Dámy a páni, kolegovia, členovia vlády, pozorovatelia, dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu SNS povedal v krátkosti, prečo máme právo povedať nie aj eurovalu a aj nie tejto vláde a vyvážiť tak diskusiu, pretože niekedy mám naozaj pocit, že sme tu na tlačovej besede členov vlády a nie na rokovaní parlamentu ku konkrétnemu bodu, ktorý prerokúvame. Myslím, že sme všetci rozumeli dôvody, ktoré predkladateľ uviedol.
Chcem na úvod...
Dámy a páni, kolegovia, členovia vlády, pozorovatelia, dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu SNS povedal v krátkosti, prečo máme právo povedať nie aj eurovalu a aj nie tejto vláde a vyvážiť tak diskusiu, pretože niekedy mám naozaj pocit, že sme tu na tlačovej besede členov vlády a nie na rokovaní parlamentu ku konkrétnemu bodu, ktorý prerokúvame. Myslím, že sme všetci rozumeli dôvody, ktoré predkladateľ uviedol.
Chcem na úvod povedať, prečo máme aj toto morálne, ale aj faktické právo nielen hovoriť, ale aj povedať nie. Pretože Slovensko bude mať najlepšie výsledky v eurozóne. Tvrdí to renomovaná spoločnosť R&YANG, dokonca zo strednodobého hľadiska budeme patriť medzi krajiny s najlepšími výsledkami v eurozóne. Takže, ak sme jedni z najlepších, ktorí máme takéto výsledky, myslím, že je legitímne, aby sme hovorili aj o tých dôvodoch, prečo nie tým, ktorí sú nezodpovední, na rozdiel od nás. Pretože za tieto dobré výsledky, ktoré predpovedá táto spoločnosť, môžu predovšetkým občania Slovenskej republiky, ktorí to zaplatili už x-tým uťahovaním svojich opaskov.
Dámy a páni, Slovenská národná strana nemôže podporiť takéto nesystémové a predovšetkým politické, len politické rozhodnutie, pretože každý, kto si to vie zrátať, že dva a dva sú štyri, tak samozrejme, že doma si povie, že za niečo také by nezahlasoval, ale, bohužiaľ, spojili ste to s dôverou vlády, takže teraz to máte, toto maslo na hlave. Tento nástroj vytvára totiž podporu morálneho hazardu a finančnej nezodpovednosti na úkor dnešných aj budúcich daňovníkov. Čo nás mimoriadne znepokojuje, je fakt, že v rámci toho B riešenia, pretože dnes hovoríme len o prvej časti, budú nasledovať ďalšie. O tom hovorila aj pani premiérka, mimochodom neviem, neviem, prečo tu nie je, keď hovoríme a vyjadrujeme sa aj o dôvere vláde a budem citovať niektoré jej vyjadrenia, takže rád by som sa s ňou aj skonfrontoval, či hovorím naozaj vecne a pravdu, či tie informácie, ktoré som čerpal z dostupných informácií, sú pravdivé a či si ona stojí za svojimi slovami.
To, čo je pre nás znepokojujúce, je fakt, že v tých ďalších riešeniach, o ktorých hovorila aj nemecká premiérka, o jednotnom hospodárskom riadení, v podstate spejeme k centralizácii aj ekonomického, aj politického riadenia. Teda spejeme k tomu, čo pán Schröder ako exkancelár Nemecka povedal ešte 4. 9., keď vyzval, aby sme vytvorili Spojené štáty európske s tým, že takýto parlament, ktorý tu dnes rokuje, je úplne zbytočný, pretože vytvorí sa vláda z Európskej komisie a ju bude kontrolovať ten zbor papagájov v Bruseli, ktorý všetko tak či tak odsúhlasí. Takže, dámy a páni, tomuto hovoríme nie. A či sú tam tie papagáje zelené, modré, červené, to je úplne jedno.
Ďalej, veľmi ma zaujali rozpory v tvrdeniach. Ako môžu naši občania prijímať informácie a rozhodovať sa, či euroval je dobrý, zlý, či ho máme prijať, alebo nie. Ja stále tvrdím, že nie, keď pani Radičová ako premiérka vyhlásila, citujem ju: "Ja netvrdím, že takzvaný euroval je jediné možné riešenie. To je len medzikrok. Budú musieť nasledovať ďalšie rozhodnutia." Samozrejme ďalší takzvaný trvalý euroval, ďalšie navyšovanie, pretože sa ukázalo, že Grécko permanentne klame. Najnovšie klamalo tým, že má len 12,8-percentný deficit, zrazu kontrola trojky, fond a tak ďalej, pri návšteve potvrdili, že má 13,6-percentný deficit. Takže ono klamalo ešte pred dvomi týždňami a čudujem sa tým pánom ministrom aj poslancom, ktorí ronia krokodílie slzy za takúto nezodpovednú politiku. Fakt toto, toto si nezaslúži nijakú solidaritu, ale poriadny výprask.
Ďalej, pani premiérka povedala, resp. preskočíme, povedal, áno, povedala, "Grécko je de facto v bankrote". Takže ak je Grécko de facto v bankrote, prečo neumožníme bankrot bankrotujúcim štátom? To je legitímny nástroj, viacerí predrečníci o tom hovorili. Proste, najmä predstavitelia vládnej trojky tu zavádzajú. Prijali diktát Nemecka a Francúzska, pretože nemecké a francúzske banky vlastnia alebo majú vydané pôžičky v hodnote 900 miliárd eur, tak jednoducho potrebujú pred francúzskymi prezidentskými a nemeckými voľbami jednoducho pokoj doma u vlastných voličov tým, že to zaplatí celá eurozóna v rámci takzvanej solidarity. Je veľmi zvláštne, že vláda ešte v júli 2010 dokázala povedať rámcovej zmluve áno, ale pôžičku Grécku už nie. Na to sa vyjadril šéf EuroFinu Jean-Claude Juncker, ktorý povedal, ak Slovenská republika, citujem ho, "definitívne povie nie, náš 816-miliónový podiel, teda slovenský, sa rozráta medzi ostatné krajiny." Čo robíme z toho vedu? Prečo plačeme? Junckers to dávno vyriešil. Juncker, pardon, áno, áno, Juncker.
Ďalej, v júli 2010 vláda napínala veľké ramená a povedala, za akých podmienok ona vraj bude súhlasiť s eurovalom, ktorý aj dnes, dúfam, že to rokovanie je o tomto, citujem: "Súčasťou zmien bude aj jasný mechanizmus riadeného bankrotu nezodpovednej krajiny." Každému je zrejmé, že táto iniciatíva sa nestretla s pochopením a viacerí to zamietli, predovšetkým Medzinárodný menový fond. Navyše, nie je to samozrejme len o Grécku, ale pristavme sa aj pri Grécku. Už dnes platí za svoje pôžičky dvakrát väčší úrok než Nemecko. Vo svojom úspornom pláne hovorí, mimochodom kvôli nemu sú obrovské štrajky, že ušetrí ročne 4,8 miliardy eur. Pri tej 110-miliardovej pôžičke a pri tých úrokoch, ktoré má, Gréci to budú splácať, len túto prvú tranžu päťdesiat rokov. Každému je jasné, že to je kotol, ktorý nemá dno, resp. má také diery, že akákoľvek finančná pomoc tam preleje sa. Takže ak súhlasíme s tým, že naše peniaze, európske peniaze sa majú vyhodiť na sanáciu nezodpovedných súkromných bánk, prosím, ale treba to otvorene povedať, veď hovoríme o snehovej guli. Ku Grécku sa už prikláňa Španielsko, Portugalsko, Taliansko. Tieto štáty dlhujú nemeckým a francúzsky bankám, ako som povedal, ďalších 900 miliárd eur.
Navyše, sú tu ďalšie štáty, našťastie táto nie je v eurozóne, ale veľmi silná ekonomika Európskej únie, Veľká Británia, tá má deficit o desatinu percenta vyšší než Grécko, 12,8. To tvrdí náš predstaviteľ pán Messick v Svetovej banke. Ďalšia autorita zo Slovenskej akadémie vied pán Stanek hovorí, Gréci nám to nikdy nevrátia. Ja neviem, koľko ešte argumentov má odznieť, aby sme pochopili, že to, o čom tu dnes rokujeme, je v podstate zbytočné vyhadzovanie peňazí, sú to zbytočné aktivity.
Pani premiérku v auguste 2010 - po tom, ako sme odmietli tú priamu pomoc Grécku, tú prvú tranžu 810-miliónovú - pobúrila údajne kritika Olliho Rehna, že slovenský parlament neschválil túto pôžičku, následne žiadala o ospravedlnenie. No a Brusel povedal, že ale veď nie je za čo. Pani premiérka, tu neprítomná, a členovia vlády, veď Brusel vám jasne hovorí, že vás má na háku, prepytujem. Jemu je úplne jedno, čo si vy myslíte, čo budete požadovať, on len potrebuje, aby ste tu dosiahli schválenie toho, čo vám naoktrojovali v Bruseli alebo v Berlíne. Aj pani Merkelová, ako hlavný motor tohto záchranného ťaženia, povedala, že záchranný balíček kupuje eurozóne len čas.
Takisto je tu kritika a otázniky nad zapojením súkromného sektora. Pozrime si na jeden príklad. Portugalsko dostáva pomoc vo výške 78 miliárd eur, ale táto pomoc zahŕňa aj pomoc pre portugalské banky v objeme 12 miliárd, to znamená 15 % týchto peňazí z prvého eurovalu skončí v súkromných portugalských bankách, ktoré opäť nezodpovedne narábali s vkladmi drobných vkladateľov, občanov, ktorí si tam vkladali svoje úspory. Ďalší otáznik je samozrejme aj legislatívny, pretože článok 125 Lisabonskej zmluvy zakazuje veľmi jednoznačne, aby členské krajiny ručili za záväzky iných, ide o takzvanú no bail out klauzulu. Samozrejme, že v dôvodovej správe sa hovorí, že je to všetko v poriadku, je to kóšer, odvoláva sa na myslím § 122. Kolega Zelník to veľmi presne povedal. Prosím vás, ak niekto dvadsať rokov permanentne klame a ešte klame aj pred dvomi týždňami, toto sú nepredvídateľné okolnosti? To nie je víchrica vo Vysokých Tatrách, to nie je povodeň v Jarovciach. To je systematické, nezodpovedné klamanie a hazard. A Slovenská národná strana takýto hazard jednoznačne odmieta.
Už len na záver, priamo k dokumentu, o ktorom máme rokovať. Dámy a páni, nie je vám čudné, že zmluva o pôžičke, o pôžičke, sa mení na zmluvu o poskytovaní finančnej pomoci? Pôžička je jasná, musí sa vrátiť. Mne nie je jasné, že sa môže vrátiť aj pomoc. Inak by som odporučil všetkým občanom, aby išli do bánk a namiesto pôžičky požiadali o finančnú pomoc. A bol by som veľmi rád, ktorá banka by im poskytla trebárs hypotekárny úver. Nie je vám čudné, aj pán predkladateľ, keby ste nám to mohli odôvodniť, prečo sa dlžník podľa nových pravidiel nahrádza pojmom "prijímateľ"? Prijímateľ pomoci. Dlžník opäť je veľmi jasný, niečo dlhuje, no tak to musí vrátiť. Ale prijímateľ pomoci? Ja som prijímateľ televízneho signálu alebo neviem čoho. (Hlasy z pléna.) Isteže. A tak, dámy a páni, je to veľmi jasné, toto je najusvedčujúci dôkaz toho, že všetko je to bublina, je to jeden veľký klam na občanoch celej Európskej únie, pretože, ako povedali experti zo Spojených štátov, ktorí pracovali na jednej štúdii ako masírovať davy, a medzi inými tam bol aj pán Littman, ktorý je veľmi uznávaným odborníkom. Jednoducho v čase krízy finančnej, hospodárskej, alebo vojenskej sa najlepšie manipulujú masy a masy dnes, teda vrátane tej časti, ktorá bude hlasovať za, súhlasí, že ideme vytvárať a meniť Európsku úniu na Európsku dlhovú úniu. Strašne dlho to bude trvať, kým bude trvať táto Európska dlhová únia.
Takže, dámy a páni, ani hlasovanie v iných štátoch nebolo také jednoznačné, ako sa tu snažili niektorí predstavitelia vlád hovoriť. Ja som hovoril a uviedol som aj príklady, za všetky Slovinsko, kde z deväťdesiatich poslancov bolo len štyridsaťdeväť za, v prospech schválenia eurovalu. A inde to takisto prechádzalo približne tak, že tretina parlamentu bola proti. A viete čo je na tom najzaujímavejšie? Že takmer bezproblémovo to prešlo v tých krajinách, ktorým tečie do topánok. V Španielsku, v Taliansku a v Portugalsku. Samozrejme. Španielsko, len štyria boli proti, pán poslanec, ktorý kývete hlavou, proti. Tristotridsať jedna bola za, štyria boli proti. Takže je to celé evidentné, nakoniec vám ukážem jeden graf, pokiaľ máte záujem, vygooglite si Financial Times, máte tu Grécko vrátane rôznych modelových situácii, vrátane bankrotu, vrátane toho, že môže vystúpiť z Európskej menovej únie, dokonca je tu aj variant rozpadu eura.
Dámy a páni, ja si myslím, že kto bude hlasovať za euroval, hlasuje súčasne aj za rozpad eura. Takže gratulujem a posledný nech zatlčie klinec do rakve. Slovenská národná strana háji národnoštátny záujem a aj vklady obyvateľov Slovenska, a preto bude hlasovať nie aj proti navýšeniu eurovalu alebo dodatku k rámcovej zmluve a takisto tým vyjadríme aj náš opozičný postoj k vládnutiu tejto vládnej koalície.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
