Videokanál poslanca

Áno, na margo tej otázky konzistentnosti. Myslím si, že som ju dostatočne vysvetlil. Ešte pred voľbami, a to sme boli vládna strana, sme dávali príslušné billboardy, to je na margo pána poslanca Fořta, odvtedy, samozrejme, situácia na finančných trhoch sa mení viac ako premenlivé počasie. Takže je prirodzené, že v niektorých oblastiach musíte korigovať aj svoje predstavy.
Pokiaľ zistíte, že niekto nie je schopný naozaj splácať svoj dlh, tak je rozumnejšie podľa môjho názoru, a to reagujem aj na vás pán Matej, myslím si, že na toto netreba nijakú ekonomickú univerzitu, aby každý normálny človek, ktorý má akú takú znalosť aj priemerného občana z ekonomiky, pochopil, že nalievanie do deravého vedra, to robia naozaj len buď rojkovia, alebo hlupáci. Takže neviem, v akom štádiu je momentálne európsky byrokratizmus, či je medzi tým rojkovstvom alebo tým bláznovstvom, alebo či najskôr treba, aby tie banky dostali tie svoje peniaze ešte druhýkrát, pričom potom už ony spôsobia neriadený bankrot celej eurozóny.
No a na margo tej polemiky, že kto je vlastenecký a kto je internacionálny. Tak to je zrejmé a úplne jasné, že kto podporuje Európsku úniu a musí byť členom nejakých internacionál, tak uprednostňuje cudzie košele.
A chcel by som vás poprosiť, aby ste si odpustili, pán Matej, takéto poznámky o špinavej košeli, tá naša košeľa na rozdiel od vás má už 140 rokov a bude tu ešte ďalších 140 rokov.

Ja nerozprávam s ním, ja rozprávam plénu. Aha, aj vy ste z SDKÚ, pardon. Ale to sa týka napr. aj kolegov KDH, to hovorím, aby som nebol jednostranný, a ďalších, napr. aj tu, môžem povedať, opozičného SMER-u. Naozaj tie stranícke okuliare by sme si už konečne mohli dať pri takto závažných témach dole. Zbytočne sa tu prekrikujeme, naťahujeme, či je niekto modrejší, zelenší, červenší, hnedší a neviem ešte aký. Urobme nejakého spoločného menovateľa. Pozrime sa, či Slovensko a slovenskí občania budú mať na to, aby prispievali tak ako Nemci, nemeckí občania, alebo nebudú mať na to.
Môžete si prečítať správu z dneška dokonca: „Slovensko je v stredoeurópskom regióne najdrahšou krajinou.“ Áno, za to, čo kúpite na Slovensku, za čo zaplatíte 100 eur, za to Poliaci zaplatia o 12 eur menej. A to ideme niekde na sever. Môžeme ísť aj dole do Maďarska. Tam je to tiež lacnejšie. A nehovoríme ešte o Nemecku a iných krajinách. Máme my na to, aby sme sa rovnakým mechanizmom spolupodieľali na financovaní cudzej dlhovej služby? Nemalo by nás trápiť, že máme takéto smutné regionálne prvenstvo, že aký máme spotrebný kôš, že máme najväčšiu DPH na potraviny zo všetkých štátov Európskej únie? Pozrite si, koľko ju majú Gréci na potravinách. Pozrime sa napr. na Holandsko alebo Veľkú Britániu. Majú ju 5 alebo 6 %.
Takže Slovenská národná strana jednoducho nemôže súhlasiť s tým. Nech mi prepáčia sa výraz. Ale naozaj v porovnaní s ostatnými sme chudobný štát a chudobní občania, sme prispievali na zisky druhých, na špekulatívne obchody a ďalšie zvyšovanie hodnoty gréckych dlhopisov na úrovni nášho niekdajšieho B. M. G. INVEST.
Preto poslanci Slovenskej národnej strany sa podpísali pod zaradenie tohto bodu, budeme hlasovať za tých päť bodov, podľa zákona č. 397/2004 Z. z., aj preto, že sme poslanci, aj preto, že sme opoziční poslanca a máme za to a je úplne prirodzené, že nastavujeme vláde isté mantinely. A sme presvedčení, že je to na prospech Slovenska, na konsolidáciu aj slovenského verejného dlhu, už len v kontexte tých 8 – 9 % inflácie, o ktorých som hovoril ja, ale o ktorých, bohužiaľ, mlčali druhí.
Takže ja vás chcem poprosiť, aj keď je nás tu tak, bohužiaľ, smutne málo, aby sme porozmýšľali ešte do stredy nad zmenou postojov, uvidíme, keď sa pán minister z toho Bruselu vráti, aký bude ďalší vývoj, a pozorne sledovali situáciu aj v Grécku, kde, žiaľbohu, nie je spoločenská podpora zmien, ktoré možno chce urobiť vláda.
Ale čo je podstatné v tomto návrhu, na čo aj ja upriamujem vašu pozornosť. Je to predposledný bod, kde očakávame aj záväzok relevantných opozičných gréckych politických síl, ktoré, prirodzene, majú iný a odlišný názor, povedzme, ako sčasti spolupracujúca grécka vláda, pretože naozaj je zbytočné nalievať peniaze tam, kde nie je celonárodný konsenzus, pokiaľ si tam neuvedomia, že musia si trošku vysúkať rukávy, trošku si utiahnuť ten opasok tak ako ostatné štáty a spoločne a čím skôr prispieť ku konsolidácii gréckej ekonomiky. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pán predsedajúci, za slovo. Na úvod musím vyjadriť, dámy a páni, isté osobné sklamanie z formy diskusie, ktorá tu pripomína trh, keď jedna strana vykrikuje, že jej paradajky sú červenšie a lacnejšie ako tie paradajky druhé. Evidentne sa prejavuje naša zlá slovenská vlastnosť, že opäť sa Slováci hádajú kvôli niekomu tretiemu. Už sme si zvykli, že sa tu hádame kvôli Maďarom a oni z toho ťažia. Nuž nie je to nič nové. Dneska sa tu hádame kvôli Grékom, ktorí zas z toho budú ťažiť, hlavná vec je, že sa pohádame, hlavná vec je, že meritum a podstata nám bude niekde utekať. No a najnovšie to vidíme, že prebiehajú tu dokonca aj akési stranícke preteky medzi členmi vládnej koalície, čo je už naozaj smutné.
Slovenská národná strana, resp. jej poslanci sa podpísali pod túto iniciatívu z veľmi jednoduchého dôvodu. Už pred voľbami v roku 2006 sme mali billboardovú kampaň, či budeme a je správne dávať pôžičku Grékom. To už je rok a pol. Takže my nemeníme názory. Rovnako v tomto parlamente v auguste minulého roka sme nehlasovali za pôžičku Grécku. Opäť, ak sa niekto pýta, prečo sme za ňu nehlasovali, odpoveď je, že ôbec sme nezohľadňovali, či to iniciuje opozičná strana alebo vládna strana. Jednoducho pre nás je vždy kľúčové to, čo sa rieši, a nie to, kto to, čo sa rieši iniciuje. A myslím, že toto by v tomto parlamente malo byť pri akomkoľvek inom bode to najpodstatnejšie. Slovenská národná strana je teda vždy za slovenskú košeľu, ktorá je bližšia. Nebojím sa to povedať aj zopakovať viackrát. Sme za slovenskú košeľu, ktorá je bližšia. Hádali ste sa tu o nejakých kabátoch, o tom, kto prezlieka kabáty, no našťastie v tejto téme my kabát neprezliekame. Takže preto podporujeme stanovisko Národnej rady v tých piatich bodoch podľa legitímneho a oprávneného zákona č. 397/2004 Z. z.
Neviem, čo je na tom zlé, ak tu máme takýto zákon, ktorý nám, poslancom parlamentu, kontrolnej inštitúcii má vytvoriť priestor na určenie mantinelov pre vládu, ktorá zjavne, keďže sa stretáva častejšie asi v Bruseli, asi so svojimi kolegami, tak je viac ovplyvniteľná ako my, a to možno aj v neprospech slovenských občanov. Asi tých by sme sa mali rovnako zastať, lebo pripadá mi naozaj trošku morbídne, prepáčte, ak tu počúvam plačlivé reči o chudákoch Grékoch.
A porovnajme si len spotrebné koše Grékov a Slovákov. Pozrime sa, aké je zaťaženie domácností, aké sú platy, to všetko tu bolo, a aké je zaťaženie Slovenskej republiky. Veď my najskôr musíme riešiť otázku, akým spôsobom dokážeme splatiť slovenské dlhy, na prvom mieste. A keď budeme mať prioritu, že budeme splácať cudzie dlhy, no tak potom aj tie naše dlhy sa budú predlžovať. Zaťaženosť Slovenskej republiky sa bude skôr približovať ku Grécku. Veď z tých 39 % zaťaženosti HDP ku koncu roka 2010 dnes podľa analytikov na konci tohto roku jej bude mať Slovensko už 47 %. Chceme si otvoriť cestičku tam, kde Gréci? Asi je správne uvažovať, aby sme sa nedostali na tú istú cestu, a povedať, no, bohužiaľ, z tých troch grošov, ktoré momentálne chudobní Slováci majú, si my musíme najskôr ten jeden groš nechať pre našu dlhovú službu.
Veľmi ma aj prekvapilo, ale aj osobne rozhorčilo, čo povedal kolega Čaplovič napr. na adresu pána Stracheho, ktorý je na čele rakúskych slobodných čiže FPÖ, označoval ho za nejakého populistu. Myslím si, že s pánom Strachem sa Slovenská národná strana zhodne, pretože aj on hovorí, že Rakúšania sú na prvom mieste. My hovoríme, že Slováci na prvom mieste. Nech sa páči, nech si Nemci hovoria, že sú na prvom mieste, a budeme si rozumieť. Pán Strache príde v pondelok podpísať memorandum so Slovenskou národnou stranou. Takže vyprosujem si súd od opozičného kolegu, podobné označovanie o nejakých populistických nacionalistoch. Oni majú, páni, 30 %, vy máte možno 38 %, takže možnože by ste si v iných sférach rozumeli viac. Takže poprosím o istú rovnako stranícku korektnosť, pokiaľ sa jej vy napr. cez ústa Dušana Čaploviča rovnakým spôsobom dovolávate. Takže musel som sa zastať názoru rakúskeho partnera.
Ďalej sa pýtame oprávnene aj v mene našich slovenských spoluobčanov: Máme sanovať rizikové špekulatívne obchody niekoho? Máme sa my, chudobní Slováci, pozbierať na špekulatívne obchody s gréckymi dlhopismi? Aktuálne je to údaj možno spred troch mesiacov. Úročenie 15-percentné? Veď to už je pomaly na úrovni medzinárodného B. M. G. INVEST a ďalších nebankoviek. Veď si teda nalejme čisté víno a povedzme si, či je vôbec únosné za tejto situácie ďalej pokračovať alebo či nie je naozaj lepšie, aby sa vyhlásil štátny bankrot, ktorý je štandardným mechanizmom, ozdravným, očisťujúcim, legitímnym. Na jednej strane my máme zákon a nútime našich občanov, Slovákov, aby išli do osobného bankrotu a tuná roníme krokodílie slzy, že Gréci nemôžu ísť do ich štátneho bankrotu. No, prepáčte, ja chápem, že tu musí byť istá solidarita, že sme vnútri niečoho a niekoho a že máme rovnako isté povinnosti, ale, bohužiaľ, keď sa niekto topí, tak sa chytá slamky. A tu platí, či sa vám to páči alebo nepáči, pud sebazáchovy. Čiže teraz hovoríme aj o pude slovenskej sebazáchovy. Už si konečne strhnime tú našu inferiórnu malosť. Vždy sme sa tu triasli, čo bude, keď nebudeme s týmito, čo bude, keď teraz sa oslabí euro. Veď si prečítajte, čo hovorí finančný špekulant Soros. Jednoducho dáva ešte nejaký krátky čas euru. My tu plačeme nad nejakými gréckymi miliardami, a pritom nemecké a francúzske banky pred dvomi rokmi, v čase krízy, ktorá sa začala v Spojených štátoch, požičali americkým hypotekárnym domom 1,9 bil. eur. Veď to si neviete už ani napísať mnohí dneska, koľko je tam tých núl. Bohužiaľ, svet sa niekde rúti, ale my sme k tomu neprispeli. My, naopak, tým, že takýmto spôsobom otvorene hovoríme v našom parlamente o týchto problémoch, neodsudzujeme Grékov, nehádžeme ich cez palubu tej potápajúcej sa lode, kde Slováci sú paradoxne v podpalubí. Nie, my hovoríme, začnime konečne nielen tu, ale aj v európskom parlamente, ale aj v iných parlamentoch rovnako otvorene hovoriť a kriticky pozrieť sa, aký je stav svetových verejných financií a či tieto modely, ktoré sú tu, sú vôbec udržateľné. A čím skôr to pochopíme, tým lepšie to bude pre nás, pretože to je ako s chorým zubom, môžete chodiť dva mesiace s teplou plienkou na ústach, ale tak či tak skončíte potom s resekciou.
Pozrime sa teda, čo čaká Slovensko v roku 2011. Už v prvých mesiacoch vo forme štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok sme si museli požičať 2,3 mld. eur pre našu vlastnú spotrebu. A v tomto roku si budeme musieť požičať celkovo 8,5 mld. eur. A z tejto sumy 4,6 mld. pôjde len na splatenie záväzkov, ktoré budeme musieť vyplatiť ešte v tomto roku. Takže keby sme mali z čoho dať, dámy a páni, mileradi dáme, nemáme s tým problém.
Ale najskôr si pozrime, v akom stave je naša pokladnička, v akej kondícii sú vôbec naše vlastné možnosti, keď my sami si musíme požičiavať pre samých seba. Takáto je, bohužiaľ, realita. Budem parafrázovať jedného publicistu, ktorý, bohužiaľ, povedal asi správnu vetu, že: „Politici urobia správne rozhodnutia len vtedy, ak vyčerpajú všetky predchádzajúce rozhodnutia.“ Čiže nemôžem súhlasiť s tým, čo hovoril pán minister, že sme tu odkázaní len na zlé alebo ešte horšie rozhodnutia. Nie, my kľudne môžeme preskočiť túto schizofréniu alebo nerozhodnosť a konečne na prvýkrát urobiť aj dobré rozhodnutie, dobré rozhodnutie pre Slovensko, ale aj pre samotných Grékov a pre celú eurozónu.
Ďalšia schizofrénia. Pani premiérka vyhlási: „Grécko je de facto v bankrote.“ Pán minister nás pred chvíľou presviedčal o niečom inom. A dodáva pani premiérka: „Európska únia sa mu snaží pomôcť.“ Dobre. Na druhej strane ale hovoríme, že nebudeme zvyšovať dane. Vláda hovorí, že nebude zvyšovať dane. Už tu prebehli rôzne kalkulácie o 1 %, koľko to spraví. Vážení, ale čo s infláciou? O tom tu nikto nehovorí. Veď táto naša dlhová služba má za následok, že podľa analytikov zo Slovenskej akadémie vied skončíme na konci roka z 8- až 9-percentnou infláciou. Čiže je úplne jedno, aký prevodný mechanizmus spravím, či daňový alebo inflačný, tak či tak tie miliardy, o ktorých hovoril minister financií, nám tam naskočia. Ibaže v tomto prípade to bude platiť skutočne každý z vlastnej peňaženky. Pokiaľ sa týka inflácie, tak bude to platiť každý občan Slovenskej republiky, priamo. Chceme to dopustiť? Ja verím, že nie. Preto ak hovoríme o takom eufemickom názve, ako je euroval, neviem, či nie je správnejšie hovoriť o europriekope, a to dosť hlbokej priekope. A myslím si, že čím ďalej sa budeme nádejať toho, že čím hlbšie tú priekopu vykopeme, tak tým bude bezpečnejšia, tak sme na veľkom omyle, pretože podľa môjho názoru a podľa názoru Slovenskej národnej strany na dne tejto priekopy je trasovisko. A kto doň padne, tak sa bude stále viac a viac zabárať. Preto jediným východiskom je spúšťať dole stále dlhší a dlhší rebrík, aby sa tí, ktorí sú dole, už mohli vyšplhať hore, ale jednoducho tú priekopu zrovnať. Niekto musí zreálniť vrátane Grékov situáciu, aká tam je.
Neviem, či máme legitimitu, aby sme podporovali rôzne špekulatívne nástroje, pretože keď si pozrieme čísla, o ktorých tu už mnohí hovorili, tak vidno, že je potrebné navýšiť ten prvý euroval zo 440 mld. na 779 mld. Pre Slovensko to znamená zvýšenie garancií z pôvodných 4,4 zaokrúhlene mld. na 7,7 mld. čiže skok takmer 3,5 mld. eur. A čo sa stalo z tých 440 mld.? Prečo je to potrebné? No preto, že majú reálnu hodnotu len 255 mld. Proste virtuálne a rôznymi ratingovými hodnoteniami sa nám stratilo 190 mld., Európanom sa vyparilo 190 mld. eur, vážení. To už človek zarobil. A on chce, aby my sme to ešte navýšili o ten jeho zárobok, ktorý tu bol. Ja chápem, že tí, ktorí majú trojáčkový rating, sa snažia, aby aj ostatní prispievali primerane. Ale oni ho možno majú práve preto, že zarobili na Grékoch, že im dávali tie nezodpovedné pôžičky, že im nútili kupovať ponorky a lietadlá. A teraz sa strachujú. My nedávame peniaze Grékom, veď to každý vie, my ich dávame konkrétnym veriteľom. Tie peniaze sa len presunú elektronicky do niektorých bánk v Nemecku, Francúzsku alebo Spojených štátoch amerických. Takáto je realita. Takže nehovorme tu o občanoch Grécka, s ktorými, samozrejme, aj SNS spolucíti, pretože mne osobne je veľmi sympatické, o tom sme tu nehovorili, prečo Grécko bolo tak rozšafné. No bolo to preto, že najskôr po druhej svetovej vojne a potom po vojenskej diktatúre jednoducho museli vládnuce elity presvedčiť, že Grékom sa v Grécku žiť oplatí, pretože tam hrozila masívna migrácia von do sveta a ozaj na tých ostrovoch by nikto nezostal, ani na pevnine. Len, bohužiaľ, nezbadali, že zlaté časy sa skončili, situácia sa stabilizovala a že s týmto rozšafným socializmom gréckeho typu treba skončiť. A teraz ten vlak dobieha už aj do stanice v Bratislave a do iných miest v Európskej únie.
Pozrime sa ešte, dámy a páni, na Slovensko, pretože pokiaľ budete rozhodovať, nemali by ste rozhodovať... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Galbavý, chápem, že si z SDKÚ, že máš ministra financií, ale akosi som tu vycítil, že SNS hovorí, že bližšia je slovenská košeľa, a vy zasa hovoríte, že bližšie je tričko SDKÚ. A to mi celkom nesedí, pretože mali by ste... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem. Výnimočne musím súhlasiť s kolegom Gálom, ktorý poukázal na viaceré nedostatky, resp. prístup, ktorý by sme mohli nazvať ako trvalé trestanie vodičov, a naozaj v niektorých prípadoch neprimerané, keďže vodičské oprávnenie dnes používa možno deväťdesiat percent ľudí, a potrebujú ich aj na výkon svojej pracovnej činnosti.
Samozrejme, že som rovnako za to, aby čo najmenej dochádzalo k administratívnemu riešeniu, ktoré má a môže mať subjektívne prvky, a nevie posúdiť ani závažnosť a mieru, povedzme, priestupkov, aj keď, povedzme, žeby boli navyšované, alebo opakované. Takže to riešenie, ktoré si, pán poslanec, hovoril, že súdy by mali, áno, je to komfortné aj s ústavou. A mám pocit, že pán minister opäť pokračuje v tej snahe obmedzovať základné ľudské práva a slobody až do miery absurdistanu, ako je napr. aj to novodefinované technické riešenie pre vodiča dvoch sekúnd. No mnohé autá, ktoré majú už takzvaný elektronický tempomat Stop and go, tak s tým problém nemajú, pretože auto automaticky zníži rýchlosť a prispôsobí sa rýchlosti predchádzajúcemu vozidlu. Takže aj z tohto vidíme, že úradníci sa zrejme na ministerstve vnútra potrebovali vyšantiť a strašiť, strašiť vodičov namiesto toho, aby samotné ministerstvo vnútra prispelo k reálnej skutočnej bezpečnosti na cestách, po čom volajú, volá aj väčšina vodičov.

Ďakujem za slovo. Áno, pán minister, máte pravdu, že dobré mravy sú súčasťou slovenského právneho poriadku, ale treba si pozrieť, kto je subjektom oprávnenej ochrany a je to predovšetkým ten, kto je slabší. To znamená, buď spotrebiteľ vo vzťahu k predajcovi, alebo napríklad recipient vo vzťahu k súkromnému a predovšetkým zahraničnému vydavateľovi.
V tejto súvislosti ale mi ešte chýba niekoľko odpovedí, ako sa oddelí status jednej a tej istej osoby, ak ide o súkromnú osobu a kedy už ide o verejného funkcionára? - by ma zaujímalo.
Ako sa zvýši vynútiteľnosť práva alebo vymožiteľnosť práva pre občana, ktorá je 3 až 8 rokov? To opäť sme sa nedozvedeli z tohto zákona.
A prečo sa preferuje súkromný vlastník pred verejnosťou, recipientom a jeho legitímnym nárokom dovolať sa pravdy?

Máme tu, máme tu posledný prezidentom vrátený návrh zákona o periodickej tlači, kde pán prezident namietol, namietol jednu nejasnú formuláciu, ktorá sa objavuje pri novom definovaní úpravy, a odvoláva sa na dobré mravy. Musím sa stotožniť s vrátením návrhu od pána prezidenta, aj keď si myslím, že v zákone sa dali nájsť viaceré iné výhrady. Novela zákona totiž zavádza aj nejednoznačný prvok oddeleného posudzovania jednej a tej istej osoby v súkromí a vo verejnej funkcii, čiže princíp rovnosti, ďalej princíp rovnosti medzi recipientom a médiom. Ide, samozrejme, len o malú novelu, avšak argumentovať princípom dobrých mravov v prospech predovšetkým bulvárnych médií je naozaj dosť diskutabilné, najmä ak si uvedomíme, že vymožiteľnosť práva pri už teraz zavedených inštitútoch je 3 až 8 rokov na Slovensku.
Čiže dostali sme sa do kolízie viacerých práv alebo slobôd na jednej strane zo širšieho hľadiska mediálnej slobody verzus sloboda, resp. právo na informácie, ktoré patrí verejnosti, a v tomto prípade platí všeobecná zásada, že tam, kde končí sloboda jedného, tam sa začína sloboda druhého, resp. tá končí tam, kde sa začína sloboda prvého. V tomto som na strane verejnosti. Verejnosť má z ústavy garantované práva na pravdivé, objektívne, vyvážené, nestranné informácie a pri poškodení dobrého mena alebo cti má rovnako právo na nápravu.
Čo sa stalo? Utlmili sme právo na právo verejnosti žiadať nápravu - opäť zdôrazňujem, 3 až 8 rokov je priemerná vynútiteľnosť opravy na Slovensku - a posúvame ju v prospech nie novinárov, žurnalistov alebo redakcií, my ju posúvame v prospech majiteľov, čiže vydavateľov médií, a toto je najväčšia tragédia. Čiže tu ani už nejde o stret dvoch slobôd, povedzme novinárskej slobody a práv verejnosti, ale uprednostnili sme vydavateľov komerčnej aktivity väčšinou zahraničných subjektov. Čiže Slovákom, slovenským občanom dávame náhubok a predovšetkým zahraničným majiteľom, akcionárom, biznismenom otvárame voľné ruky na to, aby slovenská žurnalistika bola ešte menej zodpovednejšia, než je doteraz.
Neakceptujeme, že skutkové tvrdenie vždy sa musí opierať o fakty a nemôže už tak či tak obsahovať úsudok. Čiže my už spochybňujeme aj právo opraviť fakty v prípade, že by to vydavateľ posúdil ako v rozpore s dobrými mravmi. Čiže pôjde o subjektívny názor vydavateľa.
Ja vám len zopakujem známe veci a to sú predovšetkým odporúčania a rezolúcie Rady Európy napríklad o práve na odpoveď č. 74/26 alebo 1003/93 o etike novinárstva, alebo odporúčanie 94/13 k opatreniam na podporu transparentnosti komunikačných médií, alebo rezolúciu č. 2/1994 o žurnalistickej slobode a ľudských právach, alebo R91/1 o opatreniach na podporu mediálneho pluralizmu. Ja som presvedčený, keďže poznám prostredie, že všetky tieto rezolúcie Rady Európy a ministrov Rady Európy boli potlačené. Na Slovensku máme problém s pluralitou názorov, verejnosť nemá prístup k rôznorodosti informačných tokov a týmto opatrením sa, bohužiaľ, ešte zúžia.
Ja som povedal, že, už pánovi ministrovi na výbore, že v prípade, že sa spor dostane na súd, čo je posledná inštancia v právnom štáte, tak existuje tu pri predovšetkým difanujúcich výrokoch súdna prax v prospech médií. Čiže nie je pravda, že by verejný činiteľ bol nejakým spôsobom chráneným živočíchom.
Môžem uviesť nález Ústavného súdu 152/08, ktorý uviedol v jednom spore, podľa môjho osobného názoru ide o bulvárny týždenník, nebudem ho menovať a robiť mu reklamu, ale veľmi čítaný, citujem: "Nutnosť zohľadniť slobodu prejavu neznamená rezignáciu na ochranu osobnosti. Znamená to však, že v niektorých prípadoch musí byť uprednostnená sloboda prejavu, aj keď daný prejav môže mať isté nedostatky z hľadiska klasickej zákonnej ochrany osobnosti. Novinárom je dokonca umožnené používať určitú mieru preháňania a provokácie."
Takže, dámy a páni, tu vidíme judikát Ústavného súdu, ktorý už tak či tak zvýhodňuje mediálne prostredie. Nám by malo ísť, tak ako aj pán prezident namietol, predovšetkým o vyváženosť právnych noriem. A pokiaľ sú tu na jednej strane práva a slobody jednej časti, tak mali by byť rovnako vyvážené práva a slobody aj tej druhej časti. V tomto, zopakujem, som na strane verejnosti, pretože verejnosť je subjektom práva na informácie. Médiá a novinári sú len sprostredkovateľmi.
V prípade, že sprostredkovateľ urobí chybu pri informovaní, dotknutý, recipient alebo verejnosť, má právo opraviť predovšetkým nesprávny údaj čiže fakty. Nehovoríme o úsudkoch, čo je veľmi podstatné.
Takže ja sa stotožňujem s výhradou a s výhradami pána prezidenta aj vzhľadom na to, že je treba posunúť účinnosť, a myslím si, že ponúkol aj isté schodné východisko, ktoré nahrádza ten pojem dobrých mravov, ktoré navrhol predkladateľ. A napriek tomu ale nemôže poslanecký klub SNS podporiť priechodnosť tohto zákona, pretože máme predstavu o naozaj vyváženom zákone, o komplexnom riešení tak, aby boli riešené aj ďalšie inštitúty, ako je napríklad redakčný štatút, aby novinári neboli zneužívaní vo svojich pozíciách, zákaz cenzúry, ochranu novinárskej slobody a ďalšie inštitúty, ktoré sú podľa môjho názoru veľmi podstatné.
Takže túto, túto malú novelu vnímam ako povinné politické cvičenie vládnej koalície, ktorá si to dala do programového vyhlásenia vlády, ale pre mňa ako opozičného poslanca to nie je záväzný dokument, takže ja osobne som rád, že mám slobodu, že nemusím za toto zahlasovať.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, kolegovia a kolegyne, máme tu, myslím, posledný zákon, ktorý... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, stručne zareagujem na prezidentom vrátenú normu, ktorá je podľa Slovenskej národnej strany protiústavná. Poukázali sme na to už aj pri prvom, aj pri druhom čítaní. Táto norma bola absolútne zbytočná. Pán prezident vo viacerých bodoch, a to chcem zdôrazniť, na pätnástich stranách, čo zrejme ešte v tomto parlamente nebolo, na pätnástich stranách veľmi podrobne a dôsledne opisuje, aké sú kolízie s inými zákonmi, s ústavou, ale aj s medzinárodnými dohovormi, pretože ich výklad je zo strany predkladateľov jednostranný.
Preto chcem uviesť, že Slovenská národná strana, a vyzývam aj ostatné strany, ktoré sa tvária alebo rozprávajú, či majú stanovy napísané po slovensky, aby sa zamysleli, a dúfam, že si aspoň prečítali časť výhrad pána prezidenta, a podporili jeho ani nie, ako vidíte, zmeny. Pretože na tomto zákone nie je čo zmeniť. My ho jednoducho musíme en bloc zmiesť zo stola, pretože neústavne vytláča štátny jazyk ako integrujúci komunikačný prostriedok z celého územia Slovenskej republiky, neústavne ho nahrádza iným štátnym, teda úradným jazykom, ktorý je predovšetkým jazykom maďarskej menšiny.
Pán prezident veľmi správne poukazuje aj na kolíziu výkladu s Chartou regionálnych a menšinových jazykov, pretože nielen čl. 34 ods. 3 ústavy hovorí, že výkon práv menšín sa nesmie diať na úkor majoritného obyvateľstva a aj štátneho jazyka, ale rovnako to zdôrazňuje aj Preambula charty.
Ďalej. Charta regionálnych a menšinových jazykov priznáva nejaké práva len dvom kategóriám, a to ohrozeným jazykom alebo vymierajúcim jazykom. Pán prezident poukázal, že tento, že predovšetkým maďarský jazyk nie je vôbec v kategórii ani vymierajúcich, ani ohrozených jazykov. Snáď by sme mohli hovoriť, ako on hovorí, o chorvátskom jazyku alebo o rómskom jazyku alebo cigánčine, alebo ako by sme tento jazyk mohli nazvať.
Tu mám veľmi jasný dôkaz v tejto, v tejto, v tomto grafe, že neubúda príslušníkov menšín. To je porovnanie dvoch sčítaní obyvateľstva. V ´91. roku, čiže pred 20 rokmi, 567-tisíc príslušníkov maďarskej menšiny, v tom poslednom 520-tisíc. Absolútne zanedbateľné posuny. Takisto sa znížil počet aj príslušníkov slovenského národa, pretože počet obyvateľov Slovenskej republiky klesá.
Pokiaľ hovoríme o jazyku, opäť nesedia, nesedia argumenty, ktoré uviedli predkladatelia. Národnosť maďarskej, teda maďarskej národnosti v oblasti jazyka narástla o jedno percento, takže je evidentné, že pán predseda, prepáčte, hlava štátu má pravdu, keď tvrdí, že nemôžme vzťahovať opatrenia charty predovšetkým na jazyk maďarský. A povedzme si otvorene, že tento jazyk, tento zákon je určený predovšetkým pre jednu konkrétnu menšinu, ktorá je silnou v ekonomickej, sociálnej stránke, aj spoločenskej. (Ruch v sále.)
Ale vidím, pán predsedajúci, že "slovenských poslancov", v úvodzovkách, tieto argumenty vôbec nezaujímajú. Oni si tu chatujú, píšu si tu, píšu si tu maily, kolegovia z SDKÚ sa rozprávajú, rovnako medzi KDH a SDKÚ prebieha živá diskusia, takže, vážení občania, toto je výsledok slovenského parlamentu, ako rokuje o dôležitom návrhu zákona, ktorý sa týka 800-tisíc našich spoluobčanov, príslušníkov štátotvorného národa, ktorí žijú na tzv. jazykovo zmiešanom území a ktorého táto vládna koalícia vydala do vazalského postavenia. Pretože ak by prešiel a vládna koalícia by prelomila veto pána prezidenta, čo je posledná brzda pred totálnou maďarizáciou a ústupom slovenčiny, tak potom, Pán Boh zachovaj, tých 800-tisíc Slovákov.
Ja len dúfam, že oni pozorne sledujú, kto ako hlasuje aj v oblasti ochrany jazyka a ich základných práv a slobôd, a potom vám to spočítajú vo voľbách.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Takže zopakujem to. Nezbavíte nás pocitu, že vládna moc sa k nezávislým inštitútom štátu v poslednej dobe správa ako bájny Kronos, ten sa tak obával svojich detí, že ich začal jesť a likvidovať. Tento kronov komplex teda vyčíňa vo vláde, ktorá silovými a vyváženosť moci v štáte likvidačnými inštitútmi popiera aj samostatnosť prokuratúry a aj ústavou priznanú funkčnú autonómiu generálneho prokurátora. To sú zjavné fakty.
V demokratickom štáte je neprípustné, aby si výkonná moc uzurpovala oprávnenia, či už vo vzťahu k súdom, alebo, ako sa teraz realizuje ďalší atak na nezávislú inštitúciu v štáte, keď nenesie ani žiadnu zodpovednosť za činnosť prokuratúry. Vláda a predovšetkým ministerstvo spravodlivosti neberie do úvahy nielen platnú Ústavu Slovenskej republiky, ale ignoruje aj odporúčanie č. 19 Výboru ministrov členských štátov o postavení prokuratúry z roku 2000 v systéme trestného súdnictva, ktoré bolo prijaté výborom rady ministrov 6. októbra 2000, kde v bode 11. je doslovne uvedené, citujem: "Štáty by mali zabezpečiť, aby prokurátori mohli vykonávať svoju funkciu bez neoprávneného zasahovania," zopakujem, bez neoprávneného zasahovania, a pokračuje to ďalej, " a bez vystavenia riziku, že im hrozí aj občianske, trestné alebo iné trestné stíhanie." Návrh vlády teda smeruje k paralyzovaniu činnosti prokuratúry v mnohých oblastiach.
Okrem týchto zásahov do statiky prokuratúry zneprehľadňujete a byrokratizujete systém, pani ministerka. Napríklad zavádzaním už tu toľko namietanej, podľa môjho názoru posudkovej, podľa vás komisie pre vydávanie stanovísk, ktorá má pôsobiť ako akýsi návrhový, politický a možno aj ideologický filter pre generálneho prokurátora. Pani ministerka, mám pocit, že pôsobíte nie ako ústavný činiteľ, ale ako žiarlivý úradník, ktorý žiarli na iného úradníka štátu, ale aj súčasne ako haker, ktorého úlohou je nabúrať prirodzený hierarchický systém prokuratúry, keď ste napr. ubrali aj nadriadeným prokurátorom ich právomoci voči podriadeným. Zhrniem to. Teda nie občianske, nie transparentné, ani iné kvetné dôvody, ale politické motívy, ktoré dokazuje aj sekundárny jav s voľbou generálneho prokurátora. Preto Slovenská národná strana takýto odstrel prokuratúry nepodporí. Nuž, a keďže dneska máme Medzinárodný deň detí, tak ja im osobne želám, aby keď dospejú a stanú sa plnoprávnymi občanmi Slovenskej republiky, tento zákon už nebol platný a aby žili v slobodnom štáte. Ďakujem.

Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážená pani ministerka, dámy a páni, predovšetkým kolegovia, dobrá správa adresovaná pre vás, bude to krátke. Zlá správa pre pani ministerku, bude to, žiaľ, trefné. Prečo som sa rozhodol vystúpiť z klubu SNS k tejto zmene. Pretože máme pocit, že váhy sú na vážkach. Vládna moc sa totiž k nezávislosti... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)