Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, pán minister, povenujem sa len stručne niekoľkým rovinám tohto návrhu.
Na úvod ešte taká procesná vec. Dúfam, že sa neuchýlite k takému tomu zbabelému postupu predkladania návrhov a že vystúpite aj v rozprave, nielen po skončení rozpravy tak, aby bolo možné na vás aj reagovať.
Zároveň som si všimol jednu zaujímavú vec. Na stole je pozmeňujúci návrh pána Kaníka, ktorý je desať strán, obsahuje veľmi podrobného textu. Som veľmi zvedavý na to, či už to majú koaliční poslanci naštudované a či im je naozaj úplne jasné, čo tento pozmeňujúci návrh rieši. Pretože o tom silne pochybujem.
Podľa ministra práce majú zmeny odstraňovať systémové deformácie, ktoré do druhého piliera údajne vniesla predchádzajúca vláda. Aby teda nedošlo k nedorozumeniu, za deformácie boli označované nízke poplatky a garančný mechanizmus chrániaci sporiteľov pred stratami, ktoré mohli súkromné dôchodcovské správcovské spoločnosti dosiahnuť bez toho, aby niesli akúkoľvek zodpovednosť. A som si tým úplne istý, pretože sa kľudne môžme vrátiť a rozanalyzovať si pôvodný vzorec porovnávania alebo dorovnávania strát alebo podvýkonnosti jednotlivých fondov. Ak niekto, a mnohí predstavitelia súčasnej vlády alebo koalície vtedy pred predchádzajúcou vládou, tiež predstavitelia vtedajšej vlády tvrdili, že tento mechanizmus garantuje sporiteľom to, že sa ich úspory naozaj budú sporiteľom investorom, že sa ich úspory alias investície budú zhodnocovať. Tak všetkých vyzývam, nech si kľudne ten vzorec prečítajú a pochopia, že to bolo napísané pravdepodobne vyslovene v prospech správcovských spoločností, pretože by nikdy nič nedorovnávali.
Vláda sa pritom ale alibisticky tvári, že stav pred touto "deformáciou" spôsobenou bývalou vládou, že tento stav bol ideálny. Čo vôbec nie je pravda. Veľký sociálny experiment so silnou marketingovou podporou finančných inštitúcií a médií nahnal do druhého piliera takmer každého, ktorého armáda províznych sprostredkovateľov dokázala stretnúť. Problém je v tom, že o princípoch druhého piliera a jeho skutočných rizikách tušili málo nielen podpisujúci klienti DSS, ale aj tí, pre ktorých každý podpis znamenal lukratívnu províziu. Z konzervatívneho národa, ktorý uprednostňuje menší výnos, no vyššiu bezpečnosť svojich úspor, o čom je tu mnoho prieskumov, sa vďaka dôchodkovej reforme stali "hráči" na akciových trhoch. Teda aspoň na papieri a v štatistikách. Každý tretí sporiteľ si začal sporiť v najriskantnejších dôchodkových fondoch.
A tu je základný problém. Stav pred zmenami a zavedením garancií do druhého piliera mal veľmi ďaleko od toho, čo môže normálny človek nazvať normálnym. Dôchodková reforma nezmenila vôbec preferencie ľudí a nezvýšila ich chuť riskovať. Nastavenia pôvodného systému však boli dobré podľa mňa tak akurát do dobrého počasia neustále rastúcich cien akcií, no nie do reálneho sveta, v ktorom je naháňanie vyšších výnosov vždy spojené s vyšším rizikom.
A vôbec nie je problém pozrieť sa na súčasnú situáciu. Vieme všetci, aká je situácia na akciových trhoch, a som zvedavý, či ešte budete stále tvrdiť, že garancie obrali o niečo súčasných investorov sporiteľov. Pretože ako sa ukazuje, možnože práve to, že tie garancie tam sú, im aspoň aké-také výnosy zachránili.
Dnes navyše sú aj Slováci chránení pre neférovými praktikami pokútnych poradcov, ktorí by ich mohli "natlačiť" do investícií aj s potenciálom tvorby veľkých strát. Vďaka smernici, ktorá je označovaná skratkou, je to ako MiFID, je vstup do nestálych a rizikových investícií na akciových trhoch umožnený len tým investorom, ktorí vedia, čo môžu čakať, a sú pripravení v prípade neúspechu znášať aj straty.
Ja si pamätám na tú marketingovú kampaň pri zavádzaní druhého piliera a o týchto stratách tam bolo skutočne minimum, a keď aj bolo, tak to bolo v brožúrkach písané tak malými písmenkami, že by to ani lupou neprečítali.
Ak by mali zmeny v druhom pilieri sledovať normálne záujmy sporiteľov, mali by zohľadňovať fakt, že pre väčšinu z nich je riziko nežiaduci jav. Nič nemožno namietať, ak štát vytvorí možnosť riskantnejšieho investovania pre tých sporiteľov, ktorí to chcú. A tí, ktorí o tom aj niečo vedia a chcú naozaj investovať a sú si vedomí toho, že to môže spôsobiť aj straty. No odobrať väčšine neskúsených sporiteľov ochranu pred stratami a nazývať to návratom k normálu či odstránením deformácií, môže naozaj len niekto s veľkým egom a pramalým stupňom poznania reálneho sveta.
Pán minister sa častokrát uchyľuje aj ku klamstvám a fabuláciám, akým je napríklad tvrdenie, že výpredaj akcií v DSS-kách bol spôsobený len zavedením garancií. Pravda je však taká, že výpredaj akcií z dôchodkových fondov nebol podmienený len zavedením garancií v marci 2009, ale najmä novelou zákona č. 449/2008, ktorá aj bola prijatá na jeseň 2008. Túto novelu však iniciovala Národná banka Slovenska, a to kvôli prepuknutiu finančnej krízy. Táto novela zaviedla povinnosť DSS nakupovať do majetku dôchodkových fondov iba také investičné nástroje, ktoré sú obchodované na burzách cenných papierov a ktorých emitent mal rating v investičnom pásme, napríklad zahraničné akciové fondy. Keďže akcie nakúpené v tom čase vo fondoch a mnohé z nich nespĺňali túto podmienku, DSS-ky boli nútené všetky takéto nástroje vypredávať, čo sa aj naozaj stalo. Ale stalo sa teda ešte predtým, než boli vôbec garancie zavedené do systému. Toto obmedzenie bolo, len pre informáciu, opätovne odstránené až v polovici roku 2010, kedy akciové trhy mali podľa súčasnej vlády, ministra súčasnej vlády, proklamovaný rast už mali dávno za sebou.
Takže ak minister tvrdí, že za výpredajom akcií z fondov bolo len zavedenie garancií, tak nehovorí pravdu alebo nepozná skutočnú príčinu. Obidve alternatívy sú aj tak zlé. Garancie boli do systému zavedené až ako druhý krok v rámci protikrízových opatrení s cieľom zvýšiť bezpečnosť celého systému a týmto ochrániť sporiteľov pred stratami úspor na dôchodok v dôsledku rizikového investovania. Zároveň sa tou istou novelou znížili fixné poplatky DSS-iek takmer o dve tretiny, čím sporitelia ušetrili stovky miliónov eur na poplatkoch, čo je pravý opak toho, čo tvrdí minister. Nízke poplatky zodpovedali konzervatívnemu spôsobu investovania, ktorý sa garanciami do celého systému zaviedol, čo sa aj dnes potvrdzuje ako správne rozhodnutie z pohľadu skutočného vzťahu sporiteľov k riziku.
Čo podľa mňa znamená odstránenie garancií v rastovom a vyváženom fonde? Podľa mňa je to zneistenie podstatnej časti sporiteľov, a to až 95 %, a zároveň narušenie kontinuity vo vývoji v druhom pilieri. Zrušenie garancie bude znamenať, že sporitelia v týchto fondoch, kde ich je až 95 % všetkých sporiteľov, sa budú musieť rozhodnúť, či zostanú v týchto fondoch a budú znášať riziká z investovania bez garancie, alebo prestúpia do garantovaného fondu. Pritom je zrejmé zo všetkých prieskumov, že až 80 % sporiteľov uprednostňuje garancie na úkor vyššieho výnosu.
Tak teraz som fakt zvedavý a ja nechápem, ako je možné, že sa vám to vôbec darí alebo že ste ochotný vôbec argumentovať proti tomuto. 80 % sporiteľov uprednostňuje väčšiu istotu pred väčším výnosom a vy 95 % z nich presuniete administratívne do negarantovanej schémy. Podľa mňa je to donebavolajúca drzosť. A keď sa tu bavíme o tom, čo tu pán Matovič namietal, tak toto je podľa mňa hazardovanie s tým, jednak je to v prvom rade absolútne popretie tej slobodnej vôle, pretože obmedzujete ich možnosť, viete, aký majú profil, viete, ako sa správajú, vedia to DSS-ky, a vy im to urobíte, presuniete ich umelo, nie naopak. No a v tom je ten nakoniec najzásadnejší rozdiel medzi naším a vaším prístupom.
Čiže vzhľadom k rizikovému profilu sporiteľov v rastovom fonde by malo po správnosti po odstránení garancií tento fond opustiť až 75 % sporiteľov. Ide o to, že prieskumy, z týchto prieskumov vyplýva fakt, že až 50 % sporiteľov v rastovom fonde nemá základné vedomosti a skúsenosti z investovania. Takémuto typu investorov nie je možné ponúkať rizikové typy investovania, akým je napríklad rastový fond alebo ako to po novom bude. Aj keď zvyšných 50 % sporiteľov má stredné až dobré znalosti a skúsenosti z investovania, polovica z nich uprednostňuje opäť investovanie s nízkym rizikom.
Čiže, aby som to zhrnul, v situácii, keď podľa prieskumov 20 % sporiteľov ani nevie, v ktorom fonde si sporí, 25 % sporiteľov si myslí, že je v konzervatívnom fonde, hoci v skutočnosti je v konzervatívnom fonde iba 5 % sporiteľov. Viac ako 50 % sporiteľov sa nezaujíma vôbec o dianie v druhom pilieri a viac ako 50 % sporiteľov nemá ani základné vedomosti o investovaní. Je akékoľvek dlhé prechodné obdobie na akože slobodné rozhodovanie iba čistý alibizmus. A podľa mňa tu je celý ten kľúč, že vy zneužívate túto situáciu a presúvate ich do negarantovanej schémy. Na rozdiel od nás, kde náš návrh, ktorý ste odmietli, predpokladal preto, aby sa tí potencionálni sporitelia zodpovedne rozhodli o svojom zabezpečení na dôchodok, tak sme navrhovali predlženie lehoty pre vstup do druhého piliera zo šiestich mesiacov až na lehotu končiacu dovŕšením 33. roku veku a získanie, ale bolo by to všetko, všetko by sa odohralo na základe ich slobodnej vôle. Tu to je síce tiež tak, avšak je to naopak v tom, že vy ich uvrhujete do systému, v ktorom by nemali byť alebo nechceli byť, alebo nemajú na to profil a majú sa akože slobodne rozhodnúť, pričom viete, že sa o to až tak nezaujímajú. A v opačnom prípade my tým, ktorí sa už naozaj rozhodnú, dávame tú možnosť prestúpiť do tých rizikovejších fondov.
A toto je podľa mňa ten najdôležitejší a kľúčový moment mojej kritiky tohto vášho zákona, pretože automatický vstup znižuje kredibilitu celého systému starobného dôchodkového sporenia, pretože znamená odklon od princípu slobodnej voľby, ktorý sa uplatnil jednak ako pri tých sporiteľoch, ktorí boli v čase jeho vzniku v dôchodkovom poistení v priebežnom systéme, tak ako aj po podstatnú dobu trvania systému pre nových mladých sporiteľov, ktorí sa mohli rozhodnúť medzi priebežným dôchodkovým systémom a jeho kombináciou.
Čiže len vyjadrenie súhlasu sporiteľa nekonaním, t. j. zotrvaním vo fonde po odstránení garancií, nie je v tak dôležitej oblasti, ako je akceptácia rizika spojeného s investovaním pri sporení na dôchodok, podľa mňa dostatočné a nedáva investičným manažérom ani po odstránení garancií dostatočný a potrebný mandát na investovanie v súlade so štatútmi rastového alebo vyváženého fondu, ktorý umožňuje investovať majetok do akcií.
Hm, ďalej je zaujímavé, že potreba odstránenia garancií sa odôvodňuje najmä tým, že po odstránení budú vyššie výnosy vo fondoch. Ako keby toto bola automatická vec. Nehovorí sa už o tom, že súčasne sa zvýši aj riziko možných strát, čo je absolútne fundamentálny fakt a základný princíp investovania vôbec, ktorý po odstránení predtým platných garancií by mohli byť sporiteľmi vnímané s veľkou nevôľou. Platí tiež, že s odstránením garancií nie je možné očakávať výrazne vyššie výnosy, nakoľko investovanie v rastovom aj vyváženom fonde bude musieť byť vzhľadom k rizikovejšiemu profilu sporiteľov, alebo by aspoň teda malo byť, keďže existuje nejaký MiFID, podstatne konzervatívnejšie, akoby umožňoval jeho štatút a zákon. Čiže asi toľko.
Ešte len taká malá poznámka. Pamätám si, ako ste argumentovali alebo presviedčali svojich koaličných partnerov, že obrovskou výhodou tejto novely je taktiež to, že DSS-ky budú môcť nakupovať diaľničné dlhopisy alebo nejakým spôsobom financovať infraštruktúru. Pýtam sa, kde je tá časť? Kde je táto časť, kedy DSS teda budú môcť, ako ste to proklamovali, vo veľkom a masovo sponzorovať infraštruktúru? Pretože pokiaľ ja viem, tak to také jednoduché nebude a my sme sa touto myšlienkou tiež zapodievali, len ma teda vtedy zaujalo, že už ste sa tvárili, že už to je hotová vec, ale teda zjavne nie je.
Ďakujem za slovo.