Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, pani ministerka, hostia, ak v tomto štáte by mal byť na niekoho braný prvoradý ohľad, ak sa bavíme o justícii, tak musíme brať ohľad na občanov. Na občanov v tom zmysle, že ich základné mentálne procesy v momente, keď majú čokoľvek dočinenia so súdom, by nemali byť také, že či poznám zapisovateľku, ktorá by niekde posunula niekde nejaký papier, aby sa vôbec moja vec dostala na stôl, či mám nejakého známeho na súde, ktorý by sa mohol u daného sudcu prihovoriť, či náhodou môj strýko nie je kamarát s tým predsedom súdu, ktorý by mohol nejakú vec posunúť tomu správnemu sudcovi, aby sa to vôbec dostalo na súd. Toto by nemali byť základné otázky občanov, ktorí sa dostanú do sporov, nemali by to byť základné občanov, ktorí čakajú od súdnej moci vyriešenie svojich problémov. Ich základné otázky by mali byť: Ochráni ma štát, ak som v práve? Domôžem sa svojich nárokov, ak som v práve? A ak nie som v práve, dozviem sa to dostatočne skoro, aby som vedel svoje chyby napraviť? Ale tieto veci, bohužiaľ, v súčasnosti justícia na Slovensku nerieši. Je uzavretá v kolobehu problémov seba samej.
Máme tu nadpolovičnú väčšinu sudcov, ktorí žalujú tento štát a pýtajú od neho peniaze, pre ktoré nepohli prstom. Máme tu nadpolovičnú väčšinu sudcov, ktorí si nárokujú na vyplatenie peňazí, ktoré nemajú odpracované, a ktoré si nezaslúžili. A potom sa nemôžme diviť, že občania tohto štátu považujú justíciu za skorumpovanú, že ju považujú za nefunkčnú, a že ju považujú za chorú. Títo občania, ak chcú niečo zmeniť v tomto štáte, tak to urobia tak, že zvolia svojich nových volených zástupcov. A títo noví volení zástupcovia dostávajú mandát od občanov a vymenili všetko v tomto štáte, všetky tri zložky jeho moci, samozrejme, legálnymi a legitímnymi postupmi. Táto vláda je prvá, ktorá otvorene ukazuje na prehnitosť systému. Je prvá, ktorá sa odvážila použiť možno radikálne prostriedky, ale konečne ich použiť na to, aby sme aj v systéme, kde máme doživotne menovaných sudcov, z ktorých niektorí súdili ešte v politických procesoch pred rokom 1989, tak v tomto systéme, aby sme urobili poriadok. A ja jej za to tlieskam, že nabrala túto odvahu.
Rád by som sa vrátil k problému justičných čakateľov, keďže to bola jedna z výhrad pána prezidenta, prečo vrátil tento zákon naspäť do poslaneckej snemovne. Keď sa vrátime trošku naspäť do histórie, tak ešte, keď bol ministrom pán Lipšic, tak vtedy prišla úprava, ktorá dávala možnosť so súhlasom ministra vyšším súdnym úradníkom uchádzať sa o pozíciu sudcov a na základe tejto úpravy vtedajší novozavedený vyšší súdni úradníci, ktorí objektívne zlepšili prácu súdov, mali možnosť stať sa neskôr sudcami. Bol to práve pozmeňovací návrh pána tieňového ministra Madeja v tej dobe, ktorý zabezpečil, že nielen so súhlasom ministra, ale všetci vyšší štátni úradníci v tej dobe mali možnosť sa uchádzať o pozíciu sudcov, a tým pádom sa zaradili do procesu toho, že ak budem naozaj dobre a svedomito vykonávať svoju prácu jedného dňa sa môžem stať sudcom. Vtedy pán tieňový nestál za týmto pultíkom a nerozprával o tom, že v momente, keď bol zavedený systém justičných čakateľov, tak im boli odobraté ich ústavné práva. Vtedy nad tým veľmi veľkodušne privrel svoje milé očká a prešlo to s jeho blahosklonným mlčaním. Zrazu, keď 700 ľudí si nárokuje naspäť tú pozíciu, kvôli ktorej možno niektorí do tejto práce išli, tak je to problém.
Nerozprávame predsa vôbec o tom, že justiční čakatelia budú vyháňaní zo súdov. Justiční čakatelia akurát dostanú tú istú pozíciu, akú majú súčasní vyšší súdni úradníci a tým pádom, ak preukážu svoju kvalifikáciu, môžu rovnako ako doteraz sa naďalej pripravovať na pozíciu sudcov. Samozrejme, sa nemôžme diviť, že 700 vyšších súdnych úradníkov dnes nepočujeme, lebo nevedia, ako táto celá vec dopadne a v momente, keď by dopadla v ich neprospech, tak môžu prísť o prácu, ale sú tu ich volení zástupcovia a je tu exekutíva na to, aby hovorila v ich mene. Inak, ja, vôbec nechápem, že prečo pán tieňový minister sa tak bojí tých výberových konaní, lebo, ak si spomeniete akým spôsobom sa dostal do parlamentu on, tak to bolo tiež de facto výberové konanie. Mali sme tu esejistickú súťaž, ktorú podľa všetkého kvalitnou prácou vyhral a stal sa tak jedným z najmladších poslancov tejto snemovne a aj keď niekedy názorovo nesúhlasíme, musím uznať, že tu odovzdá celkom dobré a svedomité pracovné výkony. Takže, v tomto prípade to výberko zjavne malo svoje opodstatnenie. Dostal sa sem ako tak kvalitný človek a od tej doby tu sedí a rastie.
Nerozumiem prečo dnes sa bavíme o tom, že sa ide zasahovať do toho, akým spôsobom budú vyberaní sudcovia a akým spôsobom sa budú posudzovať. Keď si pozrieme programové vyhlásenie ešte Ficovej vlády, tak v ňom nájdeme, že záruky nezávislosti sudcov, zárukou nezávislosti sudcov bude zvyšovanie nárokov aj na občiansku bezúhonnosť a etické správanie sa sudcov aj mimo pracoviska. Tak ja sa pýtam, ak toto bolo v programovom vyhlásení vlády, tak čo sa stalo počas tých štyroch rokov, že sa Štefan Harabin stal šéfom Najvyššieho súdu? Prečo bol porušený tento záväzok, ktorý si tá vláda napísala do programového vyhlásenia vlády? Ďalej sa tam píše v programovom vyhlásení vlády Roberta Fica v predchádzajúcom období bolo: vláda vytvorí podmienky na zvyšovanie objektívnosti informovanosti o súdnych konaniach a rozhodnutiach, kontrolu výkonu súdnictva verejnosťou vytváraním podmienok na postupné uverejňovanie rozsudkov súdov všetkých stupňov, ako aj zverejňovanie zoznamov súdnych pojednávaní a vyhlasovanie rozsudkov na internete. Presne to, čo robí súčasná vláda mala v programovom vyhlásení tá minulá. Ale zostalo na papieri, kolegyne a kolegovia. To, čo sme si do programového vyhlásenia dali my a odhlasovala táto poslanecká snemovňa a podľa čoho sa riadi táto vláda, sa už za prvý polrok začalo dostávať do existencie a reality.
Oháňať sa nezávislosťou sudcov a súdov je možné v momente, keď títo plnia svoju funkciu a na ich práci nenachádzame žiadne chyby. Avšak nezávislosť sudcov, ani súdov nie je žiadnou zlatou klietkou a nie je ani žiadnym ochranným silovým poľom, ktoré by malo týchto ľudí ochraňovať pred akoukoľvek kritikou a pred zmenou podmienok ich práce. Je svätou povinnosťou vlády tejto krajiny urobiť všetko preto, aby to, s čím občania nie sú spokojní, sa zmenilo. A ak to treba meniť aj napriek alebo aj tým, že sa čiastočne poruší nezávislosť súdnictva, ak zmena podmienok práce všetkých sudcov bude viesť k dobrému výsledku, tak tvrdím, že vláda má právo s takýmito riešeniami prísť.
Na záver chcem povedať len toľko. Často sa dá problém utopiť v maličkostiach a v tridsaťminútovom prejave povedať veľmi mnoho detailov a ako keby tým zakryť ten základný princíp. Ja som skôr fanúšikom toho, aby sa v krátkom prejave povedala základná vec. My sme tu na to, aby sme slúžili občanom tejto krajiny. Vláda je tu na to, aby slúžila občanom tejto krajiny. A ak to máme robiť dobre, musíme sa pozrieť na to, čo tých občanov trápi. A ak ich trápi justícia, jej prehnitosť, jej recyklácia seba samej, tak musíme urobiť všetko preto a je to našou svätou povinnosťou, aby sa tieto podmienky zmenili. Preto vás prosím, podporte pôvodný návrh tohto zákona.
