Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. Vinníci za súčasnú krízu, ktorá sa rozbehla v plných obrátkach po roku 2008, sú známi, či už konkrétni politici, konkrétne finančné inštitúcie, konkrétne bankové domy a poisťovne, vrátane ratingových agentúr, vrátane mnohých profesorov ekonómie z významných univerzít, ktorí za platby dávali vyjadrenia o tom, ako je finančný sektor v poriadku, ako je to dobré, že je neregulovaný, ako je dobré, že vzniká spojenie jednotlivých finančných inštitúcií do megainštitúcií, kde už vznikol typický problém pyramídovej hry. Vieme, kde sú vinníci.
Ja som vyzvala, pán poslanec, na vás sa pozerám, Zelník, aby sme pri tvorbe nových pravidiel, aby sa toto neopakovalo, ako Slovenská republika boli prítomní.
A k tým ostatným poznámkam, pýtam sa: Malo zmysel vstúpiť do Európskej únie? Prinieslo to výhody pre Slovenskú republiku? Moja odpoveď je - áno. Malo zmysel vstúpiť za neľahkých obetí do eurozóny a mať spoločnú menu euro? Moja odpoveď je - áno. Má zmysel spoločnými silami ochrániť členské krajiny eurozóny a EÚ? Moja odpoveď je - áno. (Potlesk.)

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení poslanci, poslankyne, vážené excelencie hore na balkóne, vážení prítomní, predovšetkým na úvod mi dovoľte, aby som vám všetkým tlmočila poďakovanie dvoch nových premiérov - nového premiéra Írskej republiky a novozvoleného premiéra Portugalska. Nenesú žiadnu zodpovednosť za hospodárenie svojich predchodcov, naopak, prevzali na svoje plecia zodpovednosť za vyriešenie krízy v svojich krajinách, za konsolidáciu verejných financií a vďaka aj zárukám Slovenskej republiky dnes úspešne, úspešne konsolidujú financie a realizujú reformy.
Pán premiér Portugalska mi povedal ešte jednu dôležitú vetu, spôsobujete mi infarktový stav, nemám šancu bez záruk pokračovať a dokončiť konsolidáciu Portugalska.
Nepočúva sa to príjemne a hlavne je situácia, v ktorej spoluúčasť je z môjho pohľadu úplnou nevyhnutnosťou. Tretieho augusta 2010 vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade Slovenskej republiky programové vyhlásenie a žiadala o vyslovenie dôvery. Ako som vtedy uviedla na tomto mieste, bez vzájomnej dôvery nie je možné riešiť problémy, bojovať proti korupcii, pomáhať ľuďom hľadať si prácu, podporovať podnikanie a občiansku spoločnosť, ani tvoriť lepšie pravidlá. Bez dôvery je nemožné rozvíjať spoločnosť a hľadať prienik pre rôzne názory.
Pred vyše rokom sme neprebrali Slovenskú republiku v situácii, komu budeme koľko prerozdeľovať, ale v situácii, kde budeme šetriť. Programové vyhlásenie vlády sme začali napĺňať v situácii, ktorú poprední ekonómovia už hodnotia ako, citujem, "najväčšiu krízu od čias Veľkej hospodárskej krízy". Prezident Európskej centrálnej banky dnes informoval, že súčasná kríza už dosiahla systémovú úroveň. Znamená to, že ohrozených už nie je iba niekoľko malých krajín, ale celý finančný systém eurozóny, celá naša menová únia, naše euro. Musíme konať a to hneď.
Vývoj svetovej a európskej ekonomiky je už od roku 2009 charakteristický turbulentnými zmenami a krízou. Väčšina rozhodujúcich svetových ekonomík v uplynulých mesiacoch podstúpila najhlbšiu a najintenzívnejšiu ekonomickú recesiu v povojnovom období. Vzhľadom na otvorenosť slovenskej ekonomiky a podiel exportu do krajín Európskej únie má vývoj európskej a nepriamo aj globálnej ekonomiky určujúci vplyv na ekonomickú aktivitu v Slovenskej republike. Vývoj ekonomiky Slovenskej republiky a verejných financií za posledné roky potvrdil predpoklad, že ekonomika a príjmy verejných rozpočtov v Slovenskej republike sú mimoriadne citlivé na priebeh a dopady hospodárskych cyklov v svetovej ekonomike a najmä eurozóny.
Uplynulý rok priniesol náročné momenty a doslova ťažké rokovania a rozhodnutia súvisiace s prekonávaním následkov globálnej hospodárskej krízy, dlhovej krízy v Európskej únii, prijímaním úsporných opatrení a škrtov v štátnych rozpočtoch všetkých krajín snahou o zníženie deficitu verejných financií, ale aj úsilím o zabezpečenie hospodárskeho rastu a udržanie ekonomického rastu.
Európa je dnes v zložitej situácii, keď rast verejných dlhov poznamenáva kredibilitu spoločnej európskej meny a ohrozuje tak nielen členské štáty eurozóny, ale aj samotnú úniu.
Opatrenia, ktoré prijímajú vlády, sú veľmi, veľmi nepopulárne a vo väčšine krajín oveľa drastickejšie ako u nás. Ak vyžadujeme zodpovedné hospodárske a politické riadenie v Európskej únii, sme povinní zodpovedne pristupovať k hospodárskemu a politickému riadeniu u nás doma.
Slovenská republika je plnohodnotnou súčasťou Európskej únie. Je a chce byť stabilným a spoľahlivým partnerom v Európskej únii. Musí takým zostať aj naďalej. Je to naša spoločná zodpovednosť. Nie je možné z členstva v Európskej únii brať iba výhody a práva. Nie je možné, aby každoročne 17 % výdavkov štátneho rozpočtu bolo hradené daňovými poplatníkmi členských krajín Európskej únie. Toto členstvo i partnerstvo nás viaže k spolupatričnosti a k zodpovednosti.
Solidarita bola jedným zo základných stavebných kameňov pri vzniku Európskeho spoločenstva a naďalej zostáva jedným zo základných princípov jeho existencie. V situácii, keď prežívame druhú vlnu krízy, predchádzajúca vláda zažívala prvú vlnu krízy, a prežívame ekonomickú, nastupujúcu ekonomickú recesiu, neexistujú riešenia iba na úrovni jednotlivých krajín. Neexistujú. Solidárnosť a spoluzodpovednosť každej jednej krajiny má byť princípom riešenia existenčných problémov aj ostatných krajín. A naopak, jej odmietnutie môže byť v konečnom dôsledku príčinou spätného dopadu existenčných problémov na iné krajiny, vrátane našej Slovenskej republiky. Ak hovoríme o potrebe regulácie veľkých finančných koncernov, tvrdom dozore a kontrole a je najvyšší čas, tak buďme pri tom, keď sa tieto mechanizmy tvoria. Hovoriť, že je to problém a nás sa to netýka, je jednoducho lož a nezodpovednosť.
Dostala som priame otázky a dám na ne priame odpovede. Nemali sme dlhú vlnu krízy v programovom vyhlásení vlády. Situácia sa radikálne každým týždňom mení. Na zmenenú situáciu sú potrebné rýchle, okamžité reakcie. Bolo by tragédiou, keby členské krajiny eurozóny a Európska únia so založenými rukami mali podpísanú pôvodnú zmluvu a nehľadali nové riešenia, nové pravidlá, nové mechanizmy. Hľadajú sa stále. Denne pokračujú rokovania a už o dva týždne budú na stole ďalšie a ďalšie riešenia. Je pravdou, že staré princípy, na ktorých vznikla eurozóna a Európska únia, známy to takzvaný no bail out, či práva Európskej centrálnej banky vo vzťahu k dlhopisom a pravidlá zakotvené k pakte rastu a stability boli mnohými krajinami porušované. Voči týmto pravidlám vznikla nedôvera. A preto je tu čas na hľadanie a definovanie nových pravidiel, nových pravidiel kontroly, nových pravidiel sankcií. Myslím si, že je v záujme Slovenskej republiky a občanov Slovenskej republiky, aby sme pri tvorbe týchto pravidiel boli prítomní, aby sme ich spolu určovali. A to bez ohľadu na to, kto bude premiérom tejto krajiny a aká bude zložená vláda. V tomto máme určite záujem spoločný.
Takže žiadne porušenie programového vyhlásenia vlády, dámy a páni. Vláda, ktorá nevníma zmenu situácie, si nezaslúži vládnuť. (Potlesk.)
Dnešná situácia nás stavia pred zásadnú otázku: Kam kráča Slovensko, aké hodnoty sú pre nás podstatné? Zodpovednosť, solidarita, spolupráca, spomínaná dôvera, alebo politikárčenie vytĺkanie politického kapitálu za každú cenu, útočenie namiesto hľadania riešení pre občanov Slovenskej republiky? Zodpovednú politiku, vždy som tomu verila, naďalej tomu verím, možno robiť len tak, ak má aj morálny rozmer. Lenže popravde v politike, ktorá stavia iba na pragmatickom kalkule, morálka akosi zavadzia.
Viem, že politika bez moci neexistuje. Často som to počúvala. Rozdiel je však v tom, či politik chce moc vlastniť, alebo moc je pre neho skutočne len nástrojom.
Politika dnes prestáva byť otázkou idey a čoraz viac sa stáva nástrojom moci.
Najjednoduchší spôsob politiky moci je vytváranie nepriateľov, či už skutočných alebo vymyslených, živenie napätia v spoločnosti, alebo politický marketing. Vodcovské schopnosti si dnes niektorí zamieňajú s presadzovaním sily či s diktátom, v ktorom neexistuje diskusia ani kompromis vo verejnom záujme. Výsledkom diskusie by nemali byť víťazi a porazení, pretože diskusia nie je boj. Výsledkom by malo byť poznanie, vzájomné pochopenie a zmúdrenie. Ochota vzájomne sa rešpektovať a spolupracovať a hľadať niekedy aj kompromisy pri napĺňaní spoločných cieľov. Áno, prekážajú mi politické hry a neustále politikárčenie. Prekáža mi, že množstvo dobrých krokov prekryjú rôzne stranícke nedohody, partajné malichernosti. A viem, aká je moja miera zodpovednosti. Plne ju na seba preberám.
Obraciam sa na vás v tejto situácii, aby ste zvážili, čo pomôže našim občanom, čo pomôže zlepšiť dôveryhodnosť Slovenskej republiky. A som presvedčená, že jediný spôsob je podporiť riešenia, ktoré sú nadnárodné a ktoré budú nápomocné aj pre Slovenskú republiku.
Preto som spojila tento dodatok s hlasovaním o dôvere vlády a je na vašom posúdení, ako sa rozhodnete.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vecne.
Pán poslanec Pelegrini, ak máte takéto dohody, prosím odovzdať orgánom činným v trestnom konaní a polícii. To je normálny, štandardný postup, to je normálny postup. Ja tie zmluvy nemám, keď ich máte... (Reakcia poslanca.) Nie. Polícii prosím, prečo mne?
To, čo tu odznelo, čomu rozumejú vaši, čomu rozumejú naši voliči, argumenty takého rozloženia aj podpory vo verejnej mienke. Áno, je to zhruba 1 : 1 SMER - SD voči koalícii. Je to tak. A ja si tento balans a ten jemný rozdiel každý deň uvedomujem. Ale nemám žiadnu páku ani možnosť, aby som presvedčila po dnešku opozíciu na iný spôsob dialógu, ako odznel dnes. Uchádzala som sa oň, nebol prijatý.
A čo sa týka protestov občanov, tu mám potrebu povedať ako zásadnú vetu, nie že si ich koalícia neuvedomuje, rokuje, len mi formulujú potreby, ktoré roky rokúce predtým vláda neriešila.
Ďakujem vám za pozornosť.

Vážený pán predseda Národnej rady, ctené pani poslankyne, ctení páni poslanci, vážim si demokraciu a vždy budem a ďakujem všetkým za ich príspevky, ale najmä chcem sa veľmi poďakovať svojim priateľom, kolegom v radoch koaličnej vlády a koaličných poslancov. Chcem poďakovať všetkým členom vlády za dnešné stanovisko, za ich dnešné vystúpenie, ale najmä im chcem poďakovať za odvedenú prácu.
Pozorne som si vypočula celú rozpravu aj v tých okamihoch, keď som nebola v sále. Som normálny človek, ktorý sem-tam potrebuje aj odísť z miestnosti, prepáčte. Ale počúvala som celú rozpravu veľmi pozorne.
Prečítala som si veľmi dôkladne návrh na odvolanie premiérky v rozsahu jednej A4 a štvrť a myslím si, že členovia vlády a viacerí poslanci dali veľmi presné a jasné odpovede na výhrady, ktoré na tej jednej A4 a kúsok sú sformulované.
Oceňujem všetky vecné položené otázky a vecné výhrady opozície. Má to tak byť. Je to vaša úloha. Je medzi nami jeden významný rozdiel, vy ste sami a ja nie. Ja mám koalíciu, ktorá mi síce sem-tam robí vrásky, sem-tam tie diskusie sú neľahké, ale aj preto, že problémy, ktoré nás ťažia, sú vážne a nájsť riešenia je zadanie, na ktoré ja si netrúfam povedať, že mám patent. Mám pokoru a úctu k riešeniam, ktoré ponúkajú aj moji priatelia a kolegovia v mojej koalícii. Rozumiem, že argumenty, ktoré tu odzneli, opozícia nemusí prijať. Je to váš postoj, je to váš názor, je to vaše právo. Ale naozaj nebudem opakovať programové vyhlásenie vlády, nebudem opakovať odpočet vlády za prvý rok, nebudem opakovať svoje odpovede tu na tejto pôde na dokola kladené tie isté vety, pretože to je taká tá klasická stratégia politického marketingu.
Vláda dnes jednohlasne, jednomyseľne prijala stanovisko k návrhu poslancov SMER-u - SD a SNS. Ja sa stotožňujem s týmto stanoviskom, to stanovisko tu odznelo, a spolu s mojou vládou, s mojimi poslancami sa u svojich poslancov uchádzam o dôveru. Máme odhodlanie napĺňať vládny program, a to preto, lebo sme ponúkli riešenia, ktoré v dnešnej veľmi ťaživej situácii vnímame a chápeme ako ochranu občanov Slovenskej republiky.
Je známe tvrdenie, že človek sa na iného človeka môže pozerať zhora iba vtedy, ak mu chce pomôcť postaviť sa na vlastné nohy. Ctím si priateľov a počúvam nepriateľov. Hovoríte, že ste stratili dôveru v premiérku vlády Slovenskej republiky, a ja vám hovorím, že sa uchádzam o dôveru občanov aj s členmi tejto vlády. Každý krok, každé rozhodnutie je rozhodnutím, ktoré pomôže Slovenskej republike a občanom Slovenskej republiky v pokračujúcej dlhovej kríze, ktoré pomôže tú našu malú loď v rámci Európskej únie a eurozóny udržať v dobrých vodách, a to, myslím, vnútroštátne aj medzinárodne.
Nemám čo dodať k argumentom, ktoré tu boli, nebudem si s vami vymieňať štatistiky. Aj keď tu odznelo kadečo, a ja štatistiku prednášam, niečo o nej viem, pán poslanec, a napriek tomu nebudem v tomto pingpongu pokračovať. Viete prečo? Lebo sme túto noc nevyriešili vôbec nič. Vôbec nič. Bez ohľadu na to, ako dopadne hlasovanie. Bez ohľadu na to, ako dopadne hlasovanie. Nevyriešili sme nič, lebo sme neodpovedali na výzvy, ktoré máme pred sebou, v tejto sále. Vláda na tieto výzvy ponúka odpoveď, a preto sa obraciam s dôverou na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme riešenia, ktoré ponúkame, čím skôr zrealizovali.
A na záver mám len jednu vetu. Môžeš sa mi, pán poslanec Dostál, pozrieť do očí? Nemám nič s korupciou a nebudem mať. (Potlesk.)

Vážená pani poslankyňa, ďakujem za otázku. Opatrenia protipovodňovej ochrany uskutočňované na Slovensku v posledných desaťročiach boli koncepčne prioritne zamerané na čo najrýchlejší odtok dažďovej vody z územia krajiny a v čo najväčšom množstve. Cieľom projektov, ktoré sme spustili, je obnovenie ekosystémových funkcií poškodenej krajiny, aby sa zadržiavalo čo najviac dažďovej vody, aby sa vybudovali v lesnej, poľnohospodárskej a v urbárnej krajine na celom území Slovenskej republiky vodozadržné krajinné terénne útvary a hlavne, aby sa revitalizovala krajina ako celok, aby sa vytvorila pôda vhodná na zadržiavanie dažďovej vody.
Hovorí sa, že doma človek nikdy nie je prorokom. Autorom projektu je držiteľ a nositeľ Goldmanovej ceny za životné prostredie, najvyššie svetové ocenenie, a uvedené projekty sa realizujú vo viacerých krajinách vo svete.
Chcem podčiarknuť, že revitalizačný projekt nie je náhradou protipovodňových programov, ale doplnkom protipovodňových programov. A zároveň chcem zdôrazniť, že je to projekt, ktorý alternatívne kombinuje rôzne zásahy do krajiny, do pôdohospodárstva, do lesa tak, aby sa obrovské milióny metrov kubických vody zadržiavali v území. Keď som bola v území a rozprávala som sa s občanmi, tak predovšetkým tí starší hovorili, že treba používať zdravý sedliacky rozum a naozaj sa vrátiť k tomu, čo robili oni, keď boli mladí, aby zabránili prívalovým vodám a šialeným povodniam. Aj tento rok nás postihli, bohužiaľ, prívalové dažde, v niektorých oblastiach aj povodne, ale môžem potvrdiť, že tam, kde sa začal realizovať program, tá voda v tom teréne zachytená bola a škody v obciach spôsobené neboli.
Vláda schválila 9. marca 2011 prvý realizačný projekt, ktorý nadväzoval na pilotný projekt v 23 obciach, kde sa práve testovalo, kde je lepšie rozorávať cesty, kde nie je možné rozorať lesnú cestu, urobiť priehradzkovo, nie všade je to možné. Ukázalo sa, že optimálna je kombinácia týchto alternatívnych prístupov. A chcem zdôrazniť, že tieto projekty nerealizujú iba obce, ale aj ministerstvo. Poviem detailnejšie.
Po vyhodnotení pilotných projektov a po, naozaj skúške správnosti po prívalových dažďoch toto leto, sme spustili revitalizačný projekt v cca 200 obciach. Prihlásilo sa až 833 obcí do tohto projektu. Okrem efektu zadržiavania vody a normálnej revitalizácie rozoraných lesov sa do projektu zapojilo osem tisíc pracovníkov, z toho zhruba päť tisíc sezónnych a ten zbytok na pracovných miestach. Využili sme pritom aj zákon o službách zamestnanosti, a teda opatrenia aktívnej politiky trhu práce.
Druhý realizačný projekt programu revitalizácie bol schválený minulý týždeň. Bude sa dotýkať ďalších 350 obcí. Zároveň sú vyčlenené prostriedky a zabezpečené využitie prostriedkov aj z Európskeho sociálneho fondu. Táto druhá vlna prináša ďalších 4 200 zamestnaní.
Okrem projektov protipovodňových opatrení, ktoré realizujú samé samosprávy v kombinácii, opakujem, rôznych nástrojov, realizujú tieto opatrenia aj štátne podniky, a to v gescii ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Takto funguje projekt čistenia drobných vodných tokov, čistenie, budovanie a oprava zádržných zariadení, spomínaná úprava lesných ciest, ich revitalizácia, riešenie priebežných priepustov a zasakovacích pásov. V súčasnosti tieto práce zapájajú 686 zamestnancov, najmä štátneho podniku Lesy Slovenská republika. V jednotlivých závodoch sú vytvorené troj- až päťčlenné skupiny, ktoré vykonávajú túto prácu v desiatkach katastrálnych územiach na horných častiach povodí, a to preto, že sú vybavení technikou, mechanizmami. Prevažná časť týchto zamestnancov pracuje na severe Slovenska.
Štátny podnik Hydromeliorácie, ktorý tiež dostal dotáciu v rámci protipovodňového programu, zamestnáva 113 ľudí. Títo vyčistili doteraz 22 odvodňovacích kanálov. V súčasnosti pracujú na ďalších 12 odvodňovacích kanáloch. Bolo vyčistených viac ako 32 kilometrov kanálov vo východných a južných regiónoch Michaloviec, Trebišova, Košíc a Komárna. Pracovná fluktuácia je našťastie nízka, dosahuje cca 5 %, čo je aj z nášho pohľadu milé prekvapenie.

Milan Hort, podpredseda NR SR
Pani premiérka, prepáčte, len chcem vás informovať, že už čas určený pre vaše odpovede vypršal, ak vás môžem poprosiť, že by sme dokončili myšlienku a budeme pokračovať.

Radičová, Iveta, predsedníčka vlády SR
Dokončím myšlienku. K tejto téme sa uskutočnil aj experiment, ktorý realizovali pracovníci Slovenskej akadémie vied a výsledky experimentu zhrniem vo vete: Alternatívne riešenia, kombinácia, rekultivácie, rozorávania priehradzok na správnych miestach zadržiava vodu v teréne a zabraňuje vážnym povodniam, ale je to doplnková aktivita.
Ďakujem veľmi pekne.

To pôvodne navrhnuté riešenie, pán poslanec, že by v Banskej Bystrici nemalo byť centrum pre celú logistiku, nás neuspokojovalo, preto sme prišli s návrhom, ako vidíte, iného riešenia. Je na diskusii Národnej rady Slovenskej republiky, pardon, či budete považovať logistiku takéhoto riešenia za vhodnú a vyhovujúcu. Ja môžem len zdôrazniť, že keby som bola spokojná, tak nepríde k tejto zmene. Zmena je tu ponúknutá, využitie kvalifikovaných síl a ľudí rovnako. Dokonca som hovorila, že budú posilnené tieto sily v Banskej Bystrici, dokonca zvýšená zamestnanosť v Banskej Bystrici a zo zadefinovania kompetenčného centra sú to tie hlavné funkcie a kompetencie, ktoré má logisticky Banská Bystrica riadiť.
Zvážte, či z hľadiska fungovania a operatívy nezachovávame a dokonca neposilňujeme status výraznejšie v Banskej Bystrici, či to nie je optimálne riešenie. Nechávam to na vaše posúdenie. Mne sa javilo cez všetky argumenty toto riešenie ako optimálne.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za otázku. Vážený pán poslanec, v súčasnosti je sídlom Daňového riaditeľstva Banská Bystrica a sídlom Colného riaditeľstva je Bratislava. Koncepcia reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, ciel a následne aj odvodov pod názvom UNITAS bola schválená na rokovaní vlády Slovenskej republiky 7. marca 2008 na návrh vášho pána ministra Počiatka, ministra financií. V rámci programu UNITAS sa práve tieto dve inštitúcie zlúčia do jednej inštitúcie s názvom Finančné riaditeľstvo. Preto je zrejmé, že bolo potrebné prijať rozhodnutie o výbere jedného sídla novovytvorenej inštitúcie. Vzhľadom k tomu, že od roku 2013 bude finančná správa vyberať okrem daní, cla aj odvody a úzko komunikovať so Sociálnou poisťovňou, zdravotnými poisťovňami, ministerstvom financií, ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, teda inštitúciami, ktoré sídlia v Bratislave, ako najvhodnejšie miesto z pohľadu efektívnosti zlučovania výberu daní a odvodov sa javilo sídlo Finančného riaditeľstva v Bratislave, vyplývajúc z tejto logiky. Vláda po svojom nástupe, vzhľadom na časový horizont, reformné kroky urýchlila, obe inštitúcie na úrovni riaditeľstiev zlučujeme o rok skôr a musíme riešiť aj otázky, ktoré neboli doriešené v minulom období.
Pôvodný harmonogram výberu bol nasledovný. Od 1. januára 2012 mala prebehnúť reforma daňovej správy a optimalizácia colnej správy. V roku 2013 malo prebiehať vytvorenie finančnej správy, pričom zjednotenie výberu daní, ciel a odvodov malo prebehnúť až v roku 2014. Dnes sme termíny implementácie programu UNITAS skrátili nasledovne: Od 1. januára 2012 prebehne reforma daňovo-odvodového systému, daňových úradov a vytvorí sa Finančné riaditeľstvo a Finančná správa Slovenskej republiky. Počas roka 2013 prebehne zlúčenie daňových a colných úradov do finančného úradu a vytvorí sa systém jednotného výberu daní a odvodov.
Máte pravdu v tom, že v Banskej Bystrici sú kvalifikovaní ľudia a Banská Bystrica potrebuje silné zázemie, aj čo sa týka štátnej správy. Zvážiac všetky argumenty, diskusiu, ktorá prebiehala k tejto téme, by som vás chcela informovať, že v Banskej Bystrici po diskusiách aj námetoch priamo z Banskej Bystrice, vašich námetoch, bude vytvorené Kompetenčné centrum finančných operácií Finančného riaditeľstva. Teda celá logistika fungovania finančných nových úradov. Chcem podčiarknuť, že my nehovoríme o sťahovaní Daňového riaditeľstva, prosím, do Bratislavy, ale o vytvorení nových finančných úradov, nových inštitúcií.
V Banskej Bystrici Kompetenčné centrum bude vykonávať široké spektrum činností, vrátane spravovania profilov daňových subjektov, spracovania daňových priznaní, mesačných prehľadov, súhrnných výkazov, spracovania platieb dane a preddavku na daň, vedenie individuálnych účtov daňových subjektov, spracovania pohľadávok štátu a poskytovania informácií pre verejnosť v oblasti jednotného výberu daní, ciel a odvodov. To bude znamenať nielen zachovanie súčasného počtu zamestnancov daňovej správy v meste Banská Bystrica, ale aj perspektívu ich budúceho nárastu v súvislosti s potrebou komplexného spracovania agendy jednotného výberu daní, ciel a odvodov. Nie je naozaj potrebné hovoriť o ohrození pracovných miest. Naopak, kvalifikovaná sila bude využitá, zachovaná, ale bude mať nové kompetencie a významné kompetencie.
Vážený pán poslanec, o zriadení Kompetenčného centra v Banskej Bystrici pre finančné operácie všetkých finančných riaditeľstiev budete rozhodovať na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a ja verím, že takýto návrh a takéto riešenie podporíte.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnila z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámila zastupovanie. Neprítomný je pán minister vnútra, pán Lipšic, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Poľskej republike. Zastupuje ho pán minister obrany Galko. Dovoľte mi ospravedlniť pána ministra Jurzycu, má pracovné rokovanie, nebola na neho otázka.
Prijmite ospravedlnenie, prosím. Ďakujem pekne.

V tom prípade ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Pokračovanie na budúce. (Potlesk.)