Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, účelom predloženého návrhu zákona je ustanoviť osobitné odvody pre vybrané finančné inštitúcie alebo aj bankové subjekty ako jedno z kľúčových opatrení na spravodlivé rozloženie záťaže z dôsledkov globálnej finančnej krízy, ktorá mala kľúčový vplyv o. i. aj na nárast deficitu verejných financií v ekonomicky vyspelých krajinách, teda taktiež na nárast deficitu verejných financií prakticky vo všetkých...
Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, účelom predloženého návrhu zákona je ustanoviť osobitné odvody pre vybrané finančné inštitúcie alebo aj bankové subjekty ako jedno z kľúčových opatrení na spravodlivé rozloženie záťaže z dôsledkov globálnej finančnej krízy, ktorá mala kľúčový vplyv o. i. aj na nárast deficitu verejných financií v ekonomicky vyspelých krajinách, teda taktiež na nárast deficitu verejných financií prakticky vo všetkých členských štátoch Európskej únie vrátane Slovenskej republiky.
Tu treba pripomenúť, že predstavitelia súčasnej vlády dlhodobo a zámerne ignorujú existenciu krízy, ktorá tu bola, a marketingovo ju taktiež veľmi šikovne využili. Našťastie existujú aj dokumenty, ktoré už pochádzajú z dielne súčasnej vlády, ktoré hovoria jasnejšou rečou, ako je napr. dokumentácia k novele zákona o štátnom rozpočte na rok 2010, kde sa píše, že nárast deficitu v roku 2010 bol zapríčinený najmä horším vývojom daňových príjmov, ako sa predpokladalo, čo možno pripísať vývoju základných makroekonomických veličín, a horším hospodárením ostatných subjektov verejnej správy, a to najmä obcí a VÚC. Čiže nebolo to plytvaním, ako vy tu neustále skloňujete a vám obvyklým spôsobom aj zavádzate verejnosť. Nárast deficitu, ako aj verejného dlhu je navyše úplne porovnateľný s priemerným nárastom v rámci všetkých krajín Európskej únie.
K tomu by som doplnil, na základe toho, čo som tu počul v predchádzajúcich diskusiách. A je to relevantné aj v súvislosti s týmto zákonom, ako kto koho zadlžil. Tak po prvé dá sa to úplne presne vyhodnotiť, keď sa vrátime aj k zadlženiu za dve Dzurindove vlády, o koľko narástol teda verejný dlh, k čomu treba ale pripočítať všetky príjmy z privatizácie, pretože onedlho nás čaká reforma fiškálnych pravidiel, ktoré máte nakoniec zakotvené v programovom vyhlásení. A jeden jeho veľmi dôležitý komponent je koncept čistého bohatstva. A to čisté bohatstvo znamená, že tie peniaze, ktoré boli z privatizácie, sú len zmenou charakteru tých aktív, ktoré štát predtým mal. Inými slovami, keď niečo predáte, je to v skutočnosti tak, ako keby ste krajinu zadlžili. Čiže keď sa pozriete v prizme takéhoto porovnania tak zistíte, že oveľa viac túto krajinu zadlžili dve Dzurindove vlády. A to navyše vôbec nebola kríza. A keď sa pozrieme na to, aké vyhliadky čakajú vás, bohužiaľ, teda aj nás všetkých, a si pozriete podrobne ten trojročný rozpočet, a teraz už aj východiská na ďalší ten rok, čiže za celé obdobie vládnutia, tak uvidíte, pán Matovič, že sa tu konkrétne nebavíme o tom, že by tu nenarastal dlh. Ten dlh bude narastať ešte viac a pravdepodobne, bohužiaľ, narastie ešte viac ako za bývalej vlády. A to tu nemáme krízu, aká postihla bývalú vládu. Prečo si to myslím? Treba sa totižto dívať, a to plytvanie, ktoré tu vy neustále skloňujete, by sa muselo totižto odzrkadľovať vo výdavkoch. A keď sa pozerám na vami plánované výdavky na tento rok, tak vidno, že výdavky štátneho rozpočtu v tomto roku sú rozpočtované na vyššej úrovni, ako boli v roku 2010. A už aj aktuálny vývoj rozpočtu tomu nasvedčuje. Momentálne ešte tie výdavky sú len porovnateľné, ale nie sú zásadne nižšie. To znamená, že na výdavkovej strane sa nič nedeje. Všetko, čo sa deje, je totiž na príjmovej strane. A keď si pozriete súhrnne deficit, ktorý je naplánovaný na tento rok, a pripočítate k nemu tých 770 mil. eur, ktoré vyberáte od občanov cez vyššie dane, poplatky a odvody, tak uvidíte, že ten deficit v tomto roku by bol v skutočnosti vyšší ako deficit v minulom roku, čiže zadlženie v tomto roku by bolo väčšie, ako bolo za nás v minulom roku. To je nespochybniteľná matematická realita.
Ale naspäť k zákonu.
Predložený návrh zákona zohľadňuje jednak skutočnosť, že v súčasnosti už značná časť členských štátov Európskej únie zaviedla obdobné osobitné odvody alebo špeciálnu bankovú daň. Ale zároveň tiež zohľadňuje tento zákon závery Európskej rady zo dňa 17. 6. 2010. Tu a vtedy sa Európska rada uzniesla na novej európskej stratégii pre zamestnanosť a rast, v rámci ktorých Európska rada výslovne súhlasila s tým, že členské štáty by mali zaviesť režimy odvodov a daní pre finančné inštitúcie, aby sa zabezpečilo spravodlivé rozdelenie záťaže a aby sa zaviedli stimuly na obmedzenie systémových rizík. Európska rada tiež konštatovala, že takéto odvody alebo dane by boli súčasťou dôveryhodného rámca na riešenie vzniknutých problémov. Keďže finančnú krízu zapríčinili predovšetkým globálne prepojené finančné inštitúcie a osobitne bankové subjekty, krízu nezapríčinili občania, tak je spravodlivé a primerané navrhnutým zákonom ustanoviť osobitné odvody pre vybrané finančné inštitúcie, konkrétne bankové subjekty, a to s cieľom prispieť k vytvoreniu a zabezpečeniu fungovania systému stimulovania finančných inštitúcií obmedzovať systémové riziko a predovšetkým dosiahnuť podieľanie sa finančných inštitúcií na tvorbe zdrojov slúžiacich na spravodlivé rozloženie záťaže z dôsledkov finančných kríz na stabilitu finančného systému a hospodárstvo Slovenska vrátane čiastočného podieľania sa na zmiernení dôsledkov už vzniknutej krízy na rozpočtové hospodárenie verejnej správy na Slovensku, špeciálne na štátny rozpočet. V tejto súvislosti možno poznamenať, že síce Slovenská republika doteraz nemusela vynakladať priame výdavky na sanáciu finančných inštitúcií v dôsledku globálnej finančnej krízy, ale zároveň si treba uvedomiť, že takmer všetky bankové subjekty pôsobiace na Slovensku sú súčasťou nadnárodných finančných skupín či finančných konglomerátov, pričom finančnú krízu zapríčinili predovšetkým takto globálne prepojené finančné inštitúcie a osobitne bankové subjekty. Pritom vybrané finančné inštitúcie pôsobiace na Slovensku sa svojimi ziskami podieľajú na tvorbe finančných zdrojov v rámci nadnárodných finančných skupín či finančných konglomerátov, ktoré podliehajú už dnes v niektorých krajinách osobitným odvodom zavedeným v týchto iných členských štátoch. Keďže vzniknutá kríza už mala výrazný negatívny vplyv aj na rozpočtové hospodárenie verejnej správy, to je práve to, o čom hovorím, čo vy ignorujete, a osobitne na slovenský štátny rozpočet, tak je opodstatnené ustanoviť navrhované osobitné odvody pre vybrané finančné inštitúcie pôsobiace na Slovensku.
Predložený návrh zákona predpokladá, že príjmy z navrhnutých osobitných odvodov vybraných finančných inštitúcií s navrhovanou sadzbou 0,73 % budú slúžiť perspektívne na vytvorenie účelovo určenej osobitnej časti štátnych finančných aktív, ktorá bude súčasťou vopred tvorených zdrojov na spravodlivé rozdelenie budúcich záťaží z dôsledkov kríz. Keďže však vzniknutá kríza už mala výrazne negatívny vplyv na rozpočtové hospodárenie verejnej správy a osobitne na štátny rozpočet, tak príjmy z navrhnutých osobitných odvodov iba spočiatku budú dočasne príjmami štátneho rozpočtu. Pritom platnosť tohto dočasného opatrenia sa skončí, keď schodok verejnej správy dosiahne úroveň menej ako 3 %.
Toto dočasné riešenie na krátkodobé využitie výnosov z navrhnutých osobitných odvodov na podporu príjmov štátneho rozpočtu je plnohodnotnou a spravodlivou alternatívou, ktorá môže nahradiť a zvrátiť existujúce zmeny dane z pridanej hodnoty vykonané podľa kalkulácií ministerstva financií, ktoré boli zavedené s účinnosťou od 1. 1. 2011, teda môže nahradiť a zvrátiť zavedené zvýšenie sadzby dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 % a tiež zrušenie pôvodne zníženej sadzby tejto dane na tzv. predaj potravín z dvora. To by inak malo, samozrejme, pozitívny prínos pre občanov Slovenskej republiky a výrazne by to pomohlo prispieť k eliminovaniu negatívneho vplyvu zvýšenej dane z pridanej hodnoty na výrazný nárast cien tovarov dennej spotreby a osobitne cien potravín. Budem síce v tejto pasáži opakovať slová kolegu Kažimíra, ale je to fakt dôležité si pripomenúť, že podľa Eurostatu v januári 2011 znižovalo infláciu 14 členských štátov a v januári v Európskej únii ceny priemerne klesli o 0,4 %. Na Slovensku bol v januári zaznamenaný medzimesačný nárast inflácie o 1,9 %, čo je najvyšší medzimesačný nárast v rámci Európskej únie. A to je naozaj veľmi dôležitý signál. A vzhľadom na to, čo sa deje vo svete, najmä v arabskom svete, keď už cena ropy je nad 100 dolárov za barel, ako aj index Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo v januári zaznamenal historické maximá, a keďže u nás sa vplyv týchto cien prejavuje s oneskorením, je úplne jasné čo nás v budúcnosti čaká najmä s cenami potravín. Vo februári rástli medziročne ceny potravín, už 6,6 %, čo je štatistický údaj CPI. Treba si tiež uvedomiť, že toto je priemerná inflácia, existuje pojem inflácia nízkopríjmových skupín, ktorá je vyššia ako priemerná, pretože nízkopríjmové skupiny majú vo svojom spotrebnom koši väčšiu váhu práve tých najdynamickejšie rastúcich položiek. Čiže ten dopad na nízkopríjmové skupiny bude o to dramatickejší. Často alebo nejaká taká jednoduchá obrana zo strany súčasnej vlády je, že tie ceny rástli aj v minulosti, áno, to je pravda, ale čo je úplne najzásadnejší rozdiel, je, že v tomto roku v prípade, že tá inflácia bude vyššia, ako ju dnes odhaduje ministerstvo financií, čo si myslia aj mnohí analytici, aj niektoré bankové domy, v tomto roku dôjde k poklesu reálnych miezd, čo je veľký a zásadný rozdiel oproti minulosti a najmä štyrom rokom našej vlády. Takže neplatí ten argument, lebo v minulosti bola inflácia síce vyššia, ale bola kompenzovaná rastom reálnych miezd. Dnes, v tomto roku sa môže stať, že reálne mzdy poklesnú. A je to veľmi pravdepodobné.
Návrh na zavedenie osobitných odvodov iba pre vybrané finančné inštitúcie so sadzbou odvodov vo výške 0,73 % vychádza zo zverejnených informácií Národnej banky Slovenska o slovenskom finančnom trhu a o jednotlivých finančných inštitúciách. Pritom z informácií uvedených v Analýze slovenského finančného sektora za prvý polrok 2010 vyplýva, že podľa stavu k 30. 6. 2010 bola celková výška pasív bankového sektora 54,8 mld. eur, pričom vzhľadom na rozsah pasív vyňatých z predmetu odvodu, najmä vzhľadom na rozsah bankových vkladov chránených slovenským systémom ochrany vkladov a na rozsah vlastných zdrojov financovania bánk, predmetom a základom pre výpočet navrhovaných odvodov bola časť pasív bankových subjektov, ktorá dosahovala objem 26,78 mld. eur. To pri navrhnutej sadzbe ročného odvodu 0,73 % znamená, že navrhnutým zavedením osobitných odvodov pre vybrané finančné inštitúcie s účinnosťou od 1. 7. 2011 sa zabezpečí zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v druhom polroku 2011 o 94 mil. eur. Čiže prepočet na celý rok 2011 by tak bol 188 mil. eur, čo je rovnocenná alternatíva v porovnaní s dôsledkami vykonaného zvýšenia dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 %, ktoré by podľa pôvodných odhadov ministerstva financií mali byť na úrovni 185,5 mil. eur. Pripomínam, že tento model sme priniesli už v decembri. Čiže už takto strácame pol roka. A hovorím to preto, že sa ešte k tomu vrátim, najmä v súvislosti s tým, že vieme, že takúto daň budete zavádzať jedného dňa aj vy a nebude to ani tak dlho trvať, tak som zvedavý, čo potom budete hovoriť, že sme zbytočne stratili rok.
Vzhľadom na realistické očakávania postupného medziročného mierneho nárastu pasív bankového sektora, teda zdrojov majetku a financovania bankového sektora, sú navrhnuté osobitné odvody pre vybrané finančné inštitúcie rovnocennou alternatívou, namiesto zvýšenia dane z pridanej hodnoty, aj z hľadiska zabezpečenia príjmov štátneho rozpočtu v nasledujúcich rokoch, teda v rokoch 2012 až 2014.
Prijatie navrhovaného zákona bude mať, samozrejme, pozitívny vplyv na verejné financie, pričom z hľadiska vplyvov na podnikateľské prostredie sa predpokladá iba čiastočné zníženie ziskovosti bankového sektora, ktoré je sprievodným efektom spravodlivého rozloženia záťaže dôsledkov finančnej krízy.
Keby niekto chcel tvrdiť, ako to tým bankám ublíži, tak sa na to pozrime na to, ako banky na tom sú. Čiže v roku 2005 banky vykázali zisk 461 mil. eur. V roku 2006 už to bolo 590 mil. eur, v roku 2007 to bolo 575 mil. eur, v roku 2008 to bolo 509 mil. Pre ne rok 2009 bol ťažší, ale stál len 250 mil. a roku 2010 medziročný nárast ziskovosti bol o 105 %, v absolútnom čísle 514 mil. eur. Počuli ste dobre, o 105 % bol ten nárast. A to ešte vôbec nie je všetko. Slovenský bankový sektor dosiahol za prvé dva mesiace tohto roku zisk 108,4 mil. eur. A v medziročnom porovnaní, čiže oproti roku 2010, ktorý už bol dobrý, sa zvýšil o 31 %. Ako ďalej vyplýva z údajov zverejnených Národnou bankou Slovenska, čisté úrokové výnosy predstavovali 284 mil. čiže nárast o 7,5 %, čisté výnosy z poplatkov a provízií sa zvýšili o 10 %, žiadna daň sa nezaviedla. Čiže zvýšila sa výnosnosť poplatkov a provízií o 10 %. Takže je úplne zrejmé, že v tomto roku môže dosiahnuť zisk bánk banka až závratných a zároveň rekordných zhruba 650 mil. eur. Už veľakrát sme počuli argument vládnej koalície, že akékoľvek dodanenie aj tak banky prenesú do poplatkov. Nuž banky si prenesú do poplatkov zjavne v tomto systéme úplne to, čo chcú, a vôbec nemá na to vplyv táto daň. Pritom je namieste otázka, aká by mala byť primeraná ziskovosť bánk. Ale to je na širokú diskusiu. Ja len poviem pár čísiel, ktoré vyplývajú z našich analýz. A to je, že napr. Slovenská sporiteľňa, odkedy ju vlastnia zahraniční vlastníci, dosahuje ROE čiže return on equity v priemere 20 % ročne počas celého obdobia, čo tu podnikajú. To samo osebe ukazuje, že ekonomické prostredie na Slovensku veľmi praje bankovému sektoru a praje mu dosahovať nadpriemerné zisky v porovnaní s bankovým sektorom v iných štátoch Európy. Toto možno konštatovať v princípe za všetky banky, ktoré fungujú na Slovensku. Potom sú namieste otázky, prečo tomu tak je, prečo je to tak, či je to konkurenčné prostredie nedostatočné, tradícia, ochrana klientov, kartel. Je zaujímavé, že na jednej strane je vysoko konkurenčné prostredie, kde na malom slovenskom trhu pôsobí možno až veľa bánk, a na druhej strane sú marže a poplatky určite vyššie, ako sú bežné v iných štátoch. Keby sme si úplne podrobne pozreli napr. Slovenskú sporiteľňu, tak by sme zistili, a to je tiež opäť namieste otázka, či je úplne normálne alebo či bola tá privatizácia naozaj taká výhodná, keď tá návratnosť investície bola do siedmich rokov v prípade takéhoto obrovského kolosu, ako bola Slovenská sporiteľňa. A myslím si, že sedem rokov, to je naozaj veľmi zaujímavé číslo, ako aj to, že ROE je 20 % v priemere. A to ešte sa budeme môcť pozrieť budúci rok, aké to ROE bolo v tomto roku, aké bude v roku 2011.
Potom sú namieste ďalšie otázky, ktoré si už dnes kladie aj súčasná vláda, prečo máme úroky na hypotéky naozaj najvyššie v celej eurozóne alebo, ako v dokumente tvrdí samotné ministerstvo financií, že je podozrenie, že sa banky neodôvodnene obohatili na štátnej bonifikácii o 76 mil. eur, čo s tým všetkým idete robiť. Jediné totižto, na čo ste sa zatiaľ zmohli, bolo expresne zrušiť základný bankový produkt, ktorý mal jedinú ambíciu, a to napomôcť spotrebiteľovi na finančnom trhu lepšie sa orientovať v pomerne a veľmi komplikovanej zložitej politike bankových poplatkov. A neujal sa preto, veľmi radi tvrdíte, že to bol zbytočný balíček, v skutočnosti, lebo ste to chceli vy a banky. Ako ináč mohol chudák balík dopadnúť, keď ho nikto vlastne z týchto dôležitých nechcel. A druhá odvážna, priam heroická vec, na ktorú ste sa zmohli, bolo zrušenie, môžete si to načítať, keby ste chceli spochybňovať, čo hovorím, v úlohe B. 2 uznesenia vlády č. 734 zo 14. 10. 2009 pre podpredsedu vlády a ministra financií, v spolupráci so spolugestormi opatrení zabezpečovať plnenie úloh z akčných plánov, uvedených v prílohe Implementačnej správy 2009, v opatrení „Zvýšenie úrovne finančného vzdelávania všeobecnej finančnej osvety“ úlohu 2 „Predložiť na rokovanie vlády návrh materiálno-technického zabezpečenia systému ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu“ a úlohu 3 „Vytvorenie akadémie vzdelávania finančného. Odôvodnenie je tu úlohu zrušiť z dôvodu neaktuálnosti. Tak ak táto úloha nie je aktuálna, zvýšiť finančnú gramotnosť obyvateľstva a snažiť sa chrániť spotrebiteľa na finančnom trhu, tak potom už neviem, čo je dôležité. Takže takto na to idete vy.
My sme presvedčení, že náš návrh je úplne legitímny a je taktiež v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
No a teraz sa pozrime na to, čo ste už natárali vy a vlastne vaši vládni predstavitelia o tomto našom návrhu. Najprv to bola taktika, že to je úplný nezmysel. Potom, že je to úplne nekvalifikovaný návrh, to bola fáza dva. Potom to bola tretia replika, že tá sadzba je 37,5-krát vyššia, ako je vo Švédsku. Vôbec ináč nechápem, prečo ste si vybrali práve Švédsko, i keď to tuším, aby vyšiel ten násobok čo najviac, aby to tak opticky vyzeralo, aký je to obludný návrh. A natárali ste toho ešte mnoho a zrazu je všetko ináč. Mikloš oznámil, že teda aj súčasná vláda bankovú daň zavedie. Nuž nebude to prvá zásadná zmena postoja od volieb či predvolebných sľubov. Mali ste tam napr. to, že žiadne dane sa zvyšovať nebudú, privatizovať nebudeme, zavedieme odvodový bonus, euroval nepodporíme, v hotovosti do eurovalu dávať nebudeme, a celý rad zásadných ďalších vyhlásení, ktoré dnes už nikto z vás neskloňuje. Práve naopak, tvárite sa, že nič také ste ani nesľubovali. Tak je to aj s bankovou daňou, ale faktom je, že banková daň bude. Zjavne to nebude tá, ktorú predkladám ja, ale bude onedlho predložená vaším ministrom a vy ju veľmi poslušne schválite, lebo tak to robíte. A teraz zaujímavé je, že ministerstvo financií už totižto s ňou ráta v rozpočte. Čiže tá banková daň určite bude. A ráta, že príjem, alebo výnos z tejto dane bude do rozpočtu 40 mil. eur. Takže, ako to bude? Zjavne nepôjde teda o sadzbu podobnú sadzbe vo Švédsku, ktoré sa tu toľko skloňovalo. Skúsme uviesť len takú rýchlu matematiku, výnos nami navrhnutej dane 186 mil. eur, pri Miklošovej dani 40 mil., to znamená 4,65-násobok, nie 37,5-násobok alebo to, čo tu bolo avizované v minulosti. Čiže sa dosť teším na to, ako sa toto tu bude uvádzať, lebo ste si tu vychutnávali tie desaťtisícinky percent v iných krajinách, aby ste zvýraznili tú obludnosť toho nášho návrhu, ale pritom vidíme, že to už tak konverguje k niečomu podobnému. Možnože ta korekcia nastala len preto, že myslím si, že došlo k nejakému už stretnutiu medzi ministerstvom financií a bankami, kde už banky pochopili, že sa tomu nevyhnú, tak sa dohodol nejaký kompromisný návrh. Ale to je len čistá špekulácia. Čiže bude veľmi vtipné sledovať aj to, ako budete potom argumentovať, pretože to bol jeden z vašich ďalších taktických argumentačných ťahov, ako sa táto banková daň prejaví v poplatkoch. A predpokladám, že sa nás tu budete snažiť presviedčať, že ta vaša daň, ktorá je v základe to isté, sa do tých poplatkov neprenesie. A na to som tiež zvedavý, čo z toho vznikne.
Takže na záver. Tento návrh zákona je plnohodnotnou a spravodlivou alternatívou, ktorá môže nahradiť a zvrátiť existujúce zmeny dane z pridanej hodnoty, ktoré boli zavedené s účinnosťou od 1. 1., teda môže nahradiť a zvrátiť zavedené zvýšenie sadzby z dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 %, a má to konkrétne finančné krytie, je to v súlade s tým, čo si o tom myslí Európa a v princípe aj všetky štúdie, ktoré na svete existujú k tomu, a aspoň takto čiastočne zmierniť narastajúci tlak na ceny a tlak, ktorý je týmto vytváraný na obyvateľstvo.
A chcem vám pripomenúť, a to je úplne na záver, že našťastie si to už začali všímať aj nejakí novinári, a myslím si, že si to budú uvedomovať čoraz viac a viac, že vaša kreativita a nekompromisnosť na príjmovej strane nepozná hraníc. Ale na výdavkovej, strane, tam, čo stále kritizujete, že ako sa tu plytvalo, tak tam ste úplne čajoví. A je na to nespočetne veľa dôkazov. Napr. jeden taký aktuálny máte napr. v tom všetkom veľkom šetrení, ktoré vy tu stále avizujete, kde ste všade ušetrili, neviete nájsť ani 80 mil. na zrušenie koncesionárskych poplatkov, ktoré sú pritom tiež zlatým písmom vyryté ako jednoznačný záväzok v programovom vyhlásení vlády, čiže na strane príjmov čokoľvek a kohokoľvek dodaniť, viď živnostníkov, dohodárov. Nezastavíte sa pred ničím. Ale to, čo ste tu vy celý čas tvrdili, ako vy budete super efektívne šetriť, to sa tu nedeje. A budem vám to stále pripomínať aj v číslach, výdavky štátneho rozpočtu k 30. 1. 2010 3 vo výške 49 mld., skutočnosť k 31. 3. 2011 vo výške 3,407 mld. A uvidíte, že tie čísla ešte pôjdu hore. To je len začiatok. A uvidíte, že výdavky štátneho rozpočtu ak nebudú vyššie, tak budú určite porovnateľné s výdavkami v minulom roku. Čiže všetko sa to udeje prenesením záťaže cez príjmovú stranu. Čiže keďže ste takí slabí na tej výdavkovej strane a viete byť veľmi kreatívni vo všetkom inom na strane príjmov, ak nepodporíte tento návrh, ktorý je naozaj plnohodnotnou a spravodlivou alternatívou k zvýšeniu DPH, tak by ste mali prestať hovoriť o tom, že vám záleží na ľuďoch a je zjavné, že vám ide o niečo iné, zjavne vám ide o to, aby ste chránili banky, radšej prenesiete záťaž na ľudí, a to na všetkých a najmä na tých nízkopríjmových. Som zvedavý, ako im to budete vysvetľovať, keď naozaj ja predpokladám, že v horizonte pol roka budete prijímať veľmi podobný zákon, bude veľmi, veľmi podobný, pretože tie princípy, na ktorých bude postavený, budú veľmi podobné, možnože bude trošku iná sadzba, ako tým ľuďom vysvetlíte, že toto tu už mohlo byť od 1. 1. 2011, nie od 1. 1. 2012. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
