Videokanál poslanca

Ďakujem. Ja by som najskôr začal tiež tým problémom, ktorý ste, pani poslankyňa, otvorili a na ktorý tiež reagoval predrečník, s tým, že zlučovanie školy je jedna vec, ale je tu, na čo ste aj poukázali, rozdielny prístup. V Dunajskej Strede existuje tiež viacero škôl s vyučovacím jazykom maďarským a zaujímavé, že jedna z týchto škôl má rovnaké, ak nie väčšie ekonomické problémy, ale mestské zastupiteľstvo ju z obecných peňazí dotuje a odmieta rovnakým spôsobom dotovať školu slovenskú. Takže toto je ten princíp, ktorý sa nazýva zlúčenie škôl, ale podstata nie je v zlučovaní, podstata je v rozdielnom prístupe medzi tým, čo je slovenské, a tým subjektom, ktorý má rovnaké problémy, len je to škola s vyučovacím jazykom maďarským.
Ale aby sme sa poučili možno aj od svetovejších demokratov, 3. augusta 1998 v štáte Kalifornia sa uskutočnilo referendum, ktoré zrušilo dvojjazyčné vyučovanie. A tak už nasledujúci školský rok 1999/2000 na verejných školách sa vyučovalo iba v angličtine. Republikánska strana USA varovala pred etnickým separatizmom a vtedajší kandidát na prezidenta Bob Dole povedal, že ak chceme zabezpečiť, aby všetky naše deti mali rovnaké šance v živote, mala by sa pozastaviť alternatívna jazyková výchova a tak ďalej a tak ďalej. Odvtedy je táto úprava už vo väčšine štátov Spojených štátov amerických. Takže tam tiež majú mexickú menšinu, resp. hispánsku, a riešili to takýmto zásadným spôsobom integrácie spoločnosti.

Ďakujem, pán poslanec, že si poukázal aj na synergický efekt sčítania obyvateľstva, ktoré je do značnej miery ovplyvňované kampaňami napriek tomu, že v ústave je veľmi jednoznačne uvedené, že rozhodnutie pre národnosť je individuálnym, slobodným právom a vidíme, že jedna konkrétna strana v spolupráci s okrúhlym stolom Maďarov tu robí masívnu kampaň na presviedčanie nielen Rusínov, ale aj Cigánov, aby sa prihlásili konkrétne pre inú národnosť, než zrejme majú.
Ale ten problém, na ktorý si, pán poslanec, poukázal, vidím aj v tom, že niekto tu má evidentnú snahu o vytvorenie de iure multietnického štátu. Sú rôzne klasifikácie na to, čo je multietnický štát. Nie je to len tá laická formulka, že dvanásť alebo pätnásť percent občanov sa hlási k inej národnosti než k majoritnej.
Podľa medzinárodnoprávnej akceptácie by to mali byť v takomto štáte minimálne tri silné etniká. No a vychádza mi z toho, že maďarská menšina, resp. jej politickí lídri potrebujú vygenerovať ešte dve etniká. Vychádza to na cigánske etnikum a zrejme Rusínov na to, aby federalizovali takýto štát, podobne. Keďže aj Uhorsko bol multietnický štát a v podstate ide o balkanizáciu, pretože aj celý Balkán je vlastne zložený z multietnických národov, no a skončilo sa to, bohužiaľ, Kosovom. Takže dúfajme, že toto nie je ten scenár, ktorý sa naplní aj na Slovensku.

Ďakujem za slovo. Tiež zdieľam váš názor, pán vedúci schôdze, na pani poslankyňu, ktoré je určite šarmantná aj z pohľadu SNS (Smiech v sále.) (Potlesk.) Ale to, čo ma zaujalo, je, že klesá počet príslušníkov menšín ako keby z asimilácie. Lenže pravda štatistická je taká, že klesá aj počet Slovákov, a nielen z asimilácie, ale asi z toho, že sa málo milujeme a jednoducho natalita nepopustí v celej Európe. Ten počet 11 za deň je zaujímavý, ale ja si pamätám aj údaj 3 500 za deň, 3 500 za deň je počet Slovákov v Maďarsku, ktorý klesol od roku 1920 do súčasnosti. A to je oveľa smutnejšie číslo. To už nevyplýva len z toho, že asi sa menej milujeme, to bolo asi preto, že tam bola naozaj tá asimilácia.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, odvolávali ste sa podobne ako predkladateľ na medzinárodné dokumenty, ale podľa mojich vedomostí nič sa nemení na povinnosti vyváženosti, tak ako to je aj definované v preambule charty a ako to máme napr. v čl. 34 našej ústavy, že výkon práv príslušníkov národnostných menšín sa nesmie diať na úkor majoritného obyvateľstva, resp. nemá to znamenať stratu povinnosti učiť sa alebo používať či osvojiť si štátny jazyk. A ja vám aj odpoviem, keďže ste položili otázku, prečo s tým v Európe nikde nie je problém okrem Slovenska. No predovšetkým preto, lebo Taliani nevzniesli požiadavky na Južné Tirolsko. Ja som to zatiaľ nepočul, aj keď Liga severu možno sem-tam podobne ako Jobbik s tým občas príde. Ale rovnako tak Švédsko nesníva o tom, že by opäť pohltilo Fínsko, ani Nemci nepožadujú od Francúzska Alsasko. Jedine, kde problém je, je, že Budapešť neustále spochybňuje trianonské usporiadanie. A toto je závažný problém. A v medzinárodnom hľadisku jediný problém, myslím, ktorý je, tak je v Baskicku v Španielsku, a to z toho istého dôvodu. A tam to trošku rieši ETA inými prostriedkami, bohužiaľ. Takže, ako vidíte, sú príklady, ktoré sa vymykajú z tohto rámca, ale podmienkou je, že nikto nesníva o nejakom veľkom Albánsku, Rumunsku, Taliansku alebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Priznám sa, že tiež som celkom dobre nerozumel tej konštrukcii vystúpenia, okrem tej podpory návrhu, ktorý predloží pán poslanec Matovič, ale, pán poslanec Abrhan, keby možno sme rovnako ústretovo chceli pristupovať k iným menšinám, možnože by to občania ocenili podstatne viac. Mám napr. na mysli skupinu invalidov. Ak nejakému invalidovi chýba čo len jeden percentuálny bod, jednoducho nedostane podporu, na ktorú má nárok. Ak nejakému dôchodcovi chýba čo len jeden deň či dva alebo tri dni na výpočet dôchodku, jednoducho ho nedostane. A tak je to aj so sociálnymi podporami. A my tu plačeme na nejakom nesprávnom hrobe nad nejakým kvórom menšiny, ktorá podľa medzinárodných štandardov má nadštandardné postavenie a je definovaná ako politicky vyspelá menšina, ktorá nie je vôbec odkázaná na takýto systém podpory a ústretovosti. Tak od kresťanských demokratov by som skôr očakával sociálnu empatiu, a nie etnickú empatiu. Potom by sme si možno porozumeli. Ale skúsme skôr zvýhodňovať sociálne menšiny, a nie etnické menšiny, ktoré tak či tak majú zastúpenie v samospráve, v ekonomike, v akejkoľvek oblasti, v školstve, vlastnú kultúru, divadlá, jednoducho médiá. Ja ešte neviem o oblasti, naozaj kde by nemali komfort, a my sa tu handrkujeme o tom, či to má byť 18, 15 alebo 20 %. Veď to je smiešne. Veď tým ľuďom, čo sa na nás pozerajú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

... narážali na tzv. občiansku spoločnosť. A, bohužiaľ, tento zákon je šitý etnickou ihlou. To nemôžete poprieť. A robí dosť veľký šev medzi občianskou spoločnosťou založenou na rovnosti práv a povinností a čisto etnicky sa vydeľujúcou spoločnosťou, čo sleduje aj tento zákon. A preto to my odmietame.
Spomínali ste viac právach, práva, práva, práva, ale kde sú, prosím vás, povinnosti? Aj v rámci vyváženosti akéhosi modelu aj vzájomnej dôvery aj možno z hľadiska legislatívy je táto zásada vyváženosti medzi právami a povinnosťami základným predpokladom, ale tento návrh zákona hovorí len o právach, a nie o povinnostiach.
Prečo v podstate tu existuje akási doktrína nelojality? Alebo kde je ten vklad príslušníka menšiny v rámci lojálnosti k svojmu domovskému štátu? Prečo v roku 1997 musel súčasný podpredseda parlamentu Béla Bugár sa ako prvý podpísať v Crans-Montane pod Deklaráciu o lojálnosti menšinových spoločenstiev žijúcich na Slovensku? Prečo si nekladiete tieto otázky? Možnože by sme dospeli potom k inému pohľadu, k tomu pohľadu vyváženosti aj v oblasti práv a lojalít.

Pán poslanec, práveže ste hovorili o povahe štátu, tak predpokladám, že ste... (Ruch v sále.)

Ďakujem. Ja sa pokúsim rozšíriť okruh asociácií na pána Ježiša Krista, ktorý je určite pre väčšinu z nás vzorom. Takže začal by som tým, pán poslanec, kto si bez viny, nech prvý hodí kameňom. Myslím, že nie je tu dôvod, aby podpredseda vlády hádzal takéto legislatívne kamene. Takisto by som vám odporučil, nechoďte širokou cestou neustálych požiadaviek, ale skúste sa vybrať úzkou cestou skromnosti. Tiež by som si spomenul na prirovnanie o bláznivých dievkach, ktoré v nevhodnom čase odbiehali po olej. Tiež by som si možno spomenul na prirovnanie o nehádzaní perál rovnako tým, ktorí si to nezaslúžia a možno aj v nevhodnom čase. A keďže po ovocí poznať strom, nemyslím si, že je správne sadiť autonomistický sad len s maďarskými marhuľami.

Ďakujem. Mňa zaujalo na vystúpení pána poslanca upozornenie na stupňovanie nárokov, neopodstatnených nárokov, menšín. Ja by som uviedol niekoľko príkladov na osvieženie pamäti. Školy začínali činnosť ako dvojjazyčné, často sídlili aj v jednej budove. Teraz aká je situácia? Tá s vyučovacím jazykom slovenským už v tej budove nie je. Je vytlačená a funguje tam už len škola s vyučovacím jazykom maďarským. Pokiaľ tu ide o vysvedčenia? Detto, teraz prichádza navyše tzv. Okrúhly stôl Maďarov so žiadosťou na podpredsedu vlády, ktorý nemá rád veľmi Slovákov, aby sa na vysvedčeniach uvádzali v maďarčine názov školy, pečiatka a ďalšie údaje. Spomeniem si na ďalší príklad, tabuľový zákon. Najskôr to bolo na začiatku, na konci obce dvojjazyčné označenie. Teraz majú sa označiť tak v podstate všetky nadpisy, ktoré sú pri uliciach, na ulici, na budovách, športoviskách, obchodoch, zastávky hromadnej dopravy, autobusové, železničné stanice, no jednoducho všetko. Čiže takto vyzerá stupňovanie nárokov. A preto sa legitímne poslanci za SNS pýtajú, prečo je to potrebné. No preto, aby si niekto vykolíkoval to územie, aby sa tu on cítil naozaj ako doma a aby potom majorite povedal, že veď my sme tu doma, vy ste tu cudzí, zbaľte si tie „pytlíky“ a choďte niekde na sever, ako to povedal v roku 1990 istý primátor pomerne veľkého mesta na juhu Slovenska. A preto my hovoríme teda nie, všetka ústretovosť má svoje mantinely.

Ďakujem. Najskôr skonštatujem, že mi je ľúto, že väčšina oponentov sa nevenovala obhajobe neobhájiteľných zmien tohto zákona, ale vypichla niektoré čiastkové momenty, na ktoré by som rád reagoval.
Na priamu otázku, čo chce SNS, priamo odpoviem.
Menšiny, nech sa páči, doma, v škole, na kultúrnych podujatiach. Prídete na samosprávu, nech sa páči, predložte si to vo svojom jazyku, ale v úradnom ústnom styku, na Slovensku po slovensky. Myslím, že je to zrozumiteľné, myslím, že je to demokratické.
Pána podpredsedu vlády hodnotím podľa toho, aké ovocie jeho strom z jeho funkcie prináša. A to ovocie v podobe tohto zákona je kyslé a aj dokonca červivé.
Hypochonder, pán kolega Nagy, sa predovšetkým sťažuje. Musím preto odmietnuť tvoju snahu zaradiť ma medzi hypochondrov, pretože ja sa nesťažujem. Ja som so štátnym jazykom spokojný, ja dokonca doprajem aj menšinám ich komfort, ja som spokojný vo svojej vlasti. To len hypochonder stále sa sťažuje, tu ho bolí, tu ho pichá, toto by chcel, takú opateru potrebuje. Takže zrejme sme sa nepochopili vo výrazových prostriedkoch, resp. bolo by dobré, keby si ty pochopil, čo som ja chcel povedať.
V podstate myslím, že som odpovedal na všetko. Otázne je, či vôbec na takéto choré zmeny existuje nejaký liek, okrem toho, že tento zákon treba odmietnuť ako celok. A keďže viem, že to už urobili predrečníci, preto som v mene SNS nedával pozmeňujúci návrh podľa § 73 ods. 3, za ktorý ale budeme, samozrejme, hlasovať. Ďakujem.