Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím, že k obsahovej stránke tohto zákona už väčšina vecí bola povedaná na predchádzajúcej schôdzi. Ja teda iba zhrniem stanovisko SaS k tomu, že sa vyjadril Ústavný súd o tom, že nemôžeme vytvárať dve skupiny externých študentov, medzi ktorými nie je žiadny objektívny rozdiel, a tým pádom nemôžeme spoplatňovať štúdium iba u jednej z nich, už tiež bolo povedané všetko, a že treba toto legislatívne vákuum, ktoré rozhodnutím Ústavného súdu vzniklo, nejakým spôsobom vyplniť a napraviť. To je nám, dúfam, ako zákonodarnému orgánu všetkým jasné.
Keď sa pozriem na tú skôr ideologickú stránku veci, ja veľmi vítam, že síce v neštandardnom prostredí a nie úplne rovnocenne pre všetkých študentov, ale predsa len legislatíva začína okľukou nejakým spôsobom zohľadňovať fakt, že vysokoškolské vzdelanie naozaj je niečo, čím si mladí ľudia zvyšujú svoju kvalifikáciu, zvyšujú svoju cenu práce na pracovnom trhu. A tým pádom je logické, že by mali nejakým spôsobom prispievať na zvyšovanie svojej kvalifikácie aj z vlastných peňazí. Dúfam, že tento trend na Slovensku nebude zastavený. Naopak, dúfam, že nie v tomto volebnom období, ale neskôr, jedného pekného dňa bude zohľadnený aj pre všetkých vysokoškolských študentov. Pomôže to školám a pomôže to aj študentom samotným.
Mám tiež dva pozmeňujúce návrhy spolu s kolegami, ktoré, ak dovolíte, teraz prečítam.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rad Slovenskej republiky Tatiany Rosovej, Martina Fronca, Martina Poliačika a Petra Osuského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 181).
Za bod 2 sa vkladá nový bod 3, ktorý znie: „V § 102 ods. 2 sa na konci pripája písmeno x), ktoré znie: „x) poskytuje dotácie na podporu prevádzky a ďalšieho rozširovania dátovej infraštruktúry, ktorú používajú vysoké školy a výskumné organizácie štátneho a verejného sektora pri plnení ich hlavných úloh“.“ Doterajší bod 3 sa označuje ako bod 4.
Odôvodnenie. Návrh umožňuje poskytnutie dotácie združeniu SANET, ktorého členmi sú vysoké školy a výskumné organizácie štátneho a verejného sektora a ktoré zabezpečuje prevádzku akademickej dátovej siete, ktorá je jedna z najšpičkovejších sietí v medzinárodnom meradle. Znefunkčnenie tejto siete by okamžite paralyzovalo činnosť vysokoškolského a časti výskumného systému Slovenska. V podstate nezavádzame nič nové, iba sa dotácia, ktorá bola doteraz poskytovaná výnosom ministerstva školstva, prenáša na úroveň zákona.
Druhý pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej, Martina Fronca, Martina Poliačika a Petra Osuského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Po prvé. Za bod 2 sa vkladajú nové body 3 až 9, ktoré znejú:
3. V § 43 ods. 5 sa vypúšťa písmeno s).
4. V § 43 ods. 15 sa vypúšťajú slová „§ 92 ods. 4 druhá veta“.
5. V § 89 sa doterajšie odseky 6 až 12 označujú ako odseky 5 až 11.
6. V § 91 ods. 4 sa slová „§ 89 ods. 3 až 12“ nahrádzajú slovami „§ 89 ods. 3 až 11“.
7. V § 92 odseky 3 a 4 znejú:
Odsek 3: „Rektor vysokej školy určuje pre jednotlivé študijné programy ročné školné; ak ide o študijné programy zabezpečované fakultou, rektor verejnej vysokej školy určuje ročné školné pre tieto študijné programy na návrh dekana fakulty. Ročné školné sa vzťahuje na akademický rok. Ročné školné v študijných programoch v dennej forme štúdia nesmie prekročiť päťnásobok základu podľa odseku 1. Ročné školné v študijných programoch v externej forme štúdia nesmie prekročiť sumu maximálneho ročného školného, ktorú na príslušný akademický rok ustanovuje ministerstvo opatrením. Maximálne ročné školné v študijných programoch v externej forme štúdia je odvodené od dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov (§ 89 ods. 4).“
Odsek 4: „Študent na verejnej vysokej škole v dennej forme štúdia je povinný uhradiť ročné školné, ak mu vznikne povinnosť uhradiť ročné školné podľa odseku 5 alebo odseku 6. Študent verejnej vysokej školy v externej formy štúdia je povinný uhrádzať ročné školné v každom roku štádia.“
8. V § 98 ods. 4 sa slová „§ 89 ods. 2 a 8“ nahrádzajú slovami „§ 89 ods. 2 a 7“.
9. Za § 113ac sa vkladá § 113aca, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenie k právnej úprave účinnej od 1. mája 2011“ znie: „Študent verejnej vysokej školy alebo štátnej vysokej školy, ktorý bol prijatý na bezplatný študijný program v externej forme štúdia podľa doterajších predpisov, dokončí toto štúdium bezplatne; to neplatí, ak mu počas štúdia vznikne povinnosť uhradiť školné podľa § 92 ods. 5 alebo ods. 6.
Po druhé. Doterajší 3. bod sa označuje ako článok II, ktorý znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2011.“
Zrejme ak ste ma počúvali, pochopili ste, že väčšinou ide o technickolegislatívne zmeny a tieto súvisia s tým, že sa nám posunula účinnosť zákona, tým pádom bolo potrebné niektoré technické detaily prispôsobiť novej účinnosti a povinnostiam, ktoré z toho vyplývajú pre ministerstvo školstva aj jednotlivé vysoké školy. Ďakujem za pozornosť.

Pán kolega, len za rok 2009 výpovede o korupcii vo futbale, prípad Hedvigy Malinovej, rodinkárstvo pri nomináciách Fondu národného majetku, arcibiskup Sokol, Slovenský štát a ŠtB, pochybné obstarávanie v zdravotníctve, zákazky pre darcu SMER-u firmu Ikores, Pozemkový fond, upratovacie tendre u Kašického, tender na mýto, stravné lístky, skládka v Pezinku, majetok pána Slotu, Tipos, prehraté 2 mld., Istrokapitál, utajovanie zmluvy o mýte, Transpetrol a Iliščin, predaj emisných kvót pre Interblue, tunelovanie štátnych lesov, tender na sanitky, majetok pána Mečiara, Slotov let do Chorvátska. Témy a témy a témy, ktoré otvárali práve novinári v tejto krajine.
Myslíte si, naozaj, že pravdou o týchto témach neprispievajú médiá k obhajobe demokratizačných procesov na Slovensku? Lebo ja som presvedčený o tom, že áno.

Pán kolega Rafaj, ja tiež som teda mal tú skúsenosť, že som niekedy povedal príliš dlhú vetu a ustrihli mi z nej začiatok alebo koniec a neodznelo v nej úplne to, čo som povedať chcel. Ale na rozdiel od vás, nevidím chybu v tom, že sa snaží novinár niečo manipulovať. Skôr som hľadal chybu v sebe, akým spôsobom by som to mal povedať, aby tam odznelo presne to, čo som tam chcel.
Kolega Fico alebo kolega Maďarič majú vždycky v médiách presne tú vetičku, ktorú tam chcú a tým pádom sa učím od tých, ktorých považujem za lepších, a ako debatný tréner sa snažím na sebe pracovať a odporúčam to isté aj vám. Keď dokážete v parlamente rečniť tridsaťdva minút, tak predpokladám, že ani tá veta, ktorú hovoríte tomu novinárovi, nebude zrovna krátka a keď nechce zabrať príspevkom s vašim vyjadrením polovicu večerných správ, tak zrejme bude musieť z toho niečo vystrihnúť.
Takže ja vám poviem za seba, ja sa snažím učiť sa od ľudí, ktorí s médiami pracovať vedia a zobrať si od nich to najlepšie a možno by stálo za to, zamyslieť sa aj na vašom mieste, že či by sa nedalo tie vyjadrenia trošku skrátiť, ale súhlasím s tou časťou, v ktorej ste hodnotili tak ako všeobecne úroveň slovenskej žurnalistiky. Ja takisto mám svoje výhrady, myslím si, že v hĺbke analýzy mnohých problémov by novinári mohli ísť oveľa ďalej, že by mali venovať niektorým témam viacej času, ale bohužiaľ som presvedčený o tom, že toto nie je niečo, čo dokážeme kontrolovať zákonom, to dokáže regulovať len samotný mediálny trh. Ďakujem.

Kolega Maďarič, tretí sektor a médiá by mali byť strážnymi psami demokracie, ale strážny pes na to, aby mohol strážiť, potrebuje zuby a potrebuje hlas. Nepotrebujeme strážnych psov, ktorí pod hrozbou, že im zoberieme žrádlo a budú existenčne ohrození, sa boja štekať. Nepotrebujeme strážnych psov, ktorí si musia trikrát rozmyslieť, či na niekoho zavrčia, pretože budú musieť obrovský priestor svojej vlastnej existencie venovať tomu, aby potom takéto zavrčanie museli kvôli vášmu zákonu naprávať. My potrebujeme strážneho psa, ktorý každého meria rovnakým metrom a politikovi nič nedaruje presne tak, ako v tej politickej nadpráci médiá nedarovali napríklad našej strane Hájekovcov a Liberálny dom. Takže, toľko k politickej nadpráci mediálnych kolegov.

Pán kolega Jahnátek, ja si vás vážim ako odborníka, preto jedna vec ma zarazila vo vašom prejave. Potom, čo spätne sa vieme pozrieť, že akým spôsobom šrotovné rozkývalo vlastne trh hlavne s ojazdenými vozidlami, ako sa nám potom spätne bazáre naplnili autami, ktoré ľudia po šrotovnom vlastne nedokázali splácať a pozbavovali sa svojich starých aut a nové si nemohli dovoliť zaplatiť, tak by ma zaujímalo, keď sa spätne pozriete na tú situáciu a objektívne zhodnotíte, či ešte stále šrotovné považujete za tak dobrý krok. Ďakujem.

Pani ministerka, ja chcem vám poďakovať za to, že ste vniesli trochu svetla do tejto diskusie, lebo to, čo sme si vypočuli predtým, tak to bolo iba pokračovanie tmy, ktorá na prokuratúre, aj na súdoch tam bola v podstate za posledné štyri roky. Lebo to, že na prokuratúre a na súdoch vládne atmosféra strachu z nadriadených, tak to v podstate je tak verejným tajomstvom, že sa to odráža už dokonca aj v dôveryhodnosti, ktorú prokuratúra a hlavne súdy teda majú u občanov.
A to, že všetky zmeny, ktoré sa teraz chystajú, sú na strane občanov, ktorí túto dôveru k týmto inštitúciam majú mať, a nie je na strane prokurátorov a sudcov, ktorým pán poslanec Fico ako hovoril, skôr si ich teda uplácal trinástymi a štrnástymi platmi, než by niečo robil pre to, aby tento strach tam zmizol, tak je veľmi pekné, že sa konečne smer otáča a robí sa niečo v prospech občanov tejto krajiny.
Ďakujem ešte raz.

Pán kolega, keď hovoríme o vypúšťaní pojmov z nášho slovníka, keď hovorím teda za koalíciu, tak skôr by som hovoril o vypúšťaní pojmov ako zneužitie moci, keď niekto plynule prejde z pozície ministra do pozície šéfa Najvyššieho súdu, hovoríme o vypúšťaní pojmov ako rodinkárstvo, keď sa nám klonujú tie isté mená na miestach justičných čakateľov, aké vídame medzi sudcami, a zavádzanie pojmov ako rovnosť šancí, keď ľudia, ktorí na začiatku v legislatíve boli v pozícii, že mohli sa stať sudcami, a to aj vaším pozmeňovákom, teda vyšší súdni úradníci, tak o túto možnosť prišli. To znamená, my nikomu neberieme ani nadobudnutú kvalifikáciu, ani jeho skúsenosti, neberieme mu roky strávené na súde, má rovnakú šancu stať sa sudcom ako iní, ktorí takisto poctivo na tých súdoch pracujú. A v prípade, že budú mať záujem sa stať sudcami, tak budú musieť takisto zvyšovať svoju kvalifikáciu a preukázať svoje schopnosti, aby nakoniec v tých sudcovských skúškach obstáli. Ďakujem.

Pán Paška, ja si vážim ten, teda tú priamu konfrontáciu, kľudne v nej budem pokračovať nasledujúce štyri roky. Ten váš prejav bol dobrým prejavom opozičného politika a považujem vás za jedného z najlepších opozičných politikov, dúfam, že v tejto pozícii vydržíte, čo najdlhšie. Úprimne vám to želám, lebo vám to naozaj ide.
Čo sa týka tej jednej veci, v ktorej ste sa ale pomýlili, tak to je plnenie programu SaS v tomto volebnom období. Možno ste mali možnosť prečítať si odpočet splnených bodov nášho programu, ktorý zverejnil náš predseda, ak nie, ja vám ho rád prepošlem. A keď by ste chceli konkrétne príklady, vy vždycky veľmi radi vytiahnete z tých 120 bodov tie dva: dekriminalizáciu aj partnerstvá homosexuálov. Ale o tých bodoch predsa od začiatku viete, že cez koaličné rokovania neprešli. Ale my tam máme okrem nich ďalších 128, keďže tých bodov bolo nakoniec 130, tak máme ďalších 128, na ktorých pracujeme a plníme ich.
- Zachránili sme napríklad centrá voľného času, ktoré boli postavené do likvidačnej pozície práve vašou vládou.
- Zaviedli sa elektronické aukcie dreva v lesoch. Takisto jeden z našich bodov.
- Pracuje sa na zavedení odvodového bonusu. Takisto jeden z našich bodov.
Takže to isté, čo som povedal vášmu kolegovi Kaliňákovi, prosím vás, dajte si tú prácu, my máme naozaj na rozdiel od toho, čo ste vy publikovali pred voľbami, my máme konkrétny program a pracujeme na jeho plnení. Tak kľudne si môžte robiť kvačky a po štyroch rokoch sa porozprávame o tom, že koľko z toho prešlo a koľko nie.
Ďakujem.

Pán kolega Maďarič, ak by platilo to, čo ste povedali, tak potom by sme zrejme v posledných dvoch alebo troch mesiacoch nepočúvali toľkokrát z úst vás a vašich kolegov: Ja som volil pána Trnku a som na to hrdý. Minimálne od pána Kaliňáka som to už počul. Takže ten vzťah medzi poslancom a prokurátorom tuto bol naštrbený tým istým spôsobom, o ktorom hovoríte, lebo zverejnil svoju vlastnú tajnú voľbu a prokurátor vie, na základe koho hlasov sa dostal do svojej vlastnej funkcie. (Reakcia z pléna.) Ja verím slovu chlapa.
Čo sa týka pána Kolesíka, ja neviem o ničom, že by niekto niekoho do niečoho nútil. Ak niekto si odfotil hlasovací lístok dajme tomu aj s tou kartou, robil to na základe svojej vlastnej vôle a vy nemáte žiadne dôkazy o tom, že by bolo potrebné niekomu sa s touto voľbou zodpovedať, alebo nie. V prípade, že ich máte, predpokladám, že rovnako ako ja ste predvolaný na políciu na výsluch ohľadom tajných volieb v parlamente. Nech sa páči. Ja tam idem na Valentína, vy tam možno pôjdete na Valentína tiež, môžte predložiť dôkazy.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predseda. No, musím povedať, pán Paška mi trošku zamiešal kartami teraz, lebo včera mi bol býval spomenul, že si na mňa vo svojom príhovore spomenie, tak som sa prihlásil za ním, reku, nech môžem naňho reagovať, ale no tak hádam budem môcť vo faktickej.
Ale chcel som hovoriť o inej veci. Všetko to, čo tu doteraz odznelo, keby sme boli v bode nula, že by neexistovala nejaká historická pamäť, tak by bola celkom zaujímavá, dobrá akademická diskusia o relevantnom probléme, mali by sme tu argumenty za a proti verejnej voľbe, za a proti tajnej voľbe a rozprávali by sme sa o tom, ako sme sa k tomu, že tajné voľby máme, vôbec dostali.
Mne príde trochu scestné, keď sa o tajnej voľbe hovorí ako o výdobytku novembra ´89. Pretože výdobytkom novembra ´89 je napríklad to, že dnes tu máme päť strán a nie jednu. Výdobytkom novembra je to, že sa môžme otvorene rozprávať o zmene pravidiel pre riadenie štátu a že nám ich nediktuje stranícka centrála jednej jedinej strany s červenými knižkami. Výdobytkom novembra ´89 je, že keď spomenieme spôsoby, akým sú riadené Spojené štáty alebo iná, odcitujem, teda tá "kapitalistická krajina", tak sme za to není vystavení perzekvovaniu a nemôžme ísť do basy ako politickí väzni. Toto sú reálne výdobytky roku ´89. Dostali sme možnosť dať riadenie štátu do rúk ľuďom a demokraticky si zvoliť svojich zástupcov.
A teraz sa poďme pozrieť na to, že čo je v štáte naozaj najposvätnejším zväzkom, ak hovoríme o právnom a demokratickom štáte. Je to vzťah vlády a parlamentu? Je to vzťah politických strán k ich zástupcom v parlamente? Je to vzťah troch najvyšších ústavných činiteľov alebo vzťah parlamentu a súdnej moci?
Ja tvrdím, že ani jeden z týchto vzťahov nie je najposvätnejší v demokratickom, právnom štáte. Najposvätnejší je vzťah občana a jeho voleného zástupcu. Lebo to je tá úplne prvotná príčina toho, že tu dnes všetci sedíme.
A ak má byť, ak uznáme, že tento vzťah je naozaj tá prvotná kategória, to prvotné kritérium, podľa ktorého máme pomeriavať to, že či demokraticky vládneme, tak potom keď sa dostaneme do situácie, že zvolení zástupcovia občanov hrajú pred občanmi, ktorí ich zvolili, nejakú hru, že ich podvádzajú a klamú, tak s touto situáciou treba niečo robiť.
A tu sa dostávame do kontextu toho, prečo dnes vôbec sa bavíme o zmene rokovacieho poriadku. Dostali sme sa do situácie, keď očividne sa našli jednotlivci, ktorí tvrdili voličom niečo iné a konali inak.
A teraz čo máme na stole, aké problémy? Môže sa nám stať, že nám padne vláda, môže sa nám stať, že bude vládnuť niekto iný, a toto je niečo, niečo, čo ja ako jeden z najmladších z vás kolegov by som veľmi nerád dopustil. Lebo odkedy som v tejto poslaneckej snemovni, tak venujem väčšinu svojho času tomu, aby sme menili pravidlá k lepšiemu, aby sme menili to, čo sme tu štyri roky nechceli vidieť, ako sa deje, nechceli vidieť, akým spôsobom prebieha, a menili to, že ľudia v tomto štáte sa vrátia naspäť k tomu, že sa bude dbať na to, čo si myslia, že sa nebudú porušovať ich základné ústavné práva, a menili situáciu tak, aby sme sa k tomu, čím sa tu dnes SMER celý deň oháňa, t. j právny a demokratický štát, reálne dopracovali.
A tomu cieľu som ochotný týmto pádom podriadiť aj to hlasovanie, ktoré budeme mať teraz pred sebou. A myslite si o tom, kolegovia, čo chcete.
Ďakujem.