Videokanál poslanca

Pán kolega Ondruš, musím vám povedať, že ako debatný tréner by som vás za toto určite nepochválil, lebo taká znôška demagógie, za to stredoškolákov vyhadzujeme z turnajov, lebo sa nevedia správať ako poctiví debatéri. Ale vidím, že teda v parlamente to ešte stále akceptovateľné je.
Hovorili ste o tom, že pán Mihál rozprával o polročných prázdninách, citujete jeden kratučký článok, ale nedočítali ste ho zjavne do konca. Ten článok hovorí o tom, že ľudí treba najviac motivovať v prvých dvoch mesiacoch po strate práce, aby okamžite začali hľadať nové zamestnanie. A tým pádom, aby sa im nestalo, ako sa stáva častokrát v súčasnosti, že štyri, päť mesiacov v podstate ostanú na dávkach a začnú si hľadať prácu až na konci. To rozvrstvenie na 65 %, 45 % a potom len 35 je tam presne kvôli tomu, aby cítili, že na začiatku podpora od štátu je silná kvôli tomu, aby boli motivovaní tú prácu si hľadať a postupom času klesá, čo v konečnom dôsledku má vytvoriť presne ten tlak, aby rovno, keď prídu o prácu, začali hľadať novú a aby sa nespoliehali na to, že majú štyri alebo päť mesiacov k dobru, ako to mnohí ľudia dneska na Slovensku robia.
Nie je to o tom, že by sme im chceli odopierať voľno, je to o tom, aby nám neprepadli okami tej siete do tej skupiny chronicky nezamestnateľných a nezamestnaných ľudí, aby nestrácali pracovné návyky a aby si ľudia proste nezvykali na to, že môžu byť doma a poberať dávky od štátu. To je celé. (Potlesk.)

Igor, obidva tie návrhy, ktoré si priniesol, boli veci, s ktorými sme pri zostavovaní programu SaS pracovali. A teda ich vítam. Len chcem povedať jedno. Obidva sú dobrými nápadmi, len stále sú to iba čiastočné riešenia.
Podľa mňa by bolo oveľa lepšie, keby sme zrušili úplne gastrolístky na Slovensku, pretože inak ten zbytočný prostredný článok, o ktorom si rozprával, stále na Slovensku bude, budeme živiť celú sieť ľudí, ktorí žijú len z toho, že tlačia papieriky. A možno by bolo lepšie úplne to zrušiť a nechať na ľudí, akým spôsobom peniaze, ktoré budú mať na príspevok na stravovanie, využijú.
A to isté pri sviatkoch. Možno by bolo lepšie tých daných sedem sviatkov, o ktorých si rozprával, úplne zrušiť, alebo nech ich je päť, a o to navýšiť dovolenku pre každého človeka, aby si sám rozhodol, kedy bude mať voľno.
Je možné, že toto sú príliš radikálne návrhy a na Slovensku by neprešli, preto vítam aspoň takú podobu, akú si navrhol ty, a máš podporu. Ďakujem.

Pán kolega Brocka, ja sa musím pridať ku kolegom. Som rád, že kolega Fořt spomenul to, čo sa týka hlavne teda študentov, lebo za mojich študentských čias práce za kasou v hypermarketoch boli jedny z najlepšie platených a najvyhľadávanejších brigád, ktoré študenti využívali. A to sa netýka len Bratislavy, to sa týka Trnavy, to sa týka Prešova. Mal som veľa známych vtedy na Prešovskej univerzite, ktorí práve prácou za pokladňou počas sviatkov mali možnosť, keďže z Prešova chodiť domov na jeden deň sviatku sa neoplácalo, si privyrábať takýmto spôsobom. A myslím si, že sa to robí doteraz.
Ďalší fakt, ktorý ešte nebol spomenutý, je ten, že všetky slovenské mestá nad 50 000 obyvateľov s výnimkou Banskej Bystrice a Zvolena sa nachádzajú do jednej hodiny cesty od štátnych hraníc. Čo si myslíte, keď zavrieme obchody v štátne sviatky a v okolitých štátoch tie obchody zavreté nebudú, kam tí ľudia pôjdu? Turistiku obchodnú máme rozvinutú už teraz. Týmto ju iba podporíme. To znamená, ľudia veľmi radi tú jednu hodinku cesty absolvujú, zoberú celú rodinu a pôjdu nakupovať do Čiech, do Maďarska alebo do Poľska a tie peniaze, ktoré mohli spolu s celou rodinou, na ktorej vám tak záleží, minúť, pričom mohli prispieť tak do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, vyvezú odtiaľto von a minú ich niekde inde. To znamená, súhlasím s kolegami, že ten návrh je skôr populistický ako pragmatický a navyše jeho dôsledkami by boli väčšie mínusy ako morálne plusy, o ktorých ste hovorili.

Pán predsedajúci, v rámci ukľudnenia situácie a v rámci toho, aby sme sa mohli pohnúť ďalej, dám procedurálny návrh. Prosím vás, aby po ukončení rozpravy bol tento zákon vrátený naspäť na rokovanie výborov, kde aj tento pozmeňujúci návrh môže byť podaný prostredníctvom jedného z poslancov v niektorom výbore, môže byť prejednaný, bude čas na to, aby sme si ho všetci pozreli a bude možné potom finálnu podobu tohto zákona schváliť na najbližšej schôdzi.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. No, tá situácia, v ktorej teraz sme, vážené dámy, vážení páni, je veľmi nemilá, lebo reálne hrozí, že by Národná rada neschválila správu o činnosti generálnej prokuratúry, čo myslím, že sa v doterajšej histórii ešte nestalo. Opravte ma, ak sa mýlim. A ten dôvod je nie odborný. Ten dôvod nie je o tom, že by generálna prokuratúra do tej správy nedala o svojej činnosti to, čo od nej Národná rada vyžaduje. Ten dôvod je ten, že sa v nej vyskytli pasáže, o ktorých už tu obšírnejšie predo mnou hovorili kolegovia Dostál a Beblavý. Z toho dôvodu som dal návrh na vrátenie tejto správy generálnej prokuratúre na prepracovanie a k tomuto návrhu sa priklonil celý ústavnoprávny výbor, resp. jeho väčšina tak, aby to prešlo do uznesenia.
Chcem vás poprosiť, milé kolegyne a milí kolegovia, aby sme dali možnosť generálnej prokuratúre upraviť správu tak, aby subjektívne názory a vyjadrenia z nej boli vypustené a aby prišla naspäť do Národnej rady v takej podobe, aby nebol problém za ňu dvihnúť ruku. Hovorí sa v parlamente, že v roku 2008 ešte vtedajší generálny prokurátor pán Trnka napísal niekde na posledné strany správy o činnosti prokuratúry vetu, že kto sa dočítal až sem, má u mňa fľašu koňaku. Neviem, či je to pravda, vraj sa o tú fľašu nikto neprihlásil, ale predpokladám, že v podobnom duchu bola predkladaná aj táto správa, že sa na generálnej prokuratúra ľudia spoľahli, že to proste nikto do konca nedočíta a bude to odklepnuté len tak. Ja si pamätám to príjemné prekvapenie na tvári pána Tichého, keď sedel na ústavnoprávnom výbore a skonštatoval, že je veľmi príjemne prekvapený, že sme to čítali tak podrobne a čítali sme to až do konca. No, a keďže sme to čítali podrobne a čítali sme to až do konca, tak môžem konštatovať minimálne za seba a za kolegu Krnáča zo SaS, že sme boli celkom spokojní s hĺbkou analýzy, ktorá v tej správe je. Tie veci k obsahu, ktoré sme vzniesli na ústavnoprávnom výbore, sme mali prisľúbené od pána kolegu tu Tichého, že budú dopracované.
A preto opätovne vás vyzývam, kolegyne a kolegovia, podporte výzvu ústavnoprávneho výboru, aby táto správa bola vrátená na prerokovanie, vrátená na prepracovanie na generálnu prokuratúru. Súhlasím s tým, čo už tu povedali aj pán Dostál, aj pán Beblavý, že 99 % z tej správy je v poriadku, stačí vypustiť inkriminované pasáže. A myslím si, že nebude problém, aby pri najbližšej príležitosti Národnou radou prešla. Ďakujem veľmi pekne.

Pán minister, ja oceňujem vecnosť prístupu k tejto veci. Vidno, že aj na jednej, aj na druhej strane je tá argumentačná sila pomerne vyrovnaná.
Len jedna vec v tej vašej reči ma zarazila a to je to riadenie tých racionálnych procesov, lebo skúsenosť nás učí, že my vieme nejakým spôsobom to pekne nakresliť na tie najbližšie dva roky a hovoriť o tom, že áno, v tých dvoch nasledujúcich rokoch aj krajiny, ktorých sa to netýka, tak by mali spraviť nejaké kroky k tomu, aby eurozóna ako taká sa správala lepšie, len skúsenosť nás učí, že v momente keď tieto sľuby alebo toto rácio narazí na vôľu voličov, tak sa prudko znižuje vôľa politikov ich vykonávať. A to by bola možno otázka pre vás, že kto zaručí to riadenie toho bankrotu, kto bude riadiť v rámci eurozóny tieto ozdravné procesy, keď vždycky na konci rozhodujú národné vlády v jednotlivých krajinách. A tie sa v prvom rade logicky riadia záujmami svojich vlastných voličov a málokedy sú ochotné načúvať nejakým racionálnym argumentom, že eurózona ako taká potrebuje ozdravenie.

Pán predseda, veľa z vecí, ktoré som vám chcel povedať, mi z úst zobrala pani kolegyňa Gabániová, čo som prekvapený, ale oceňujem to.
Ešte jedna vec podľa mňa neodznela, a rád by som ju doplnil, že to isté, čo presadzujeme pre Grékov, chceme presadiť takisto pre celú Európsku úniu. Je to viacej zodpovednosti a konkurencieschopnosť voči všetkým ostatným rastúcim ekonomikám na svete, voči Latinskej Amerike, voči Ázii, aby sme dokázali Európu udržať ako silnú ekonomickú mocnosť. A ak sa to nestane, ak nenecháme padnúť Grécko, ale neskôr necháme padnúť aj Španielsko, necháme padnúť Írsko, necháme padnúť všetky krajiny, ktoré nebudú zvládať svoje dlhy splácať, potom nám tieto ekonomiky jednoducho prerastú cez chrbát. Preto by bolo možno dobré povedať, že boľavé opatrenie dnes spôsobí, že sa organizmus zahojí, ale oveľa boľavejšie opatrenia v budúcnosti môžu znamenať totálny kolaps.

Pán kolega Paška, ja nemám problém s tým konfliktom keynesiánskych a hayekovských teórií, lebo on je celkom užitočný, len tie keynesiánske teórie sú dobré, kým sú za katedrami ekonomických fakúlt, ale akonáhle sa dostanú do rúk politikov, tak oni nejako nevedia pochopiť, že kedy končí tá kríza, kedy by sa mali uzavrieť tie kohútiky, kedy by sa mali prestať púšťať peniaze do obehu a kedy treba začať šetriť. A myslím si, že to je ich najväčšie úskalie. A to je to, čo z týchto teórií robí vždycky vektor smerom k zadlžovaniu a smerom k nezodpovednosti, že keď sa ich ľudia držia, tak nieže pomáhajú svojim obyvateľom, ale si iba vďaka peniazom všetkých získavajú hlasy a tým pádom stúpajú na moci a nemajú ochotu sa toho zbaviť. Takže keď sa bavíme o tom, že sú tu v protiklade tie keynesiánske a hayekovské teórie, tak jasne vidíme, že práve v kríze by sme mali toho pána Hayeka počúvať podstatne viac, lebo to je smer k tomu, aby bola dlhodobo situácia udržateľná. Áno, môže byť nepopulárny, áno, môže spôsobovať protesty. Ale je to jediný postup, ktorý nám zabezpečí, že sa do podobne hlbokej krízy, ako je teraz Európa a Grécko, už nedostaneme.