Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení poslanci, poslankyne, vážené excelencie hore na balkóne, vážení prítomní, predovšetkým na úvod mi dovoľte, aby som vám všetkým tlmočila poďakovanie dvoch nových premiérov - nového premiéra Írskej republiky a novozvoleného premiéra Portugalska. Nenesú žiadnu zodpovednosť za hospodárenie svojich predchodcov, naopak, prevzali na svoje plecia zodpovednosť za vyriešenie krízy v svojich krajinách, za konsolidáciu verejných financií a vďaka aj zárukám Slovenskej republiky dnes úspešne, úspešne konsolidujú financie a realizujú reformy.
Pán premiér Portugalska mi povedal ešte jednu dôležitú vetu, spôsobujete mi infarktový stav, nemám šancu bez záruk pokračovať a dokončiť konsolidáciu Portugalska.
Nepočúva sa to príjemne a hlavne je situácia, v ktorej spoluúčasť je z môjho pohľadu úplnou nevyhnutnosťou. Tretieho augusta 2010 vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade Slovenskej republiky programové vyhlásenie a žiadala o vyslovenie dôvery. Ako som vtedy uviedla na tomto mieste, bez vzájomnej dôvery nie je možné riešiť problémy, bojovať proti korupcii, pomáhať ľuďom hľadať si prácu, podporovať podnikanie a občiansku spoločnosť, ani tvoriť lepšie pravidlá. Bez dôvery je nemožné rozvíjať spoločnosť a hľadať prienik pre rôzne názory.
Pred vyše rokom sme neprebrali Slovenskú republiku v situácii, komu budeme koľko prerozdeľovať, ale v situácii, kde budeme šetriť. Programové vyhlásenie vlády sme začali napĺňať v situácii, ktorú poprední ekonómovia už hodnotia ako, citujem, "najväčšiu krízu od čias Veľkej hospodárskej krízy". Prezident Európskej centrálnej banky dnes informoval, že súčasná kríza už dosiahla systémovú úroveň. Znamená to, že ohrozených už nie je iba niekoľko malých krajín, ale celý finančný systém eurozóny, celá naša menová únia, naše euro. Musíme konať a to hneď.
Vývoj svetovej a európskej ekonomiky je už od roku 2009 charakteristický turbulentnými zmenami a krízou. Väčšina rozhodujúcich svetových ekonomík v uplynulých mesiacoch podstúpila najhlbšiu a najintenzívnejšiu ekonomickú recesiu v povojnovom období. Vzhľadom na otvorenosť slovenskej ekonomiky a podiel exportu do krajín Európskej únie má vývoj európskej a nepriamo aj globálnej ekonomiky určujúci vplyv na ekonomickú aktivitu v Slovenskej republike. Vývoj ekonomiky Slovenskej republiky a verejných financií za posledné roky potvrdil predpoklad, že ekonomika a príjmy verejných rozpočtov v Slovenskej republike sú mimoriadne citlivé na priebeh a dopady hospodárskych cyklov v svetovej ekonomike a najmä eurozóny.
Uplynulý rok priniesol náročné momenty a doslova ťažké rokovania a rozhodnutia súvisiace s prekonávaním následkov globálnej hospodárskej krízy, dlhovej krízy v Európskej únii, prijímaním úsporných opatrení a škrtov v štátnych rozpočtoch všetkých krajín snahou o zníženie deficitu verejných financií, ale aj úsilím o zabezpečenie hospodárskeho rastu a udržanie ekonomického rastu.
Európa je dnes v zložitej situácii, keď rast verejných dlhov poznamenáva kredibilitu spoločnej európskej meny a ohrozuje tak nielen členské štáty eurozóny, ale aj samotnú úniu.
Opatrenia, ktoré prijímajú vlády, sú veľmi, veľmi nepopulárne a vo väčšine krajín oveľa drastickejšie ako u nás. Ak vyžadujeme zodpovedné hospodárske a politické riadenie v Európskej únii, sme povinní zodpovedne pristupovať k hospodárskemu a politickému riadeniu u nás doma.
Slovenská republika je plnohodnotnou súčasťou Európskej únie. Je a chce byť stabilným a spoľahlivým partnerom v Európskej únii. Musí takým zostať aj naďalej. Je to naša spoločná zodpovednosť. Nie je možné z členstva v Európskej únii brať iba výhody a práva. Nie je možné, aby každoročne 17 % výdavkov štátneho rozpočtu bolo hradené daňovými poplatníkmi členských krajín Európskej únie. Toto členstvo i partnerstvo nás viaže k spolupatričnosti a k zodpovednosti.
Solidarita bola jedným zo základných stavebných kameňov pri vzniku Európskeho spoločenstva a naďalej zostáva jedným zo základných princípov jeho existencie. V situácii, keď prežívame druhú vlnu krízy, predchádzajúca vláda zažívala prvú vlnu krízy, a prežívame ekonomickú, nastupujúcu ekonomickú recesiu, neexistujú riešenia iba na úrovni jednotlivých krajín. Neexistujú. Solidárnosť a spoluzodpovednosť každej jednej krajiny má byť princípom riešenia existenčných problémov aj ostatných krajín. A naopak, jej odmietnutie môže byť v konečnom dôsledku príčinou spätného dopadu existenčných problémov na iné krajiny, vrátane našej Slovenskej republiky. Ak hovoríme o potrebe regulácie veľkých finančných koncernov, tvrdom dozore a kontrole a je najvyšší čas, tak buďme pri tom, keď sa tieto mechanizmy tvoria. Hovoriť, že je to problém a nás sa to netýka, je jednoducho lož a nezodpovednosť.
Dostala som priame otázky a dám na ne priame odpovede. Nemali sme dlhú vlnu krízy v programovom vyhlásení vlády. Situácia sa radikálne každým týždňom mení. Na zmenenú situáciu sú potrebné rýchle, okamžité reakcie. Bolo by tragédiou, keby členské krajiny eurozóny a Európska únia so založenými rukami mali podpísanú pôvodnú zmluvu a nehľadali nové riešenia, nové pravidlá, nové mechanizmy. Hľadajú sa stále. Denne pokračujú rokovania a už o dva týždne budú na stole ďalšie a ďalšie riešenia. Je pravdou, že staré princípy, na ktorých vznikla eurozóna a Európska únia, známy to takzvaný no bail out, či práva Európskej centrálnej banky vo vzťahu k dlhopisom a pravidlá zakotvené k pakte rastu a stability boli mnohými krajinami porušované. Voči týmto pravidlám vznikla nedôvera. A preto je tu čas na hľadanie a definovanie nových pravidiel, nových pravidiel kontroly, nových pravidiel sankcií. Myslím si, že je v záujme Slovenskej republiky a občanov Slovenskej republiky, aby sme pri tvorbe týchto pravidiel boli prítomní, aby sme ich spolu určovali. A to bez ohľadu na to, kto bude premiérom tejto krajiny a aká bude zložená vláda. V tomto máme určite záujem spoločný.
Takže žiadne porušenie programového vyhlásenia vlády, dámy a páni. Vláda, ktorá nevníma zmenu situácie, si nezaslúži vládnuť. (Potlesk.)
Dnešná situácia nás stavia pred zásadnú otázku: Kam kráča Slovensko, aké hodnoty sú pre nás podstatné? Zodpovednosť, solidarita, spolupráca, spomínaná dôvera, alebo politikárčenie vytĺkanie politického kapitálu za každú cenu, útočenie namiesto hľadania riešení pre občanov Slovenskej republiky? Zodpovednú politiku, vždy som tomu verila, naďalej tomu verím, možno robiť len tak, ak má aj morálny rozmer. Lenže popravde v politike, ktorá stavia iba na pragmatickom kalkule, morálka akosi zavadzia.
Viem, že politika bez moci neexistuje. Často som to počúvala. Rozdiel je však v tom, či politik chce moc vlastniť, alebo moc je pre neho skutočne len nástrojom.
Politika dnes prestáva byť otázkou idey a čoraz viac sa stáva nástrojom moci.
Najjednoduchší spôsob politiky moci je vytváranie nepriateľov, či už skutočných alebo vymyslených, živenie napätia v spoločnosti, alebo politický marketing. Vodcovské schopnosti si dnes niektorí zamieňajú s presadzovaním sily či s diktátom, v ktorom neexistuje diskusia ani kompromis vo verejnom záujme. Výsledkom diskusie by nemali byť víťazi a porazení, pretože diskusia nie je boj. Výsledkom by malo byť poznanie, vzájomné pochopenie a zmúdrenie. Ochota vzájomne sa rešpektovať a spolupracovať a hľadať niekedy aj kompromisy pri napĺňaní spoločných cieľov. Áno, prekážajú mi politické hry a neustále politikárčenie. Prekáža mi, že množstvo dobrých krokov prekryjú rôzne stranícke nedohody, partajné malichernosti. A viem, aká je moja miera zodpovednosti. Plne ju na seba preberám.
Obraciam sa na vás v tejto situácii, aby ste zvážili, čo pomôže našim občanom, čo pomôže zlepšiť dôveryhodnosť Slovenskej republiky. A som presvedčená, že jediný spôsob je podporiť riešenia, ktoré sú nadnárodné a ktoré budú nápomocné aj pre Slovenskú republiku.
Preto som spojila tento dodatok s hlasovaním o dôvere vlády a je na vašom posúdení, ako sa rozhodnete.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
