Videokanál poslanca

Pán kolega Janiš, ďakujem vám za tú analýzu, hlavne na začiatku, ktorá podľa mňa jasne ukazuje jeden základný fakt. A to je ten, že pri dosahovaní čo najspravodlivejšieho stavu sa vždycky musíme držať úplne základných princípov občianskej spoločnosti. A základný princíp občianskej spoločnosti je to, že osobné vlastníctvo by malo by čo najviac nedotknuteľné a každý človek by s ním mal nakladať podľa svojho vlastného uváženia.
V komunistickom zločineckom režime sa nám stalo, že tu naozaj prebehla obrovská krádež a ľuďom boli ich majetky odobraté. To bola tá základná a prvá skrivodlivosť a nespravodlivosť, ktorú sa tu teraz snažíme riešiť. A aby sme ju vyriešili tak, aby ten výsledný stav bol čo najspravodlivejší, určite musíme vychádzať zo základných princípov, a nie zo situácie jednotlivých ľudí, ktorí sa, ktorých sa táto otázka týka. Lebo keď budeme vždycky riešiť iba v jednotlivosti, tak sa k spravodlivému stavu nikdy nedostaneme. Takže, ďakujem ešte raz za tú analýzu a vo väčšine veci ideologicky s vami súhlasím.

Pán kolega Ondruš, ja normálne sa zamýšľam nad tým, ako je vôbec možné niečo vnímať tak, že táto petícia je reakciou na posledný rok. Nie je reakciou na posledný rok, nie je reakciou na prácu tejto vlády. Tá petícia je reakciou na dlhodobé podcenenie práce zdravotných sestier a pôrodných asistentiek.
V jednej veci s vami ale musím súhlasiť. Postavenie pôrodných asistentiek na Slovensku určite potrebuje riešenie, lebo je choré, aby mladý pár si vybral pôrodníka, pričom za to, že si tohto pôrodníka zazmluvní a vyberie, ten pôrodník dostane zhruba nejakých 300 eur, ale pritom tých päť alebo šesť hodín, čo tam mamička vzdychá v tej druhej pôrodnej fáze a má kontrakcie, celý čas je pri tej mamičke pôrodná asistentka. V podstate ona často aj to dieťa odrodí, ten pôrodník tam príde na posledných päť alebo desať minút, ak je jednoduchší pôrod. A napriek tomu pôrodník dostane tých 300 eur a tá pôrodná asistentka, ktorá tam bola celý čas, je zodpovedná za tú mamičku, tak nakoniec dostane bonboniéru a pekné poďakovanie, že celý pôrod prebehol ľahko. A určite je potrebné túto situáciu riešiť a zvýšiť dôležitosť pôrodných asistentiek, zlepšiť ich postavenie pri pôrodoch, pretože si zaslúžia sa dostať na rovnoprávnejšie postavenie s pôrodníkmi, než na akom postavení sú teraz. A táto vláda sa nad tým zamýšľa, táto vláda to rieši, a nie o tom iba rozpráva, a nie iba pritom sociálne cíti. To je ten rozdiel.

Ďakujem, pán predseda. Navrhujem, že v prípade, ak by prešiel procedurálny návrh pána podpredsedu Fica, tak hneď zaň aby sme zaradili bod, v ktorom zakážeme infláciu zákonom. Ďakujem. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem, pán predseda. Mám tú česť informovať o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 17. júna 2011.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 80 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 80 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Z 80 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 0 neplatných a 80 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za kandidáta Jozefa Čentéša hlasovalo za 79 poslancov (potlesk), proti 0 poslancov a zdržal sa hlasovania 1 poslanec.
Na schválenie návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol Jozef Čentéš zvolený za kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
Žiadny z overovateľov nevzniesol námietku k priebehu voľby. Týmto som splnil svoju povinnosť, na ktorú som bol poverený, a oznámil som výsledok Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán kolega Paška, ja ako odborníka si vás celkom vážim, ale musím povedať, že po tom, čo ste povedali teraz, tak už naozaj sa strápňujete v tejto Národnej rade. Lebo vyhlasovať, že k nejakým štandardným pravidlám patrí to, že kandidát na generálneho prokurátora sa má dostaviť do rokovacej sály a predstaviť sa Národnej rade, tak, nehnevajte sa, to už je naozaj trapas. Veľmi dobre viete, že všetci kandidáti pri všetkých voľbách na kandidáta na generálneho prokurátora sa boli predstaviť na ústavnoprávnom výbore, mali možnosť zodpovedať otázky aj vašich straníckych kolegov, ktorých tam máte dosť, a tým pádom bola vždy naplnená litera všetkých pravidiel, ktorých sa voľby týkajú. A zároveň nemôžte povedať, že o ňom nič neviete a nikdy o ňom nikto nič nepočul, lebo vaši zástupcovia v prestížnom výbore tohto parlamentu mali niekoľkokrát priestor na to, aby sa ho opýtali, na čokoľvek chcú. A slovami pána Mamojku môžem povedať, môžem ho odcitovať: "Počúva sa to dobre."
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predseda. Prosím vás, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

... došlo by k rozporu medzi ústavou a zákon. Problémom však je, že orgány činné v trestnom konaní a súd sa nemôžu samy rozhodnúť, že nebudú ustanovenie Trestného poriadku aplikovať v konkrétnom prípade, pretože nemajú takúto právomoc podľa žiadneho právneho predpisu vzhľadom na skutočnosť, že orgány verejnej moci môžu konať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Jedinou možnosťou je konštatovať fakt, že uvedené ustanovenia Trestného poriadku by mohli byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a následne iniciovať kroky smerujúce k preskúmaniu ústavnosti týchto ustanovení Trestného poriadku, t. j. zabezpečiť preskúmanie ústavnosti týchto ustanovení Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorý jediný by mal v tom prípade právomoc vyhlásiť ustanovenie zákona za protiústavné a pozastaviť jeho účinnosť, a to napríklad podaním návrhu na preskúmanie ústavnosti príslušných ustanovení Trestného poriadku generálnym prokurátorom.
Z uvedeného vyplýva, že zmenou len ústavy bez zmeny príslušných ustanovení Trestného zákona by sa nezabezpečila účinná vykonateľnosť zrušenia imunity poslancom Národnej rady, len by vznikol stav, v ktorom by v prípade, že by došlo v medziobdobí od prijatia navrhovaného zákona do prijatia príslušnej zmeny Trestného poriadku k aplikácii týchto ustanovení, muselo by byť iniciované konanie na Ústavnom súde pre protiústavnosť ustanovení Trestného poriadku. Podobné dôsledky by vznikli v prípade neprijatia podobných zmien vo vzťahu k zákonu o priestupkoch a rovnako, pokiaľ ide o sudcov, ktorých úplné zrušenie imunity je rovnako súčasťou predkladaného ústavného návrhu.
Preto v podstate iba konštatujem vzťahom k predkladateľom, že by bolo dobré v nasledujúcom procese legislatívnom predložiť možno aj balíček zmien pre Trestný zákonník a zákon o priestupkoch.
Avšak vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa pre tento prípad ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní, keďže ten ďalší balík opatrení môže ísť ako samostatná legislatívna aktivita.
Ďakujem, pán predseda.

Ďakujem, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, prítomní hostia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením zo 4. mája 2011 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Dôvodová správa poukazuje na súlad navrhovaného ústavného zákona s požiadavkami Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, ktorého je Slovenská republika zmluvnou stranou. Uvádza tiež, že návrh ústavného zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava v znení neskorších predpisov, je zhodný s návrhom predkladaným vládou Slovenskej republiky na začiatku volebného obdobia. Vláda predložila spolu s návrhom ústavného zákona aj návrh novely zákona č. 301/2005 a návrh novely č. 372/1990. To sú zákony, to je Trestný poriadok a zákon o priestupkoch.
Podľa súčasného znenia v čl. 78 ods. 3 ústavy je možné poslanca trestne alebo disciplinárne stíhať alebo vziať do väzby len v prípade, ak Národná rada vysloví súhlas s trestným stíhaním. Ak takýto súhlas odoprie, potom je trestné stíhanie počas trvania mandátu vylúčené. Na uvedenú právnu úpravu v súčasnosti nadväzuje ustanovenie § 8 ods. 2 Trestného poriadku, na základe ktorého sú poslanci osobami vyňatými z pôsobnosti orgánov činných trestných konaní a súdu a na ktorých trestné stíhanie je potrebný súhlas Národnej rady.
Ak by teda nedošlo k zrušeniu ustanovenia § 8 ods. 2 Trestného poriadku, trestné stíhanie voči poslancovi by nebolo možné podľa Trestného zákona začať, alebo ak by bolo začaté, nebolo by možné v ňom pokračovať a bolo by nutné ho zastaviť, ak by Národná rada nedala súhlas na trestné stíhanie. V dôsledku toho by vznikla situácia, ktorú síce predpokladá aj ústava, teda došlo by k rozporu medzi... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)