Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte mi v druhom čítaní odôvodniť potrebu tejto novely možno aj po skúsenostiach, ktoré mám ako predkladateľ z jednotlivých výborov, aj stanoviská odboru legislatívy Národnej rady Slovenskej republiky a na druhej strane stanoviská vlády a možno aj názorov niektorých z vás o tom, že riešenia takéhoto negatívneho spoločenského javu, ktorý nadobudol na Slovensku nebývalé rozmery, a tie čísla...
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte mi v druhom čítaní odôvodniť potrebu tejto novely možno aj po skúsenostiach, ktoré mám ako predkladateľ z jednotlivých výborov, aj stanoviská odboru legislatívy Národnej rady Slovenskej republiky a na druhej strane stanoviská vlády a možno aj názorov niektorých z vás o tom, že riešenia takéhoto negatívneho spoločenského javu, ktorý nadobudol na Slovensku nebývalé rozmery, a tie čísla hovoria približne o 130 000 možných poškodených, v objeme asi 65 mil. eur za jeden rok sú dostatočne vážne na to, aby sme prijali takéto riešenie v Trestnom zákone doplnením predmetného § 220a, ktorým sa falšovanie a pozmeňovanie údajov na tachometri motorového vozidla jednoznačne stanoví ako spoločensky neprijateľné, v rovine trestného činu, z dôvodu aj toho, že máme tu spoločenskú prax, ktorá dokazuje, že za jestvujúcej legislatívy nie je schopná dovolať sa nápravy či už polícia, prokuratúra, súdy, ale najmä tí, ktorých sa to týka a pre ktorých je to určené, teda poškodení. Nie je to možné ani podľa jestvujúceho Trestného zákona, ktorý je asi tou najvyššou bariérou voči páchaniu rôznych konaní, ktoré môžu aj dosť značne poškodiť spotrebiteľa. Nerieši to ani zákon o ochrane spotrebiteľa. A preto sa predkladatelia rozhodli, že budú nasledovať cestu, ktorá je v Nemecku, vo Francúzsku, v Belgicku alebo v Spojených štátoch či vo Veľkej Británii, a jednoznačne sa v našej spoločnosti zadefinuje, že takéto praktiky s pretočením tachometra za účelom získania profitu na kupujúcom budú trestným činom.
Na jednej strane som si prečítal stanovisko odboru legislatívy Národnej rady, ktoré hovorí, že rozsahom ide o naozaj jednoduchú úpravu, ktorú, priznávam, z veľkej časti kopíruje práve nemecké zákonodarstvo, ku ktorej z hľadiska jej legislatívneho spracovania nemáme pripomienky. Čiže odbor legislatívy Národnej rady nemá nijaké pripomienky z hľadiska legislatívneho spracovania. To je zrejme odborný posudok, ktorý si ja teda osobne vážim, pretože vždy som bol náchylný na to. Pokiaľ ma skúsenejší kolegovia odborníci upozornia, tak, samozrejme, akceptujem a snažím sa hľadať schodné riešenia.
Na druhej strane ma však zarazilo stanovisko vlády Slovenskej republiky, ktoré sa odvoláva na možnú kolíziu alebo rovnaký postup údajne z dôvodu už jestvujúcej možnosti riešiť tento stav podľa údajne nekalých obchodných praktík. Mám pocit a mám za to, keď som si preštudoval toto stanovisko, že bolo šité veľmi horúcou ihlou, zrejme na poslednú chvíľu nejakým úradníkom na ministerstve len preto, aby sa niečo pripravilo, pretože zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa veľmi presne vymedzuje 23 nekalých obchodných praktík. Ani v jednom z týchto vymedzení nenájdete tento ani len podobný postup. Totiž skutková podstata trestného činu nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi práve na základe citovaného zákona č. 250/2007 Z. z., sa považujú za každých okolností za nekalé. A sú presne vymenované podľa príslušnej európskej smernice o nekalých obchodných praktikách. Teda zákonodarca pri vytvorení tejto skutkovej podstaty trestného činu ustálil presný výpočet konaní, ktoré sa považujú, opakujem a zdôrazňujem, za každých okolností za nekalé, čokoľvek je mimo, nemôže sa považovať teda za nekalú obchodnú praktiku. Čiže objektívnou stránkou trestného činu nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi je iba také konanie, ktoré možno považovať za každých okolností za nekalé. A tie sú, samozrejme, ako som už povedal, v prílohe č. 1 uvedené v tých 23 bodoch. Dámy a páni, ani v jednom nie je nekalá obchodná praktika, ktorá by súvisela s pretáčaním údajov na tachometri osobného motorového vozidla. Takže ten, kto možno v dobrom úmysle podsunul pánovi ministrovi takýto výklad, tak sa veľmi mýlil a možno nevedel ani, o čom hovorí.
Z uvedeného je totiž zrejmé, že pokiaľ páchateľ, resp. predávajúci koná tak, že jeho konanie nemožno posúdiť ako konanie za každých okolností za nekalé, nebudú splnené formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu nekalé obchodné praktiky ako objektívna stránka trestného činu, a teda nebude možné jeho konanie trestnoprávne postihnúť. A tu sme pri koreni veci. Doteraz nebol ani jeden trestnoprávny postih, hoci tu máme množstvo prípadov poškodenia kupujúcich, napr. aj ten, ktorý pred dvoma rokmi odvysielala TV Markíza, kde jednému z nich pretočil autobazár o 80 000 kilometrov spätne údaj na tachometri. Tento človek, samozrejme, prišiel o značné peniaze ako množstvo tých 130 000 ďalších a nevie sa dovolať svojej pravdy. Polícia konštatuje, že danú vec nevie riešiť. Teraz vám ja dokazujem, že to nie je možné riešiť podľa odkazu vlády na zákon o ochrane spotrebiteľa, pretože je tu presne 23 vymedzených nekalých obchodných praktík, a teda sa zase dostávame na začiatok toho začarovaného kruhu, že vlastne konštatujeme, že je to síce odsúdeniahodné, ale zároveň to nejakým spôsobom nevieme riešiť alebo môže sa to riešiť na základe niečoho, na základe čoho sa to nedá v skutočnosti riešiť, pretože sa to ani nedostane do fázy obvinenia, možno sa začne nejaké vyšetrovanie, ale to sa aj skončí.
Pokiaľ niektorí kolegovia mali obavu, a snažil som sa chápať, že je odôvodnená, v prípade druhého alebo tretieho predaja, tak musíme sa zmieriť s tým, že nie každé konanie, ktoré je vymedzené zo zákona, musí smerovať aj k dôkaznému konaniu, že v procese vyšetrovania príslušné orgány nemusia dospieť rôznymi dôkaznými technikami a metódami, ktoré sú verifikovateľné, k danému výsledku. A týka sa to aj podstatne iných a závažnejších trestných činov. Ale napriek tomu sme nerezignovali. A nepočul som takú logiku, že iba, povedzme, 9 z 10 obvinených vrahov je aj odsúdených. A čo ten desiaty? A kvôli nemu teda zrušme alebo neprijmime takúto normu. Takže ja chápem túto obavu.
A zároveň vítam aj iniciatívu z poslaneckého klubu SaS, pokiaľ som si mohol prečítať ten pozmeňujúci návrh, o ktorom sme aj hovorili. A je vlastne, kolegovia, aj nevyhnutný, z toho dôvodu, že nejdeme presne podľa časového harmonogramu a nestihli by sme to vlastne s legislatívnou účinnosťou, tak je nutné to posunúť. A ja ako predkladateľ súhlasím aj s tým posunom až o jeden rok na 1. január 2012 z toho dôvodu, že môžu sa pripraviť, povedzme, tie poistky, o ktorých niektorí z vás hovorili. Ale tie už nie sú v legislatíve, ale skôr vo vykonávacích predpisoch, povedzme, v rámci technických kontrol motorových vozidiel, aby sa aj stanice technickej kontroly mohli pripraviť a, povedzme, aby sa za istých okolností mohla zvýšiť aj účinnosť dokazovania daného trestného činu. Ale myslím si, že pokiaľ by sme rezignovali na riešenie takouto formou, tak povzbudíme, tak ako sme sa niektorí rozprávali, nebojím sa povedať tie slová, tachometrovú mafiu, ktorá šarapatí tu na Slovensku. A verím, že nechceme vyslať takýto negatívny signál našim spoluobčanom, že poslanci nevedia, ak sa dozvedia a riešia daný negatívny jav, zastať sa tých, ktorí môžu byť poškodení v prospech tých, v prospech ktorých sa možno takýto biznis koná. Ďakujem za pochopenie, toľko na úvod.
Skryt prepis
