Videokanál poslanca

Ďakujem. Pán predseda, mám procedurálny návrh, v mene štyroch poslaneckých klubov SDKÚ - DS, SaS, KDH a MOST - HÍD podávam návrh na zaradenie nového bodu do 24. schôdze, a to návrh na voľbu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Navrhujem, aby sme tento bod prerokovali a následne o ňom tajne hlasovali ešte dnes.

Pán kolega Blanár, no trošku ste si pošliapali po jazyku, musím povedať. Jednak ste zase dokázali, že ste vôbec nepočúvali to, čo som rozprával, ale tak na to sme si už mohli zvyknúť. Ale keby sme mali sledovať vašu logiku ďalej, tak potom vlastne všetko, čo je platené zo strany štátu alebo samosprávy, by malo byť platené rovnako. To znamená, že všetci lekári, ktorí pracujú v zdravotníckych zariadeniach zriadených samosprávou, presne takisto ako všetci učitelia, ktorí pracujú v školách zriadených samosprávou, tiež mali mať tabuľkové platy. Ale nič také na Slovensku nie je. Každý zriaďovateľ si podľa svojich možností lekárov vo svojej nemocnici, vo svojej pôsobnosti platí inak. Takže, niekde tá vaša logika proste kríva a opäť zopakujem to, čo som povedal už predtým, vo vašom rovnostárskom chápaní sveta je každá výnimočnosť, snaha alebo prejavenie toho, že chce niekto byť trochu lepší ako ostatní a dať nejakú pridanú hodnotu, trestaná. Keď každý, keď niekto čo len trošku povystrčí zo šedého priemeru hlavu, tak mu je okamžite zoťatá. Vy budete najradšej, keď všetci budeme rovnako zlí, len aby medzi nami proste nikto nebol čo i len trošku lepší. A ja osobne mám radšej taký svet, kde sa snaha, kvalita a potreba robiť veci lepšie, ukazovať veci lepšie, učiť lepšie a byť za to primerane odmenený, chváli, pretože ak by sme mali byť všetci rovnakí, tak sa nikdy žiadneho pokroku ani inovácie nedočkáme a ostaneme stále na tom istom statuse, kde si budeme iba pekne jeden druhého čapkať po pleciach, ako nám je tu pekne v tom šedom priemere, dobre.
Ďakujem.

Pán kolega Raši, váš pán predseda klubu, pán Paška, rád rozpráva o tom, že čo my tu páchame na slovenskom parlamentarizme ako koalícia a že to tu teda ešte nikdy nebolo a podobné veci, a strašne sa zavzdušňuje na tom, že ako ako silno tu ohýbame slovenský parlamentarizmus cez koleno. No, ale nehnevajte sa, tak vy ste teraz spravili určite rekord za toto volebné obdobie, lebo rušiť procesy v zdravotníctve cez zákon o pedagogických pracovníkoch, tak to už akože chrbtica ostala doma a všetky pravidlá legislatívneho procesu tak sú už úplne zabudnuté. Takže gratulujem, výborný rekord. Dúfam, že sa nebude niekto ešte v tomto období snažiť ho prekonať.

Ústava garantuje všetkým deťom právo na vzdelávanie a je absolútny nonsens, kolegovia, aby jedno dieťa dostávalo viac a druhé menej. Všetci ich rodičia platia dane rovnako, a preto by štát mal na ich vzdelávanie takisto prispievať rovnako. To je prvá vec. Druhá vec, ja som nepovedal, že pohŕdam verejnými školami alebo cirkevnými. Vy ste ma, pán Blanár, už tradične svojím selektívnym sluchom veľmi zle počuli. Ja som povedal, že som bol za to, aby sa otvorili tie podmienky rovnako pre súkromné, ako aj pre cirkevné a verejné školy. Aby dobrý riaditeľ na verejnej škole takisto mal voľné ruky v tom, ako bude odmeňovať svojich ľudí. A presne to isté presadzujem pri obsahu vyučovania, aby dobrý riaditeľ a dobrý pedagogický pracovník mal iba minimum nadiktovaného od štátu a väčšinu, aby mohol si určovať sám. Ale to vy veľmi neradi počujete, že my chceme na Slovensku vytvoriť priestor na to, aby elitní a najlepší mohli vyniknúť. Vy budete najradšej, keď všetci budú šedí, všetci budú rovnakí, keď všetci budú na uliciach protestovať, ale vytvoriť priestor na to, aby niekto čo len trošku mohol vytŕčať, tak to je úplne proti tomuto rovnostárnemu, rovnostkárskemu prístupu, ktorý tu presadzujete. A mne je úplne jedno, že či ten dobrý učiteľ bude na súkromnej, verejnej alebo na, na cirkevnej škole. Len by sme mu mali dať priestor na to, aby mal možnosť trošku vyniknúť. Ja viem, že to neradi vidíte, lebo každá jedna hlava, ktorá trčí z toho šedého davu, musí byť uťatá.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Rád by som uviedol na pravú mieru genézu, ako vlastne vzniklo to ustanovenie v spoločnej správe, ktoré hovorí o špeciálnom režime pre súkromné školy. Bolo spoločnou požiadavkou poslancov, pani kolegyne Žitňanskej, pána kolegu Beblavého, takisto mňa, pri vyjednávaní na ministerstve školstva, aby sa uvoľnili ruky všetkým riadiacim pracovníkom všetkých škôl.Takisto verejných aj cirkevných aj súkromných, aby si mohli vybrať, že či svojich ľudí budú odmeňovať podľa tabuliek alebo podľa vlastného platobného predpisu.
Ak sa rozhodnú ísť podľa tabuliek, nech sa páči. Takisto sa môžu rozhodnúť riaditelia súkromných škôl, že proste ostanú na jednej úrovni so všetkými ostatnými školami a pôjdu podľa tabuliek. Ale ak sa rozhodnú, že chcú svojich učiteľov motivovať a zaplatiť lepšie, poprípade si nastavia kritériá, kvôli ktorým budú dvíhať platy naozaj dobrých učiteľov a zdvíhať podmienky na svojej škole tak, aby motivovali tých najlepších na trhu, aby ku nim išli učiť, tak je absolútny nezmysel, aby sme im toto zakazovali.
Pán kolega Čaplovič často rozpráva o tom, pán kolega Čaplovič často rozpráva o tom, aké majú súkromné školy chabé výsledky. Ale prečo to tak je, pán kolega? Je to kvôli tomu, že sú neustále tlačení do nivelizácie a vo všetkom musia byť na tej istej úrovni ako verejné a cirkevné školy. Takisto je lož, keď sa povie, že sú rovnakým spôsobom financované ako sú, ako verejné školy, pretože sám veľmi dobre viete, že 12 percent na kapitálové výdavky súkromné školy nedostávajú, že je absolútne nezmyselne nastavený systém tak, že si musia najprv okná pomaly porozbíjať, len aby ich mohli renovovať, lebo nemôžu zasahovať do budov, ktoré majú prenajaté, že môžu rozbité okno znovu zaskliť, ale nemôžu ho o päť centimetrov rozšíriť, pretože by to boli stavebné úpravy. A ako chceme potom dvíhať úroveň súkromného školstva na Slovensku, keď majú zo všetkých strán zviazané ruky a nevedia nijakým spôsobom vytvárať konkurenčne lepšie podmienky pre žiakov a pre zákonných zástupcov, ktorí ich zastupujú.
Akým spôsobom potom chceme podporovať duálny systém, v ktorom majú proti sebe stáť súkromné školy a verejné školy a ukazovať, ktoré z nich sú lepšie a ktoré dávajú lepšie podmienky pre vzdelávanie.
Ako chceme na súkromných školách vytvoriť priestor pre experiment a pre nové metódy vzdelávania, keď ich tlačíme do toho, aby boli rovnakí so všetkými ostatnými. A ako chceme na Slovensko prilákať zahraničných dobrých lektorov, keď ich budeme platiť štyristopäťdesiat alebo päťsto eur za mesiac. Ako tu chceme mať potom dobrú súkromnú školu, veď to je nezmysel.
My sme chceli, aby súkromné, cirkevné aj verejné školy, keď sa rozhodnú, že budú platiť svojich ľudí svojím spôsobom a motivovať svojím spôsobom, aby sa do toho mohli pustiť a vytvoriť lepšie prostriedky pre svojich učiteľov. Nebolo nám to na ministerstve školstva umožnené.
Tak sme povedali, vráťme to aspoň pred rok 2009, a vy si veľmi dobre pamätáte, že až v roku 2009 prišla nivelizácia, ktorá ide podľa komunistického princípu "všetkým rovnako". Až v roku 2009 sa na súkromných školách začali zavádzať platobné dekréty. Veď dovtedy mohli súkromné školy predsa platiť svojich učiteľov, ako len chceli, takže nehovorte o tom, že ostávame pri status quo, lebo status quo sú iba posledné dva roky.
A ja vás prosím, nepoďme vyrovnávať podmienky pre všetkých, lebo skončíme pri tom, že budeme všetci rovnako zlí. Skúsme spraviť podmienky na to, že niekto proste bude mať priestor pre to, byť o čosi lepší. Alebo vám to naozaj tak vadí?
Budem veľmi nešťastný, veľmi nešťastný, keď ten bod zo spoločnej správy, ktorý kolegyňa Obrimčáková vyňala na samostatné hlasovanie, neprejde. Nehovorím, že nepodporím zákon, ale spravíme tým obrovský škrt tomu, aby niekedy na Slovensku vôbec mohli existovať, mohol existovať priestor pre inovatívny nový spôsob vzdelávania, lebo proste súkromné školy nebudú mať voľnosť na to, aby takýto spôsob vzdelávania mohli kvalitným ľuďom zaplatiť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. No, ja som dosť nešťastný teraz, že pán Mikolaj už tu nie je, lebo on sa tak veľmi podivoval nad tým, že prečo vlastne sa toľké zmeny v školstve robia, ako keby nebolo čo plátať po jeho štyroch rokoch vo funkcii. A ja môžem, myslím, dosť zodpovedne povedať, že najväčším nešťastím toho rezortu za posledných päť rokov bola práve osoba môjho predrečníka, napríklad reforma obsahu vzdelávania na školách, ktorá nemala učebnice, reforma odmeňovania pedagogických pracovníkov, proti ktorej sa učitelia búria, a ďalšie podobné perličky, ktoré dneska jednak vyháňajú učiteľov do ulíc a jednak robia starosti súčasnému vedeniu rezortu, pretože musí plátať diery, ktoré práve tieto takzvané reformy v rezorte školstva urobili.
(Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Bol som poverený informáciou o spoločnej správe. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu Výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 8. septembra 2011 č. 583 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač 473. V druhom čítaní ho pridelila týmto výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, ktorý bol určený ako gestorský. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že nedostal žiadne stanoviská od poslancov mimo výboru.
K vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Výbor Národnej rady pre sociálne veci odporúča vládny návrh schváliť, Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport prerokoval vládny návrh zákona 28. septembra 2011, neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov. Výbor opätovne rokoval o návrhu zákona dňa 10. októbra 2011 a po tomto, prepáčte, po tomto ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet zhodne odporúčajú predmetný vládny návrh zákona schváliť.
Gestorský výbor odporúča takisto návrh zákona schváliť, z uznesení výborov tu máme niekoľko pozmeňovacích návrhov. Všetky s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Prosím, otvorte rozpravu.

Pán kolega Jarjabek, prosím vás, na akej planéte vy to žijete, že vnímate slovenské verejnoprávne médiá ako nezávislé? Ja vám teraz predstavím dva koncepty závislosti a verím vám, že to dokážete sledovať.
Prvý, pes je závislý na svojom majiteľovi, pretože mu dáva stravu. A teraz mi povedzte, že, povedzte, že ktorý pes je závislejší. Taký, ktorý každý deň dostane plnú misku žrádla, normálne sa nažerie a môže fungovať alebo taký, ktorý dostane päť granuliek ráno a potom chodí za ním majiteľ vždycky s piškótkou a hovorí, no keď vyskočíš tuto na radiátor, dostaneš piškótku, keď vyskočíš tuto na stoličku, dostaneš piškótku. A to je presne spôsob, ten druhý, akým fungovali verejnoprávne média doteraz. Dostali za hrsť granuliek vo forme, vo forme koncesionárskych poplatkov a potom prišiel minister kultúry alebo financií a povedal, no, tak tuto možno, keď vymeníte takéhoto riaditeľa, dostanete piškótku zo štátneho rozpočtu a tuto možno, keď zmeníte trošku programovú schému, tak dostanete piškótku.
Podľa mňa tá druhá forma závislosti je oveľa nebezpečnejšia a je oveľa lepšie na začiatku povedať: Dobre psík, dostaneš každý deň plnú misku granúl, to znamená jasné percento z HDP. Povieme si, koľko tie médiá majú dostať, dostanú to raz za rok, a to je oveľa šťastnejšia forma závislosti, lebo však vlastne tie médiá sú nutne závislé na štátnom rozpočte, ako to čo sme tu mali doteraz.
Ďakujem.

Áno.

Pán predseda, zrejme nebolo dosť výrazne počuť, že nebol všeobecný súhlas s programom. Mám procedurálny návrh k návrhu programu. Som presvedčený o tom, že z ústavy nevyplýva možnosť vlády opätovne predložiť v tak krátkom čase návrh medzinárodnej zmluvy, a preto žiadam o vyňatie tohto bodu programu z programu tejto schôdze.