Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Ten návrh by bol veľmi ústretový v prípade, že by to nebolo tak, že tak ako tých členov viete vymenovať, vy ich viete zároveň aj odvolať a, bohužiaľ, ja vám neverím. Takže verím viac prezidentovi v tom, že on si nanominuje, koho bude chcieť a ako bude chcieť, a určite myslí a berie túto zodpovednosť veľmi vážne.
Čo sa týka posunu termínu, vy tu tvrdíte, že sa tu jedná o nejaké politizovanie, čo vôbec nie je pravda. Naozaj sa snažíme objektivizovať pravdu a hľadať pragmatické riešenia, ak to politizujete, tak to skôr vy. Keď by ste boli totižto na prieskume, tak by ste videli, aká je tá realita, vy sa tvárite, že ten systém bude plne funkčný v tej dobe, čo ja si nemyslím. Bodaj by bol, ale nevyzerá to tak a opierate sa o informácie, ktoré vám poskytuje vaša nominantka pani Machová, tak ako predtým vám poskytovali informácie zase tiež vaši nominanti, a vidíme, ako to dopadlo. My sme s pani Machovou už aj osobne komunikovali, videl som, aký prehľad zhruba v tento moment má a ona v tento moment nie je ešte schopná poskytovať aj vám ani nikomu úplne relevantné informácie. A viem to tiež vydokladovať, pýtali sme sa jej množstvo otázok, na ktoré nevedela priamo odpovedať, ona to proste ešte v hlave nemá prehľad. Teda to, čo ona vám teraz tvrdí, je úplne nespoľahlivé a nepodstatné.
Ďalšia vec je, že keby možnože aj chcela získať lepší prehľad o tom, ako to naozaj je, mala by si prečítať ten protokol Najvyššieho kontrolného úradu, čo dodnes neurobila, lebo keby tak bola bývala urobila, tak by bol už dnes verejný.
A čo ste hovorili o tom, že elektronická komunikácia, dnes paradoxne sú na tom najhoršie tí, ktorí komunikujú elektronicky, pretože tá manuálna prevádzka vyžaduje papiere na to, aby to vedeli aspoň ako-tak tie úradníčky posunúť ďalej. Čiže keď niekto komunikuje elektronicky, je dnes úplne stratený. Ďakujem.

Ďakujem opäť za slovo. Takže budem pokračovať tam, kde som skončil. Čiže popis tej katastrofy, o tom by som tu mohol rozprávať naozaj dlhé hodiny a škoda, že ste nemali možnosť vidieť to, čo videli členovia finančného výboru počas prieskumu na konkrétnych daňových úradoch, kde vyhasli už aj posledné nádeje manažmentu finančnej správy kamuflovať a zatĺkať a nehovoriť úplne celú pravdu o tom, v akom stave sa tento informačný systém v skutočnosti nachádza. Ale veľmi milé pracovníčky a pracovníci finančnej správy veľmi ochotne sa podelili s nami o svoje skúsenosti s týmto famóznym systémom, ktorý svetový krízový manažment Ivana Mikloša nasadil do živej prevádzky na finančnej správe.
Len uvediem také príklady, že prečo to voláme doba kamenná. Pretože ten manuálny režim, v ktorom fungovali, bol častokrát na to až žalostný pohľad, keď sa snažili vypisovať si na papieriky nejaké čísla, ktorými si neboli až tak úplne na 100 % isté, pretože ten systém im len niečo čiastkovo ukazoval. Potom sa snažili z nejakých iných systémov si vytlačiť nejaké daňové priznania. Komické bolo napríklad, že sa im to tlačilo jeden riadok na jednu A4, kde si museli rukou napísať, ktorý riadok daňového priznania si vlastne vytlačila, aby vedela to správne číslo doplniť do ručne vyrobenej papierovej excelovskej tabuľky, kde si dopísala teda ďalšiu sadu čísiel. Potom to celé na kalkulačke zrátala, aby si to overila, musela ísť MHD si pozrieť spis na úplne iný úrad, kde sa dočítala zase ďalšie číslo a po tejto, veľmi sofistikovanej automatickej kompletizácii rukou vyrobenej tabuľky sa rozhodla, vzhľadom na svoju skúsenosť, že či teda vrátku napríklad DPH vráti, alebo nevráti. A takto by som mohol pokračovať hodiny. Došlo to až do takých absurdít, že ten krízový manažment bol schopný nás presviedčať, keď sme videli na vlastné oči, že niečo funguje, že to vlastne funguje. Dokonca, presviedčali aj tie pracovníčky, že oni to zle chápu, že ten systém vlastne funguje aj keď im to nič neukazuje a tak ďalej a tak ďalej.
No ale to, že ten stav je havarijný, je absolútne nespochybniteľné, že fungujú, nie že v neoptimálnom režime, ale že v katastrofálnom režime funguje, je tiež úplne neodškriepiteľné a jasné a dá sa to kedykoľvek zverifikovať. No napriek tomu, Mikloš sa tvári, že on za to nie je vôbec zodpovedný. A že v podstate len zlyhal manažment, preto odvolal, viac-menej aj tak len nastrčenú bábku, bývalého šéfa finančnej správy Krnáča a druhá výhovorka je, že dodávateľ starého systému predsa neposkytol súčinnosť, takže preto sa to všetko stalo.
Pravda je však úplne iná. A Mikloš ako obvykle hrubo zavádza. Už v auguste 2011 vedeli presne, čo od tohto starého dodávateľa chcú, aby im poskytol teda dostatočnú súčinnosť v tej integrácii. Od septembra, čiže v auguste 2011 už vedeli, čo presne potrebujú, a od septembra uzavreli päť rôznych dodatkov s touto firmou a tie boli tiež o súčinnosti pri prechode nový systém. Čiže ak v auguste vedeli, čo od nich chcú, keby neboli babráci, tak by to vyriešili už vtedy. Buď by to zazmluvnili, alebo nezazmluvnili, alebo by sa rozhodli akokoľvek, ale mohli okamžite ešte minulé leto riešiť, ako sa s tým vysporiadajú. Čo, samozrejme, neurobili, lebo babráci sa tvárili, že všetko je v pohode a nič netreba riešiť. Potom, čo som si pozrel tieto jednotlivé dodatky, tak je jasné, že Miklošove výkriky, že podávanie žaloby sú úplne trápny marketingový úhybný manéver, pretože tam žiadna hmota na nejaké podávanie žalôb nie je, a to preto, že oni totižto s touto firmou ten kľúčový dodatok, ktorý riešil tú finálnu sumu tých požiadaviek na tú asistenciu, ktorú od tejto firmy chceli, nepodpísali. To znamená, že ten dodatok, ináč mimochodom dodatok 221, nebol nikdy podpísaný zo strany finančnej správy, ergo nemajú akú súčinnosť vymáhať.
Vôbec sa nemienim venovať tým argumentom, či starý systém bol dobrý, alebo zlý. Faktom zostáva, že nasadzovanie tohto nového systému bolo absolútne nezvládnuté, a to z viacerých dôvodov. Čiže je úplne jasné, že ide o manažérske zlyhanie, pretože podcenili situáciu minulé leto, neriešili to, čo mali, a teraz sa už len vyhovárajú jednak teda na manažment, ktorý Mikloš sám nominoval, alebo na nejakú firmu, ktorá neposkytla podľa nich súčinnosť, čo nie je pravda. Je taktiež úplne logické, že táto firma nie je povinná im poskytnúť súčinnosť, pokiaľ to nemajú na zmluve a holý fakt je, že na zmluve to nemajú. Je teda jednoznačné, že zlyhal celý Miklošov tým a najmä on sám. Vôbec sa nezaujímal o stav projektu v minulosti a všetkých, čo do tohto megaprojektu nasadil, boli babráci. Začína to Ďurajkom, ktorý bol v skutočnosti hlavný projekt manažér celého projektu UNITAS, Mikulčíkom, Červenákovou, Krnáčom a ďalšími. Čo je žalostné, že ešte pred týždňom aj niečo sa tváril, že viac-menej sa nič nedeje a že to majú úplne pod kontrolou, ale z dvoch výborov a dvoch prieskumov sa zúčastnil iba na neverejnej časti jedného z nich a potom utiekol s trápnou výhovorkou, že má vážnejší dôvod, ktorým bola stranícka tlačovka, čiže už keď bolo jasné, že ten stav je naozaj havarijný a treba ho nejako riešiť, nemal ani toľko chochmesu, aby zostal na výbore a argumentoval, že ako to teda vlastne celé je. Jasný dôkaz, že absolútne zlyhal. Je podľa mňa úplne nekompetentný v projektoch takéhoto rozsahu a významu.
Nakoniec vďaka prieskumom a výborom pod obrovským tlakom muselo ministerstvo financií priznať, že situácia je vážna. Dnes sa opäť tvária, že teda áno, že oni uznávajú, že situácia je vážna. Logicky, čo iné môžu povedať, pretože tam už sa nedá kam uhnúť, lebo je to zjavné. Dokonca teda začali aj niečo riešiť a je to najmä to, že začali lietať nejaké nepodstatné hlavy, aby sa ukázala akože nejaká akčnosť, že niečo sa teda rieši. Nič sa však v zásade nezmenilo a toto je ten hlavný problém. Lebo ľudia, ktorí na projekte páchajú škody, sú tí istí. Vykopli nejakého nepodstatného v tomto celom Krnáča, a to, že tam nie je Mikulčík, alebo či je, alebo nie je, je tiež otázne, ale tiež to na veci nič nemení, pretože celý zvyšok tímu je ten istý. Keď sa pozrieme na to, čo SDKÚ rozpráva o tom, ako je dôležité zlepšovať výber daní, podporovať podnikateľské prostredie a zlepšovať ho, ako treba dôsledne informatizovať a ako je to cesta k modernému a úspešnému Slovensku. Tak tu máte úplne najjasnejší dôkaz ako to teda myslia vážne. Absolútne zbabraný zúfalým spôsobom spackaný projekt, z ktorého dnes naozaj hrozia veľké škody pre krajinu. Nikto dnes nevie presne povedať, kedy tento systém bude v plnej prevádzke. Finančná správa pod obrovským tlakom finančného výboru, ktorý tam bol na prieskume vyprodukovala cez noc akúsi A4 s nejakými miľnikmi, termínmi, do ktorých sa majú jednotlivé moduly spúšťať. Niektoré z nich upozorňujem budú v nábehu až niekedy v júni.
Čiže sa tu bavíme o niekoľkých mesiacoch, a keď zarátame k tomu ešte predchádzajúce mesiace, tak nám vo finále hrozí stav, že niekoľko mesiacov, 4 a viac mesiacov nemala finančná správa plnohodnotný funkčný informačný systém. Fungovali v manuálnom režime, kde nie je vôbec záruka, že všetky aktivity, ktoré vykonali, boli korektne vykonané a je absolútne evidentné, že vznikajú škody, pretože videli sme preukázateľne štósy papierov, ktoré sú po termíne, po lehotách, z čoho môžu plynúť a pravdepodobne budú plynúť sankcie, a o tom, že by sme nejakým spôsobom bojovali proti daňovým únikom s takýmto vetchým, primitívnym systémom, na ktorom dnes fungujú, nemôže byť vôbec ani reči. Navyše a teraz hlavný problém, k čomu tu aj boli tie pozmeňujúce návrhy, je, že nám trvalo dva týždne zobjektivizovať situáciu alebo vážnosť situácie, ktorá na finančnej správe je. Manažment Miklošov je šikovný jedine v jednej veci, a to je zatĺkať a vyhýbať sa priamym odpovediam a dať relevantné presné informácie, takže sme si ich museli poskladať prácne sami, ale podarilo sa nám to.
Čo je však problém, ešte aby som teda tú objektivizáciu informácií. Viete, že bol Najvyšší kontrolný úrad na kontrole a dúfam, že pani Machová si už nájde konečne čas a oboznámi sa s protokolom, pretože to je jediná podmienka, aby sa stal tento dokument verejným. My sme už tie závery počuli, ten protokol sa formálne nezmení, pretože finančná správa nemá možnosť namietať ani meniť jednotlivé ustanovenia, ktoré sú tam napísané. Môže sa s tým len oboznámiť a takto sa stane ten dokument už potom verejným. Takže ak ju náhodou zaujíma a ak to má byť tá krízová manažérka, ktorá toto všetko vyrieši, pýtam sa, prečo už ten dokument neprečítala, odkedy ho má, pretože tam by sa zjavne dozvedela aj veľa objektívnej pravdy o tom, aký je stav, keď už by povedzme nám neverila, ale mohla by veriť vlastným očiam, pretože nie je nič jednoduchšie ako zísť do kancelárie a dozvedieť sa, ako to naozaj na finančnej správe dnes funguje. Čo ale už sa povedať dá, že NKÚ skonštatovalo len to, čo my sme tvrdili a vedeli.
Takže vieme už aj to, čo sme sa už konečne dozvedeli od finančnej správy, že systém už doteraz stál 23,6 milióna eur, čo je plnenie zo zmluvy IBM. Navyše sa dokúpil hardvér, ktorý bol nevyhnutný údajne preto, aby mohli bežať zároveň starý aj nový systém. A to bolo za sumu 5,3 milióna, čiže bavíme sa tu o zábavke za 30 miliónov eur. Nie o nejakom malom systémiku pre Jednotné roľnícke družstvo. No a teraz, čo nás čaká? Problém je v tom, že ten systém naozaj plnohodnotne nefunguje. Existuje nejaký harmonogram nábehu toho systému, ale čo je skôr zbožným želaním tohto súčasného, tzv. krízového manažmentu, ktorému ja neverím. No a, či sa to naozaj stane a nestane, to sa uvidí. Ja osobne som presvedčený o tom, že ten problém len „boptná" ako v sopke, ten hrniec sa tlakuje, pretože množstvo vecí sa zbiera, tlačí pred sebou. Tie papiere, ktoré sme tam videli, ktoré tie kopy papierov, ktoré sú čoraz väčšie a väčšie a už sú skoro také veľké, že tie úradníčky nielen, že nevidia nič v systéme, ale už sa nevidia ani navzájom. Tak hrozí to, že oni, samozrejme, je jasné, že tieto papiere budú musieť jedného dňa nejakým spôsobom doklepkať do toho systému, pretože niekto to tam dostať nejak musí a už len toto doklepkávanie bude trvať rádovo mesiace, a to ja neviem si ani, naozaj netrúfam si odhadnúť, koľko to naozaj bude trvať, ale toto sme do toho ani nezarátali.
Ale ak ten systém nezačne v tých kľúčových moduloch fungovať okamžite správne, tak ten problém sa bude kopiť, kopiť a kopiť a do čoho to vyústi, ja dnes ani neviem povedať. A teraz tu je jadro problému, čo, s čím máme problém. Keby nemal výbor pre financie právomoci, ktoré mal a v rámci prieskumu nebol schopný nahliadnuť do kuchyne tých jednotlivých úradníčok a úradníkov na finančnej správe, nikdy by sme sa tú skutočnú pravdu nedozvedeli, no ale tento výbor za chvíľku končí svoju činnosť a kým bude nový alebo kým bude nová vláda, kým bude nejaký nový tím, máme tu nejaké vákuum a v tomto vákuovom období nebude žiadna autorita, ktorá by mohla pozerať na prsty a dohliadať na to, či sa plní ten harmonogram, či ten systém nabieha, či nevzniká ešte väčšie riziko, čo sa vlastne v skutočnosti deje.
Preto tu prišiel nejaký kompromisný návrh, ktorý predniesol predseda výboru Kollár, ktorý hovorí o zriadení akejsi rady, ktorá bude mať právomoc aspoň monitorovať to, čo sa tam deje a objektivizovať pravdu. To je celý záujem. Nie je v tom žiadna politika, ide len o to, aby sa verejnosť a všetci dozvedeli, aký je skutkový stav, aby sme sa vyhli tomu, že tento tzv. krízový manažment Ivana Mikloša bude zatĺkať a skrývať pravdu pod koberec. Takže na toto to všetko je a neviem si predstaviť, aký problém s týmto vôbec niekto môže mať. Však uvidíme, ako budú poslanci za to hlasovať, ako sa toto vyvinie, pretože sa jedná o úplne apolitickú monitorovaciu činnosť a keby naozaj nebol naštartoval výbor pre financie túto svoju investigatívu, tak by sme sa nikdy tieto dôležité a holé fakty nedozvedeli. Nikdy by sme sa od ministra Mikloša nedozvedeli, že ten stav je naozaj katastrofálny a havarijný, ale dnes to už vieme a treba na to naozaj dozerať. Predpokladám, že minister ako obvykle, keďže je tu prítomný nevystúpi v rozprave, ako je to u neho zvykom, ale až na záver v rozprave, keď nebude možné na neho reagovať. Takže vypočujeme si určite aj túto jeho časť, ale vyzývam ho tým, aby keď chce vystúpiť, aby vystúpil v rozprave. Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán predseda, vážené dámy, vážení páni, musím povedať, že minister Mikloš profesionálne úplne zlyhal. Svojou nekompetentnosťou uvrhol daňovú správu do doby kamennej. Koncepcia UNITAS bola vytvorená za našej vlády a súčasťou tohto obrovského projektu zjednocovania výberu daní, ciel a odvodov a nespochybniteľne veľmi dôležitého projektu bolo aj nasadanie nového informačného systému finančnej správy, po starom daňových úradov.
Za našej vlády bola vyobstaraná dodávka uceleného, komplexného, presne špecifikovaného a robustného informačného systému na platforme SAP-u od dodávateľa IBM. Súčasťou tejto zmluvy boli zároveň jednoznačné záruky za dodané služby, ako aj presný harmonogram implementácie a testovania tohto nového systému. Ministerstvo financií pod vedením Mikloša výrazným a zásadným spôsobom zmenilo podstatu pôvodnej zmluvy s IBM. Ministerstvo financií podpísalo dva dodatky, a to najmä dodatok č. 2, ktorý je najzávažnejší. To je aj dodatok, ktorý sa stal základom sporu medzi Mikulčíkom, priateľom pána Mikloša a zároveň jeho nominantom na post šéfa daňového riaditeľstva a pani Červenákovou, blízkou spolupracovníčkou a tiež blízkou rodinnou priateľkou pána Mikloša, ktorú nominoval na post vedúcej služobného úradu. V médiách sa pani Červenáková opakovane vyjadrila, že ona sama odišla z ministerstva financií práve preto, že bola nútená podpísať zo strany ministerstva dodatok č. 2 a nebola ochotná ho podpísať preto, lebo obsahoval klauzuly, ktoré boli pre ňu už neznesiteľný a príliš veľký problém. Naopak, minister Mikloš tvrdí, že ju vyhodil, aj keď nikdy presne nepovedal prečo, ibaže stratila jeho dôveru. Zaujímavé. Takže dodatok č. 2 nakoniec podpísal Mikulčík osobne na základe Miklošovho splnomocnenia, teda zjavne s plným súhlasom pána Mikloša.
Čo teda priniesol tento slávny a kľúčový dodatok č. 2? Po prvé. Úplne zásadne odklonil koncepciu od riešenia pôvodne postaveného na SAP platforme k nejakému nešpecifikovanému mačkopsu, ktorý obsahuje aj v úvodzovkách zázračný IS KONS, ktorý sa v súčasnosti pokúša Miklošov manažment na finančnej správe nasadiť do ostrej prevádzky a absolútne sa mu to nedarí. Ešte závažnejší je fakt, že tento IS KONS nie je dodávaný ako ucelený a presne definovaný systém, ale má to byť výsledok akejsi činnosti množiny špecialistov, za ktorých činnosť nikto nenesie zodpovednosť a nikto nenesie ani záruky za kvalitu ich práce. Čiže ministerstvo financií podpísalo dodatok, ktorým sa vzdalo záruk kvality a IBM nenesie žiadnu zodpovednosť za vykonané práce. Keby niekto chcel to spochybniť, dodatok č. 2 príloha 5 čl. 3.
Ďalej sa ukázalo, že všetci títo špecialisti takzvaní, sú z firmy BankProSoft a DIMANO, ktorí sú subdodávateľmi firmy IBM. Tento fakt bol nespochybniteľne preukázaný opakovane na výboroch, ako aj prieskumoch. Bol potvrdený samotnými členmi manažmentu finančnej správy, ako aj priamo pracovníkmi finančnej správy. Všetky tieto firmy média uvádzajú ako firmy blízke priateľovi Ivana Mikloša pánovi Mikulčíkovi. Takže firmy blízke Mikulčíkovi, zavesené pod IBM, dodávajú špecialistov, ktorí na kolene programujú nejaký systém IS KONS, a pritom je to hlavný informačný systém finančnej správy, po starom daňových úradov. Nikto nikdy nevidel presnú špecifikáciu tohto systému. Čiže takýmto trápnym a úplne neprofesionálnym spôsobom tu nejaké malé firmy, doslova a dopísmena, lepia ťažiskový informačný systém štátu. Takýmto primitívnym spôsobom teda vzniká samotný systém a následne prichádza fáza jeho nasadenia. Tak toto je už úplne žalostné, čo sa udialo. Neprebehlo vôbec žiadne testovanie v reálnej prevádzke a žiadne zaškoľovanie pracovníkov. Absolútna nehoráznosť. Pri nasadzovaní takýchto systémov by samotné testovanie bol veľký projekt a adekvátne zaškolenie všetkých pracovníkov by trvalo minimálne niekoľko týždňov, ak nie mesiacov. Ale Miklošov „dream team" tieto pre nich úplne nepodstatné časti jednoducho vynechal. Takže nahodili neotestovaný, nedoladený a surový produkt do živej prevádzky a katastrofa bola na svete. Je úplne zrejmé, že to nemohlo vôbec ináč dopadnúť, ako tak že nič poriadne nefunguje a pracovníci na daňových úradoch pracujú ako v dobe kamennej, manuálne. O tom, ako to vyzerá, by sa dalo kvetnato rozprávať hodiny, ale nechcem tu s tým zdržovať a keby niekto mal záujem, tak mu to rád odprezentujem... (Prerušenie vystúpenia pokrikmi z balkóna.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predkladateľ. Presne tak, súhlasím s vami. Ďakujem.

Pán Dostál, tento zákon je len rámec. V skutočnosti stanovuje horný limit. Ten zákon sám osebe nerieši celé hospodárenie štátu. Každá vláda má v podstate neobmedzené množstvo možností, ako môže hospodáriť oveľa lepšie, ako sú tieto horné limity. Čiže treba to chápať tak, že je to naozaj len vrchol pyramídy. A treba si v tomto duchu stanovovať realistické, nie nereálne ciele. Čiže tento tak, ako je nastavený, je podľa môjho názoru dostatočne prísny a nijakým spôsobom neobmedzuje akúkoľvek vládu hospodáriť ešte efektívnejšie a znížiť ten dlh, dúfajme, jedného dňa aj na úplnú nulu. Takže treba ho chápať naozaj len ako rámec. Tento zákon sám osebe nie je implementáciou politík vlády. Naozaj stanovuje len horný limit. A ako som už povedal v rámci rozpravy, bolo by alibistické napríklad tam napísať v tento moment ako horný strop 50 %, keď vieme, že v prípade nulového rastu v budúcom roku vyskočí dlh už v roku 2012 na 53 %.Tak to by bol už aký alibizmus? Čiže tu sa musí vytvoriť aj priestor na to, aby sa tá situácia, ktorej dnes čelíme, stabilizovala.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolega Kažimír, vážené dámy, vážení páni, ja budem veľmi krátky, ale chcel by som niekoľko poznámok tiež predniesť k tomuto zákonu. Absolútne sa hlásim ku všetkým predrečníkom, ktorí oceňujú ten konsenzus naprieč politickým spektrom, ktorý nastal v prípade tohto zákona, pretože ho tiež považujem za extrémne dôležitý, obzvlášť v súčasnej, veľmi turbulentnej dobe. Vieme všetci, že nás čakajú veľké výzvy, ako Slovensko, ako Európu, ako celý svet v konečnom dôsledku. Ale to už tu bolo všetko vyslovené.
Ja by som len chcel povedať pár vecí, aby sme si ich pripomenuli a zapamätali. Táto diskusia o tomto zákone prebieha už dlhšiu dobu, dokonca, kolega Kažimír potvrdí, že ešte pred tým, než to začalo vôbec na pôde Národnej rade v tomto formáte, my už sme sa touto myšlienkou zapodievali v podstate od roku 2009. Ale aj keď začala táto pracovná skupina fungovať v rámci parlamentu, tie pôvodné odhady - a v tom vidieť, aká je tá doba turbulentná - hovorili, že dlh by sa mal stabilizovať, teda mal by vystúpiť až na úroveň 46 %, ale tam sa mal stabilizovať a postupne začať klesať. Včera sme prešli rozpravou o rozpočte. Myslím si, že je všetkým jasné, že to, čo sme hlavne my hovorili, je pravda v tom, že prognóza je už nereálna a keď toto zohľadníme, tak vývoj toho dlhu bude samozrejme iný. Už ten sen o tom, že to vystúpi len na 46 % a postupne sa, teda stabilizuje sa a bude klesať od tejto úrovne dolu, je v tento moment, minimálne v tom strednodobom období, nereálny. Preto, keď niektorí hovoria alebo naznačujú, že ten zákon je príliš mäkký, čo sa týka horného stropu, tak treba si uvedomiť, že len v prípade nulového rastu v budúcom roku, už v roku 2014 bude dlh atakovať hranicu 56 až 57 percent. Čiže dostáva sa už k tomu hornému stropu. A toto treba mať na pamäti, z čoho tiež vyplýva, že ten zákon je podľa môjho názoru dostatočne prísny a nakoniec tá 60-percentná hranica je aj maastrichtskou hranicou.
Čo ja veľmi vítam v tomto zákone, je zavedenie konceptu čistého bohatstva a je naozaj načase, aby sme sa začali baviť pri posudzovaní výsledkov hospodárenia v tomto modeli. Aby sa tu už naozaj žiadna vláda nemohla tváriť, ako perfektne hospodárila a nezadlžovala, ale pritom vypredávala štátne aktíva, cenné štátne aktíva za podpriemerné alebo niekedy smiešne a niekedy až garážové ceny. Pretože, ako všetci vieme, tí, čo sme na tom pracovali, a dúfam, že teda viacerí kolegovia už chápu, že tento model to zohľadňuje a netvári sa, že predaj štátneho majetku alebo štátnych aktív nič neznamená. Znamená a odľahčuje tak vláde priestor na nevytváranie nového dlhu. Na čo by som chcel upozorniť, pretože tento zákon je len vrcholom pyramídy a určite ešte bude treba veľa vecí urobiť, a jedna vec, ktorá nie je úplne dopracovaná, je práve zarátavanie alebo posudzovanie implicitných dlhov, ktoré vznikajú v rôznych sektoroch. A tiež toto bude treba domyslieť tak, ako teda už bude zavedený koncept čistého bohatstva, tak sa treba sústrediť aj na to, aby sa presným alebo čo najpresnejším spôsobom vykazovali aj implicitné dlhy. Pretože opäť sa môže nejaká vláda tváriť v budúcnosti, že nezvyšuje dlh, ale ten dlh v skutočnosti zvyšuje tak, že sa skryto vytvára v rôznych sektoroch. Zažili sme to, tú históriu veľakrát a tých príkladov je koľko chcete - železnice, neriešenie protipovodňovej ochrany, nemocnice, školy, množstvo iných. A týchto problémov je naakumulovaných veľké množstvo, ale nie sú vyčíslené. Sú odhadované a zažili sme to, že niekedy je aj problém dostať sa k tým korektným číslam. Ale toto, samozrejme, bude treba urobiť, aby sme mali jednak nejakú východiskovú pozíciu, a potom sledovať tento vývoj implicitných dlhov, aby sa to hospodárenie danej vlády dalo vyhodnocovať presne. Takže to boli dve poznámky.
Ešte raz na záver, myslím si, že naozaj je veľmi dôležité, že sme našli túto zhodu a že tento zákon prijmeme ako ústavný zákon.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán Zajac, k vám len krátko. My sme nepodávali žiadne pozmeňujúce návrhy, ktoré by menili výdavkovú obálku, takže v rámci rozpočtu to, čo hovoríte, nie je pravda.
Pán Matovič, vám rád pripomeniem to, kto získal a nezískal falošný mandát. Voliči vyvodili už z toho závery pre nás. A my už politické náklady sme zniesli vo voľbách v roku 2010 za sľuby z roku 2006. To je po prvé. Po druhé, ale vy sa zamyslite nad sebou a ja vám vymenujem z toho len také najzvučnejšie. Nebudú žiadne vyššie dane, ste sľubovali všetci dokopy, žiadny euroval, 120 nápadov, to je aj 100-sľubová strana, v ktorej vy ste sa zviezli do parlamentu, legalizácia marihuany, odvodový bonus, o homosexuálov ste sa chceli nejako starať. To snáď srandujete? Veď vy ste nesplnili absolútne nič z toho, na báze čoho ste sa vy do parlamentu dostali. A ja verím, že ako v našom prípade, tak aj vo vašom prípade v najbližších voľbách z toho bude vyvodená politická zodpovednosť voči vám. Takže stojím si za tým, že ste sa dostali do parlamentu na báze falošného mandátu, pretože bolo jasné, že nič z toho nezrealizujete. A tak sa to presne aj stalo. Vôbec nič ste nezrealizovali a vôbec sa neobávam toho, že presne s týmito heslami pôjdete do ďalších volieb a opäť sa budete snažiť získať falošný mandát a opäť je úplne jasné, že nič z toho sa realizovať nebude a bude sa realizovať niečo úplne iné, to, čo teraz tajíte, čo sa bude v skutočnosti realizovať.
A k pánovi poslancovi Viskupičovi, k jeho otázke. Viete, u nás hlasuje každý sám za seba, má slobodný mandát. Neviem, ako je to u vás, ale pokiaľ sa dívam, tak to asi tak úplne nie je, pretože tu máte vy jasne daný synchrón, kto ako z vás bude za vás hlasovať.

Ďakujem za slovo. Pokúsim sa teda pokračovať odtiaľ, kde som skončil. A podľa mňa to bolo približne v tejto pasáži. Tá pasáž bola o mýte o rovnej dani. To by sa mohlo spodobiť s tým mýtom trestným. Čiže pasáž sa volá mýtus o rovnej dani. Môže byť?
Čiže tak ako kolega Marcinčin upozornil, ako sme na tom z pohľadu príjmov voči HDP, ako aj výdavkov voči HDP čiže miere prerozdelenia, je úplne jasné, že dnes už podľa teda neaktuálneho návrhu rozpočtu, bude treba zrevidovať tie čísla, budú ešte horšie, mala poklesnúť miera prerozdelenia k 33 % v roku 2014 a príjmy verejnej správy voči HDP. Čiže dane, odvody a ostatné príjmy mali skončiť na 31 %. Ak by sa to takto stalo, tak náš malý štát by sa stal najmenším v bohatom svete, na úrovni Rumunska by sme boli.
No ale veľa tu bolo povedané o tom, koľko pracovných miest v minulosti pribudlo a prečo pribudli. Pravica neustále opakuje, že je to vďaka ich reformám. Skutočná pravda je, že investori, ktorí prišli na Slovensko a priniesli nové pracovné miesta, boli draho zaplatení. A v podstate sme si ich kúpili často veľmi draho za investičné stimuly a daňové prázdniny. Tí vytvorili nové pracovné miesta, samozrejme, vďaka im za tieto pracovné miesta. Čiže dane poväčšine aj tak neplatili. Mali jednoducho prázdniny. A jasne vidieť, akí sú na to citliví, ako sa správajú v prípade, že im tieto prázdniny alebo tieto úľavy končia. Vydierajú a domáhajú sa opäť takýchto úľav. A bolo to vidieť aj v posledných mesiacoch v reálnom priamom prenose. Čiže koncept malého štátu podľa viacerých ekonómov aj celosvetovo zlyháva a bude sa treba nad tým vážne zamyslieť. Takže tvrdenie, že vysoké rasty v minulosti sú výsledkom len reforiem, je podľa mňa mýtus. Hlavnou príčinou sú teda kúpení investori a, samozrejme, veľmi dôležitý prvok, celosvetová konjunktúra, ktorá trvala veľmi dlhé obdobie. Keby to totižto fungovalo tak, ako tu pravica tvrdí, tak váš model rovnej dane a vôbec daňový systém, ako je nastavený, bude funkčný aj v ťažkých časoch, ktoré máme teraz, a netreba v princípe robiť žiadne zásadné úpravy tohto daňového systému. Ale dnes všetci úplne jasne vidíme, že súčasný daňový systém neprináša dostatok príjmov, aby bol štát schopný zabezpečiť činnosti, ktoré zabezpečovať má, pokiaľ to nebude tak, že štát prestane v takej miere zabezpečovať tie služby, ktoré má zabezpečovať, a ľudia si ich budú proste platiť.
Aj samotná pravica plánuje zásadné zmeny daňového systému, aj keď zámerne presne nehovorí, o aké ide. Na jednej strane odmietajú naše návrhy, čo je zdanenie bohatých, veľkých firiem, bánk a dividend, na strane druhej nepomenúvajú jasne žiadne zo svojich opatrení.
Vrátim sa ešte ku kolegovi Marcinčinovi. Tvrdí tiež, že rozpočet v podstate nemá žiadnu víziu. Tvrdí, že treba podporovať školstvo, infraštruktúru, sú známe veci, hovorí presne to, čo hovoríme aj my, a môj záver k tomu je, že je jasné z tohto, že pravica balamutí voličov na všetkých frontoch, pričom momentálne je situácia taká, že ministerstvo financií je už rezignované a sektory dopadnú tak, že budú žalostne nedofinancované v duchu modelu malého štátu a veľmi nízkej miery prerozdelenia na úrovni Rumunska.
Ešte nadviažem na to. A vlastne taký môj záver k tomu je, že sa jasne ukázalo, že takéto zoskupenie strán nie je vôbec schopné vládnuť v ťažkých časoch. A nakoniec sa to ukázalo v úplnej nahote, keď celý tento projekt vlády šiestich strán, alebo neviem, koľko ich vlastne bolo, skrachoval, keď si samotné sebe vyslovili nedôveru. Aký lepší a zreteľnejší dôkaz o neschopnosti vládnuť môže byť ten, že si niekto sám sebe vysloví nedôveru? Bohužiaľ, to má vážne, miestami až katastrofálne dôsledky. Jedným z nich je aj tento rozpočet, o ktorom momentálne rokujeme. To, prečo sa to stalo, je tiež jasné, pretože strany, toto zoskupenie mnohých strán nasľubovalo pred voľbami množstvo vecí a bolo úplne evidentné, že nebudú mať schopnosť to v tomto kolektíve splniť. A de facto získali takto falošný mandát. Je jasné, že následne z toho vznikli hádky, ktoré vyústili až do toho, že uznali, že si vyslovia nedôveru. Tak si ju vyslovili. Teraz sa pokúšajú o to isté, zahmlievať pravdu, deformovať realitu, spoliehať sa na to, že populistickými mediálnymi výstupmi opäť získajú falošný mandát. Čiže realita je taká, že ste sľubovali pred voľbami zázrak, a predpokladám teda, že ho budete sľubovať opäť, a dodali ste prepadák, žiadne zázračné riešenia sa nekonali, lebo jednoducho ste ich nemali, ani ich nemáte, aj keď sa tvárite teda, že po voľbách bude všetko ináč a vytasíte ten legendárny excalibur a všetko bude v poriadku. Jednoducho to tak nie je. A je to zavádzanie. Keby ste totižto tie opatrenia mali, tak by ste ich logicky museli realizovať teraz. Tento rozpočet je toho úplne najjasnejším dôkazom, je dôkazom neschopnosti a úplnej rezignácie na konsolidáciu verejných financií. Prečo? Preto, lebo už aj na báze tejto optimistickej prognózy, na ktorej je rozpočet postavený, je, dúfam, už všetkým jasné, že je to len zbožným želaním, sú čísla naozaj veľmi zlé. Podľa tohto rozpočtu do roku 2014 stúpne dlh na takmer 52 % a v prípade, že by rast v budúcom roku bol nula, čo je už pomerne tiež optimistická verzia, tak by vyskočil dlh už v budúcom roku na 53 % a v roku 2014 až na 56 %. Toto sú čísla, ktoré už naozaj vzhľadom na to, že súčasná vládna koalícia stále vládne, už ohrozením krajiny, pretože je už jasne vidieť, že rizikové prirážky na náš dlh stúpajú, vláda sa len prizerá, rating je tiež pod tlakom. Keby ste chceli spochybňovať tieto čísla, čo spomínam, tak potom vás vyzývam všimnúť si, že v rozpočte existuje taká tabuľka, ktorá o tomto hovorí. Keďže však momentálne sme v stave, že nová prognóza sa premietla do rozpočtu len v podobe pozmeňujúceho návrhu, ktorý mení len tú zákonnú časť, tak tá vysvetľujúca časť nie je zrevidovaná. Čiže tieto čísla sú tam dnes neaktuálne. A bol by som veľmi rád, keby ministerstvo financií v čo najkratšej dobe zverejnilo tieto čísla a zoficiálnilo ich. Takže zatiaľ ich priblížim len takto, že v tej verzii rast by bol 1,7 % v budúcom roku. Hovoríme o tom, že v roku 2012 vyskočí dlh na 47,5 %. A ako som už hovoril, v roku 2014 bude na úrovni skoro 52 %. Celkový nárast takmer za tie 4 roky, o ktorých sa tu v rozpočte bavíme, alebo aj ten predchádzajúci rok, je to nárast o 14 mld. takmer. To je len pre porovnanie s minulosťou. Čo je však horšie, to je to, že ak ten rast teda nebude 1,7 %, čo je veľmi pravdepodobné, a bude nižší, povedzme, nulový, tak dlh bude v roku 2012 už 53,1 % a v roku 2014 cez 56 %, čo by znamenalo, že za vlády Roberta Fica, toľkokrát tu spomínanej predstaviteľmi súčasnej vládnej koalície, bol nárast na hlavu 1 867 eur a len podľa rozpočtu z prognóz rastu 1,7 % by v tomto rozpočte čiže pravicovom rozpočte bol nárast 2 548 eur na hlavu čiže 1 860 verzus 2 548. To je len o tom, kto ako zadlžuje alebo plánuje zadlžovať. Čo sa týka deficitu, tak stále sa tu skloňuje, že sa bavíme o deficite, ktorý je na úrovni 4,6 %, samozrejme, za predpokladu, že by tá prognóza naozaj platila a ten rast by bol 1,7 %. Ak to nebude, pričom si ja myslím a som presvedčený o tom, že to nebude, a myslím si, že k tejto téme sa ešte vrátime vo februárovej prognóze ministerstva financií, tak deficit bude v budúcom roku 6 % v prípade, že tá situácia bude taká, že to bude nula, nie mínus. Keby to bol mínus, tak, samozrejme, to bude oveľa viac a zároveň aj dlh narastie rýchlejšie. A myslím si, že toto sú úplne najdôležitejšie a najzákladnejšie fakty.
Veľa bolo povedané v rozprave o jednotlivých detailoch kapitol, vzhľadom na čas nechcem už týmto zdržovať, takže len na záver poviem, vytrvalo a arogantne odmietate všetky návrhy z našej dielne, ktoré situáciu podľa nás vylepšujú. Vznikajú, samozrejme, aj paradoxy, keď urobíte názorové salto a prijmete aj niečo, čo sme my už dávno navrhovali, viď bankovú daň.
Tvrdíte, že máte nejaké vlastné riešenia, že sa bavíte o tom v koalícii. Žiadne z nich neboli zverejnené ani kvantifikované. Je tu nejaká taká náznaková hmla o nejakých majetkových daniach a spotrebných daniach, ale žiadna detailná kvantifikácia, ktorá by jasne ukázala, že na skutočnú konsolidáciu tieto opatrenia stačiť nebudú, i keď hovoríte zase o nejakých tých tridsiatich, ktoré verejnosť nevidela, údajne aj s kvantifikáciou. Neviem, prečo ste ich nezverejnili. Kľudne ste ich mohli ukázať, že toto je rámec, o ktorom by sa dalo aspoň diskutovať. Čiže napriek tomu, že vládnete, je už úplne evidentné, že nič nerobíte, ani sa nechystáte urobiť, ide vám len o predvolebnú kampaň, kde sa podľa môjho názoru opäť chystáte zavádzať voličov. Mrzí ma, že teda nie sú verejné dáta. A je to čiastočné zahmlievanie pravdy. A aspoň na túto diskusiu tá tabuľka mala byť k dispozícii, aby všetci kolegovia v pléne vedeli, aké sú teda oficiálne čísla podľa novej prognózy vývoja dlhu a deficitu a eventuálne aj nejakého pesimistickejšieho scenára. Ale, to som povedal, k týmto číslam sa, dúfam, dostaneme v najbližšej dobe.
A už na úplný záver. Podľa mňa je to dôkazom toho, že pravica je naozaj momentálne v úplnej agónii, nevie realizovať žiadne opatrenia, ktoré by momentálnu situáciu a hlavne potenciálne zhoršenú situáciu v budúcnosti stabilizovali. Nazval by som to útekom z bojiska. Rozpočet je toho najlepším dôkazom. Je postavený podľa mňa na nereálnom základe, bez rezerv a úplne je jasné, že ho čaká novela, taký je to kvalitný rozpočet. Ďakujem.

Ja vám ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené dámy, páni, pán minister, chcel by som ešte už v rámci toho, čo bolo v rozprave povedané, reagovať na niektoré veci a pripomenúť trošku aj históriu. Faktom je, že dnešné dáta naznačujú, že slovenská ekonomika rástla podľa najaktuálnejších štatistických dát najpomalšie od začiatku roku 2010. Čiže faktom je, že za vašej vlády klesá rast, kvartál po kvartáli. Zdedili ste naštartovanú ekonomiku s jedným z najvyšších rastov v Európskej únii, klesajúcu nezamestnanosť, rezervu v sume 300 mil. eur, ekonomiku, ktorá sa zotavovala po kríze, akú povojnový svet ešte nezažil, ako aj po povodniach, aké samostatné Slovensko nezažilo. Dnes je toto všetko ináč. Dnes vyznievajú vaše heroické reči spred pol roka pomerne trápne. Ste kričali, ako máte všetko pod kontrolou, ako nás všetkých čakajú už len lepšie časy. Takže aká je realita? Nezamestnanosť vôbec neklesá, práve naopak, stúpa, je najvyššia od roku 2005. Darmo tu rozprávate o tom, ako vaše reformy a opatrenia katalyzujú vznik nových pracovných miest. Stúpajúca nezamestnanosť je úplne najjasnejším dôkazom nefunkčnosti vašich opatrení. Práve naopak, potvrdzujú aj fakt, že glorifikovaný účinok vašich reforiem a opatrení je iba mýtus, reálne mzdy po dlhých rokoch klesajú, pred rokom ste tu nás, ako je už u vás zvykom, obviňovali, že strašíme a vôbec nevieme, o čom hovoríme, ale dnes je realita úplne nespochybniteľná, tak ako je nespochybniteľné, že ste k tomu vašimi opatreniami prispeli. Máme najvyššiu infláciu za posledných 5 rokov. Tu tiež sme vás varovali, ale ste nás úplne ignorovali. A opäť aj k tejto inflácii ste prispeli vďaka vašim krokom. Na Slovensku v júni 2010 bola inflácia najnižšia v rámci V-4, dnes je inflácia najvyššia v rámci V-4. Nálada v ekonomike kontinuálne upadá, podnikateľské prostredie podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska je najhoršie za posledných 10 rokov. Čo je horšie? To je to, že prestáva sa nám dariť umiestňovať naše dlhopisy na trhu. Taktiež náš rating je pod tlakom. A zadlžovanie pokračuje, dokonca sa zrýchľuje. K vývoju deficitov sa ešte dostanem. A na záver to, o čom tu dnes rokujeme, je nereálny rozpočet.
Počuli sme tu veľa chvály, ale takej skôr samochvály, ako ste zvládli tento rok čiže rok 2011. Nuž podarilo sa vám znížiť deficit v tomto roku, ale aj vďaka tomu, že ste ekonomiku zdedili v stave, v akom ste ju zdedili, ďalej, vďaka vyšším daniam, nečerpaniu európskych fondov, šetreniu na zdravotníctve, školstve, protipovodňovej ochrane a na holom fakte, že ste v tomto roku nemuseli sanovať škody po povodniach, ktoré našťastie v tomto roku neboli. Toto je ten váš „zázrak“.
Vo vašej kritike, a to ste tu v rozprave otvorili, tvrdíte, že treba porovnávať roky 2009 verzus 2011, aby tam neboli tie medziobdobia, počas ktorých vládla ešte bývalá vláda. Tak, dobre, po prvé, stále opakujete, ako stúpli výdavky v porovnaní s inými krajinami za našej vlády. Čo už ale nespomínate, to je úplne nespochybniteľný fakt, že ste tu sedeli pri schvaľovaní rozpočtu ako predstavitelia súčasnej vlády a nič ste nenamietali proti celkovej výdavkovej obálke vtedajšieho rozpočtu. Čiže výdavky ste vôbec nenavrhovali znižovať, ale práve naopak, súhrnne všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré predstavitelia vtedajšej opozície, väčšina z nich sú predstavitelia súčasnej vlády alebo vládnej koalície, predniesli, navyšovali výdavky o 500 mil. eur. Čiže chceli ste, aby výdavky boli nieže nižšie, ale vyššie. To by, samozrejme, znamenalo ešte vyšší schodok, ako aj vyšší nárast dlhu. Po druhé, v roku 2009 bol prepad rastu kvôli globálnej kríze, akú moderný svet od druhej svetovej vojny nezažil, na úrovni až mínus 5 %. V roku 2011 to bol rast, ktorý bude súrne asi na úrovni 3 %. A bol by ešte vyšší, keby ste neprispeli vašimi opatreniami k jeho poklesu. A to sme vám naozaj odovzdávali ekonomiku s takmer najvyšším rastom v rámci celej Európskej únie. Čiže je absurdné sa tváriť, že toto je ten obrovský úspech. Navrhli ste porovnávať tieto dva roky, teda vynechali ste konkrétne tie volebné roky, ale podľa mňa aj tie sú zaujímavé. Čiže sú to roky 2006 a 2010. Ale pozrime sa teda na tie detailne. Vy ste plánovali vo volebnom roku 2006 schodok 4,2 %, čo nás dostalo, mimochodom, do procedúry nadmerného deficitu. (A bol ohrozený tým aj projekt prijímania eura.) My sme ho znížili na 3,6 %. Vy ste deficit v roku 2010 vôbec neznížili, práve naopak, ešte ste ho zvýšili. Minuli ste úplne do tla rezervu 300 mil., ktorú sme vám zanechali. A ešte ste spravili novelu rozpočtu, kde ste zvýšili výdavky o ďalších 100 mil. eur. Takže toľko k volebným rokom.
Ja, samozrejme, chápem, prečo bolo dôležité zvýšiť deficit v roku 2010 na absolútne možné maximum. A dôvod je ten, že ste si vlastne pripravili pôdu na ten obrovský zázrak a tú veľkú konsolidáciu v roku 2011. Samozrejme, keby nebol deficit taký, aký bol v roku 2010, tak aj tá konsolidácia medziročne by vyzerala úplne ináč. Takže zopakujem len to, čo som už povedal. V roku 2010 ste minuli všetko, čo sa dalo, čiastočne ste s tým aj odľahčili výdavky v roku 2011, lebo niektoré rezorty si nakúpili už v roku 2010 to, čo mohli mať alebo mali v pláne na rok 2011. A ešte ste si aj v roku 2010 novelou navýšili výdavky v rozpočte.
Čo sa týka deficitov a zadlžovania, tak si treba tiež ešte pripomenúť históriu, pretože vidím, že to je hlavný argument, ktorý tu používate na svoju obhajobu pri tomto nereálnom rozpočte, pozerať sa do minulosti. Tak sa pozrime teda do minulosti. Historicky najhoršie deficity ste dosahovali vy a najlepšie deficity dosahovala vláda Roberta Fica. To hovorí štatistika. Dôkazom toho je aj splnenie maastrichtských kritérií ako nevyhnutný predpoklad vstupu do eurozóny. Navyše nie je vôbec žiadny problém, keď sa tu usmievate kolegovia, pozrieť si údaje Štatistického úradu a spriemerovať si to. A ten hovorí jasnou rečou, uvidíte, že deficity, ktoré tuto pán Mikloš dosahoval v časoch celosvetovej konjunktúry, a ešte ani nemusel zaratúvať deficit 2. piliera do deficitu rozpočtu verejnej správy, tak za obdobie Dzurindových vlád boli deficity v priemere vyššie ako deficity za vlády Roberta Fica v priemere za roky 2006 až 2010, v čase najväčšej hospodárskej krízy v povojnovej histórii.
Zadlženie. Zadlženie za dve Dzurindove vlády by bolo treba tiež zobjektivizovať. A myslím, že sa to aj stane jedného dňa, možnože aj veľmi rýchlo, keď sa vykreuje fiškálna rada, ktorá bude, dúfam, dostatočnou autoritou, ktorá bude niektoré fakty z minulosti objektivizovať. Vy ste totiž masívne privatizovali, vďaka čomu ste si nemuseli na vaše šafárenie požičať rádovo 10 mld. eur. Oficiálne to dnes v štatistikách nie je, pretože tá metodika je iná. Ale v zákone o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý budeme onedlho prijímať ako ústavný zákon, je zakotvený princíp čistého bohatstva. Pre tých, ktorí ešte nie sú eventuálne s týmto konceptom oboznámený, tak ho len stručne priblížim, a to len v súvislosti s tým zadlžovaním. Privatizácia je totižto účtovne z pohľadu štátu zmena aktív, to znamená, že keď niečo cenné predáte, napr. Slovenské elektrárne alebo SPP, tak namiesto tých aktív získate hotovosť čiže peniaze. Keď túto hotovosť miniete, tak si logicky nemusíte na tento výdavok požičiavať peniaze a, samozrejme, sa vám ani o to nezvýši dlh, ale aktíva sa zmenšili, pretože už ich nemáte. Čiže tým, že dve Dzurindove vlády garážovo vypredali rodinné striebro a veľmi vzácne aktíva, ako boli Slovenský plynárenský podnik alebo Slovenské elektrárne za minimálne spochybniteľné ceny, a ešte aj iné, samozrejme, za súhrnne 10 mld., tak pri aplikácii konceptu čistého bohatstva by sa toto mohlo považovať tiež za zadlženie. Čiže dúfam, že v budúcnosti táto fiškálna rada alebo naozaj nejaká nezávislá inštitúcia porovná to zadlžovanie v minulosti za vlády bývalej aj predbývalej aj súčasnej, kto koľkým a ako teda naozaj zadlžil Slovensko, aby nebolo možné sa tu naozaj alibisticky tváriť tak, že ako vy ste v minulosti nezvyšovali dlh. Vy nás stále obviňujete, že vraj prekrúcame fakty. Ale toto je naozaj fakt, ktorý, ak jedného dňa tu bude naozaj nezávislá inštitúcia na to zistenie, bude nespochybniteľný.
Ako som počúval rozpravu, tak tu zazneli aj viaceré kritické hlasy z vašich vlastných radov. Použijem slová vášho koaličného partnera pána Zajaca, že tento rozpočet je nekvalitný, vysiela slabý signál a že navyše je nedostatočne šetrný. K jeho vystúpeniu mám len taký komentár, že nepostrehol jeden dôležitý fakt, že tvrdil, že my ešte navyšujeme deficit našimi návrhmi. To nie je pravda, pretože my dnes nepredkladáme žiadne pozmeňujúce návrhy na zvyšovanie výdavkov. To je tá reflexia na ten rok, ktorý tu pán Mikloš rád spomína, ako narástli medziročne výdavky za vlády Roberta Fica, a pritom vtedajšia opozícia a dnes predstavitelia súčasnej vládnej koalície predkladali konkrétne pozmeňujúce návrhy súhrnne za 500 mil. eur. To my dnes nerobíme.
Veľmi zaujímavé bolo vystúpenie, samozrejme, kolegu Marcinčina. Bolo to veľmi pragmatické vystúpenie, ktoré tu vzbudilo relatívne vášnivú diskusiu. Jasne pomenoval problémy, ktoré naša ekonomika má, a tiež spochybnil tú gloriolu vašich reforiem, pričom ich nazval skôr neúspešnými experimentmi. Úplne s ním súhlasím pri analýze dopadov najmä zavedenia mystifikovanej a často glorifikovanej rovnej dane. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)