Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

2.2.2011 o 11:29 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 2.2.2011 11:29 - 11:29 hod.

Martin Poliačik
Pán predseda, najprv budeme hlasovať o pripomienkach pána prezidenta, ktorých presné znenie je uvedené v II. časti spoločnej správy pod bodmi 1 až 12. A gestorský výbor pre Národnú radu odporúča hlasovať o nich spoločne. A nezaujal k nim stanovisko sú bez odporúčania gestorského výboru. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o týchto pripomienkach pána prezidenta spoločne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 1.2.2011 18:45 - 18:52 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážení páni kolegovia, som rád, že nás tu ostalo toľko. Zákon, ktorý sa nám vrátil od pána prezidenta naspäť do rúk, bol by veľmi dôležitý a jeho uplatnenie bolo zviazané s nariadením, ktoré menilo staré nariadenie č. 668, ktoré vláda prijala a začalo platiť od 1. januára.
Bohužiaľ škody, ktoré boli napáchané tým, že pán prezident tento zákon vrátil naspäť do Národnej rady už napáchané boli a bez ohľadu na to, či dnes schválime, alebo neschválime pripomienky, resp. pri najbližšom hlasovaní, či schválime, alebo neschválime pripomienky pána prezidenta, tak najväčšie škody, ktoré sa týkajú tohto zákona, boli napáchané práve tým, že nebola dodržaná súkoľajnosť nariadenia vlády a zákona 597 a 596, ktoré sa menili práve v tomto bode, ktorý práve prerokúvame.
Aby som to vysvetlil. Nariadením vlády bol zavedený úplne nový systém financovania školských zariadení z podielových daní v samosprávach, to znamená, že spôsob, akým sa školské zariadenia, a to hovoríme o centrách voľného času, hovoríme o materských školách, hovoríme o základných umeleckých školách a iných školských zariadeniach, spôsob, akým im sú dávané peniaze z podielových daní v samosprávach, sa zmenil. Ale na to, aby táto zmena bola úplná, bolo potrebné urobiť dva kroky. Ten prvý urobila vláda tým, že zmenila nariadenie vlády č. 668 a ten druhý sme mali urobiť my v Národnej rade tým, že by od 1. januára začal platiť zákon, o ktorom sa teraz rozprávame. Ak by platil od 1. januára, tak do 15. januára tohto roku bola lehota, v ktorej sa mali zísť nové miestne, obecné a mestské zastupiteľstvá a tie už mali prerozdeľovať peniaze podľa nových pravidiel.
Tým, že vznikla legislatívna diera tri mesiace medzi nariadením vlády a zákonom sme sa dostali do situácie, že síce samosprávy dostali viacej peňazí na financovanie školských zariadení, ale neboli prinútené zmenou zákona niektoré z týchto peňazí účelovo viazať na financovanie školských zariadení. Považujem to od pána prezidenta za účelovú zlomyseľnosť a nemyslím si dokonca, že ani dôvod, pre ktorý tento zákon vrátil naspäť do Národnej rady, bol naozaj tým najdôležitejším čo v tomto zákona našiel.
Pán prezident namieta, že sa mu nepáči, že sme zaviedli v tomto zákone legislatívnu skratku verejné školy. Tvrdí, že nazvať doteraz štátne školy verejnými nie je na mieste, prirovnáva to k použitiu slova verejný, napr. aj vo význame verejný dom a tvrdí, že by bolo lepšie držať sa pojmológie, ktorá je aj napr. v ústave a štátne školy naďalej volať štátnymi.
Aby som sa vrátil opäť naspäť trošku do histórie, v momente, keď bola písaná ústava a keď boli písané ešte pôvodné školské zákony, neboli prenesené originálne kompetencie na samosprávy. To znamená, že školy boli zriaďované pobočkami ministerstva, v podstate školskými úradmi a vtedy bolo na mieste, aby sme ich naďalej volali štátnymi školami. Ale tým, že prebehla decentralizácia aj fiškálna, aj prenos originálnych kompetencií na samosprávy, tak sa stalo to, že väčšinu stredných a základných škôl už nezriaďuje štát, ale zriaďujú ju buď obce alebo vyššie územné celky a tým pádom už nie je namieste, aby sme ich volali štátnymi školami. A práve na žiadosť Združenia miest a obcí Slovenka sme cez môj pozmeňovací návrh zaviedli do tohto zákona pojem verejné školy. Toto, napriek tomu že máme aj verejné vysoké školy a tie sa doteraz, proti týmto doteraz nikto nič nemal, tak zrazu pojem verejných škôl vzbudil v pánovi prezidentovi toľko nevôle, že nám zákon vrátil naspäť na prerokovanie do parlamentu. A ja sa pýtam, ak pán prezident využíva svoje kompetencie, nemal by aj on hľadieť trošku viacej na dôsledky svojich vlastných činov? Nemal by aj on sa pozrieť na to, čo zmena, ktorú navrhuje pri vrátení nejakého zákona, spôsobí? Nemal by sa zamyslieť nad tým, že keď proste nariadenie vlády ide v súvislosti s nejakým zákonom, tak či je menším zlom ponechať nejakú legislatívnu skratku, ktorá slúži len na účely jedného konkrétneho zákona a radšej zákon nevrátiť.
Ja osobne by som uvítal, keby pán prezident pri vracaní zákonov prišiel do Národnej rady a obhájil to sám. Ak v Čechách sú zástupcovia druhej snemovne vždy prítomní na zasadaní parlamentu, keď vrátia nejaký zákona na opätovné prerokovanie a u nás túto funkciu plní pán prezident, možno by naozaj stálo za to, keby prišiel pri každom zákone, kde má nejakú námietku, prišiel medzi nás a povedal čo sa mu na danom zákone nepáči.
Takže aby som to zhrnul, stojím za tým, že všetky zmeny, ktoré sme v tomto zákone navrhli, by mali ostať platné. Pojem verejných škôl nie je problém zaviesť aj do ostatných zákonov tak, aby bola pojmológia konzistentná naprieč celou legislatívou, ktorá sa týka základných a stredných škôl. V zásade to, či ich voláme štátne alebo verejné nijakým spôsobom nemení pravidlá, ktoré sme do tohto systému zaviedli.
A tak ako tento pozmeňovací návrh prešiel v Národnej rade silou 110 hlasov a podporila ho aj opozícia, tak dúfam, že tento zákon prejde tou istou silou opäť Národnou radou a bude platný od 1. marca.
Ďakujem vám za jeho podporu. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 1.2.2011 18:40 - 18:45 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania zákona zo 14. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení jednotlivých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou.
Národná rada schválila dňa 14. decembra 2010 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písmeno o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky uvedený zákon a vo svojom rozhodnutí z 28. decembra 2010 uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.
Na základe toho predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 203 z 30. decembra pridelil zákon na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a súčasne určil lehoty na jeho prerokovanie. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali pripomienky prezidenta Slovenskej republiky uvedené v rozhodnutí o vrátení zákona v lehote určenej predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o zákone nerokovali.
Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 28. decembra v časti II. uviedol dôvody na vrátenie zákona a v časti III. navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákona schválila zákon so zmenami, ktoré máte uvedené v II. časti spoločnej správy, preto ich nebudem čítať.
K pripomienkam prezidenta Slovenskej republiky k predmetnému zákonu zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady na schôdzi výboru dňa 25. januára prerokoval pripomienky prezidenta a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport na schôdzi výboru dňa 19. januára prerokoval pripomienky prezidenta a neprijal uznesenie, lebo podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.
Odporúčam hlasovať spoločne o pripomienkach prezidenta bod bodmi 1 až 12 v II. časti spoločnej správy, bez odporúčania gestorského výboru a potom spoločne o pripomienkach uvedených pod bodmi 13 a 14 v II. časti spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Ďalej gestorský výbor odporúča Národnej rade schváliť zákon zo 14. decembra, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, teda schváliť ho so zmenami uvedenými pod bodmi 13 a 14 v III. časti rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 28. decembra 2010.
Týmto uznesením ma výbor určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodniť stanovisko gestorského výboru, čo som práve urobil.
Končím, pán predsedajúci, a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 1.2.2011 17:33 - 17:34 hod.

Martin Poliačik
Pán predsedajúci, možno by stálo za to preveriť funkčnosť hlasovacích zariadení, lebo už máme viaceré problémy a neviem či pri dôležitejších zákonoch neskôr s tým nemôžu vzniknúť nejaké problémy. Neviem, aký je tradičný postup v takomto prípade, ale zjavne hlasovacie zariadenia dnes nefungujú tak, ako by mali.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.2.2011 14:24 - 14:35 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, pani ministerka, hostia, ak v tomto štáte by mal byť na niekoho braný prvoradý ohľad, ak sa bavíme o justícii, tak musíme brať ohľad na občanov. Na občanov v tom zmysle, že ich základné mentálne procesy v momente, keď majú čokoľvek dočinenia so súdom, by nemali byť také, že či poznám zapisovateľku, ktorá by niekde posunula niekde nejaký papier, aby sa vôbec moja vec dostala na stôl, či mám nejakého známeho na súde, ktorý by sa mohol u daného sudcu prihovoriť, či náhodou môj strýko nie je kamarát s tým predsedom súdu, ktorý by mohol nejakú vec posunúť tomu správnemu sudcovi, aby sa to vôbec dostalo na súd. Toto by nemali byť základné otázky občanov, ktorí sa dostanú do sporov, nemali by to byť základné občanov, ktorí čakajú od súdnej moci vyriešenie svojich problémov. Ich základné otázky by mali byť: Ochráni ma štát, ak som v práve? Domôžem sa svojich nárokov, ak som v práve? A ak nie som v práve, dozviem sa to dostatočne skoro, aby som vedel svoje chyby napraviť? Ale tieto veci, bohužiaľ, v súčasnosti justícia na Slovensku nerieši. Je uzavretá v kolobehu problémov seba samej.
Máme tu nadpolovičnú väčšinu sudcov, ktorí žalujú tento štát a pýtajú od neho peniaze, pre ktoré nepohli prstom. Máme tu nadpolovičnú väčšinu sudcov, ktorí si nárokujú na vyplatenie peňazí, ktoré nemajú odpracované, a ktoré si nezaslúžili. A potom sa nemôžme diviť, že občania tohto štátu považujú justíciu za skorumpovanú, že ju považujú za nefunkčnú, a že ju považujú za chorú. Títo občania, ak chcú niečo zmeniť v tomto štáte, tak to urobia tak, že zvolia svojich nových volených zástupcov. A títo noví volení zástupcovia dostávajú mandát od občanov a vymenili všetko v tomto štáte, všetky tri zložky jeho moci, samozrejme, legálnymi a legitímnymi postupmi. Táto vláda je prvá, ktorá otvorene ukazuje na prehnitosť systému. Je prvá, ktorá sa odvážila použiť možno radikálne prostriedky, ale konečne ich použiť na to, aby sme aj v systéme, kde máme doživotne menovaných sudcov, z ktorých niektorí súdili ešte v politických procesoch pred rokom 1989, tak v tomto systéme, aby sme urobili poriadok. A ja jej za to tlieskam, že nabrala túto odvahu.
Rád by som sa vrátil k problému justičných čakateľov, keďže to bola jedna z výhrad pána prezidenta, prečo vrátil tento zákon naspäť do poslaneckej snemovne. Keď sa vrátime trošku naspäť do histórie, tak ešte, keď bol ministrom pán Lipšic, tak vtedy prišla úprava, ktorá dávala možnosť so súhlasom ministra vyšším súdnym úradníkom uchádzať sa o pozíciu sudcov a na základe tejto úpravy vtedajší novozavedený vyšší súdni úradníci, ktorí objektívne zlepšili prácu súdov, mali možnosť stať sa neskôr sudcami. Bol to práve pozmeňovací návrh pána tieňového ministra Madeja v tej dobe, ktorý zabezpečil, že nielen so súhlasom ministra, ale všetci vyšší štátni úradníci v tej dobe mali možnosť sa uchádzať o pozíciu sudcov, a tým pádom sa zaradili do procesu toho, že ak budem naozaj dobre a svedomito vykonávať svoju prácu jedného dňa sa môžem stať sudcom. Vtedy pán tieňový nestál za týmto pultíkom a nerozprával o tom, že v momente, keď bol zavedený systém justičných čakateľov, tak im boli odobraté ich ústavné práva. Vtedy nad tým veľmi veľkodušne privrel svoje milé očká a prešlo to s jeho blahosklonným mlčaním. Zrazu, keď 700 ľudí si nárokuje naspäť tú pozíciu, kvôli ktorej možno niektorí do tejto práce išli, tak je to problém.
Nerozprávame predsa vôbec o tom, že justiční čakatelia budú vyháňaní zo súdov. Justiční čakatelia akurát dostanú tú istú pozíciu, akú majú súčasní vyšší súdni úradníci a tým pádom, ak preukážu svoju kvalifikáciu, môžu rovnako ako doteraz sa naďalej pripravovať na pozíciu sudcov. Samozrejme, sa nemôžme diviť, že 700 vyšších súdnych úradníkov dnes nepočujeme, lebo nevedia, ako táto celá vec dopadne a v momente, keď by dopadla v ich neprospech, tak môžu prísť o prácu, ale sú tu ich volení zástupcovia a je tu exekutíva na to, aby hovorila v ich mene. Inak, ja, vôbec nechápem, že prečo pán tieňový minister sa tak bojí tých výberových konaní, lebo, ak si spomeniete akým spôsobom sa dostal do parlamentu on, tak to bolo tiež de facto výberové konanie. Mali sme tu esejistickú súťaž, ktorú podľa všetkého kvalitnou prácou vyhral a stal sa tak jedným z najmladších poslancov tejto snemovne a aj keď niekedy názorovo nesúhlasíme, musím uznať, že tu odovzdá celkom dobré a svedomité pracovné výkony. Takže, v tomto prípade to výberko zjavne malo svoje opodstatnenie. Dostal sa sem ako tak kvalitný človek a od tej doby tu sedí a rastie.
Nerozumiem prečo dnes sa bavíme o tom, že sa ide zasahovať do toho, akým spôsobom budú vyberaní sudcovia a akým spôsobom sa budú posudzovať. Keď si pozrieme programové vyhlásenie ešte Ficovej vlády, tak v ňom nájdeme, že záruky nezávislosti sudcov, zárukou nezávislosti sudcov bude zvyšovanie nárokov aj na občiansku bezúhonnosť a etické správanie sa sudcov aj mimo pracoviska. Tak ja sa pýtam, ak toto bolo v programovom vyhlásení vlády, tak čo sa stalo počas tých štyroch rokov, že sa Štefan Harabin stal šéfom Najvyššieho súdu? Prečo bol porušený tento záväzok, ktorý si tá vláda napísala do programového vyhlásenia vlády? Ďalej sa tam píše v programovom vyhlásení vlády Roberta Fica v predchádzajúcom období bolo: vláda vytvorí podmienky na zvyšovanie objektívnosti informovanosti o súdnych konaniach a rozhodnutiach, kontrolu výkonu súdnictva verejnosťou vytváraním podmienok na postupné uverejňovanie rozsudkov súdov všetkých stupňov, ako aj zverejňovanie zoznamov súdnych pojednávaní a vyhlasovanie rozsudkov na internete. Presne to, čo robí súčasná vláda mala v programovom vyhlásení tá minulá. Ale zostalo na papieri, kolegyne a kolegovia. To, čo sme si do programového vyhlásenia dali my a odhlasovala táto poslanecká snemovňa a podľa čoho sa riadi táto vláda, sa už za prvý polrok začalo dostávať do existencie a reality.
Oháňať sa nezávislosťou sudcov a súdov je možné v momente, keď títo plnia svoju funkciu a na ich práci nenachádzame žiadne chyby. Avšak nezávislosť sudcov, ani súdov nie je žiadnou zlatou klietkou a nie je ani žiadnym ochranným silovým poľom, ktoré by malo týchto ľudí ochraňovať pred akoukoľvek kritikou a pred zmenou podmienok ich práce. Je svätou povinnosťou vlády tejto krajiny urobiť všetko preto, aby to, s čím občania nie sú spokojní, sa zmenilo. A ak to treba meniť aj napriek alebo aj tým, že sa čiastočne poruší nezávislosť súdnictva, ak zmena podmienok práce všetkých sudcov bude viesť k dobrému výsledku, tak tvrdím, že vláda má právo s takýmito riešeniami prísť.
Na záver chcem povedať len toľko. Často sa dá problém utopiť v maličkostiach a v tridsaťminútovom prejave povedať veľmi mnoho detailov a ako keby tým zakryť ten základný princíp. Ja som skôr fanúšikom toho, aby sa v krátkom prejave povedala základná vec. My sme tu na to, aby sme slúžili občanom tejto krajiny. Vláda je tu na to, aby slúžila občanom tejto krajiny. A ak to máme robiť dobre, musíme sa pozrieť na to, čo tých občanov trápi. A ak ich trápi justícia, jej prehnitosť, jej recyklácia seba samej, tak musíme urobiť všetko preto a je to našou svätou povinnosťou, aby sa tieto podmienky zmenili. Preto vás prosím, podporte pôvodný návrh tohto zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.12.2010 15:33 - 15:34 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Pán poslanec, určite pochopíte, že na tú knižku 120 nápadov som mimoriadne citlivý a vôbec nepochybujem o tom, že ste ju vôbec nečítali, lebo ináč by ste takú nehoráznosť nemohli povedať. Na rozdiel od SMER-u, ktorý nemal program pred týmito voľbami, bolo tam iba pár strán úplne všeobecných fráz, my sme dávali konkrétne prísľuby a teraz vám poviem aspoň dva z posledných týždňov, ktoré už sú splnené.
Elektronické aukcie pri ťažbe dreva sa zaviedli minulý týždeň prvýkrát. Jeden z bodov programu 120 knižky. Druhý bod, vyrovnávanie podmienok pre rôznych zriaďovateľov škôl. Tento týždeň aj s podporou vašich poslancov prešla novela zákona, ktorá približuje zriaďovateľov súkromných cirkevných a verejných škôl na tú istú úroveň.
Takže mi, prosím vás, nerozprávajte nič o neplnení sľubov. My sme tu mali od vás sľuby štyri roky, dočkali sme sa iba prázdnych floskúl a fráz. My pracujeme na tom, aby sme tie konkrétne sľuby, ktoré sme mali v 120 nápadoch, každý deň plnili. Takže si vyprosím akékoľvek reči o tom, že sa neplnia naše sľuby.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.12.2010 11:44 - 11:44 hod.

Martin Poliačik
Na záver ďakujem. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru ho schváliť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.12.2010 11:44 - 11:44 hod.

Martin Poliačik
Tým sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a návrhy, ktoré boli podané v rozprave. Keďže sme v druhom čítaní schválili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ako spoločný spravodajca predkladám návrh na prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní ihneď. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.12.2010 11:44 - 11:44 hod.

Martin Poliačik
Druhý návrh podal pán poslanec Beblavý. Pán poslanec, súhlasíte o tom, že o týchto návrhoch sa bude hlasovať spoločne. (Reakcia poslanca.) Áno. V tom prípade vás, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhoch v tomto pozmeňujúcom návrhu, všetkých spoločne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.12.2010 11:44 - 11:44 hod.

Martin Poliačik
Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch, ktoré boli podané v rozprave.
Prvý návrh som podal ja spoločne s pani poslankyňou Janou Žitňanskou. Dajte, prosím, hlasovať o všetkých návrhoch z tohto pozmeňujúceho návrhu spoločne.
Skryt prepis