku. Potom sú namieste otázky, prečo tomu tak je, prečo je to tak, či je to konkurenčné prostredie nedostatočné, tradícia, ochrana klientov, kartel. Je zaujímavé, že na jednej strane je vysoko konkurenčné prostredie, kde na malom slovenskom trhu pôsobí možno až veľa bánk, a na druhej strane sú marže a poplatky určite vyššie, ako sú bežné v iných štátoch. Keby sme si úplne podrobne pozreli napr. Slovenskú sporiteľňu, tak by sme zistili, a to je tiež opäť namieste otázka, či je úplne normálne alebo či bola tá privatizácia naozaj taká výhodná, keď tá návratnosť investície bola do siedmich rokov v prípade takéhoto obrovského kolosu, ako bola Slovenská sporiteľňa. A myslím si, že sedem rokov, to je naozaj veľmi zaujímavé číslo, ako aj to, že ROE je 20 % v priemere. A to ešte sa budeme môcť pozrieť budúci rok, aké to ROE bolo v tomto roku, aké bude v roku 2011.
Potom sú namieste ďalšie otázky, ktoré si už dnes kladie aj súčasná vláda, prečo máme úroky na hypotéky naozaj najvyššie v celej eurozóne alebo, ako v dokumente tvrdí samotné ministerstvo financií, že je podozrenie, že sa banky neodôvodnene obohatili na štátnej bonifikácii o 76 mil. eur, čo s tým všetkým idete robiť. Jediné totižto, na čo ste sa zatiaľ zmohli, bolo expresne zrušiť základný bankový produkt, ktorý mal jedinú ambíciu, a to napomôcť spotrebiteľovi na finančnom trhu lepšie sa orientovať v pomerne a veľmi komplikovanej zložitej politike bankových poplatkov. A neujal sa preto, veľmi radi tvrdíte, že to bol zbytočný balíček, v skutočnosti, lebo ste to chceli vy a banky. Ako ináč mohol chudák balík dopadnúť, keď ho nikto vlastne z týchto dôležitých nechcel. A druhá odvážna, priam heroická vec, na ktorú ste sa zmohli, bolo zrušenie, môžete si to načítať, keby ste chceli spochybňovať, čo hovorím, v úlohe B. 2 uznesenia vlády č. 734 zo 14. 10. 2009 pre podpredsedu vlády a ministra financií, v spolupráci so spolugestormi opatrení zabezpečovať plnenie úloh z akčných plánov, uvedených v prílohe Implementačnej správy 2009, v opatrení „Zvýšenie úrovne finančného vzdelávania všeobecnej finančnej osvety“ úlohu 2 „Predložiť na rokovanie vlády návrh materiálno-technického zabezpečenia systému ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu“ a úlohu 3 „Vytvorenie akadémie vzdelávania finančného. Odôvodnenie je tu úlohu zrušiť z dôvodu neaktuálnosti. Tak ak táto úloha nie je aktuálna, zvýšiť finančnú gramotnosť obyvateľstva a snažiť sa chrániť spotrebiteľa na finančnom trhu, tak potom už neviem, čo je dôležité. Takže takto na to idete vy.
My sme presvedčení, že náš návrh je úplne legitímny a je taktiež v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
No a teraz sa pozrime na to, čo ste už natárali vy a vlastne vaši vládni predstavitelia o tomto našom návrhu. Najprv to bola taktika, že to je úplný nezmysel. Potom, že je to úplne nekvalifikovaný návrh, to bola fáza dva. Potom to bola tretia replika, že tá sadzba je 37,5-krát vyššia, ako je vo Švédsku. Vôbec ináč nechápem, prečo ste si vybrali práve Švédsko, i keď to tuším, aby vyšiel ten násobok čo najviac, aby to tak opticky vyzeralo, aký je to obludný návrh. A natárali ste toho ešte mnoho a zrazu je všetko ináč. Mikloš oznámil, že teda aj súčasná vláda bankovú daň zavedie. Nuž nebude to prvá zásadná zmena postoja od volieb či predvolebných sľubov. Mali ste tam napr. to, že žiadne dane sa zvyšovať nebudú, privatizovať nebudeme, zavedieme odvodový bonus, euroval nepodporíme, v hotovosti do eurovalu dávať nebudeme, a celý rad zásadných ďalších vyhlásení, ktoré dnes už nikto z vás neskloňuje. Práve naopak, tvárite sa, že nič také ste ani nesľubovali. Tak je to aj s bankovou daňou, ale faktom je, že banková daň bude. Zjavne to nebude tá, ktorú predkladám ja, ale bude onedlho predložená vaším ministrom a vy ju veľmi poslušne schválite, lebo tak to robíte. A teraz zaujímavé je, že ministerstvo financií už totižto s ňou ráta v rozpočte. Čiže tá banková daň určite bude. A ráta, že príjem, alebo výnos z tejto dane bude do rozpočtu 40 mil. eur. Takže, ako to bude? Zjavne nepôjde teda o sadzbu podobnú sadzbe vo Švédsku, ktoré sa tu toľko skloňovalo. Skúsme uviesť len takú rýchlu matematiku, výnos nami navrhnutej dane 186 mil. eur, pri Miklošovej dani 40 mil., to znamená 4,65-násobok, nie 37,5-násobok alebo to, čo tu bolo avizované v minulosti. Čiže sa dosť teším na to, ako sa toto tu bude uvádzať, lebo ste si tu vychutnávali tie desaťtisícinky percent v iných krajinách, aby ste zvýraznili tú obludnosť toho nášho návrhu, ale pritom vidíme, že to už tak konverguje k niečomu podobnému. Možnože ta korekcia nastala len preto, že myslím si, že došlo k nejakému už stretnutiu medzi ministerstvom financií a bankami, kde už banky pochopili, že sa tomu nevyhnú, tak sa dohodol nejaký kompromisný návrh. Ale to je len čistá špekulácia. Čiže bude veľmi vtipné sledovať aj to, ako budete potom argumentovať, pretože to bol jeden z vašich ďalších taktických argumentačných ťahov, ako sa táto banková daň prejaví v poplatkoch. A predpokladám, že sa nás tu budete snažiť presviedčať, že ta vaša daň, ktorá je v základe to isté, sa do tých poplatkov neprenesie. A na to som tiež zvedavý, čo z toho vznikne.
Takže na záver. Tento návrh zákona je plnohodnotnou a spravodlivou alternatívou, ktorá môže nahradiť a zvrátiť existujúce zmeny dane z pridanej hodnoty, ktoré boli zavedené s účinnosťou od 1. 1., teda môže nahradiť a zvrátiť zavedené zvýšenie sadzby z dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 %, a má to konkrétne finančné krytie, je to v súlade s tým, čo si o tom myslí Európa a v princípe aj všetky štúdie, ktoré na svete existujú k tomu, a aspoň takto čiastočne zmierniť narastajúci tlak na ceny a tlak, ktorý je týmto vytváraný na obyvateľstvo.
A chcem vám pripomenúť, a to je úplne na záver, že našťastie si to už začali všímať aj nejakí novinári, a myslím si, že si to budú uvedomovať čoraz viac a viac, že vaša kreativita a nekompromisnosť na príjmovej strane nepozná hraníc. Ale na výdavkovej, strane, tam, čo stále kritizujete, že ako sa tu plytvalo, tak tam ste úplne čajoví. A je na to nespočetne veľa dôkazov. Napr. jeden taký aktuálny máte napr. v tom všetkom veľkom šetrení, ktoré vy tu stále avizujete, kde ste všade ušetrili, neviete nájsť ani 80 mil. na zrušenie koncesionárskych poplatkov, ktoré sú pritom tiež zlatým písmom vyryté ako jednoznačný záväzok v programovom vyhlásení vlády, čiže na strane príjmov čokoľvek a kohokoľvek dodaniť, viď živnostníkov, dohodárov. Nezastavíte sa pred ničím. Ale to, čo ste tu vy celý čas tvrdili, ako vy budete super efektívne šetriť, to sa tu nedeje. A budem vám to stále pripomínať aj v číslach, výdavky štátneho rozpočtu k 30. 1. 2010 3 vo výške 49 mld., skutočnosť k 31. 3. 2011 vo výške 3,407 mld. A uvidíte, že tie čísla ešte pôjdu hore. To je len začiatok. A uvidíte, že výdavky štátneho rozpočtu ak nebudú vyššie, tak budú určite porovnateľné s výdavkami v minulom roku. Čiže všetko sa to udeje prenesením záťaže cez príjmovú stranu. Čiže keďže ste takí slabí na tej výdavkovej strane a viete byť veľmi kreatívni vo všetkom inom na strane príjmov, ak nepodporíte tento návrh, ktorý je naozaj plnohodnotnou a spravodlivou alternatívou k zvýšeniu DPH, tak by ste mali prestať hovoriť o tom, že vám záleží na ľuďoch a je zjavné, že vám ide o niečo iné, zjavne vám ide o to, aby ste chránili banky, radšej prenesiete záťaž na ľudí, a to na všetkých a najmä na tých nízkopríjmových. Som zvedavý, ako im to budete vysvetľovať, keď naozaj ja predpokladám, že v horizonte pol roka budete prijímať veľmi podobný zákon, bude veľmi, veľmi podobný, pretože tie princípy, na ktorých bude postavený, budú veľmi podobné, možnože bude trošku iná sadzba, ako tým ľuďom vysvetlíte, že toto tu už mohlo byť od 1. 1. 2011, nie od 1. 1. 2012. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. No nejdem komentovať tie ekonomické nezmysly, ktoré tu boli prednesené, ale zareagujem na niekoľko vecí.
Jednou z vecí, ktoré ste tu vytkli, že vianočné dôchodky sú akýsi populistický akt. Tak vás potom vyzývam, aby ste sa skúsili v koalícii dohodnúť, ako tento inštrument vnímate, pretože všimol som si v rozpočte, že to plánujete nielen na tento rok, ale aj na ďalšie roky. Takže som zvedavý, ako na to zareagujete pri zostavovaní rozpočtu.
Ďalšia vec, čo sa týka toho zadlženia. Neviem, či si vy úplne uvedomujete, že keby ste nezvýšili dane, odvody a poplatky, čo ste vy sami vyčíslili, že má zhruba prínos na príjmovej stránke rozpočtu 770 mil. eur, tak by deficit v tomto roku bol ešte vyšší, ako bol ten v minulom roku. Čiže jediné, o čo ste vy znížili deficit oproti nám, je to, že ste to vybrali od ľudí. To znamená, že zadlženie, ktoré by narástlo v tomto roku, by bolo ešte vyššie, keby ste to neboli vybrali od ľudí, o čo ste im, samozrejme, znížili disponibilné príjmy.
Ďalšia poznámka, korektúra. Nezačínali sme s 28 % v pomere k HDP dlhu. Pozrite si štatistiku Eurostatu. Dostali sme sa my práve za našej vlády na historicky najnižšiu úroveň zadlženia, na úroveň 28 %, ale to bolo až v druhom alebo treťom roku vládnutia.
Z čoho financovať zníženie DPH, to sa dozviete veľmi rýchlo, pretože prichádzame s jasnou a korektnou a zmysluplnou alternatívou. A to je dodanenie bánk.
A ešte jedna zaujímavá vec. Keď vy hovoríte, že my sme zadlžili Slovensko o tie stovky miliárd, tak vám hovorím, že vy, vaša vláda zadlží Slovensko len v tomto roku o ďalších 100 mld. A je predpoklad podľa toho, čo máte v rozpočtoch, že to bude za súhrnné štyri roky 400 mld. Takže tu nerobte chytrého, pretože vy budete na tom ešte horšie. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Myslím si, že tvoje vystúpenie bolo absolútne vecné a muselo sa veľmi ťažko tuto kolegom z pravice počúvať, pretože, aj keď počúvam tie protiargumenty, sú väčšinou veľmi nevecné a demagogické. Ako napríklad o tom, že ako sme my zadlžili túto krajinu, pretože (Hlasy z pléna.), ale však veď reagujem na... Upozornite, nech mi neskáče do reči! Pretože ťažká demagógia tohto typu, že kam išlo, ja by som sa potom spýtal, kam išlo z privatizácie Dzurindových vlád 300 mld., ktorých bolo tiež v skutočnosti podľa konceptu čistého bohatstva, ktoré mimochodom presadzujete v nových fiškálnych pravidlách, pripočítať k dlhu, pretože to bola len zmena aktív.
Ale vrátim sa naspäť k tomu, že z toho tvojho vystúpenia som vycítil, že môžu byť politickí nominanti, ale rozdiel medzi nimi je hlavne v tom, že niektorí sú šmatlaví a niektorí sú šikovní. Vy momentálne nominujete tých šmatlavých a potom aj chápem tú frustráciu, že jednoduchším riešením je sa tej firmy zbaviť a akože to očistí teda ten nový súkromný vlastník. Ale stále sa pýtam na tú hlavnú logickú chybu - a čiastočne si to v tom svojom vystúpení pomenoval - že ak má byť tá privatizácia vôbec úspešná, tak tá firma musí byť v princípe zaujímavá. A pochopil som z tých čísiel, ktoré si hovoril, že tá firma je zaujímavá a perspektívna, a nie nezaujímavá a neperspektívna, ako tvrdí v súčasnosti pravica, pretože to je akože zbytočná firma, tak ju treba sprivatizovať. Čiže je z toho úplne jasné, aj to vyplynulo a jasne si pomenoval logiku, akým spôsobom vlastne a prečo tie ceny nakoniec stúpnuť musia, aby ten nový investor nakoniec z tejto investície mal zisk.

Ďakujem za slovo. Pán Janiš, musím uznať, že stále si u mňa držíte čelnú priečku medzi kráľmi demagógov, pretože vy čo viete posplietať dokopy. A také polopravdy a zavádzania. Ale idem k niektorým konkrétnostiam.
Základom toho celého vášho vystúpenia bolo, že treba teplárne odpolitizovať. Odpolitizovať, čo je podľa mňa v duchu jednoduchej logiky, jednoznačné potvrdenie toho, že ste ich spolitizovali, že  máte politických, šmatlavých manažérov, nominantov, ktorí nie sú schopní efektívne tieto teplárne riadiť. Vy ste to sami povedali. (Potlesk.)
Teraz, je to vaša zásluha, že ste ich spolitizovali, lebo teraz ich ako hlavnú nosnú tému idete odpolitizovať. Čiže odpolitizovanie teplární, to je fakt vtipné. Teraz ste ďalej povedali, že sa musia ceny zvýšiť, a to som rád, že ste to povedali, pretože sa tak zamyslím všeobecne, že chcem vidieť toho, kto si tieto teplárne za svoje vlastné peniaze, súkromné investície, ide kúpiť, keď sú také strašne neperspektívne a v podstate nemá zmysel ich ani vlastniť. To je hlavná vaša téza, že sú nanič, tie teplárne. Ale ten, kto si ich kúpi, určite bude chcieť na nich zarobiť, čo je úplne zrejmé. A ešte tvrdíte, že do nich musí a musí v rámci toho podnikania aj veľa investovať kvôli ekológii.
Takže to je asi nejaké perpetuum mobile, podľa mňa. Pretože niekto si kúpi tie teplárne, vy tvrdíte, že náklady sa nedajú znížiť, čo je čiastočne dané aj tým, že má šmatlavý, spolitizovaný manažment, ale keď nejdú znížiť náklady, tak potom jediná šanca, ako zarobiť a získať z toho peniaze naspäť ešte pri tom, že musí investovať, je, že sa zvýšia ceny.
Tak, ako to teda vlastne je? Lebo už tu zlyháva tá základná logika. Podľa mňa to jasné je, ceny sa proste zdvihnú. Zdvihnú sa napriek tomu, že sa tu oháňate ÚRSO-m a čímkoľvek, pretože oni vykážu tie náklady tak, že im to bude ÚRSO aj akceptovať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni v hojnom počte, vážená vláda, spravodajca, všetci, rozpočet, o ktorom tu dnes rokujeme, je výnimočný, výnimočný preto, lebo odhaľuje stratégiu súčasnej vlády na takmer celé volebné obdobie. Mnohí z vás zabúdajú, že tento rozpočet hovorí o verejných financiách do konca roku 2013. Tu už končia predvolebné sľuby a prázdne heslá. Tu sú čísla, ktoré hovoria jasnou rečou. A je zrejmé, že niektoré sektory idú do úplného útlmu. Mimochodom, jedna z mála vecí, na ktorých sme sa pred voľbami zhodli, bolo zavedenie princípu záväzných výdavkových stropov vo viacročnom rozpočte. Bude to tak? Alebo teraz to už bude nejako ináč. Máme naozaj brať vážne výdavkové limity v kapitolách, ktoré sú najmä na druhý a tretí rok? Rozpočet na roky 2011 až 2013 obsahuje viaceré riziká. A plány najmä na druhý a tretí rok tohto volebného obdobia sú iba mechanicky nastavené tak, aby sa deficit naoko znížil pod 3 %. Keď sa podrobne pozrieme na väčšinu rozpočtových kapitol, je zrejmé, že pri tom všetkom, čo sľubujú, v najbližších rokoch buď sa musí stať zázrak, alebo nás čaká ďalšie zvyšovanie daní, alebo niektoré sektory budú tak podfinancované, že budú poskytovať oveľa menej kvalitné služby.
Súčasná vláda vôbec nevie šetriť na strane výdavkov, čoho dôkazom je novela rozpočtu na rok 2010 a, samozrejme, aj tento návrh rozpočtu na roky 2011 až 2013, kde sa konsolidácia odohráva len na strane príjmov. Čiže konsolidáciu zaplatia občania cez vyššie dane, odvody a poplatky. Vláda sa pritom tvári, že šetrí. Na tento účel vyprodukovala už viacero tabuliek. Niektoré z nich sú už doslova prejavom zúfalstva, najmä tá, v ktorej sa za šetrenie vyhlasuje aj nerozpočtovanie odchodného poslancov v roku, keď sa voľby ani nekonajú, či povodní, jednoducho že na budúci rok nebudú.
Úplnou novinkou tohto rozpočtu je však kategória základné výdavky na chod štátu. Žiadny rozpočet doteraz takúto kategóriu neobsahoval, aj keď možno ju mal obsahovať. A ani sa nebránim, aby takáto kategória existovala. Problém je však, že tentokrát má vyslovene politický cieľ. A preto bolo porovnanie napočítané úplne účelovo. Prvoradým zmyslom jej existencie bolo obhájiť neobhájiteľné, ukázať, že súčasná vláda šetrí na výdavkoch, aj keď to tak nie je. Nikto presne nepopísal metodológiu pre túto kategóriu, čo je zarážajúce najmä vo svetle deklarovanej snahy o transparentnejšie rozpočtovanie. Napriek tomu skúsme rozobrať, ako teda vyzerá kategória základné výdavky na chod štátu. Na strane 28 sa píše, že vraj oproti očakávanej skutočnosti roku 2010 sa tieto výdavky medziročne znižujú o 5,9 %. Niektorí z poslancov aj toto číslo už použili v rozprave. Už z toho, čo s čím ministerstvo financií porovnáva, je úplne jasné, že varili z posledných síl z vody a znásilnili všetky porovnania, len aby to nejako vyšlo. Takže prvou položkou sú výdavky štátneho dlhu. Podľa vývoja tejto položky v ostatných rokoch je úplne zrejmé, že práve tu má ministerstvo financií schovaných zhruba 100 mil. až 150 mil. eur. Ďalšou položkou je transfer do Sociálnej poisťovne a treťou položkou sú európske fondy a spolufinancovanie, kde si ministerstvo financií veľmi rado odpočítalo nerealisticky nafúknutú sumu na tento titul v roku 2011, zatiaľ čo za rok 2010 zarátalo len skutočne čerpanú sumu, čím sa optika vylepšila úplne radikálnym spôsobom.
Navyše v reziduálnej položke základné výdavky na chod štátu je v roku 2010 zarátané úplné minutie nami odovzdanej rezervy 317 mil. eur a úplné minutie prenášaných prostriedkov minulých období v objeme 394 mil. eur. Takže sú dve možnosti, buď budeme porovnávať rozpočet verzus rozpočet alebo skutočnosť verzus skutočnosť, ale určite nie očakávanú skutočnosť verzus rozpočet. To už snáď nemyslí ministerstvo financií ani vážne. Ak porovnáme rozpočet 2010 s rozpočtom 2011, tak vidno, že základné výdavky na chod štátu klesajú o 0,01 %, čiže o jednu desaťtisícinu. Čiže neklesajú. Súčasná vláda bude namietať, že to nie je korektné, aj keď práve minister Mikloš onoho času tvrdil, že takto sa má správne porovnávať. Našťastie, to, že to tvrdil, nezatají, pretože sú o tom záznamy. A možno si niekto aj na to spomenie, to je tá legendárna debata o hruškách a jablkách.
Takže skúsme porovnať skutočnosť so skutočnosťou. Najprv musíme skorigovať výdavky štátneho dlhu, pretože je zrejmé, že sú umelo nadhodnotené, Ministerstvo financií tu má totiž schovanú už spomínanú rezervu 100 mil. – 150 mil. eur a vývoj tejto položky bude úplne iný v priebehu roka a tzv. "usporené" peniaze sa presunú na iné výdavky a minie ich určite v kategórii základné výdavky na chod štátu. Takže tie treba pri porovnávaní skutočnosti voči skutočnosti určite pripočítať k roku 2011. Keby to chcel niekto spochybňovať, tak upozorňujem, že táto položka sa veľmi jednoznačne vykazuje a nebude vôbec žiadny problém to vysledovať v priebehu roka. Taktiež bude úplne jasné, kam peniaze pretiekli a aj na čo sa minuli.
No a úplná lahôdka je, že ministerstvo financií porovnáva reálne čerpané EÚ fondy v roku 2010 s úplne nereálnym plánom ich čerpania na rok 2011. Takže skúsme tiež urobiť korekciu, my sme plánovali minúť 3,5 mld. eur, súčasná vláda plánuje minúť 4 mld. eur, očakávané reálne čerpanie v tomto roku bude okolo 2,5 mld. eur. Takže budem optimista a nech teda v roku 2011 minú 3,5 mld. eur, čiže toľko, koľko sme my plánovali v tomto roku minúť. Aj by sme to dosiahli, keby sme boli mohli pokračovať. Súčasná vláda, som rád, že pán minister sa už uchechtáva, lebo to je typické pre neho, keď už nemá argumenty, však zásadne spomalila tempo čerpania. A podľa toho, čo avizovali, že chcú robiť, tak ak minú v budúcom roku aspoň tých 2,5 mld., tak to bude veľmi veľký úspech. Ale nech teda je to ešte o jednu miliardu viac čiže 3,5 mld. Takže pripočítajme korigujúcich 0,5 mld. eur pre porovnanie skutočnosť verzus skutočnosť.
Zaujímavé je aj to, že v očakávanej skutočnosti roku 2010 je zarátaný vplyv prenášaných prostriedkov minulých období, ktoré, samozrejme, v rozpočte 2011 nie sú zarátané. Je ale úplne jasné, že v skutočnosti budúceho roku bude takáto odchýlka. A keby ministerstvo chcelo byť naozaj korektné, tak by vylúčilo z toho celkového porovnania aj túto položku, čo sa nestalo. V tomto roku odhaduje ministerstvo financií vplyv tejto položky na sumu 394 mil. eur, aj keď si myslím, že nemajú ešte šancu presne vedieť, aká táto položka bude. A myslím si osobne, že bude menšia. Odhliadnuc od toho treba ju vylúčiť alebo korektne odhadnúť jej vplyv v budúcom roku, čo sa však v tento moment nedá.
No a po týchto korekciách už domachrovali so šetrením, dámy a páni, základné výdavky na chod štátu by sa tak zvýšili o 357 mil. eur, teda o 3,3 %, ak ešte odrátam aj už minutú alebo v najbližšej dobe minutú rezervu 317 mil. eur, ktorú sme zanechali a nemuseli minúť, tak by základné výdavky na chod štátu stúpli o 674 mil. eur, teda o 6,3 %. Takže nie je to žiadne šetrenie.
Takže ja tvrdím, že základné výdavky na chod štátu, tak ako sú vyskladané, a podľa teda nepopísanej metodológie, len intuitívne, ako to tam je napísané, budú v skutočnosti v roku 2011 najmenej 11 mld. eur, a nie 10,12 mld. eur, ktoré sú napísané v rozpočte, čiže takmer podľa môjho názoru o 900 mil. eur viac, ako sa vláda v súčasnosti tvári. Takže nie je to žiadne šetrenie. Je mi taktiež jasné, že sa teraz budete všetci tváriť, že to je inak, ale čas to ukáže. A našťastie tieto položky sa budú dať presne monitorovať a uvidíme, kto bude mať pravdu. A určite sľubujem, že sa budeme k tejto položke pravidelne vracať, a myslím, že to bude veľmi presvedčivé.
Základom rozpočtu sú príjmy z daní a odvodov a poplatkov. Vláda sa chystá vybrať od ľudí podstatne viac ako v minulosti. A udeje sa to cez viaceré zmeny v zákonoch, ktoré už boli prijaté. Vieme, ja len to pre účel tejto rozpravy zopakujem, je to zvýšenie DPH na 20 %. Dočasnosť tohto opatrenia je vysoko diskutabilná, najmä v uhle pohľadu, že ja si osobne myslím tým, ako čítam limity kapitol na druhý a tretí rok, že dosiahnutie toho trojpercentného deficitu na základe tohto rozpočtu je nereálne, zrušenie zníženej sadzby DPH na predaj z dvora, zrušenie zníženej sadzby pre poľnohospodársku naftu, zrušenie oslobodení pri energetických daniach, dodatočná energetická daň na plyn a uhlie používané na výrobu tepla, čo bude znamenať zvýšenie cien tepla, pripravuje sa príplatok k cene elektrickej energie na krytie historického dlhu likvidácie jadrového odpadu z jadrových elektrární, ktorý taktiež prispeje ku zvýšeniu cien elektrickej energie, zavedenie poplatku v prospech štátnych hmotných rezerv od každého litra benzínu a nafty, úplne jednoznačne sa premietne do cien palív, zrušenie daňového zvýhodnenia pre biopalivá, znovu zavedenie dane na LPG, pripravuje sa zvýšenie cien diaľničných nálepiek, návrh na radikálne zvýšenie, ktoré opäť sa určite prenesie do cien tovarov a služieb, zníženie paušálnych výdavkov pre živnostníkov, zrušenie odpočítateľnej položky na doplnkové sporenie a tak ďalej a tak ďalej. Myslím si, že v uhle pohľadu toho všetkého, čo sa budúci rok má stať, naozaj situácia pre obyvateľstvo bude veľmi ťažká. A darmo sa tu vyhovárate. Vy ste naplnili tú povestnú káru, a nie kvôli nám, ale kvôli vám, pretože nemáte žiadne zázračné riešenia, ktoré ste sľubovali, že ich máte. A teraz už treba niečo aj urobiť a nielen tárať pred voľbami a toto je toho výsledok.
Pri hlbšom pohľade na výdavkovú stranu vidieť, že ešte aj štruktúra výdavkov je nezmenená, percentuálny podiel jednotlivých rozpočtových kapitol na celkových výdavkoch sa takmer vôbec nezmenil. Míňate však viac ako my. Jediné, čo sa udialo, sú vyššie dane, odvody a poplatky a ceny za diaľničné nálepky. Čiže , ako som hovoril viackrát, nie je nič ľahšie, ako zmeniť daňové zákony a nechať to zaplatiť ľudí. Dokazuje to aj schodok na hotovostnom princípe, to je zase úplne iný uhol pohľadu, ale keď sa pozrieme na ten, tak vidno, že vláda ho naplánovala na 3,8 mld. eur. Aby bolo zrejmé, že šetrenie na strane výdavkov sa nekoná, stačí pripočítať vyššie príjmy, ktoré zaplatia ľudia v objeme zhruba 770 mil. eur, čo nám dáva spolu 4,6 mld. eur. To znamená, že keby ste v budúcom roku nevybrali od ľudí 770 mil., bol by hotovostný schodok ešte vyšší ako ten upravený v tomto roku. Čiže upravený je 4,54 mld. eur. Zároveň je dôležité pripomenúť, že v tomto roku neušetrila súčasná vláda vôbec nič, minula viac ako 300 mil. eur rezervu a ešte si aj navýšila novelou rozpočtu 2010 výdavky o 130 mil. eur, čo znamená, že tohtoročný hotovostný schodok mohol byť oveľa nižší. A je dôležité pripomenúť, že práve tento má zásadný vplyv na štátny dlh.
Teraz by som sa pozrel na niektoré výdavky detailnejšie, opäť v porovnaní rozpočet verzus rozpočet by bolo, že celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2011 rastú oproti schválenému rozpočtu na rok 2010 o 192 mil. eur.
Európske peniaze vrátane prostriedkov na spolufinancovanie pri takom istom porovnaní rastú o 470 mil. eur, pričom predchádzajúca vláda bola kritizovaná za príliš veľké nafukovanie týchto prostriedkov. A opäť je tu vidieť jasné pokrytectvo. Nás kritizovali od rána do večera, že sme narozpočtovali nezmyselnú sumu na čerpanie EÚ fondov, ale teraz je to v poriadku a tá suma ešte zásadným spôsobom narástla. Budeme veľmi pozorne sledovať EÚ zdroje v budúcom roku a ja som osobne presvedčený, že to bude veľmi slabé a zďaleka to nebude dosahovať tie plány, ktoré sú tu napísané.
Znižovanie miezd nie o 10 %, ale o niečo vyše 5 %, absolútna hodnota 114 mil. kvôli výnimkám, čiže úplne minimálne zníženie. A opäť to bola jedna z tradičných tém kritiky. Jasne taktiež vidieť, že vláda plánuje pokles priemernej mesačnej mzdy pre nepedagogických zamestnancov, a to až o 10 % práve tým, ktorým bude chýbať každé euro. Tu je aj vidieť ako tejto vláde záleží na obyčajných ľuďoch.
Veľmi zaujímavou kapitolou je kapitola ministerstva dopravy.
Nedostatočné zabezpečenie železníc bez prijatia potrebných racionalizačných krokov, a to hlavne v prípade ŽSSK čiže osobnej dopravy. Nie sú známe vôbec žiadne opatrenia na ozdravenie hospodárenia a efektivizáciu chodu celého tohto podniku. Z návrhu rozpočtu je úplne zrejmé, že vláda nemá žiadnu stratégiu a len cez kopirák naplánovala na ďalšie roky tú istú sumu, zhodou okolností tú istú, ktorú v našom rozpočte kritizovali. Tu vidím opäť obrovské riziko. Vláda septembrovou notifikáciou, notifikáciou deficitu roku 2009, týmto spoločnostiam de facto odpustila dlh, pretože zarátala tú pôžičku ako transfer. A je úplne jasné, že sa boja tejto témy, keďže nemajú kvalifikovaný manažment, ktorý by vedel podnik postaviť na nohy, a nikdy ho ani nemali. Takže zjavne žiadna predstava, žiadna stratégia tu nie je, a preto je iba veľmi hmlistá budúcnosť pre celý tento sektor.
Ministerstvo financií tejto kapitole navýšilo rozpočet na cestnú infraštruktúru o necelých 200 mil. eur vrátane EÚ prostriedkov a spolufinancovania, čo pri nepokračovaní PPP projektov znamená zásadné spomalenie tempa budovania cestnej infraštruktúry. Je to obrovská chyba a všetky reči o odstraňovaní regionálnych rozdielov sú tým pádom len prázdne gestá. Je úplne nespochybniteľné, že bez najmä dobudovanej primárnej cestnej infraštruktúry len ťažko možno hovoriť o znižovaní nezamestnanosti v regiónoch, ktoré sú ňou dlhodobo handicapované.
Podpora cestovného ruchu. Plán na celé tri roky hovorí len o tom, že cestovný ruch pre súčasnú vládu nie je vôbec prioritnou oblasťou.
Kapitola školstva. Klesajú medziročne štátne peniaze do vysokého školstva o 23,5 mil. eur a v ďalších rokoch nestúpajú. V najbližších troch rokoch pôjde do kapitoly ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu zo štátneho rozpočtu menej peňazí ako v ostatných troch rokoch.
Taktiež klesajú medziročne štátne peniaze na vedu a techniku. A taktiež v ďalších rokoch nerastú. Tu je vidieť pravú tvár súčasnej vlády, ktorá vždy kričala, že prvoradou úlohou je budovanie vedomostnej spoločnosti, tak s takouto podporou na najbližšie tri roky skutočne je to veľmi ťažko.
Šport. Myslím si, že šport je v rámci podpory úplne na chvoste na najbližšie tri roky. Ako môžete vidieť, hlavne druhý a tretí rok sa šport dostáva na úrovne, aké tu ešte ani neboli. Čiže na podporu športu v tomto volebnom období zabudnime.
Zdravotníctvo. Klesajú medziročne štátne peniaze na štátom platené poistné za verejné zdravotné poistenie. Sadzba poistného klesá zo 4,78 % v roku 2010 iba na 4,32 % v roku 2011, čo bude mať určite vplyv na poskytovanú kvalitu zdravotnej starostlivosti. Čo je ale opäť čierne na bielom, je to, že druhý a tretí rok sú to opäť len 4 %. Takže neviem, aký zázrak sa má v zdravotníctve stať, aby to stačilo na poskytovanie adekvátnej zdravotnej starostlivosti. Alebo to predkladateľ s týmito výdavkovými limitmi nemyslel vážne.
Poľnohospodárstvo. O tom sa tu už veľa hovorilo. Klesajú medziročne štátne peniaze na priame platby, klesajú taktiež výdavky na rozvoj vidieka, v druhom a treťom roku tejto vlády ide podpora vidieka už na úplne nereálne úrovne. Ale to je, myslím si, autentické, pretože tento sektor bol pre predstaviteľov súčasnej vlády vždy otravou.
Vnútro. Celkovo výdavky mierne rastú v roku 2011. Mierne klesajú štátne peniaze na záchranky. Ale to, čo je alarmujúce, je, že pri všetkých deklaráciách o zvyšovaní bezpečnosti klesajú zdroje ministerstva vnútra v ďalších troch rokoch o 200 mil. eur v porovnaní s poslednými tromi rokmi. Zjavne teda ani bezpečnosť občanov nie je prioritou tohto volebného obdobia. Alebo opäť platí, netreba brať vážne to, čo je v tom rozpočte napísané.
Nedostatočná pozornosť povodniam. Síce nastal nárast štátnych výdavkov na vodné hospodárstvo o 7,5 mil. eur, ale nie je to výrazná zmena, ktorá by systémovo riešila tento problém. Taktiež nie je dostačujúce ani opatrenie, ktoré pridelilo Úradu vlády prostriedky vo výške 33,5 mil. eur na povodňové nápravy, lebo nerieši tento problém komplexne.
V rozpočte na vodné hospodárstvo dominujú hlavne prostriedky EÚ, ktoré prevyšujú štátne prostriedky skoro 25-násobne. A opäť vzhľadom na to, že si myslím, že súčasná vláda nebude efektívna v čerpaní eurofondov, je to len fiktívne číslo, aby aspoň nejakú podporu tento sektor dostal.
Sú tu, ako som už spomínal, aj oblasti, kde je možné tie sumy znížiť na tej výdavkovej strane. A to je rezort obrany a už citovaná kapitola Všeobecnej pokladničnej správy, kde vo viacerých položkách má ministerstvo financií zjavne schované nejaké peniaze ako rezervu.
Vrátim sa ešte k tomu, čo sa tu už dlhodobo deje. A to je, že vláda sa stále a čoraz horlivejšie snaží vytvoriť si alibi pre svoju neschopnosť riešiť problémy tým, že popisuje stav verejných financií na Slovensku ako svetovú anomáliu, že sú úplne rozvrátené a že sa plytvá vo všetkých rezortoch a že vlastne idú budovať poriadok vo verejných financiách úplne nanovo. Dôvod je úplne zjavný. Potrebujú totiž nejako zakryť, že to, čo sľubovali voličom, že budú naozaj šetriť na výdavkoch štátu, čo som, myslím, dosť podrobne popísal, že to tak nie je, sa nakoniec nestane. A potrebujú sa, samozrejme, na niekoho vyhovoriť. Opäť len pripomínam, že relevantné inštitúcie netvrdia, že problémom verejných financií je plytvanie ministerstiev. Nakoniec, dokazujú to aj samotné dokumenty vlády.
Ako sme odovzdávali krajinu, v akom stave bola. Za prvý polrok mala Slovenská republika najvyšší rast v európskej dvadsaťsedmičke. A celoročný bol našliapnutý na takej istej úrovni. V tejto súvislosti vyznievajú veľmi komicky slová, že súčasná vláda chce naštartovať rast. Nakoniec, štruktúra konsolidačného balíčka ide práve proti tomuto. Úspech bude, keď ten rast nespomalíte, nezamestnanosť, aj keď, bohužiaľ, postihnutá krízou, ale stabilizovaná s perspektívou znižovania už v tomto roku. Čerpanie rozpočtu bolo na 50 %. A odovzdali sme novej vláde hotovostnú rezervu viac ako 300 mil. eur, najlepšie ratingy, dôveru investorov, všetky lepšie ako za predpredchádzajúcej vlády. Dôkazom toho sú aj úspešné emisie dlhopisov, ktoré sú najlepším dôkazom, že sme neboli ani na gréckej, ani na írskej, ani na portugalskej ceste, žiadna spálená zem.
Takže na záver. Znižovanie deficitu verejných financií spôsobeného prepadom ekonomiky v čase vrcholiacej hospodárskej krízy vnímame ako nevyhnutnosť, zásadne však nesúhlasíme so spôsobom, akým ide táto pravicová vláda verejné financie zachraňovať. Výber nástrojov, pre ktoré sa na dosiahnutie tohto cieľa vláda rozhodla, zodpovedá ich videniu sveta. Ťarchu znižovania deficitu zásadným spôsobom prenášajú na obyvateľstvo. My ponúkame plnohodnotnú alternatívu konsolidácie s minimálnym dopadom na obyvateľstvo. Tento rozpočet preto podľa mňa nie je dobrý a nie je možné ho už ani vylepšiť, keďže vláda odmieta akékoľvek pozmeňujúce návrhy, a preto ho ani nepodporíme. Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem. Myslím si, že to bol veľmi vecný príspevok, ktorý len potvrdzuje to, že rozpočet, o ktorom dnes rokujeme, je výnimočný. Výnimočný je preto, lebo odhaľuje stratégiu súčasnej vlády na takmer celé volebné obdobie. Aj keď pravdepodobne mnohí si to neuvedomujú, ale toto je trojročný rozpočet, a preto je veľmi zaujímavé všimnúť si naozaj prostriedky, ktoré sú plánované pre školstvo a vôbec pre tento rezort na najbližšie tri roky. Z neho je jasné, že v najbližších troch rokoch pôjde do kapitoly ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu zo štátneho rozpočtu menej peňazí ako v ostatných troch rokoch, čo je veľmi smutné. Taktiež si správne identifikoval, že klesajú medziročne štátne peniaze na vedu a techniku a v ďalších rokoch vôbec nerastú. Čiže tu je vidieť pravú tvár súčasnej vlády, ktorá vždy kričala, že prvoradou úlohou je budovanie vedomostnej spoločnosti. Ale vôbec sa to nijako v rozpočte neodzrkadľuje. Ďakujem.