Ďakujem opäť za slovo. Takže budem pokračovať tam, kde som skončil. Čiže popis tej katastrofy, o tom by som tu mohol rozprávať naozaj dlhé hodiny a škoda, že ste nemali možnosť vidieť to, čo videli členovia finančného výboru počas prieskumu na konkrétnych daňových úradoch, kde vyhasli už aj posledné nádeje manažmentu finančnej správy kamuflovať a zatĺkať a nehovoriť úplne celú pravdu o tom, v akom stave sa tento informačný systém v skutočnosti nachádza. Ale veľmi milé pracovníčky a pracovníci finančnej správy veľmi ochotne sa podelili s nami o svoje skúsenosti s týmto famóznym systémom, ktorý svetový krízový manažment Ivana Mikloša nasadil do živej prevádzky na finančnej správe.
Len uvediem také príklady, že prečo to voláme doba kamenná. Pretože ten manuálny režim, v ktorom fungovali, bol častokrát na to až žalostný pohľad, keď sa snažili vypisovať si na papieriky nejaké čísla, ktorými si neboli až tak úplne na 100 % isté, pretože ten systém im len niečo čiastkovo ukazoval. Potom sa snažili z nejakých iných systémov si vytlačiť nejaké daňové priznania. Komické bolo napríklad, že sa im to tlačilo jeden riadok na jednu A4, kde si museli rukou napísať, ktorý riadok daňového priznania si vlastne vytlačila, aby vedela to správne číslo doplniť do ručne vyrobenej papierovej excelovskej tabuľky, kde si dopísala teda ďalšiu sadu čísiel. Potom to celé na kalkulačke zrátala, aby si to overila, musela ísť MHD si pozrieť spis na úplne iný úrad, kde sa dočítala zase ďalšie číslo a po tejto, veľmi sofistikovanej automatickej kompletizácii rukou vyrobenej tabuľky sa rozhodla, vzhľadom na svoju skúsenosť, že či teda vrátku napríklad DPH vráti, alebo nevráti. A takto by som mohol pokračovať hodiny. Došlo to až do takých absurdít, že ten krízový manažment bol schopný nás presviedčať, keď sme videli na vlastné oči, že niečo funguje, že to vlastne funguje. Dokonca, presviedčali aj tie pracovníčky, že oni to zle chápu, že ten systém vlastne funguje aj keď im to nič neukazuje a tak ďalej a tak ďalej.
No ale to, že ten stav je havarijný, je absolútne nespochybniteľné, že fungujú, nie že v neoptimálnom režime, ale že v katastrofálnom režime funguje, je tiež úplne neodškriepiteľné a jasné a dá sa to kedykoľvek zverifikovať. No napriek tomu, Mikloš sa tvári, že on za to nie je vôbec zodpovedný. A že v podstate len zlyhal manažment, preto odvolal, viac-menej aj tak len nastrčenú bábku, bývalého šéfa finančnej správy Krnáča a druhá výhovorka je, že dodávateľ starého systému predsa neposkytol súčinnosť, takže preto sa to všetko stalo.
Pravda je však úplne iná. A Mikloš ako obvykle hrubo zavádza. Už v auguste 2011 vedeli presne, čo od tohto starého dodávateľa chcú, aby im poskytol teda dostatočnú súčinnosť v tej integrácii. Od septembra, čiže v auguste 2011 už vedeli, čo presne potrebujú, a od septembra uzavreli päť rôznych dodatkov s touto firmou a tie boli tiež o súčinnosti pri prechode nový systém. Čiže ak v auguste vedeli, čo od nich chcú, keby neboli babráci, tak by to vyriešili už vtedy. Buď by to zazmluvnili, alebo nezazmluvnili, alebo by sa rozhodli akokoľvek, ale mohli okamžite ešte minulé leto riešiť, ako sa s tým vysporiadajú. Čo, samozrejme, neurobili, lebo babráci sa tvárili, že všetko je v pohode a nič netreba riešiť. Potom, čo som si pozrel tieto jednotlivé dodatky, tak je jasné, že Miklošove výkriky, že podávanie žaloby sú úplne trápny marketingový úhybný manéver, pretože tam žiadna hmota na nejaké podávanie žalôb nie je, a to preto, že oni totižto s touto firmou ten kľúčový dodatok, ktorý riešil tú finálnu sumu tých požiadaviek na tú asistenciu, ktorú od tejto firmy chceli, nepodpísali. To znamená, že ten dodatok, ináč mimochodom dodatok 221, nebol nikdy podpísaný zo strany finančnej správy, ergo nemajú akú súčinnosť vymáhať.
Vôbec sa nemienim venovať tým argumentom, či starý systém bol dobrý, alebo zlý. Faktom zostáva, že nasadzovanie tohto nového systému bolo absolútne nezvládnuté, a to z viacerých dôvodov. Čiže je úplne jasné, že ide o manažérske zlyhanie, pretože podcenili situáciu minulé leto, neriešili to, čo mali, a teraz sa už len vyhovárajú jednak teda na manažment, ktorý Mikloš sám nominoval, alebo na nejakú firmu, ktorá neposkytla podľa nich súčinnosť, čo nie je pravda. Je taktiež úplne logické, že táto firma nie je povinná im poskytnúť súčinnosť, pokiaľ to nemajú na zmluve a holý fakt je, že na zmluve to nemajú. Je teda jednoznačné, že zlyhal celý Miklošov tým a najmä on sám. Vôbec sa nezaujímal o stav projektu v minulosti a všetkých, čo do tohto megaprojektu nasadil, boli babráci. Začína to Ďurajkom, ktorý bol v skutočnosti hlavný projekt manažér celého projektu UNITAS, Mikulčíkom, Červenákovou, Krnáčom a ďalšími. Čo je žalostné, že ešte pred týždňom aj niečo sa tváril, že viac-menej sa nič nedeje a že to majú úplne pod kontrolou, ale z dvoch výborov a dvoch prieskumov sa zúčastnil iba na neverejnej časti jedného z nich a potom utiekol s trápnou výhovorkou, že má vážnejší dôvod, ktorým bola stranícka tlačovka, čiže už keď bolo jasné, že ten stav je naozaj havarijný a treba ho nejako riešiť, nemal ani toľko chochmesu, aby zostal na výbore a argumentoval, že ako to teda vlastne celé je. Jasný dôkaz, že absolútne zlyhal. Je podľa mňa úplne nekompetentný v projektoch takéhoto rozsahu a významu.
Nakoniec vďaka prieskumom a výborom pod obrovským tlakom muselo ministerstvo financií priznať, že situácia je vážna. Dnes sa opäť tvária, že teda áno, že oni uznávajú, že situácia je vážna. Logicky, čo iné môžu povedať, pretože tam už sa nedá kam uhnúť, lebo je to zjavné. Dokonca teda začali aj niečo riešiť a je to najmä to, že začali lietať nejaké nepodstatné hlavy, aby sa ukázala akože nejaká akčnosť, že niečo sa teda rieši. Nič sa však v zásade nezmenilo a toto je ten hlavný problém. Lebo ľudia, ktorí na projekte páchajú škody, sú tí istí. Vykopli nejakého nepodstatného v tomto celom Krnáča, a to, že tam nie je Mikulčík, alebo či je, alebo nie je, je tiež otázne, ale tiež to na veci nič nemení, pretože celý zvyšok tímu je ten istý. Keď sa pozrieme na to, čo SDKÚ rozpráva o tom, ako je dôležité zlepšovať výber daní, podporovať podnikateľské prostredie a zlepšovať ho, ako treba dôsledne informatizovať a ako je to cesta k modernému a úspešnému Slovensku. Tak tu máte úplne najjasnejší dôkaz ako to teda myslia vážne. Absolútne zbabraný zúfalým spôsobom spackaný projekt, z ktorého dnes naozaj hrozia veľké škody pre krajinu. Nikto dnes nevie presne povedať, kedy tento systém bude v plnej prevádzke. Finančná správa pod obrovským tlakom finančného výboru, ktorý tam bol na prieskume vyprodukovala cez noc akúsi A4 s nejakými miľnikmi, termínmi, do ktorých sa majú jednotlivé moduly spúšťať. Niektoré z nich upozorňujem budú v nábehu až niekedy v júni.
Čiže sa tu bavíme o niekoľkých mesiacoch, a keď zarátame k tomu ešte predchádzajúce mesiace, tak nám vo finále hrozí stav, že niekoľko mesiacov, 4 a viac mesiacov nemala finančná správa plnohodnotný funkčný informačný systém. Fungovali v manuálnom režime, kde nie je vôbec záruka, že všetky aktivity, ktoré vykonali, boli korektne vykonané a je absolútne evidentné, že vznikajú škody, pretože videli sme preukázateľne štósy papierov, ktoré sú po termíne, po lehotách, z čoho môžu plynúť a pravdepodobne budú plynúť sankcie, a o tom, že by sme nejakým spôsobom bojovali proti daňovým únikom s takýmto vetchým, primitívnym systémom, na ktorom dnes fungujú, nemôže byť vôbec ani reči. Navyše a teraz hlavný problém, k čomu tu aj boli tie pozmeňujúce návrhy, je, že nám trvalo dva týždne zobjektivizovať situáciu alebo vážnosť situácie, ktorá na finančnej správe je. Manažment Miklošov je šikovný jedine v jednej veci, a to je zatĺkať a vyhýbať sa priamym odpovediam a dať relevantné presné informácie, takže sme si ich museli poskladať prácne sami, ale podarilo sa nám to.
Čo je však problém, ešte aby som teda tú objektivizáciu informácií. Viete, že bol Najvyšší kontrolný úrad na kontrole a dúfam, že pani Machová si už nájde konečne čas a oboznámi sa s protokolom, pretože to je jediná podmienka, aby sa stal tento dokument verejným. My sme už tie závery počuli, ten protokol sa formálne nezmení, pretože finančná správa nemá možnosť namietať ani meniť jednotlivé ustanovenia, ktoré sú tam napísané. Môže sa s tým len oboznámiť a takto sa stane ten dokument už potom verejným. Takže ak ju náhodou zaujíma a ak to má byť tá krízová manažérka, ktorá toto všetko vyrieši, pýtam sa, prečo už ten dokument neprečítala, odkedy ho má, pretože tam by sa zjavne dozvedela aj veľa objektívnej pravdy o tom, aký je stav, keď už by povedzme nám neverila, ale mohla by veriť vlastným očiam, pretože nie je nič jednoduchšie ako zísť do kancelárie a dozvedieť sa, ako to naozaj na finančnej správe dnes funguje. Čo ale už sa povedať dá, že NKÚ skonštatovalo len to, čo my sme tvrdili a vedeli.
Takže vieme už aj to, čo sme sa už konečne dozvedeli od finančnej správy, že systém už doteraz stál 23,6 milióna eur, čo je plnenie zo zmluvy IBM. Navyše sa dokúpil hardvér, ktorý bol nevyhnutný údajne preto, aby mohli bežať zároveň starý aj nový systém. A to bolo za sumu 5,3 milióna, čiže bavíme sa tu o zábavke za 30 miliónov eur. Nie o nejakom malom systémiku pre Jednotné roľnícke družstvo. No a teraz, čo nás čaká? Problém je v tom, že ten systém naozaj plnohodnotne nefunguje. Existuje nejaký harmonogram nábehu toho systému, ale čo je skôr zbožným želaním tohto súčasného, tzv. krízového manažmentu, ktorému ja neverím. No a, či sa to naozaj stane a nestane, to sa uvidí. Ja osobne som presvedčený o tom, že ten problém len „boptná" ako v sopke, ten hrniec sa tlakuje, pretože množstvo vecí sa zbiera, tlačí pred sebou. Tie papiere, ktoré sme tam videli, ktoré tie kopy papierov, ktoré sú čoraz väčšie a väčšie a už sú skoro také veľké, že tie úradníčky nielen, že nevidia nič v systéme, ale už sa nevidia ani navzájom. Tak hrozí to, že oni, samozrejme, je jasné, že tieto papiere budú musieť jedného dňa nejakým spôsobom doklepkať do toho systému, pretože niekto to tam dostať nejak musí a už len toto doklepkávanie bude trvať rádovo mesiace, a to ja neviem si ani, naozaj netrúfam si odhadnúť, koľko to naozaj bude trvať, ale toto sme do toho ani nezarátali.
Ale ak ten systém nezačne v tých kľúčových moduloch fungovať okamžite správne, tak ten problém sa bude kopiť, kopiť a kopiť a do čoho to vyústi, ja dnes ani neviem povedať. A teraz tu je jadro problému, čo, s čím máme problém. Keby nemal výbor pre financie právomoci, ktoré mal a v rámci prieskumu nebol schopný nahliadnuť do kuchyne tých jednotlivých úradníčok a úradníkov na finančnej správe, nikdy by sme sa tú skutočnú pravdu nedozvedeli, no ale tento výbor za chvíľku končí svoju činnosť a kým bude nový alebo kým bude nová vláda, kým bude nejaký nový tím, máme tu nejaké vákuum a v tomto vákuovom období nebude žiadna autorita, ktorá by mohla pozerať na prsty a dohliadať na to, či sa plní ten harmonogram, či ten systém nabieha, či nevzniká ešte väčšie riziko, čo sa vlastne v skutočnosti deje.
Preto tu prišiel nejaký kompromisný návrh, ktorý predniesol predseda výboru Kollár, ktorý hovorí o zriadení akejsi rady, ktorá bude mať právomoc aspoň monitorovať to, čo sa tam deje a objektivizovať pravdu. To je celý záujem. Nie je v tom žiadna politika, ide len o to, aby sa verejnosť a všetci dozvedeli, aký je skutkový stav, aby sme sa vyhli tomu, že tento tzv. krízový manažment Ivana Mikloša bude zatĺkať a skrývať pravdu pod koberec. Takže na toto to všetko je a neviem si predstaviť, aký problém s týmto vôbec niekto môže mať. Však uvidíme, ako budú poslanci za to hlasovať, ako sa toto vyvinie, pretože sa jedná o úplne apolitickú monitorovaciu činnosť a keby naozaj nebol naštartoval výbor pre financie túto svoju investigatívu, tak by sme sa nikdy tieto dôležité a holé fakty nedozvedeli. Nikdy by sme sa od ministra Mikloša nedozvedeli, že ten stav je naozaj katastrofálny a havarijný, ale dnes to už vieme a treba na to naozaj dozerať. Predpokladám, že minister ako obvykle, keďže je tu prítomný nevystúpi v rozprave, ako je to u neho zvykom, ale až na záver v rozprave, keď nebude možné na neho reagovať. Takže vypočujeme si určite aj túto jeho časť, ale vyzývam ho tým, aby keď chce vystúpiť, aby vystúpil v rozprave. Ďakujem za slovo.
