Videokanál poslanca

Ja by som iba, pán kolega, vás poprosil, keby ste mohli uvádzať celé mená, lebo nie je Krnáč ako Krnáč. Ďakujem.

Teraz, prosím, dajte, pán predseda, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili traja poslanci a padol jeden procedurálny návrh od pani kolegyne Obrimčákovej.
Takže, prosím, najprv dajte hlasovať o jej procedurálnom návrhu nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

Ja len jednu manipulatívnu vetičku. Ak výsledkom domáceho vzdelávania sú na konci osoby ako pani poslankyňa Žitňanská, tak si myslím, že stojí za to tento návrh podporiť. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Pán kolega, nemôžem hovoriť za svojho "ultra ortodoxného fundamentalistického" kolegu Procházku, ale budem hovoriť sám za seba, to je, samozrejme, v úvodzovkách toto označenie.
Ja vám poviem niečo o skrytom kurikulu, ktoré existuje na dnešných školách.
Súčasťou toho skrytého kurikula nie je iba výchova k tým cnostiam, o ktorých ste hovorili vy, ale tým skrytým kurikulom, o ktorom sa málo hovorí, je často šikana detí, ktoré majú špeciálne potreby, vylučovanie z kolektívu, neschopnosť pedagógov prispoôsobiť svoje metódy a svoje vyučovanie deťom, ktoré potrebujú niečo mať inak, inak zadefinované, iným spôsobom určenú úlohu, iné pomôcky. A rodičia takýchto detí sú častokrát aj pedagogicky oveľa zdatnejší ako ktorýkoľvek učiteľ, ktorý takéto dieťa v kolektíve nezvláda.
Takže ak máme, hovorím, ak máme porovnávať situáciu, ktorú by mali v škole a ktorú majú doma, tak musíme byť poctiví a porovnávať situáciu v dnešných slovenských školách. My nie sme Holandsko, ktoré má viac ako 50 % svojich škôl už dnes založené na montessori pedagogike a ku každému dieťaťu je tam zvláštny individuálny prístup. Keby to tak bolo, mnohé deti vôbec domáce vzdelávanie nepotrebujú, ale pri dnešnom nastavení škôl, jednoducho nie je priestor, aby deti so špeciálnymi potrebami mohli bez ujmy na svojom psychickom vývine študovať na niektorých školách.
A v záujme tých detí by malo byť, aby si ich rodičia mohli vzdelávať doma. Vďaka.

Ďakujem, pán predsedajúci, ja budem veľmi stručný. Chcel by som podporiť tento návrh zákona, resp. návrh novely zákona, a to z jedného jednoduchého dôvodu. Mám veľmi dobrú praktickú skúsenosť s jeho už súčasným znením a som zato, aby možnosti pre domáce vzdelávanie boli rozšírené.
Domáce vzdelávania by možno nebolo na Slovensku tak nutné, ak by školský systém fungoval dokonale, ak by sme mali na každej škole kvalifikovaných učiteľov, ak by fungovala integrácia detí so špeciálnymi potrebami, ak by sme mali regionálne prístupné špeciálne pracoviská, ktoré sa venujú deťom, ktoré majú nejaké špeciálne potreby, a teda, ak by naše školstvo vyzeralo trochu inak, ako vyzerá dnes.
Keďže to tak ale nie je, častokrát deti, ktoré či už majú nejakú fyzickú deformáciu, jemnú mentálnu deformáciu, jednoducho majú špeciálne potreby, sú často jednak zo strany učiteľov a jednak zo strany svojich spolužiakov v škole znevýhodňované, sú im robené prekážky pri vzdelávaní a skôr sa ich handicap využíva na to, aby boli vyčleňované zo spoločnosti, než na to, aby ostatné deti mali možnosť spolupracovať s niekým, kto možno v niečom má nejaký problém.
Domáce vzdelávanie k tomu ponúka perfektnú alternatívu. Mnoho rodičov, ktorí sa mu venujú, tomu venujú všetok svoj čas. Pre mňa osobne takáto mamička, ktorá mala jedného z mojich žiakov v domácom vzdelávaní a ktorý ku nám prichádzal iba na testovanie, resp. keď sa rodičia prišli poradiť o tom, že ako pokračovať vo výchove ďalej, bola obrovským prínosom, lebo aj pre ostatné deti dokázala vytvoriť mnoho užitočných materiálov, ktoré sme my potom vedeli využívať v škole. Takže som za to, aby boli takýmto spôsobom rodičia motivovaní a mali podmienky na to, aby deti vzdelávali sami vo svojich domácnostiach. Nie je to zásadný veľký kvantitatívny zásah do školstva. Hovoríme o desiatkach, možno stovkách rodičov, ale každý ten jeden, v budúcnosti, ale každý ten jeden rodič podľa mňa by mal mať možnosť v prípade, že nie je spokojný s tým, akým spôsobom je zaobchádzané s jeho dieťaťom v školách, ktoré na Slovensku máme dnes. Ponúknuť mu iný prístup, iné prostredie a štát by mal v tomto zabezpečiť len to, aby bol napĺňaný štátny vzdelávací program, aby bolo pravidelné testovanie a aby zo strany školy, ktorá je dozorujúca, resp. ktorá má na starosti konkrétne toho jednotlivého žiaka a jeho rodičov, bola plná podpora pri jeho vzdelávaní.
Preto vás prosím, podporte tento návrh. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, prítomní hostia, ak tu nejakí sú, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku predniesol svoju správu v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej a Radoslava Procházku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady rozhodnutím z 11. novembra navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že postúpi tento predmetný návrh do druhého čítania.
V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, odporúčam, aby bol pridelený nasledujúcim výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu.
Ďakujem. Pán predseda, toľko k mojej informácii a do rozpravy sa hlásim ako prvý.

Pán kolega Záhumenský, ja s vami úplne súhlasím, čo sa týka iných problémov spojených s chovaním a s ochranou zvierat. Veľmi dobre vieme, aká je na Slovensku situácia. Preplnené útulky bez akejkoľvek podpory systematickej zo strany samospráv. Karanténne stanice, kde kvôli priestorovým problémom sú utrácané zdravé jedince. Množitelia, ktorí chovajú fenky zavreté v pivniciach, a nepoužívajú ich na nič iné, iba na rodenie nových a nových vrhov šteniat. Akútne chýbajúca legislatíva, ktorá by upravovala chov psov a iných spoločenských zvierat, toto všetko sme si veľmi dobre vedomí. Kvôli tomu tá skupina na ochranu zvierat v parlamentne vznikla a ak naozaj chceme toto riešiť, ja vás pozývam k tomu reálne rozprávať o tej podobe návrhu zákona o ochrane zvierat, ktorý už teraz čoskoro bude verejnosťou pripomienkovaný, a naozaj sa môžme opäť k tomu posadiť a komplexne riešiť túto vec ako takú a nemám nič proti tomu, aby sa v rámci toho nanovo otvoril aj poľovnícky zákon. Mne sa napríklad ten nápad s náhubkami páči, ale tak, ako ste to napísali do toho pozmeňováku, zároveň zaň nemôžem zahlasovať, lebo je spojený s vecami, s ktorými nesúhlasím. Takže možno, keby sme sa o tom boli porozprávali skôr, tak by sme tam našli nejakú zhodu. Obávam sa, že teraz je už neskoro. Ďakujem.

Ja tiež, ja som v podstate reagoval na, na vaše tvrdenie, pán kolega, a snažil som sa vám dokázať čisto formálnou logikou, že nie je pravdivé, keby ste zrovna tvrdili, že gorily chodia po Slovensku, tak to budem vyvracať len ako výrok, ja som to nevyvracal ako odborník. To je všetko. Vďaka.

Ja som si neni vedomý toho, vážení kolegovia, že tým, že tu preberáme nejakú tému, tak svet naokolo sa zastavil. Veď predsa všetky ostatné problémy sa riešia, zákony sa prijímajú. Všetky zákony, ktoré tu aj tak dneska schválime alebo neschválime, budú mať rovnaký dátum účinnosti, alebo taký dátum účinnosti, ktorý majú napísané v návrhu, takže v podstate na legislatívnom procese sa vôbec nič nemení bez ohľadu na to, či sa o mačkách a psoch rozprávame alebo sa nerozprávame.
Čo sa týka tej poslednej poznámky, samozrejme, že treba vyvažovať povinnosti a práva, a treba prísne trestať každého majiteľa, ale majiteľa psa, ktorý spôsobí ujmu inému človeku, dieťaťu alebo aj inému zvieraťu. Ale tie obrázky sú tu na to, aby sme si aspoň na chvíľku pripomenuli, že to je reálne utrpenie a reálna krv, a treba to riešiť.