Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

14.9.2011 o 14:16 hod.

Mgr.

Rafael Rafaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2011 11:54 - 11:56 hod.

Rafael Rafaj Zobrazit prepis
Ďakujem pánovi županovi, že tiež sa pridal k tej kritike mixu daní. Chcem len povedať, že SNS už pred mesiacom kritizovala toto opatrenie, ktoré zaťaží občanov v obciach a mestách vo výške asi 190 miliónov eur. Ale aby som nebol len kvázi kritický, tak mám aj riešenie, pán minister, ešte stále v tejto funkcii. Začiatkom novembra má byť zvolané už tretie mimoriadne valné zhromaždenie Slovak Telekom. Kvôli čomu? Nuž, kvôli tomu, že štátny gigant Deutsche Telekom, ktorý ste urobili svojho času majoritným vlastníkom tohto slovenského striebra slovenskej ekonomiky, nám odmieta už tretí rok po sebe vyplatiť dividendy v plnej výške 258 miliónov eur. Súhlasil, pokiaľ viem, na júlovom, tom prvom rokovaní s výškou 130 miliónov. Čiže už tu máte rezervu 128 miliónov eur. A keďže ste boli takí servilní voči tlaku politiky Nemecka vo vzťahu k eurovalu, nuž požiadajte týchto priateľov Európy, že aj Slovensko je v kríze, že máme problém zaplatiť naše mestá a dane a nech teda požiada pani Merkelová svoj štátny gigant Deutsche Telekom, aby vyplatil z ich pohľadu tú smiešnu, naozaj smiešnu sumu plus 128 miliónov eur a už vám stačí zohnať iba ďalších 60 a nemusíte zdaňovať obce a mestá. A takto by sme mohli nájsť možno zdroje aj v iných, v iných oblastiach z bývalej privatizácie.
(Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 11.10.2011 19:15 - 19:17 hod.

Rafael Rafaj Zobrazit prepis
Pán kolega Janiš, mal som pocit, že kričíš Hannibal ante portas, pretože naozaj tento príbeh pripomína tri púnske vojny Kartága so starým Rímom. A my už tu máme druhý euroval, ktorý nám klope na dvere. A keďže ty si vyčísľoval niektoré náklady, údajné pre prvý euroval, tak ja dovolím pripomenúť, čo bude stáť slovenských daňových poplatníkov následný druhý euroval. Priame platby 660 mil. eur, čo znamená priamu záťaž na deficit verejných financií a mimochodom zodpovedá celoročným výdavkom na podporu ľuďom v hmotnej núdzi a na všetky rodičovské príspevky. Navyše garancia, ktorá bude so 100-percentnom istotou vyčerpaná v sume 7,7 mld., je viac než pätina verejného dlhu Slovenskej republiky.
To budú musieť splácať samozrejme ďalšie a ďalšie vlády a vaša tzv. dočasná, dočasne zvýšená DPH sa bude podobať trvalej prítomnosti sovietskych vojsk na území Slovenska, pretože bude donekonečna predlžovaná ako jeden z reštrikčných nástrojov na prílev do finančného rozpočtu.
Ja si myslím, keď už hovoríme o tej solidárnosti, tak nech je Európska únia solidárna aj s robotníkom vo Volkswagene, ktorý má takú istú výkonnosť ako robotník v Ingolstadte, ale nechápem, prečo slovenský robotník dostane 800 eur a nemecký dostane 3 800 eur za vyrobenie toho istého produktu. Nech sa začnú v Európskej únii zaoberať takouto harmonizáciou - rovnaké platy, rovnaké dôchodky. Nech sa páči.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.10.2011 18:10 - 18:12 hod.

Rafael Rafaj Zobrazit prepis
Ďakujem, pánovi kolegovi Zelníkovi za chápavosť. Samozrejme musím vyjadriť veľké počudovanie nad predstaviteľom KDH. Proste, kade plášť, tade vietor, alebo opačne, veď to je v podstate jedno. Len vám teda pripomeniem tiež fakty, aby ste aj vy, pán Brocka, rozumeli. Tento rok dosiahne štátny dlh 30 miliárd eur a vyšplhá sa na 47 % hrubého domáceho produktu. Za vašej vlády, teda v prvých mesiacoch, v prvých troch mesiacoch tohto roka si vaša vláda vo forme štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok požičala 2,3 miliardy eur, pán poslanec, 2,3 miliardy. A celkovo si v tomto roku budeme musieť požičať 8,5 miliardy eur a z tejto sumy 4,6 zaplatíme za splatenie záväzkov. Takže, neviem, či máte krátku pamäť, väčšinou pamäť je krátkodobá, stredno- a dlhodobá, ale zjavne mávate výpadky pamäte, pokiaľ sa týka tej krátkodobej, a to je v podstate pred pár mesiacmi. A to je dosť trápne a poľutovaniahodné, že Slováci sa tu opäť hádajú a tamtí tuční Gréci sa nám zase smejú, akí sme my rozhádaní, pretože vy ste v podstate obhajovali nezodpovednosť tých štátov, nielen Grécka, ale povedzme aj Portugalska a Španielka, ktoré, najlepšie by bolo, keby opustili na čas eurozónu, keď sa skonsolidujú, mileradi ich do takzvanej silnej menovej únie za účasti Slovenska prijmeme. Bolo by dobré, keby ste to tlmočili možno v Bruseli svojim priateľom z internacionály a možno by to pomohlo viac, ako takéto útočenie povedzme v rámci slovenskej politickej scény.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.10.2011 17:52 - 18:07 hod.

Rafael Rafaj Zobrazit prepis
Dámy a páni, kolegovia, členovia vlády, pozorovatelia, dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu SNS povedal v krátkosti, prečo máme právo povedať nie aj eurovalu a aj nie tejto vláde a vyvážiť tak diskusiu, pretože niekedy mám naozaj pocit, že sme tu na tlačovej besede členov vlády a nie na rokovaní parlamentu ku konkrétnemu bodu, ktorý prerokúvame. Myslím, že sme všetci rozumeli dôvody, ktoré predkladateľ uviedol.
Chcem na úvod povedať, prečo máme aj toto morálne, ale aj faktické právo nielen hovoriť, ale aj povedať nie. Pretože Slovensko bude mať najlepšie výsledky v eurozóne. Tvrdí to renomovaná spoločnosť R&YANG, dokonca zo strednodobého hľadiska budeme patriť medzi krajiny s najlepšími výsledkami v eurozóne. Takže, ak sme jedni z najlepších, ktorí máme takéto výsledky, myslím, že je legitímne, aby sme hovorili aj o tých dôvodoch, prečo nie tým, ktorí sú nezodpovední, na rozdiel od nás. Pretože za tieto dobré výsledky, ktoré predpovedá táto spoločnosť, môžu predovšetkým občania Slovenskej republiky, ktorí to zaplatili už x-tým uťahovaním svojich opaskov.
Dámy a páni, Slovenská národná strana nemôže podporiť takéto nesystémové a predovšetkým politické, len politické rozhodnutie, pretože každý, kto si to vie zrátať, že dva a dva sú štyri, tak samozrejme, že doma si povie, že za niečo také by nezahlasoval, ale, bohužiaľ, spojili ste to s dôverou vlády, takže teraz to máte, toto maslo na hlave. Tento nástroj vytvára totiž podporu morálneho hazardu a finančnej nezodpovednosti na úkor dnešných aj budúcich daňovníkov. Čo nás mimoriadne znepokojuje, je fakt, že v rámci toho B riešenia, pretože dnes hovoríme len o prvej časti, budú nasledovať ďalšie. O tom hovorila aj pani premiérka, mimochodom neviem, neviem, prečo tu nie je, keď hovoríme a vyjadrujeme sa aj o dôvere vláde a budem citovať niektoré jej vyjadrenia, takže rád by som sa s ňou aj skonfrontoval, či hovorím naozaj vecne a pravdu, či tie informácie, ktoré som čerpal z dostupných informácií, sú pravdivé a či si ona stojí za svojimi slovami.
To, čo je pre nás znepokojujúce, je fakt, že v tých ďalších riešeniach, o ktorých hovorila aj nemecká premiérka, o jednotnom hospodárskom riadení, v podstate spejeme k centralizácii aj ekonomického, aj politického riadenia. Teda spejeme k tomu, čo pán Schröder ako exkancelár Nemecka povedal ešte 4. 9., keď vyzval, aby sme vytvorili Spojené štáty európske s tým, že takýto parlament, ktorý tu dnes rokuje, je úplne zbytočný, pretože vytvorí sa vláda z Európskej komisie a ju bude kontrolovať ten zbor papagájov v Bruseli, ktorý všetko tak či tak odsúhlasí. Takže, dámy a páni, tomuto hovoríme nie. A či sú tam tie papagáje zelené, modré, červené, to je úplne jedno.
Ďalej, veľmi ma zaujali rozpory v tvrdeniach. Ako môžu naši občania prijímať informácie a rozhodovať sa, či euroval je dobrý, zlý, či ho máme prijať, alebo nie. Ja stále tvrdím, že nie, keď pani Radičová ako premiérka vyhlásila, citujem ju: "Ja netvrdím, že takzvaný euroval je jediné možné riešenie. To je len medzikrok. Budú musieť nasledovať ďalšie rozhodnutia." Samozrejme ďalší takzvaný trvalý euroval, ďalšie navyšovanie, pretože sa ukázalo, že Grécko permanentne klame. Najnovšie klamalo tým, že má len 12,8-percentný deficit, zrazu kontrola trojky, fond a tak ďalej, pri návšteve potvrdili, že má 13,6-percentný deficit. Takže ono klamalo ešte pred dvomi týždňami a čudujem sa tým pánom ministrom aj poslancom, ktorí ronia krokodílie slzy za takúto nezodpovednú politiku. Fakt toto, toto si nezaslúži nijakú solidaritu, ale poriadny výprask.
Ďalej, pani premiérka povedala, resp. preskočíme, povedal, áno, povedala, "Grécko je de facto v bankrote". Takže ak je Grécko de facto v bankrote, prečo neumožníme bankrot bankrotujúcim štátom? To je legitímny nástroj, viacerí predrečníci o tom hovorili. Proste, najmä predstavitelia vládnej trojky tu zavádzajú. Prijali diktát Nemecka a Francúzska, pretože nemecké a francúzske banky vlastnia alebo majú vydané pôžičky v hodnote 900 miliárd eur, tak jednoducho potrebujú pred francúzskymi prezidentskými a nemeckými voľbami jednoducho pokoj doma u vlastných voličov tým, že to zaplatí celá eurozóna v rámci takzvanej solidarity. Je veľmi zvláštne, že vláda ešte v júli 2010 dokázala povedať rámcovej zmluve áno, ale pôžičku Grécku už nie. Na to sa vyjadril šéf EuroFinu Jean-Claude Juncker, ktorý povedal, ak Slovenská republika, citujem ho, "definitívne povie nie, náš 816-miliónový podiel, teda slovenský, sa rozráta medzi ostatné krajiny." Čo robíme z toho vedu? Prečo plačeme? Junckers to dávno vyriešil. Juncker, pardon, áno, áno, Juncker.
Ďalej, v júli 2010 vláda napínala veľké ramená a povedala, za akých podmienok ona vraj bude súhlasiť s eurovalom, ktorý aj dnes, dúfam, že to rokovanie je o tomto, citujem: "Súčasťou zmien bude aj jasný mechanizmus riadeného bankrotu nezodpovednej krajiny." Každému je zrejmé, že táto iniciatíva sa nestretla s pochopením a viacerí to zamietli, predovšetkým Medzinárodný menový fond. Navyše, nie je to samozrejme len o Grécku, ale pristavme sa aj pri Grécku. Už dnes platí za svoje pôžičky dvakrát väčší úrok než Nemecko. Vo svojom úspornom pláne hovorí, mimochodom kvôli nemu sú obrovské štrajky, že ušetrí ročne 4,8 miliardy eur. Pri tej 110-miliardovej pôžičke a pri tých úrokoch, ktoré má, Gréci to budú splácať, len túto prvú tranžu päťdesiat rokov. Každému je jasné, že to je kotol, ktorý nemá dno, resp. má také diery, že akákoľvek finančná pomoc tam preleje sa. Takže ak súhlasíme s tým, že naše peniaze, európske peniaze sa majú vyhodiť na sanáciu nezodpovedných súkromných bánk, prosím, ale treba to otvorene povedať, veď hovoríme o snehovej guli. Ku Grécku sa už prikláňa Španielsko, Portugalsko, Taliansko. Tieto štáty dlhujú nemeckým a francúzsky bankám, ako som povedal, ďalších 900 miliárd eur.
Navyše, sú tu ďalšie štáty, našťastie táto nie je v eurozóne, ale veľmi silná ekonomika Európskej únie, Veľká Británia, tá má deficit o desatinu percenta vyšší než Grécko, 12,8. To tvrdí náš predstaviteľ pán Messick v Svetovej banke. Ďalšia autorita zo Slovenskej akadémie vied pán Stanek hovorí, Gréci nám to nikdy nevrátia. Ja neviem, koľko ešte argumentov má odznieť, aby sme pochopili, že to, o čom tu dnes rokujeme, je v podstate zbytočné vyhadzovanie peňazí, sú to zbytočné aktivity.
Pani premiérku v auguste 2010 - po tom, ako sme odmietli tú priamu pomoc Grécku, tú prvú tranžu 810-miliónovú - pobúrila údajne kritika Olliho Rehna, že slovenský parlament neschválil túto pôžičku, následne žiadala o ospravedlnenie. No a Brusel povedal, že ale veď nie je za čo. Pani premiérka, tu neprítomná, a členovia vlády, veď Brusel vám jasne hovorí, že vás má na háku, prepytujem. Jemu je úplne jedno, čo si vy myslíte, čo budete požadovať, on len potrebuje, aby ste tu dosiahli schválenie toho, čo vám naoktrojovali v Bruseli alebo v Berlíne. Aj pani Merkelová, ako hlavný motor tohto záchranného ťaženia, povedala, že záchranný balíček kupuje eurozóne len čas.
Takisto je tu kritika a otázniky nad zapojením súkromného sektora. Pozrime si na jeden príklad. Portugalsko dostáva pomoc vo výške 78 miliárd eur, ale táto pomoc zahŕňa aj pomoc pre portugalské banky v objeme 12 miliárd, to znamená 15 % týchto peňazí z prvého eurovalu skončí v súkromných portugalských bankách, ktoré opäť nezodpovedne narábali s vkladmi drobných vkladateľov, občanov, ktorí si tam vkladali svoje úspory. Ďalší otáznik je samozrejme aj legislatívny, pretože článok 125 Lisabonskej zmluvy zakazuje veľmi jednoznačne, aby členské krajiny ručili za záväzky iných, ide o takzvanú no bail out klauzulu. Samozrejme, že v dôvodovej správe sa hovorí, že je to všetko v poriadku, je to kóšer, odvoláva sa na myslím § 122. Kolega Zelník to veľmi presne povedal. Prosím vás, ak niekto dvadsať rokov permanentne klame a ešte klame aj pred dvomi týždňami, toto sú nepredvídateľné okolnosti? To nie je víchrica vo Vysokých Tatrách, to nie je povodeň v Jarovciach. To je systematické, nezodpovedné klamanie a hazard. A Slovenská národná strana takýto hazard jednoznačne odmieta.
Už len na záver, priamo k dokumentu, o ktorom máme rokovať. Dámy a páni, nie je vám čudné, že zmluva o pôžičke, o pôžičke, sa mení na zmluvu o poskytovaní finančnej pomoci? Pôžička je jasná, musí sa vrátiť. Mne nie je jasné, že sa môže vrátiť aj pomoc. Inak by som odporučil všetkým občanom, aby išli do bánk a namiesto pôžičky požiadali o finančnú pomoc. A bol by som veľmi rád, ktorá banka by im poskytla trebárs hypotekárny úver. Nie je vám čudné, aj pán predkladateľ, keby ste nám to mohli odôvodniť, prečo sa dlžník podľa nových pravidiel nahrádza pojmom "prijímateľ"? Prijímateľ pomoci. Dlžník opäť je veľmi jasný, niečo dlhuje, no tak to musí vrátiť. Ale prijímateľ pomoci? Ja som prijímateľ televízneho signálu alebo neviem čoho. (Hlasy z pléna.) Isteže. A tak, dámy a páni, je to veľmi jasné, toto je najusvedčujúci dôkaz toho, že všetko je to bublina, je to jeden veľký klam na občanoch celej Európskej únie, pretože, ako povedali experti zo Spojených štátov, ktorí pracovali na jednej štúdii ako masírovať davy, a medzi inými tam bol aj pán Littman, ktorý je veľmi uznávaným odborníkom. Jednoducho v čase krízy finančnej, hospodárskej, alebo vojenskej sa najlepšie manipulujú masy a masy dnes, teda vrátane tej časti, ktorá bude hlasovať za, súhlasí, že ideme vytvárať a meniť Európsku úniu na Európsku dlhovú úniu. Strašne dlho to bude trvať, kým bude trvať táto Európska dlhová únia.
Takže, dámy a páni, ani hlasovanie v iných štátoch nebolo také jednoznačné, ako sa tu snažili niektorí predstavitelia vlád hovoriť. Ja som hovoril a uviedol som aj príklady, za všetky Slovinsko, kde z deväťdesiatich poslancov bolo len štyridsaťdeväť za, v prospech schválenia eurovalu. A inde to takisto prechádzalo približne tak, že tretina parlamentu bola proti. A viete čo je na tom najzaujímavejšie? Že takmer bezproblémovo to prešlo v tých krajinách, ktorým tečie do topánok. V Španielsku, v Taliansku a v Portugalsku. Samozrejme. Španielsko, len štyria boli proti, pán poslanec, ktorý kývete hlavou, proti. Tristotridsať jedna bola za, štyria boli proti. Takže je to celé evidentné, nakoniec vám ukážem jeden graf, pokiaľ máte záujem, vygooglite si Financial Times, máte tu Grécko vrátane rôznych modelových situácii, vrátane bankrotu, vrátane toho, že môže vystúpiť z Európskej menovej únie, dokonca je tu aj variant rozpadu eura.
Dámy a páni, ja si myslím, že kto bude hlasovať za euroval, hlasuje súčasne aj za rozpad eura. Takže gratulujem a posledný nech zatlčie klinec do rakve. Slovenská národná strana háji národnoštátny záujem a aj vklady obyvateľov Slovenska, a preto bude hlasovať nie aj proti navýšeniu eurovalu alebo dodatku k rámcovej zmluve a takisto tým vyjadríme aj náš opozičný postoj k vládnutiu tejto vládnej koalície.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.10.2011 17:21 - 17:21 hod.

Rafael Rafaj Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán podpredseda vlády, ja si myslím, že túto kázeň o veľkých bratoch alebo politické školenie mužstva, alebo v koalícii ste si mohli odpustiť a dodržať možno aj istú politickú kultúru, o ktorej veľmi rád rozprávate, pretože pozerám na hodinky, je 17.22 hodín. Viac ako tri hodiny už rokujeme a zatiaľ stačil vystúpiť iba jeden jediný písomne, riadne písomne prihlásený člen parlamentu. A to podotýkam, za poslanecké kluby písomne prihlásený. Všetko ostatné išlo mimo poradia. Ak si takto predstavujete politickú kultúru a robíte z toho brífing vlády a myslíte si a robíte z nás hlupákov, že my sme nepochopili, čo pán predkladateľ Mikloš uviedol, že sme nepočúvali pani premiérku a jej argumenty, tak neviem, o čom to je.
A tiež sa chcem ohradiť, ak dovolíte, voči vášmu istému dešpektu voči tým politickým stranám, ktoré vo svojich krajinách získali značnú mieru podpory, predovšetkým najmä našich partnerov v Rakúsku, ktorých ste nazvali heiderovci. Možno neviete, ale pán Heider je mŕtvy a stranu vedie pán Strache, má trikrát viac preferencií ako Kresťansko-demokratické hnutie. Ak vás to irituje, robte tak isto ako on dobrú politiku. Pretože v Rakúsku zo stoosemdesiatich troch poslancov šesťdesiatšesť bolo proti, to je viac ako jedna tretina. V Holandsku rovnako tak, zo stopäťdesiatich päťdesiatštyri bolo proti, viac ako jedna tretina poslancov. V Slovinsku z deväťdesiatich bolo za len štyridsaťdeväť. A takto by sme mohli hovoriť. Možnože ste nám mohli vysvetliť, ako je možné, že v Nemecku sa červení a prečo spojili s hnedými. Takže, ak dovolíte, radšej nehovorte už ani k veci a nechajte, nech sa vyjadria ostatní.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2011 14:36 - 14:38 hod.

Rafael Rafaj Zobrazit prepis
Áno, nuž, ako sa do hory volá, tak sa Matovičovi ozýva. Pán poslanec, ja mám pocit, že vy ste asi niekedy v mladosti boxovali a niekto vám uštedril asi poriadne údery do hlavy a následne tu svojimi pseudoargumentami a priam boľševickou logikou, kto všetko je zlý za to, čo vy dobrí musíte naprávať, tak to, naozaj, môže oslovovať len tých najobyčajnejších z obyčajných, ktorí zrejme, ku ktorým sa možno pridáte v takom ústave, kde sa nosia biele kazajky. Tam sa veľmi jednoducho rozmýšľa. Budete tam určite šťastný, tam budete mať tú svoju bipolárnu logiku: áno, nie, biele, čierne. Ja vám možno budem nosiť nejaké buchty v sobotu, keď, alebo neviem, čo máte rád.
Vy ste už preukázali x-krát v tejto sále, že ste veľmi slabý, ak to tak mám povedať, v matematike a v prepočtoch. Neviem, kde beriete sumu nejakých 10 miliárd. Ja len jedno viem a následne sa vás aj opýtam, za minulej vlády, za našej, išli 2 miliardy priamo na zateplovanie budov. Občania cez túto podporu, ktorá išla z predaja emisií, majú zateplených X-tisíc bytových jednotiek a ich peňaženky šetria zateplené domy vo vysokom segmente kúrenia alebo vykurovania domácnosti. A ta posledná otázka. Za koľko a koľko ton, prosím vás, povedzte nám to, tak úspešne predala už táto vládna koalícia? Povedzte nám, koľko ton emisií a za tie obrovské čiastky ste vy teraz predali? Všetci na to čakáme. Možno by sme vám mohli schváliť procedurálny návrhom ďalšiu faktickú poznámku. Ja zahlasujem za. Ale nemáte odpoveď. Lebo to veľmi dobre viete. Vy ste len dep... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.9.2011 14:16 - 14:18 hod.

Rafael Rafaj
 

Vystúpenie v rozprave 14.9.2011 14:16 - 14:18 hod.

Rafael Rafaj
 

Vystúpenie v rozprave 14.9.2011 14:16 - 14:18 hod.

Rafael Rafaj Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, predkladateľ, spravodajca, dámy a páni, pokúsim sa byť vecný a argumentačný. Nechcem dať tuto obyčajnému poslancovi dôvod na jeho ideologické prednášky, ktoré nás už doslovne unavujú. Možno viac ako tá prebudená noc.
Takže, vládna novela zákona č. 310 o stavebnom sporení nepatrí medzi tie obsahovo veľké. Má len sedem novelizovaných bodov. Avšak aj týmto malým počtom, ale priznajme si zásadných zmien, priam pre typ tohto sporenia likvidačných, prináša pre sporiteľov zavedeného štandardného nástroja na alternatívne riešenie bytovej otázky smrtiace rany a údery pod pás. Preto SNS, ani ja s takýmto ďalším obmedzovaním sporiteľov a sporenia nemôžem súhlasiť. Máme k tomu principiálne systémové aj sociálno-ekonomické výhrady.
Štát chce štátnu prémiu, ktorá neustále klesá, prakticky stratil alebo stratí cez vládu a jej opatrenia morálne právo na takéto zásahy do vnútorného prostredia stavebných sporiteľov, pardon, stavebných sporiteľní a ich stavebných sporiteľov, ktorými sú prevažne nízko príjmové skupiny obyvateľstva, respektíve ľudia, ktorí vstupujú do života a chcú realizovať jeden zo svojich snov o vlastnom bývaní, alebo aspoň o zlepšení bývania, pretože tento alternatívny nástroj slúži aj na rekonštrukcie, alebo zlepšenie kvality a modernizáciu existujúceho bytového fondu.
Medziúver, ktorý sa vláda snaží vytlačiť z ponuky pre sporiteľov reštriktívnymi opatreniami, je slobodnou a častokrát nevyhnutnou voľbou zrýchleného prístupu k riešeniu bytovej otázky. A to môže byť aj, ako som už spomenul, vyvolaná rekonštrukcia v plnom alebo v čiastočnom rozsahu, alebo využitie, povedzme, vhodnej doby na riešenie vyhovujúce pre občana sporiteľa, a je na jeho zvážení a podmienkach poskytovania úveru, aj medziúveru stavebnými sporiteľňami, ako a či dokáže splácať tieto záväzky, pričom je zrejmé, že drvivá väčšina sporiteľov nastupuje na vlak stavebného sporenia vo východzej stanici, a kým dôjde do vytúženého cieľa, čiže šiestich rokov, tak môže využiť na prestupných staniciach aj rýchlejší spoj, ktorý sa volá medziúver.
Úmysel vlády je prehľadný - v ďalšej oblasti pritiahnuť kohútik dnes už skutočne smiešnej podpory cez štátnu prémiu stavebnému sporeniu a ušetriť tak ďalšie zdroje pre štát, ale samozrejme na občanoch. Podľa mňa štát má vytvárať rôzne putá s občanom, vrátane adresných a zmysluplných podpôr, ako je aj štátna prémia na stavebné sporenie. Úmysel macošskej vlády je uvedený aj v dôvodovej správe k tomuto škrtiacemu zákonu. V štvrtom odseku posledná veta znie, citujem, "prispeje k postupnému znižovaniu nárokov na štátnu prémiu v najbližších rokoch". Opatrenie je selektívne a rozdeľuje individuálneho občana sporiteľa, ktorému sa obmedzuje rozsah výhod od...
Pán tajomník, môžem vás poprosiť? Pán predsedajúci! Poprosím pána tajomníka, nech, ak si niečo potrebuje s pánom poslancom vyriešiť, nech sa páči. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ale musím vám povedať, že takéto ticho tu už dávno nebolo.


Rafaj, Rafael, poslanec NR SR
Niekedy, niekedy počujete maďarskými, niekedy slovenskými ušami. To je zvláštne.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Viete čo, ja počúvam normálne. A nerozmýšľam, čo je maďarské alebo slovenské počúvanie.


Rafaj, Rafael, poslanec NR SR
Dobre. Poprosím, nekomentovať. Porozumeli sme si. Aj vy, aj ja. Ďakujem.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
No ale, nech sa páči. Tak potom, predneste reč.


Rafaj, Rafael, poslanec NR SR
Áno, ja pokračujem. Takže zopakujem, pán minister, obmedzenie je selektívne a rozdeľuje individuálneho občana - sporiteľa, ktorému sa obmedzuje rozsah výhod, od takzvaných kolektívnych sporiteľov, čiže spoločenstiev vlastníkov bytov, čím sa zadáva aj možný protiústavný prvok, kategorizácia občanov podľa vlastníctva. V tomto prípade zvýhodnené je kolektívne vlastníctvo bytových spoločenstiev, ktoré už aj tak, na rozdiel od slabšieho občana jednotlivca, využíva aj iné nástroje štátnej podpory, napríklad cez Štátny fond rozvoja bývania. Predkladateľ podľa mňa nemá jasno, čo je zmyslom stavebného sporenia v oblasti stavebných sporiteľní. Čiže sporenie dopredu na cieľovú sumu, ktorá je prostriedkom na bývanie, alebo na zlepšenie jeho kvality bývania, keď vládny návrh uvádza, že toto opatrenie prispeje k zodpovednému zadlžovaniu sa občanov. Neviem, či to bol práve ten správny výraz, ale zopakujem, zadlžovaniu sa občanov.
Títo občania sa podľa mňa, pán minister,... (Gong.) (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, počuť všetko sem, až také ticho tu je. Nech sa páči.

Rafaj, Rafael, poslanec NR SR
Ďakujem. Títo občania sa nezadlžujú, resp. nie hneď. Oni najskôr prispievajú svojimi pravidelnými vkladmi, čiže sporením, a nie ako iný konkurenčný nástroj na trhu s úverovými zdrojmi na bývanie formou hypotekárnych úverov.
Takže nevidím nijaký dôvod na trestanie sporiteľov, a najmä tej menej solventnej časti, ktorá využíva tento našťastie ešte stále z alternatívnych výberových nástrojov na riešenie bytovej otázky, ktorá nemôže často splniť, teda tá menej solventná časť, aby sme stihli sledovať, čo chcem povedať, podmienky na poskytnutie hypoúveru. No určite nie v jeho stopercentnej výške, pretože dnes, v čase finančnej krízy klesá, alebo bankové domy ustupujú od poskytovania a prekrývania stopercentného financovania v hypoúveroch, ako to bolo, povedzme, v minulosti, a žiadajú istú značnú čiastku percentuálnu, ktorou sa má hneď na začiatku podieľať žiadateľ o hypotekárny úver.
Je teda zrejmé, že na rozdiel od stavebného sporenia hypotekárne úvery sú určené skôr pre tu solventnejšiu časť verejnosti. A mohli by sme tam hľadať aj isté demografické rozdiely, pretože vzhľadom na splátkový kalendár je šesť rokov určite prijateľnejšie na cieľovú časť, povedzme, alebo predovšetkým rekonštrukcie alebo zlepšenia bytového fondu. Neviem, či si uvedomujeme a či ste videli štatistiky v najbližších dvadsiatich rokoch, koľko občania Slovenskej republiky a štát by mali investovať do sanovania rekonštrukcie zanedbaného bytového fondu. Ja sa pýtam, ako to chceme, prečo chceme likvidovať jeden z alternatívnych zdrojov? V podstate, keby bežala a štát do tohto nejakým spôsobom nezasahoval tak ako doteraz, tak nič by sa nedialo.
Ale dovolím si vám ukázať graf, ako sa rozširujú nožnice medzi klesajúcou krivkou štátnej podpory, ktorá ide takmer niekde už k hodnote nula, a nárastom, alebo rastom priemernej mzdy. Takže tento rozdiel medzi priemernou mzdou a podporou štátu, ako vidíte, neustále rastie, ale spodná hranica za bývalej vlády zostala rovnaká v štátnej podpore. Teraz opäť, zasa nožnice sa roztvoria, pretože ideme likvidovať aj tu úbohú štátnu prémiu, ktorú ešte v úvodzovkách "štát motivuje". Doslovne motivuje pre túto časť sporenia alebo rozhodovania sa.
Ďalšou oblasťou diskriminácie, pán minister, a to predovšetkým tých zodpovedných občanov, o ktorých vy neustále rozprávate, ktorí si na rozdiel od, povedzme, neprispôsobivej časti istých komunít predovšetkým na východnom Slovensku, ktoré sú aj pozitívne zvýhodňované v segmente bývania, nežiadajú postaviť dom na kľúč od štátu, ani ho nezdevastujú o dva alebo tri roky. Nie, oni len chcú, aby štát sčasti ich motivoval k sporeniu, resp. k čerpaniu medziúveru. Viem, o čom hovorím, pán minister, to nie je žiadna teória. V deväťdesiatych rokoch som šesť rokov sám bol účastníkom takéhoto stavebného sporenia. A keďže som si potreboval aj ja zvýšiť sporenú čiastku určenú na rekonštrukciu, tak som prirodzene využil aj ja medziúver, tak ako státisíce ďalších ľudí. Vy im to teraz chcete zobrať. Pravdepodobne ste nikdy neboli odkázaný na takýto druh riešenia bytovej otázky.
Ak hovoríme o ročnej štátnej prémii, nátlak vlády, aby sporiteľ vložil celú ročnú splátku, na ktorú sa viaže vyplatenie ročnej štátnej prémie už v januári, resp. v prvom štvrťroku a následné drastické znižovanie jej výšky, ukazuje aj na nesociálnu alebo netolerantnú stránku vlády.
Navyše toto nevoľnícke opatrenie je aj paradoxne antiliberálne, zužujúce slobodné variovanie vkladov podľa možnosti sporiteľa v priebehu sporiteľného roka alebo kalendárneho roka. Vláda by navyše v slobodnom trhu nemala vstupovať cez zákon takouto dosť prísnou reguláciou do primárneho vzťahu podľa mňa medzi stavebnou sporiteľňou a sporiteľom. To je predsa na nich, akým spôsobom, je to predovšetkým samozrejme na stavebnej sporiteľni, alebo tých niektorých, niekoľkých, ktoré pôsobia na tom trhu, aby si uvedomovali riziko s klientom a usporiadali si zmluvu a vzťah a splátkový kalendár. Je čisto na týchto dvoch subjektoch, aby si upravili podmienky.
Štát podľa mňa, pokiaľ si uvedomuje obsah pojmu štátna bytová politika, neviem, prečo k tomu dáva pridanú hodnotu reštrikcie, že za naozaj tú smiešnu sumu, ktorú ešte štát, ktorou štát motivuje občanov k tomuto typu sporenia, aby vstupoval takýmito drastickými opatreniami na to, aby doslovne negatívne a okamžite sa dotkol už 15 percent stavebných sporiteľov z celkového množstva asi osemstotridsať tisíc ľudí. To je okamžitý dopad. Vypočítaný. Pätnásť percent z osemstotridsať tisíc sporiteľov. Vláda na druhej strane alebo vy, pán minister, argumentujete, že ušetríte 10 miliónov tým, že sa zníži objem štátnej prémie v odhadovanej sume 6 miliónov eur a osobitnou úpravou určovania štátnej prémie podľa vzoru menej a ešte menej v celkovej sume 3,2 milióna eur.
Preto nemôžem súhlasiť, aby sa redukoval počet zmlúv o medziúvere pre asi ďalších stodvadsať tisíc ľudí s tým, že každý normálny človek bez ohľadu na to, kolegovia, aké stranícke tričko nosí. A poslanci za SNS, myslím si, že minimálne na tejto schôdzi, ale ak chcete argumenty, tak môžeme sa vrátiť aj do minulosti, niekoľkokrát už dokázali, že nepozeráme sa tými klapkami ani farebnými sklíčkami či sme koaličná alebo opozičná strana, aj keď možno tuto od kolegov zo SMER-u si niekedy musíme vypočuť isté tvrdé narážky na to, ako hlasujeme. No, jednoducho znova to zopakujem. To, čo je dobré, nemáme problém podporiť pre občana. Viď zmenu v liekovej politike. Viď zmenu v súvislosti organizácie RTVS. Hlasovanie o zavedení o superhrubej mzdy, aj keď s malými výhradami v oblasti úprav v dôchodkovom sporení. Alebo v predkladaní zákonov od ministra školstva, ktorý umožňuje udeľovať cirkevným vysokým školám titul PhD. Ako vidíte, nemáme s tým problém. Takže toto nie je o videní koaličnom-opozičnom. Toto je o normálnom racionálnom rozume a ľudskom prístupe pre ľudí. Samozrejme, ak si niekto uvedomuje, že má plniť aj isté úlohy, ktoré sú bežné, priam povinné zo strany štátu, toto nie je nijaký nadštandard a je to určené, opakujem, pre zodpovedných ľudí. Pre zodpovednú časť populácie, ktorá si dlhodobo šetrí a zlepšuje si svoje bývanie. Na úkor tých desaťtisícov neprispôsobivých, ktorým štát dáva na kľúč zadarmo, nevážia si to a ešte to aj likvidujú. Takže prestaňme už trestať aj tých stodvadsať tisíc ľudí, ktorí sa ocitnú v tomto režime likvidovania alebo vytlačenia z oblasti medziúveru, pretože takýto prístup odcudzí nakoniec 50 percent sporiteľov na nesplnení vládou nastavené prísne podmienky, pričom možnosti pre ľudí čerpať plnú výšku štátnej prémie sa budú opatreniami vlády naďalej zmenšovať, veď je to aj v dôvodovej správe, o 10 percent ročne. Tým sa ideme chváliť. O 10 percent ročne sa bude znižovať, zmenšovať teda objem. Objem, ale aj rozsah. Alebo počet ľudí, ktorí to budú čerpať.
Pokiaľ neveríte, odporúčal by som kolegom, aby ste si prečítali, aby ste si prečítali veľmi zaujímavý článok k tejto téme, ktorý vyšiel v denníku Pravda. Sú tam napríklad niektoré porovnania a to medzi hypotekárnymi úvermi a stavebnými sporiteľňami v segmente splácania úverov. Hypotekárne úvery, poznáme to, pán Golian, 5 percent, to znamená jedna dvadsatina ľudí nie je schopných splácať hypotekárny úver. Pri stavebných sporiteľňach, ktorým ešte túto možnosť, resp. občanom redukujeme, je to len napríklad necelé jedno percento dlžníkov.
Toto je, myslím si, pádny argument životaschopnosti tejto alternatívnej formy sporenia na bývanie. A keďže pri ďalšom porovnaní Európskej únie a Slovenska opäť ťaháme za kratší koniec, keďže v Európe je problém len pri jednom z desiatich hypotekárnych sporiteľov, na Slovensku pri každom treťom, resp. trom z desiatich, tak je evidentné, že každý normálne uvažujúci poslanec, dámy a páni, nemôže podporiť, nemôže podporiť schválenie tohto zákona. A keďže ani zmeny v druhom čítaní neboli také, ktoré by zlepšovali daný stav, tak ani ja, ani poslanci za SNS nemôžeme podporiť tento návrh zákona. A keďže kolegovia predrečníci dali zmysluplné návrhy procedurálneho charakteru, nebudem sa opakovať. Len vás poprosím, možno ste, možno aj vy dnes, keď sa bude hlasovať, že nie je to len o tom skladaní vernostných sľubov predstaviteľom vlády, že sme poslanci v parlamentnej demokracii, kde vláda by sa mala zodpovedať nám, alebo my ju kontrolovať. A robíme to v prospech občanov. Nie preto, že či niekto je v koalícii, alebo v opozícii.
Ďakujem tým, ktorí nepochopili, a želám všetko dobre tým, ktorí to pochopili.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2011 3:15 - 3:17 hod.

Rafael Rafaj Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán minister, skúste sa počúvať, čo ste povedali. Táto vláda tejto krajiny, ktorá vládne, v ktorej vládne táto vládna koalícia. Starí Rimania hovoril: "nomen est omen" - meno je znamením. Asi je signifikantné, že ide len o túto vládu tejto krajiny a vy ste len tento minister.
Ale aby sme veci uviedli na pravú mieru. Krajinský snem, ak dovolíte, tu bol za bývalého Uhorska, a ak dovolíte, myslím, že väčšina z nás sa cíti byť vládnymi činiteľmi suverénnej Slovenskej republiky.
Pokiaľ ste sa snažili obhajovať aj váš agrorezort, tak je smutné, že Slovensko je na chvoste spotreby domácich potravín. Podľa niektorých údajov sme klesli až na 37 %, zatiaľ čo napríklad Veľká Británia má na svojich pultoch viac ako 90 % svojej potravinovej produkcie, a to pri 6 % DPH na potraviny, nie 20 % slovenskej, a pri priemernom plate viac ako 3 800 eur, a nie slovenských 781 eur. Možno by ste si to mohli hodiť do kalkulačky a niečo s tým urobiť.
Skryt prepis