Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení kolegovia aj vážení hostia, rokujeme, rokujeme opäť z donútenia, ako reakcia na niečo, čo opäť vzniklo a prišlo z Budapešti a čo opäť kradmou rukou, akoby povedal básnik, siaha na slovenskú slobodu, pretože Základný zákon Maďarska má jednoznačne exteritoriálne účinky. Ale prečo sa vôbec nad tým pozastavujeme ešte, keď rovnaké exteritoriálne účinky, ktoré nám všetkým prekážajú, mal aj zákon o dvojakom občianstve a krajanský zákon a ďalšie iné, či už legislatívne alebo cezhraničné, inštitucionálne a iné formy zasahovania nášho južného suseda do suverénnych záležitostí Slovenskej republiky? Prečo musíme vždy hasiť oheň až ako poslední? A dokonca už sme došli v našej zvrátenosti až tak ďaleko, že ten oheň už ani nevieme hasiť. My jednoducho zoberieme na vedomie, že ono to horí. Horí to, a čo?! No tak to bude horieť aj na južnom Slovensku, bude to horieť aj v Srbsku, bude to horieť aj vo Vojvodine, v Sedmohradsku a na Ukrajine. A my, že no a čo, veď horí!! Podpálil to Orbán v Budapešti. No a čo? Asi takýto je, vážení priatelia, postoj, ktorý odráža návrh vyhlásenia zo zahraničného výboru. Paralelne, samozrejme, rokujeme aj o návrhu, ktorí podali poslanci za Slovenskú národnú stranu, ktorí sa už nemohli dívať na to, čo si, a nielen Orbán, dovoľuje. Pretože, povedzme si pravdu, to nie je nejaký akútny stav, kde sa vzal, tu sa vzal, zrazu si Orbán niečo zmyslel. Tieto tendencie a politiky o tom, že niekto je premiérom pätnástich miliónov Maďarov, tie začal už prvý premiér Maďarskej republiky Antal. Exprezident Gönce tiež vyhlásil, že on je prezidentom pätnástich miliónov Maďarov, a potom to zopakovali všetci. A my sme to brali, že však to sú také slovné hračky, hej. Že smejeme sa im, kde by narátali oni pätnástich miliónov Maďarov. Ale dnes tu rokujeme o ich najvyššom základnom zákone, ktorý to expressis verbis legislatívne uzákoňuje. Áno, je to tam. Je tam veľmi jednoznačne povedané, že ide aj o podporu a pre zahraničné autonómie a takisto, že sa preberá zodpovednosť, čo je ďalší neštandardný prvok, tak ako boli neštandardné aj všetky predchádzajúce.
Najskôr sa vyjadrím, ak dovolíte, k tomu vyhláseniu, o ktorom rokujeme ako o údajne prvom, teda, aj keď je to podľa mňa paralelné, teda o návrhu zo zahraničného výboru. Mne to pripomína, tá diskusia, aj to odôvodnenie zo včerajška, že máme tu dvoch susedov. Má jeden pozemok, druhý má pozemok a my tvrdíme v tomto vyhlásení, že medzi pozemkami je plot. A to, čo je za plotom, to je ich, a to, čo je pred plotom, to je naše. A nemáme sa vzájomne starať. Ale čo sa deje? Ráno sa slovenský gazda zobudí a zistí, že v noci mu niekto obral jeho hrušky v záhrade. Takáto je totiž realita Základného zákona Maďarska. Čo urobí každý normálny sedliak, záhradkár alebo občan? No bude si brániť to svoje, tú svoju záhradku, ktorú pestuje. Ale my? My to berieme na vedomie. Oni nám môžu chodiť na hrušky, budú nám ich brať a povieme: A veď nevadí, zoberte si, keď potrebujete. To je naozaj smiešne. Ale smiešne by to bolo, keby, keby situácia nebola vážna.
Ak dovolíte, budem hovoriť k meritu veci, teda k analýze základného zákona, ku ktorému máme prijať vyhlásenie, pretože prijal ho partnerský zákonodarný zbor Maďarskej republiky a jeho účinnosť, našťastie, nadobudne až 1. 1. v roku 2012, takže je tu priestor na jeho zmenu, k čomu okrem iného vyzýva aj obsah návrhu, ktorý podali poslanci Slovenskej národnej strany. Pretože ako inak chceme niečo zmeniť? Ak toto nemá byť len deklaratívne, ak to nemá byť len nejaký taký náš morálny výkrik spravodlivého rozhorčenia, ak chceme dosiahnuť aj nejaký efekt, no tak môžeme sa obrátiť jedine na tých, kto tento chorý dokument prijali a požiadať ich, tak ako to my navrhujeme, aby z vlastnej iniciatívy upravili tie časti legislatívy, ktoré sa dotýkajú suverenity a zvrchovanosti okolitých štátov. Čo je na tom zlé, čo je na tom nesusedské alebo nepriateľské? My jednoducho len povieme, vážení, ak vy si myslíte vo vašom domovom poriadku, že môžte chodiť na naše slovenské hrušky, tak teda nie, opravte si to tam láskavo, dobre? Lebo inak dostanete potom už po rukách. Toto je zjednodušene to, čo by urobil každý normálny a možno aj obyčajný človek. Samozrejme, že máme právo ako parlament požiadať aj vládu, keďže, bohužiaľ, oceňujem včerajšie vystúpenie pána ministra zahraničných vecí, ale to asi bola prvá informácia, ktorú poslanci opozície v tejto sále dostali k tak závažnej problematike, ako sú slovensko-maďarské vzťahy. Tiež to chceme riešiť kabinetne alebo len cez zahraničný výbor? Nemáme právo všetci vedieť a diskutovať k problematike? Preto chceme požiadať vládu Slovenskej republiky, keďže bola tu nedávno návšteva pána Marthonyiho a vieme, ako to skončilo, citujem jeho slová, "my návrh nepovažujeme za správne východisko v rokovaní", vyhlásil János Márthonyi. To je na margo návrhu medzištátnej dohody, kde sme opäť sa snažili hasiť problém, ktorý opäť podpálil niekto v budapeštianskom parlamente, a to je návrh na teda zákon, platný, o dvojakom občianstve. Takže vidíme, že pštrosia politika strkania hlavy do piesku a stále ťahanie za kratší koniec, keď maďarský vlak sa rúti stále rýchlejšie a rýchlejšie, je určite nesprávna. Jednoducho zamieňať si diplomaciu s mlčaním, je naozaj niečo, čo hrozí až rizikom ujmy na zdraví, ale najmä na suverenite a štátnosti.
A to ako poslanci zástupcovia ľudu, ktorému patrí na Slovensku moc, na to by sme mali určite reagovať, lebo je to naša povinnosť. A povinnosť poslancov je kontrolovať vládu a žiadať od vlády, aby nám povedala tu, tým, ktorí reprezentujeme občanov, ako to vlastne je aj s dodržiavaním základnej medzištátnej zmluvy. Pretože ona v podstate, áno, dozvedeli sme sa, že konečne bolo obnovených dvanásť komisií. No, a čo doteraz robili? No nič nerobili. Keď budem prejednávať túto zmluvu, tak vám poviem, aká je, poviem vám, aká je analýza, v koľkých článkoch a kde všade sa nedodržiava. Preto sme chceli požiadať a žiadame vládu, aby predložila do Národnej rady takúto správu a zároveň aby vláda sa oprela o parlament a mohla požiadať medzinárodné spoločenstvo o pomoc. Veď v Maďarsku prijali tlačový zákon a v Európskom parlamente bola niekoľkodňová diskusia len o tomto zákone. Veď to je úplne legitimné, úplne normálne. Prečo by sme my sa mali snažiť len o bilaterálne rokovania, ktoré zlyhávajú? A pani premiérka sa vyjadruje, citujem: "Bolo by prínosné, keby nový maďarský volebný zákon rešpektoval medzinárodné štandardy." Počujete to, bolo by prínosné, keby... Keby bolo keby, možno by boli Maďari v nebi, ešte by sme mohli dodať, nie?!
Však to, kde je nejaká suverenita, kde je nejaké ohradenie sa odtiaľto - potiaľto, toto sú naše hranice, toto sú naši občania a toto si vyriešte doma.
No a teraz poďme k tomu najvyššiemu zákonu, od ktorého sa budú odvíjať aj ďalšie normy. Ako je napr. už toľko tu citovaný volebný zákon, ktorý umožní zahraničným Maďarom voliť. Zatiaľ nevieme, či sa odvážia len na pasívne, alebo aj aktívne volebné právo, to ešte uvidíme. A možno, že si počkajú. Slováci sú ticho, povedia si, poďme, husári, dajme si tam obidve práva, hej? Veď oni tichúčko, oni akceptovali, zobrali na vedomie našu ústavu. Tak, poďme ďalej, povzbudili nás, hej. Takto to asi prečítajú v Budapešti, ak by prešiel ten návrh v nezmenenej podobe. Ale poďme sa pozrieť na tzv. základný zákon Maďarska. Predovšetkým by sme mali posúdiť dopady uvedenej právnej normy na Slovenskú republiku, pretože tieto dopady sú tu. A Základný zákon Maďarska vychádza z prezumpcie právnej kontinuity Maďarska, to znamená aj s tzv. historickým Uhorskom vrátane platnosti takzvanej historickej ústavy. Čo je historická ústava? To je ústava, presne, ako to bolo povedané, niekto to spochybňoval, v roku 1920 prijatá pri nástupe Horthyho režimu. To je tzv. historická ústava, ktorá sa odvolávala aj na práve skončené veľké Maďarsko a šéfoval tomu admirál Horthy, údajne od Karpát až po Jadran, a maximálne mal nejakú plachetnicu na Balatone. Pretože neviem, že či by Maďarsko po roku 1920 bolo prímorským štátom, je rovnako suchozemským štátom, akým je suchozemská aj Slovenská republika.
Takže nezľahčujme, prosím, tie paralely a tie asociácie, ale aj jazyk medzinárodného práva, s ktorým sa Maďari zahrávajú. Odráža sa to teda nielen v texte a nielen v niečom, čo pripomína preambulu, klasickú. Podľa nich je to tzv. národné vyznanie viery, ale v konkrétnych ustanoveniach, dámy a páni, tejto právnej normy, ktorej slovenský preklad práve držím v ruke a ktorý ste mali si možnosť možno aj vy preštudovať, samotné národné vyznanie je totiž v článku R odseku 3 tohto zákona určené ako interpretačné pravidlo základného zákona. Právnici vedia, čo to znamená. Čiže nie je to osamotené nejaké zvolanie do histórie, nie je to, nepripomína to vôbec ani našu preambulu a odkaz na cyrilo-metodské tradície. Toto je prepojené na riadny text základného zákona v časti R odstavec 3, kde sa hovorí, že základný zákon, citujem, "má byť vykladaný v súlade s jeho účelom ako aj národným vyznaním viery a výdobytkami historickej ústavy", teda tej historickej ústavy z roku 1920. Ale to nie je všetko. V národnom vyznaní tohto základného zákona sú upravené tri interpretačné pravidlá, ktoré výrazným spôsobom zasahujú do medzinárodného právneho postavenia Slovenskej republiky. Týmito interpretačnými pravidlami sú tzv. "historické vety", ktorých medzinárodno-právny význam Slovenská republika už podľa súdiac prijatého vyhlásenia ministerstvom zahraničných vecí zjavne podcenila. A zdá sa, že v tom podceňovaní ideme ďalej. A mali by sme to ako poslanci odmietnuť, ak naša diplomacia sa chce tváriť diplomaticky. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
