Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené dámy a kolegovia, hneď na úvod sa priznám, že nerozumiem, prečo táto norma bola predložená na rokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, a to z viacerých dôvodov. Jednak preto, že nevidím dôvod pokračovať v tom trende, ktorý tu je, že ako v jojo systéme táto vláda alebo jej koaliční poslanci v pomerne zrýchlenom čase sa snažia meniť normy, ktoré boli prijaté v minulosti. Špeciálne v tomto prípade si myslím, že takýto návrh znižuje aj rešpekt Slovenskej republiky vo vzťahu k zahraničiu a súčasne aj rešpekt k občanom, keďže samotní navrhovatelia zdôvodňujú a aj definujú štátne občianstvo ako istý právny záväzok alebo zmluvu medzi občanom a štátom.
Myslím si, že v prvom čítaní je treba hovoriť aj o kontextoch, pretože určite prídeme na to, ako všetko so všetkým postupne súvisí. Nepopierajme, že táto norma a zmena, ktorú sleduje, súvisí nielen s postojom k slovenským občanom, ktorých sa dotýka, pretože jestvujúci stav je, povedal by som, väčšinový, aký majú vo väčšine štátov, čiže založený na výlučnom právnom vzťahu k občianstvu. Je na slobodnej vôli každého občana, aby buď prijal alebo sa vzdal občianstva, alebo požiadal o iné občianstvo, a tým pádom by automaticky strácal to pôvodné. Túto slobodnú voľbu nikomu, táto slobodná voľba sa nikomu neupiera.
Druhý aspekt je zahraničnopolitický, pretože súvisí priamo so zákonom, ktorý prijalo Národné zhromaždenie Maďarskej republiky o tzv. dvojitom občianstve a tu už sa týka časti občanov Slovenskej republiky vyňatých na báze etnickej príslušnosti, pretože sú tam jasne uvedené podmienky s tým, že predchádzajúca vláda reagovala podobne ako povedzme iné štáty, ako je Česká republika, Dánsko, neskôr vám poviem aj iné prípady, kde takýto postup jednoducho neuznáva a z viacerých dôvodov. Teda sa môžeme opýtať, kde je skrytá pointa, aby sme pomerne v krátkej lehote dosť neujasneným spôsobom lavírovali raz tak, raz tak.
Rešpektujem to, že v dnešnej ére globalizácie jednoducho ľudia chodia za pracovnými príležitosťami, že sa v zahraničí vydajú, oženia a jednoducho spoja si svoju budúcnosť ďalšiu profesijnú, pracovnú, rodinnú v inom štáte na planéte Zem. Je to ich legitímne právo. Prepáčte, ale nevidím dôvod, aby sme so špinavou vodou z vaničky vylievali aj to povestné dieťa, aby sme teda paušalizovali, pretože občan Slovenskej republiky, ktorý sa rozhodol žiť v Austrálii 18 000 km od svojej materskej domoviny, platí tam dane, má tam rodinu a môže sa slobodne vrátiť kedykoľvek na návštevu do Slovenskej republiky, akým spôsobom teda by si mal podržať aj on to druhé občianstvo, keď on sa vzdal z nejakých dôvodov svojho pôvodného materského občianstva. Pravdepodobne v tej krajine, v ktorej požiadal, ho ani ona, ani jej zákony nenútili, aby takto urobil. Takže rešpektujme slobodnú vôľu občanov rozhodnúť sa a jednoducho migrovať.
Ja sa však vrátim k tej druhej a tej pôvodnej príčine, a to je, že niekto chce vyrobiť na základe zákona prijatého v Maďarsku z občanov Slovenska de facto maďarských občanov. Je to, bohužiaľ, tak. Stanú sa dvojakými občanmi, ak by táto norma prešla. Pretože ide tu predovšetkým o tento prípad. Čiže môžeme hovoriť, že ide o krádež občanov so sledovaným cieľom budúceho ohrozenia územnej celistvosti Slovenskej republiky, pretože Slovensko a jeho časť štátnych občanov sa stane objektom cudzieho zákonodarstva. Vlastne ona už je objektom cudzieho zákonodarstva a aj politických zámerov možnej dezintegrácie slovenskej spoločnosti, t. z. právne vyňať týchto občanov spod zvrchovanej pôsobnosti Ústavy Slovenskej republiky a jej zákonov a podriadiť ich cudzej právomoci.
Pýtate sa, prečo toľko búrky v pohári vody? To sa pýtam aj ja. Pretože vieme pochopiť, že na celom svete je množstvo prípadov ľudí s dvojitým občianstvom, ale jeho získanie sa na rozdiel od toho, ktoré umožňuje maďarský zákon o dvojakom občianstve, nevytvára dôvodné podozrenie a obavy z možnej zmeny hraníc a už vôbec nie je založené na etnickom, môžeme hovoriť na rasovom princípe, teda na pokrvnom princípe.
Bolo by dobré, keby si predkladatelia naštudovali niektoré normy, ktoré sú v zahraničí. Takéto udeľovanie na rasovom základe zaváňa jednoducho revizionizmom a revizionizmus to je, hoci Maďarská republika má z dvoch mierových zmlúv zakázané ako porazený štát mocnosťami, na ktoré sa často odvolávame, propagovanie revizionizmu. Pretože, v ktorom prípade mohol byť existujúci občan ešte občanom Maďarskej republiky. No jedine v rokoch 1938 až 1945 pri anexii južného územia na základe Viedenskej arbitráže. O tomto hovorím.
Podobne Nemecko v 30. rokoch tiež argumentovalo, že stačí si nájsť štvrtinového predka na udelenie nemeckého občianstva, a to bolo potom dôvodom na zásahy, na obranu údajne ich porušovaných práv. A vieme, čo z toho vzniklo. Neviem, prečo sa relevantný štát Európskej únie musí uchyľovať k takejto legislatívne a provokovať svojich susedov, nielen Slovensko, ale aj Rumunsko, Srbsko, či Ukrajinu. A my, bohužiaľ, nevieme prijať relevantné opatrenia, pretože tie, ktoré sa navrhujú v tomto návrhu zákona sú v podstate len deklaratívne, pretože podľa môjho názoru nijakým spôsobom neodstránia podriadenie sa cudzej jurisdikcii.
To, že Slovenská republika by mala neuznávať účinky udelenia štátneho občianstva cudzieho štátu, je naozaj len deklaratívne. Ak uveríme, že tu by išlo len o symbol ako bolo zdôrazňované, potom ignorujeme fakty z histórie, ktoré som už pred chvíľou spomínal. Nezabúdajme, prosím, že platnosť maďarského zákona o dvojakom občianstve nadobudla štátnosť na symbolický deň 20. augusta, teda na deň svätého Štefana, s ktorým iredenta spája svätoštefanskú korunu, ergo spája s ním ideu Veľkého Maďarska alebo Veľkého Uhorska. Napĺňa sa tým predstava, ktorá bola v minulosti toľkokrát kritizovaná. Už premiér Antal, potom exprezident Gönz a myslím, že všetci premiéri sa vyjadrili, že oni sú premiérmi 15 mil. Maďarov. A toto je jedna cesta ako si zvýšiť kvórum maďarských občanov.
To, že my nebudeme reagovať, že niekto sa snaží vyňať našich občanov spod našej jurisdikcie, a to nehovorím len ja. To v roku 1995 povedal už Ján Čarnogurský a Peter Weiss, predsedovia dvoch parlamentných strán, keď bolo tzv. komárňanské zhromaždenie. Presne poukázali na toto nebezpečenstvo, ktoré vtedy hrozilo. A my ho ideme dnes legitimizovať našim návrhom zákona. Tento návrh, je preto z môjho pohľadu, kapituláciou. Je legislatívnou kapituláciou a neschopnosťou určiť jasné pravidlá. Je kapituláciou pred maďarskou rozpínavosťou pri povzbudzovaní neprípustných exteritoriálnych presahov, ktoré kritizovala už v minulosti aj Benátska komisia.
Je to ignorovanie základnej medzištátnej zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskou republikou, je to ignorovanie dohody vzájomnej bilaterálnej medzi ČSSR a Maďarskom č. 30 z roku 1966 o udeľovaní občianstva. To všetko nie sú akty priateľstva o nejakej spolupráce alebo ochrany. A my, na to nevieme reagovať. My, naopak, ešte povzbudzujeme. Áno, môžete dokonca, ako bolo teraz ohlásené, môžete udeliť aj volebné právo týmto občanom. My už dnes sme sa niekde posunuli, odkedy bol prijatý zákon 20. augusta. Už je ohlásené volebné právo. A čo, keď príde branná povinnosť? Kde budú bežať z Dunajskej Stredy do posádky v Bratislave alebo do posádky v Györi alebo Budapešti? Preto sa ani nečudujem kolegom z Kresťanskodemokratického hnutia, že chystajú sa prísť s nejakým ďalším návrhom, ktorý by eliminoval možné hrozby a riziká dvojakého občianstva na Slovensku v tomto prípade pre ľudí, ktorí sú príslušníkmi silových zložiek.
Ďalej sa čudujem, vážení kolegovia z koalície, aj vám pán minister, veď maďarský premiér Orbán veľmi jednoznačne povedal, kto je preňho partnerom, nie slovenská vláda na prvom mieste. On povedal, že najskôr budem rokovať s Maďarmi z Felvidéku, a až potom si sadnem s legitímnou slovenskou vládou.
Našťastie, aby pre tých, ktorí majú náhodou klapky na ušiach, lebo hovorí národniar, tak si skúsme zacitovať aj nezávislú slovenskú tlač. Denník Pravda 21. apríl 2010, ak dovolíte. Takže, citujem: "Keď už Budapešť nemôže anektovať územia, pokúsi sa anektovať aspoň občanov. A nakoniec tretím druhom problémov, toto je druhý, ktorý komentátor Dag Daniš spomína, čiže tým tretím druhom problémov bude expanzia maďarského extrémizmu na Slovensko. Maďarská menšinová komunita z južného Slovenska je totiž tradične nekonfliktná a pokojná. Zatiaľ ďakujeme. Ale gardisti z Jobbiku, príp. radikáli z Fideszu sa ju skôr či neskôr pokúsia prebudiť. Práve tento tretí typ problémov je pre Slovensko najnebezpečnejší. A čo hovorí komentátor? Povinnosťou každej slovenskej vlády je odrážať túto hrozbu.
Pán minister, bolo by dobré, keby ste si ten komentár z 21. apríla z Pravdy možno dva, možno trikrát prečítali, aby ste pochopili, že tu neburcujeme politicky, ale so starosťou o štát a jeho budúcnosť. Pretože táto norma, a opäť budem citovať iný zdroj, ak dovolíte, slovenského veľvyslanca v Budapešti pána Weissa, ktorý hovorí: "Norma schválená Národným zhromaždením Maďarskej republiky je jednoznačným revizionizmom. Jej prijatie bolo navyše jednostranné, o čom som hovoril, tie dokumenty alebo isté zmluvné záväzky, ktoré by mali prebehnúť medzi dvomi susednými štátmi, ktoré chcú budovať dobré susedské vzťahy, bohužiaľ, neprebehli a je aj v rozpore s odporúčaniami OBSE z Bolzana a Benátskej komisie. Je jasné, že vládna koalícia pod vedením strany Fidesz, hovorí náš veľvyslanec Weiss, chce vytvoriť politickú a nie kultúrnu autonómiu alebo komunitu. Nie sme takí naivní, aby sme nevideli, že je to neospájanie rodín." Toľko citát, aby vám bolo jasné, o čo tu ide. A to hovorí asi najpovolanejší zástupca nášho štátu v hlavnom meste susedného štátu, na ktorého normu my dnes reagujeme. Vlastne, my reagujeme na reakciu normy potom, ako sa vyčerpali všetky diplomatické prostriedky. Neboli sme vypočutí, jednostranný akt bol urobený. My sme urobili legitímne protiopatrenie a nová vláda ide toto protiopatrenie zrušiť.
Dámy a páni, nemyslíme si, že súčasná jestvujúca právna úprava je nejaká výnimočná, že by sme chceli niekoho trestať alebo podmieňovať nejakú výlučnosť. Jednoducho je to z viacerých pragmatických dôvodov, že štáty sa snažia o výlučnosť štátneho občianstva. Samozrejme, že aj my máme štátnych občanov, ktorí majú povedzme kanadské alebo americké občianstvo, pretože boli emigranti, ale oni ho získali na úplne iných základoch. Oni v danej krajine žili, pracovali, mali tam trvalý pobyt. Maďarská republika priznáva občianstvo bez tejto základnej podmienky trvalého pobytu, len tak. Ukáž, že si Maďar, štvrtinový Maďar a dostaneš občianstvo a môžeš aj voliť, nech sa ti páči. A najlepšie zvoľ Fidesz a hurá.
Prečo Dánsko, vážení kolegovia, prečo napríklad Dánske kráľovstvo neumožňuje dvojité občianstvo, pýtam sa. Dokonca občianstvo Dánskeho kráľovstva schvaľuje priamo parlament. Prečo napríklad ďalšie štáty rovnako tak vylučujú dvojité občianstvo? Prečo napríklad bratia Česi majú vo svojom zákone o štátnom občianstve § 13, citujem: "Státní občanství České republiky se pozbývá:
a) prohlášením,
b) nabytím cizího státního občanství.
To je presne naša úprava. Jednoducho niekto sa rozhodol, no tak dobre, choď si za svojím šťastím, všetko dobré. Nemecká republika detto. Švédsko prijalo možnosť dvojitého občianstva iba pred niekoľkými rokmi. Dovtedy takisto výlučnosť. Spojené štáty, áno, oni sú veľmi demokratickí. V prípade, že vás letisková polícia pristihne s dvoma pasmi, máte problém. Prečo ste neodovzdali ten pôvodný pas, keď máte pas Spojených štátov amerických.
Tam sa to rieši takto veľmi jednoducho. Sú tu samozrejme aj iné kritériá medzinárodného charakteru, ktoré by sme mali rešpektovať a ktoré podporujú legitimitu nášho súčasného opatrenia. V rámci Rady Európy schválili v roku 1997 dohodu, podľa ktorej môže jedna krajina neakceptovať právnu úpravu inej krajiny, ktorá rozširuje možnosti poskytovať štátne občianstvo. Keď to nie je v súlade s príslušnými medzinárodnými dohodami a ono nie je, veď to je porušením viacerých dohôd, vrátane tých bilaterálnych, o ktorých som hovoril, medzinárodným zvykovým právom alebo so všeobecne prijatými právnymi princípmi, týkajúcimi sa štátneho občianstva.
Tak ja neviem, prečo my musíme vylamovať otvorené dvere, prečo chceme byť pápežskejší ako pápež, prečo skutočné dôvody, ktorými je podmienka strany MOST - HÍD, aby sa táto úprava zmenila, pretože je to jej cieľová skupina voličov, približne v báze 500 tis., prečo sa odvolávame na niekoľko desiatok prípadov Slovákov, ktorí požiadajú o cudzie občianstvo niekde v zahraničí? Mimochodom, pán minister, chýba mi nejaká štúdia, koľko ľudí vlastne požiadalo a z akých dôvodov o udelenie cudzieho občianstva? Aby sme sa vedeli rozhodnúť, aké je to množstvo veľké.
Ja si myslím, že pravda je v tom, čo povedal šéf, myslím, že je Svetového zväzu Maďarov pán Patrubányi, alebo bol určite, lebo v roku 2009, keď povedal, že keď bude Maďarsko mať maďarským štátom, tak mnohí z poza hraníc, budú žiadať o maďarské štátne občianstvo. Keď však Maďarsko zostane terajšou karikatúrou maďarského štátu, tak ich bude málo.
Zamýšľal som sa, čo myslel Patrubányi tou karikatúrou. Veľmi jednoduché. Stačí si pozrieť tie mapky spochybňujúce Trianonskú mierovú dohodu a tie komentáre k nim, že ide o karikatúru, čiže pokiaľ Maďarsko nebude zasahovať do Slovenska, Ukrajiny, Rumunska, Srbskej Vojvodiny, dovtedy bude len karikatúrou a hold, údajne maďarskí občania zrejme tých 15 mil., vraj nebudú potom cítiť takú silu, aby o toto dvojaké občianstvo vraj požiadali.
Dámy a páni, mňa veľmi znepokojuje tento postup vládnej koalície, pretože nevieme dostatočne reagovať na chorú neeurópsku a neobčiansku filozofiu a politiku nášho južného suseda, ktorá sa prejavuje okrem iného tým, že nerešpektuje bilaterálne záležitosti, nerokuje vôbec so slovenskou stranou, dokonca ignoruje naše požiadavky. Nerešpektuje ani zásady medzinárodného práva, ktoré v princípe drží ruky od dvojakého alebo dvojitého občianstva, a je to predovšetkým aj chorá predstava udeľovania tohto princípu na rasovom alebo pokrvnom etnickom princípe. Je to generovanie najextrémnejších predstáv, ktoré reprezentuje strana Jobbik, ktorá dávala návrh, aby 26 kresiel v maďarskom parlamente patrilo zástupcom maďarských menšín z okolitých štátov, to znamená aj zo Slovenska. Takže naši občania, ktorým teraz my umožníme, pán minister a vážený pán predkladateľ alebo navrhovateľ, získať bezproblémovo dvojité občianstvo, tak možno sami seba budú voliť do toho maďarského parlamentu. To im takto budeme tlieskať.
O neprípustnosti exteritoriality a bipolarizmu už hovorili mnohí. Spomeňme len jedného, docenta Františka Poredoša z Katedry medzinárodného práva na Univerzite Komenského v Bratislave. Podľa neho nie je v súlade s medzinárodným právom dvojité občianstvo, pretože je negatívny jav z pohľadu medzinárodného práva, lebo vznikajú dvojité a dvojaké záväzky a presahovanie štátnej ochrany dvoch štátov na týchto občanov, pričom jeden z nich má primárnu a druhý sa odvoláva na rešpektovaný, či nerešpektovaný, to znamená podľa výkladu princíp etnických pút, čiže my tu zavádzame legislatívny chaos.
Dámy a páni, prosím vás, nepodporujme túto normu, toto opatrenie, pretože dávame povzbudenie tým, ktorí nedodržiavajú aj ďalšie významné normy ako je Trianonská mierová zmluva, denacifikačné tzv. Benešove dekréty alebo Mierovú zmluvu z roku 1947, ktorá vyslovene zakazuje Maďarsku akýkoľvek revizionizmus. Toto je revizionizmus v praxi, udeliť tým občanom Slovenskej republiky, ktorých predchodcovia, predkovia boli v rokoch 1938 až 1945 na anektovanom území, opäť občianstvo Maďarskej republiky. Takýto revizionizmus poslanecký klub Slovenskej národnej strany nemôže podporiť, a preto dávam procedurálny návrh, aby podľa § 73 ods. 3 písm. b) sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že nebude ďalej o tomto návrhu zákona rokovať. Ďakujem.