Ďakujem pán predsedajúci, za slovo. Na úvod musím vyjadriť, dámy a páni, isté osobné sklamanie z formy diskusie, ktorá tu pripomína trh, keď jedna strana vykrikuje, že jej paradajky sú červenšie a lacnejšie ako tie paradajky druhé. Evidentne sa prejavuje naša zlá slovenská vlastnosť, že opäť sa Slováci hádajú kvôli niekomu tretiemu. Už sme si zvykli, že sa tu hádame kvôli Maďarom a oni z toho ťažia. Nuž nie je to nič nové. Dneska sa tu hádame kvôli Grékom, ktorí zas z toho budú ťažiť, hlavná vec je, že sa pohádame, hlavná vec je, že meritum a podstata nám bude niekde utekať. No a najnovšie to vidíme, že prebiehajú tu dokonca aj akési stranícke preteky medzi členmi vládnej koalície, čo je už naozaj smutné.
Slovenská národná strana, resp. jej poslanci sa podpísali pod túto iniciatívu z veľmi jednoduchého dôvodu. Už pred voľbami v roku 2006 sme mali billboardovú kampaň, či budeme a je správne dávať pôžičku Grékom. To už je rok a pol. Takže my nemeníme názory. Rovnako v tomto parlamente v auguste minulého roka sme nehlasovali za pôžičku Grécku. Opäť, ak sa niekto pýta, prečo sme za ňu nehlasovali, odpoveď je, že ôbec sme nezohľadňovali, či to iniciuje opozičná strana alebo vládna strana. Jednoducho pre nás je vždy kľúčové to, čo sa rieši, a nie to, kto to, čo sa rieši iniciuje. A myslím, že toto by v tomto parlamente malo byť pri akomkoľvek inom bode to najpodstatnejšie. Slovenská národná strana je teda vždy za slovenskú košeľu, ktorá je bližšia. Nebojím sa to povedať aj zopakovať viackrát. Sme za slovenskú košeľu, ktorá je bližšia. Hádali ste sa tu o nejakých kabátoch, o tom, kto prezlieka kabáty, no našťastie v tejto téme my kabát neprezliekame. Takže preto podporujeme stanovisko Národnej rady v tých piatich bodoch podľa legitímneho a oprávneného zákona č. 397/2004 Z. z.
Neviem, čo je na tom zlé, ak tu máme takýto zákon, ktorý nám, poslancom parlamentu, kontrolnej inštitúcii má vytvoriť priestor na určenie mantinelov pre vládu, ktorá zjavne, keďže sa stretáva častejšie asi v Bruseli, asi so svojimi kolegami, tak je viac ovplyvniteľná ako my, a to možno aj v neprospech slovenských občanov. Asi tých by sme sa mali rovnako zastať, lebo pripadá mi naozaj trošku morbídne, prepáčte, ak tu počúvam plačlivé reči o chudákoch Grékoch.
A porovnajme si len spotrebné koše Grékov a Slovákov. Pozrime sa, aké je zaťaženie domácností, aké sú platy, to všetko tu bolo, a aké je zaťaženie Slovenskej republiky. Veď my najskôr musíme riešiť otázku, akým spôsobom dokážeme splatiť slovenské dlhy, na prvom mieste. A keď budeme mať prioritu, že budeme splácať cudzie dlhy, no tak potom aj tie naše dlhy sa budú predlžovať. Zaťaženosť Slovenskej republiky sa bude skôr približovať ku Grécku. Veď z tých 39 % zaťaženosti HDP ku koncu roka 2010 dnes podľa analytikov na konci tohto roku jej bude mať Slovensko už 47 %. Chceme si otvoriť cestičku tam, kde Gréci? Asi je správne uvažovať, aby sme sa nedostali na tú istú cestu, a povedať, no, bohužiaľ, z tých troch grošov, ktoré momentálne chudobní Slováci majú, si my musíme najskôr ten jeden groš nechať pre našu dlhovú službu.
Veľmi ma aj prekvapilo, ale aj osobne rozhorčilo, čo povedal kolega Čaplovič napr. na adresu pána Stracheho, ktorý je na čele rakúskych slobodných čiže FPÖ, označoval ho za nejakého populistu. Myslím si, že s pánom Strachem sa Slovenská národná strana zhodne, pretože aj on hovorí, že Rakúšania sú na prvom mieste. My hovoríme, že Slováci na prvom mieste. Nech sa páči, nech si Nemci hovoria, že sú na prvom mieste, a budeme si rozumieť. Pán Strache príde v pondelok podpísať memorandum so Slovenskou národnou stranou. Takže vyprosujem si súd od opozičného kolegu, podobné označovanie o nejakých populistických nacionalistoch. Oni majú, páni, 30 %, vy máte možno 38 %, takže možnože by ste si v iných sférach rozumeli viac. Takže poprosím o istú rovnako stranícku korektnosť, pokiaľ sa jej vy napr. cez ústa Dušana Čaploviča rovnakým spôsobom dovolávate. Takže musel som sa zastať názoru rakúskeho partnera.
Ďalej sa pýtame oprávnene aj v mene našich slovenských spoluobčanov: Máme sanovať rizikové špekulatívne obchody niekoho? Máme sa my, chudobní Slováci, pozbierať na špekulatívne obchody s gréckymi dlhopismi? Aktuálne je to údaj možno spred troch mesiacov. Úročenie 15-percentné? Veď to už je pomaly na úrovni medzinárodného B. M. G. INVEST a ďalších nebankoviek. Veď si teda nalejme čisté víno a povedzme si, či je vôbec únosné za tejto situácie ďalej pokračovať alebo či nie je naozaj lepšie, aby sa vyhlásil štátny bankrot, ktorý je štandardným mechanizmom, ozdravným, očisťujúcim, legitímnym. Na jednej strane my máme zákon a nútime našich občanov, Slovákov, aby išli do osobného bankrotu a tuná roníme krokodílie slzy, že Gréci nemôžu ísť do ich štátneho bankrotu. No, prepáčte, ja chápem, že tu musí byť istá solidarita, že sme vnútri niečoho a niekoho a že máme rovnako isté povinnosti, ale, bohužiaľ, keď sa niekto topí, tak sa chytá slamky. A tu platí, či sa vám to páči alebo nepáči, pud sebazáchovy. Čiže teraz hovoríme aj o pude slovenskej sebazáchovy. Už si konečne strhnime tú našu inferiórnu malosť. Vždy sme sa tu triasli, čo bude, keď nebudeme s týmito, čo bude, keď teraz sa oslabí euro. Veď si prečítajte, čo hovorí finančný špekulant Soros. Jednoducho dáva ešte nejaký krátky čas euru. My tu plačeme nad nejakými gréckymi miliardami, a pritom nemecké a francúzske banky pred dvomi rokmi, v čase krízy, ktorá sa začala v Spojených štátoch, požičali americkým hypotekárnym domom 1,9 bil. eur. Veď to si neviete už ani napísať mnohí dneska, koľko je tam tých núl. Bohužiaľ, svet sa niekde rúti, ale my sme k tomu neprispeli. My, naopak, tým, že takýmto spôsobom otvorene hovoríme v našom parlamente o týchto problémoch, neodsudzujeme Grékov, nehádžeme ich cez palubu tej potápajúcej sa lode, kde Slováci sú paradoxne v podpalubí. Nie, my hovoríme, začnime konečne nielen tu, ale aj v európskom parlamente, ale aj v iných parlamentoch rovnako otvorene hovoriť a kriticky pozrieť sa, aký je stav svetových verejných financií a či tieto modely, ktoré sú tu, sú vôbec udržateľné. A čím skôr to pochopíme, tým lepšie to bude pre nás, pretože to je ako s chorým zubom, môžete chodiť dva mesiace s teplou plienkou na ústach, ale tak či tak skončíte potom s resekciou.
Pozrime sa teda, čo čaká Slovensko v roku 2011. Už v prvých mesiacoch vo forme štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok sme si museli požičať 2,3 mld. eur pre našu vlastnú spotrebu. A v tomto roku si budeme musieť požičať celkovo 8,5 mld. eur. A z tejto sumy 4,6 mld. pôjde len na splatenie záväzkov, ktoré budeme musieť vyplatiť ešte v tomto roku. Takže keby sme mali z čoho dať, dámy a páni, mileradi dáme, nemáme s tým problém.
Ale najskôr si pozrime, v akom stave je naša pokladnička, v akej kondícii sú vôbec naše vlastné možnosti, keď my sami si musíme požičiavať pre samých seba. Takáto je, bohužiaľ, realita. Budem parafrázovať jedného publicistu, ktorý, bohužiaľ, povedal asi správnu vetu, že: „Politici urobia správne rozhodnutia len vtedy, ak vyčerpajú všetky predchádzajúce rozhodnutia.“ Čiže nemôžem súhlasiť s tým, čo hovoril pán minister, že sme tu odkázaní len na zlé alebo ešte horšie rozhodnutia. Nie, my kľudne môžeme preskočiť túto schizofréniu alebo nerozhodnosť a konečne na prvýkrát urobiť aj dobré rozhodnutie, dobré rozhodnutie pre Slovensko, ale aj pre samotných Grékov a pre celú eurozónu.
Ďalšia schizofrénia. Pani premiérka vyhlási: „Grécko je de facto v bankrote.“ Pán minister nás pred chvíľou presviedčal o niečom inom. A dodáva pani premiérka: „Európska únia sa mu snaží pomôcť.“ Dobre. Na druhej strane ale hovoríme, že nebudeme zvyšovať dane. Vláda hovorí, že nebude zvyšovať dane. Už tu prebehli rôzne kalkulácie o 1 %, koľko to spraví. Vážení, ale čo s infláciou? O tom tu nikto nehovorí. Veď táto naša dlhová služba má za následok, že podľa analytikov zo Slovenskej akadémie vied skončíme na konci roka z 8- až 9-percentnou infláciou. Čiže je úplne jedno, aký prevodný mechanizmus spravím, či daňový alebo inflačný, tak či tak tie miliardy, o ktorých hovoril minister financií, nám tam naskočia. Ibaže v tomto prípade to bude platiť skutočne každý z vlastnej peňaženky. Pokiaľ sa týka inflácie, tak bude to platiť každý občan Slovenskej republiky, priamo. Chceme to dopustiť? Ja verím, že nie. Preto ak hovoríme o takom eufemickom názve, ako je euroval, neviem, či nie je správnejšie hovoriť o europriekope, a to dosť hlbokej priekope. A myslím si, že čím ďalej sa budeme nádejať toho, že čím hlbšie tú priekopu vykopeme, tak tým bude bezpečnejšia, tak sme na veľkom omyle, pretože podľa môjho názoru a podľa názoru Slovenskej národnej strany na dne tejto priekopy je trasovisko. A kto doň padne, tak sa bude stále viac a viac zabárať. Preto jediným východiskom je spúšťať dole stále dlhší a dlhší rebrík, aby sa tí, ktorí sú dole, už mohli vyšplhať hore, ale jednoducho tú priekopu zrovnať. Niekto musí zreálniť vrátane Grékov situáciu, aká tam je.
Neviem, či máme legitimitu, aby sme podporovali rôzne špekulatívne nástroje, pretože keď si pozrieme čísla, o ktorých tu už mnohí hovorili, tak vidno, že je potrebné navýšiť ten prvý euroval zo 440 mld. na 779 mld. Pre Slovensko to znamená zvýšenie garancií z pôvodných 4,4 zaokrúhlene mld. na 7,7 mld. čiže skok takmer 3,5 mld. eur. A čo sa stalo z tých 440 mld.? Prečo je to potrebné? No preto, že majú reálnu hodnotu len 255 mld. Proste virtuálne a rôznymi ratingovými hodnoteniami sa nám stratilo 190 mld., Európanom sa vyparilo 190 mld. eur, vážení. To už človek zarobil. A on chce, aby my sme to ešte navýšili o ten jeho zárobok, ktorý tu bol. Ja chápem, že tí, ktorí majú trojáčkový rating, sa snažia, aby aj ostatní prispievali primerane. Ale oni ho možno majú práve preto, že zarobili na Grékoch, že im dávali tie nezodpovedné pôžičky, že im nútili kupovať ponorky a lietadlá. A teraz sa strachujú. My nedávame peniaze Grékom, veď to každý vie, my ich dávame konkrétnym veriteľom. Tie peniaze sa len presunú elektronicky do niektorých bánk v Nemecku, Francúzsku alebo Spojených štátoch amerických. Takáto je realita. Takže nehovorme tu o občanoch Grécka, s ktorými, samozrejme, aj SNS spolucíti, pretože mne osobne je veľmi sympatické, o tom sme tu nehovorili, prečo Grécko bolo tak rozšafné. No bolo to preto, že najskôr po druhej svetovej vojne a potom po vojenskej diktatúre jednoducho museli vládnuce elity presvedčiť, že Grékom sa v Grécku žiť oplatí, pretože tam hrozila masívna migrácia von do sveta a ozaj na tých ostrovoch by nikto nezostal, ani na pevnine. Len, bohužiaľ, nezbadali, že zlaté časy sa skončili, situácia sa stabilizovala a že s týmto rozšafným socializmom gréckeho typu treba skončiť. A teraz ten vlak dobieha už aj do stanice v Bratislave a do iných miest v Európskej únie.
Pozrime sa ešte, dámy a páni, na Slovensko, pretože pokiaľ budete rozhodovať, nemali by ste rozhodovať... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Galbavý, chápem, že si z SDKÚ, že máš ministra financií, ale akosi som tu vycítil, že SNS hovorí, že bližšia je slovenská košeľa, a vy zasa hovoríte, že bližšie je tričko SDKÚ. A to mi celkom nesedí, pretože mali by ste... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
