Ďakujem, pán predsedajúci, za udelenie slova. Vážené dámy, vážení páni kolegovia, máme tu opäť ďalší zo zákonov alebo návrhov novely zákona, ktorý pripomína demolačnú čatu a demolovanie toho, čo minulá vláda a vlády predtým, ktoré si ctili národné a štátne záujmy, budovali a prispôsobovali úroveň identity a prirodzenej úcty a rešpektu napríklad k štátnym symbolom tak, ako je to bežné všade vo svete.
Určite sa zhodneme, že tento ešte existujúci návrh zákona o štátnych symboloch ani zďaleka v praxi nedosahuje takú úroveň, akú vidíme napríklad v Spojených štátoch amerických, a nie je to ani naším cieľom, pretože naša historická skúsenosť aj vývojová cesta je úplne, aj mentalita, sú odlišné.
Čiže pokúsim sa zaradiť najskôr, kam asi návrh predkladateľov by bolo dobré zaradiť. On je v podstate v súlade s tým trendom, ktorý môžme za tie, myslím, tri schôdze, alebo štyri, ktoré sme mali, vidieť a odsledovať, a to je, že táto vládna garnitúra začala s odstraňovaním sôch, odstraňuje ochranu a výsadné postavenie štátneho jazyka. Teraz máme na stole odstraňovanie úcty alebo rozsahu umiestňovania štátnych symbolov a pravdepodobne bude chystať ďalšie akty, ktoré majú vymazať historickú pamäť tohto národa a občanov nášho štátu.
Možno je to aj preto, ako hovoril predkladateľ, že niekomu prekáža, keď v rokovacej miestnosti zastupiteľstva by mal byť text štátnej hymny, kde sa spieva: "zastavme ich, bratia". Čo keď nejaký občan si položí zásadnú otázku: A koho to vlastne máme zastaviť? Možno aj to je jeden z dôvodov, čo keď sa takémuto občanovi rozsvieti v hlave a zmyslel by si, že sa buď pomýlil, keď dával hlas niekomu zo súčasnej vládnej koalície, alebo si povie, že tak toto stačilo. Nemusím síce sympatizovať s národniarmi, ale to, čo títo vystrájajú, tak to už je teda pod istú základnú úroveň bez toho, že by sme sa museli byť do pŕs, že či sme väčší národniari, alebo menší. Pretože o toto tu, drahí kolegovia, vôbec nejde.
Videli sme trend v minulosti, keď fínska občianka prisťahovaná do Talianska navrhla, resp. dala podnet na Ústavný súd, aby zmizli z talianskych škôl a inštitúcií tradičné kríže. Niečo podobné sa stalo v Nemeckej spolkovej republike, kde istý občan ako rodič podal rovnako podnet, myslím, že to bol na bavorský súd, s tým, že jeho dieťa údajne uráža pohľad na silu utrpenia a že ho frustruje. Škoda, že tu nesedia kolegovia z KDH, pretože momentálne hovorím o klasickom kresťanskom kríži.
No a na Slovensku niektorým prekáža, že by v triedach mal visieť štátny symbol a text Preambuly Ústavy Slovenskej republiky.
Mimochodom, keď som začínal s tými demolačnými aktivitami, tak nedávno, čo niektorí politici uvažovali, že by možno bolo potrebné aj zrušiť Preambulu Ústavy Slovenskej republiky, takže, poviem, na to našťastie nemáte 90 hlasov, lebo určite by ste sa aj na toto odhodlali.
Takže prepáčte mi za možno ostrejšie naladenú hladinu reakcie, ale mám pocit, že predkladatelia sa niečoho boja ako čert kríža a snažia sa zahladiť alebo vyhladiť možné asociácie na slovenskú verziu ideologického Talibanu, ktorá slúži ako politickí žoldnieri stredoeurópskej verzie politicko-straníckej Al-Káidy. Takto by to mohol vnímať povedzme Štúr, Hlinka, Štefánik alebo ďalší národovci, keby mali možnosť sa cez stroj času vrátiť do súčasného slovenského parlamentu a prispôsobiť svoje uvažovanie povedzme správam z médií.
Prečo takého prirovnanie? No pretože aj Taliban začal ničiť nielen sochy konkrétnych ľudí, ale dokonca štvortisícročné kultúrne pamiatky kultúrneho dedičstva sveta len preto, že mu proste prekážalo, že to nesedí s tým, akú majú oni predstavu, čo by tam malo byť.
Takže zatiaľ čo my likvidujeme vlastné, cudzí nám tu súčasne exportujú vlastné nákazy zatuchnutých staromilných vírusov a symbolov, napríklad zákona o dvojakom občianstve, kde opäť budeme asi zajtra rokovať o ďalšom demolovaní zákona, tentoraz slovenského, o štátnom občianstve.
A môžem pridať aj ďalšie príklady. Zatiaľ čo my sa chystáme odstraňovať legitímne existujúce štátne symboly Slovenskej republiky zo štátnych škôl, to podotýkam, a z rokovacích miestností samospráv, tak bežne v školách s vyučovacím jazykom maďarským visia symboly už neexistujúceho štátneho útvaru, ktoré by sme mohli charakterizovať aj ako revizionistické. Mimochodom, revizionizmus k ideológii alebo aj k územnej veľkosti Maďarska, či už súčasného, alebo tzv. veľkého, je z medzinárodných zmlúv zakázaný.
Prečo ste, pán predkladateľ, nenavrhli vo svojej iniciatíve teda zrušiť aj existenciu takýchto symbolov a takýchto vlajok? Alebo to považujete za legitímne?
Pričom nedávam rovnítko. Sme na zvrchovanom území slobodného štátu, ktorý má z ústavy právomoc budovať identitu každého občana. Tá najprirodzenejšia identita je v príslušnosti k svojej vlasti, k štátu. Ak si myslíte, že je dostačujúce, ak štátny symbol je umiestnený niekde pri vchode vo výške približne 3,5, možno 4 metre, či už škôl, alebo územných samospráv, tak potom sa mýlite. Pretože aj v tejto rokovacej sále zákonodarného zboru máme pred sebou - v mojom pohľade za sebou - štátny znak Slovenskej republiky.
Čiže pokiaľ hovoríme o symboloch a štátnych symboloch, nemôžme neuvažovať aj v širšom kontexte symbol a jeho význam. Prirodzene, že každej totalite alebo každému totalitnému zmýšľaniu prekáža asociácia, ktorú symbol vzbudzuje. Preto sa komunisti snažili odstraňovať kríže, preto možno v stredoveku bola, zas naopak, inkvizícia voči slobodnému zmýšľaniu. Len sa čudujem, že v demokracii v slobodnom štáte môže niekto navrhnúť redukciu štátnych symbolov, ktoré, pán navrhovateľ, keďže účinnosť zákona bola k 1. septembru, a tí, ktorých sa to týkalo, čiže povinné osoby, školy a samosprávy, už tak či tak tieto symboly majú umiestnené tak, ako to bolo prijaté v danom návrhu zákona.
Takže nechápem, prečo prichádzate s takýmto obsolétnym návrhom. To chcete, aby teraz učitelia alebo riaditelia škôl alebo starostovia dali príkaz, že sa má niečo strhávať, čo už je tam umiestnené? Alebo to, čo žiaci možno na pracovnom vyučovaní podľa návrhu pani premiérky namaľovali či vyrobili na počítači alebo ručne? Tie nástenky, o ktorých hovoríte, asi by bolo dobré, keby ste si pozreli, koľko je alebo koľko bolo aj ponúk firiem, reklamných firiem, ktoré veľmi kvalitne, na vysokej úrovni estetickej, vyrobili a umožnili a umožnili a dali prácu ďalším ľuďom.
Je to, je to naozaj zvláštny počin z vašej strany, pretože dnes symboly alebo, ak chcete, znaky sú integrálnou súčasťou moderného života. Firmy, firmy si zakladajú na svojich logách, na svojich značkách. Bol prieskum, ktorá značka má najvyššiu hodnotu alebo je najzaužívanejšia vo vedomí celej populácie planéty Zem. Kvôli tomu, aby som nerobil propagáciu, bol to istý nealkoholický nápoj. Čiže firmy si zakladajú na svojich značkách, platia drahé peniaze, aby ich značky boli reprezentatívne, aby ich symbol vytváral istú asociáciu a istý vzťah, ktorý je prirodzený a je založený ale na komerčnej báze. A vy idete s iniciatívou rušiť symbol, ktorý má asociovať identitu štátnej príslušnosti? Tak tomu naozaj už nerozumiem.
K tomuto už platnému zneniu zákona ministerstvo školstva svojho času vydalo aj smernicu, kde je veľmi presne popísané, akým spôsobom, kde, v akej veľkosti a pomeroch majú byť tieto štátne symboly umiestnené. Takže možno u vás na samospráve v Starom Meste to niekto poňal minimalisticky a možno to bol aj jeho zámer takýmto spôsobom neprejavovať úctu, pretože viem, že tam žijú niektorí aj politológovia, ktorí sa svojho času vyjadrili, že ich identita je predovšetkým občan, potom je Bratislavčan, potom menoval nejakú svoju ulicu, kde žije, potom má vraj identitu vodiča, pretože príliš často šoféruje, a až kdesi na siedmom-ôsmom mieste priznal, že možno má aj identitu príslušnosti k Slovenskej republike. Tak potom sa nečudujem, že vy tam máte takýto minimalistický variant.
Hovorili ste dosť o vlastenectve, pán predkladateľ, neviem, prečo ste spojili práve návrh vlasteneckého zákona, ktorý prezident vrátil a parlament ho neschválil, s novelou zákona o štátnych symboloch, ale môžem vám zacitovať kardinála Korca, ktorý povedal - a je to veľmi výstižné, citujem: "Dnes máme Slovenskú republiku, vlastenectvo však u nás dnes veľmi nekvitne. Vlastenectvo je totiž obetavosť." Okrem iného povedal: "Národ nám sprostredkoval bohatstvo jazyka, kultúry, bohatstvo ducha cez školy a chrámy." Čiže cez tie školy, kde vy chcete, kde vy chcete odstraňovať štátne symboly.
Viete, v 50. rokoch dokonca boli takí ideológovia, ktorí Tomášikovu hymnu z meruôsmych rokov "Hej, Slováci" nazvali fašistickou. Neviem teda, že či už fašisti vtedy niekde v podzemí budovali svoje ideologické zázemie. Na druhej strane som sa zo štúrovských čias ale dočítal o označení "súdruh". Takže takáto ideologizácia všetkého, čo súvisí s vlastenectvom alebo národným cítením, patrí podľa môjho názoru niekde do tých minulých storočí. Mali by sme akceptovať to, že väčšina štátov dnes buduje identitu, pretože si uvedomuje, že aj v ére globalizácie jednoducho občianska spoločnosť nemôže byť iba akási manipulovateľná masa podľa reklamných kampaní, ale že potrebujeme aj istú duchovnú obrodu národa ako tej základnej nadindividuálnej identity. Pretože inak budujeme egoizmus: len ja, moje dobro a nie iných.
Robíte chybu, ak si neuvedomujete, že pohľad na štátny symbol, na dvojkríž, môže vzbudzovať aj takého asociácie, o ktorých hovoril aj kardinál Korec: obetavosť, vedomie identity, čo je dôležité najmä pri mladej generácii, ktorá identitu stráca. Potom existujú siahodlhé výskumy sociológov aj psychológov.
Paradoxne, pokiaľ ste hovorili teda o vlasteneckom zákone, Orbánov FIDESZ sa dokonca inšpiroval tou našou pôvodnou verziou a dal priamo vlastenectvo do škôl. Môžem vám zacitovať Ferenca Szalaya, primátora mesta Szolnok: "Budeme presadzovať, aby sa posilňovanie lásky k vlasti stalo prioritnou súčasťou základného učebného plánu škôl."
A vám zrazu prekáža, že v zákone o štátnych symboloch je aj zmienka, že by mali byť zaradené do osnov výchova k vlastenectvu. Vy v dôvodovej správe hovoríte, že tieto ciele už sleduje tak či tak zákon, tzv. školský zákon. Ale vy si opäť mýlite ciele a predmet alebo obsah. Nie je dôležitý cieľ, ale predmet a obsah.
Takže nie je nič zvláštne, ak sa posilňuje národná identita, spolupatričnosť práve tam, kde chceme vychovávať mladú generáciu aj k niektorým hodnotám, aby z nich vyrástli uvedomelí ľudia, odkiaľ prišli, kam patria. Pretože keď sa nám všetci porozutekajú za lepšími pracovnými príležitosťami, budú odvádzať svoje dane niekde v zahraničí, to znamená, nebude opäť na dôchodky pre slovenských občanov a ich rodičov, a ak nebudú mať vytvorenú takúto identitu a príslušnosť, tak nám budú odchádzať nielen kvalitní lekári, ale aj kvalitní údržbári. Chceme toto alebo to nechceme?
Dokonca niektoré štáty, ktoré si uvedomujú túto významnú hodnotu, napríklad Írsko, majú priamo v ústave, v čl. 9 konkrétne írskej ústavy v odseku 2 definíciu, že, citujem, "základnými politickými povinnosťami všetkých občanov sú vernosť štátu, vernosť národu" - opravujem sa - "a oddanosť štátu". Vám by asi, keby sme niečo takéto my mali v ústave, vám by, páni, asi vlasy dupkom stávali. Vám prekáža už len jednoduché umiestnenie štátneho symbolu na čelnej stene škôl, kde dochádza k výchovno-vzdelávaciemu procesu.
Budem končiť. Na záver, ak dovolíte, som si prečítal podrobne aj dôvodovú správu, pretože samotné znenie je dosť stručné: vypúšťa sa, vypúšťa sa odsek jeden, druhý. Takže zaujímalo ma, aké sú dôvody, pre ktoré predkladáte túto, túto novelu, ktorá je z môjho pohľadu absolútne zbytočná, je ideologická, v podstate vylamujete otvorené dvere.
Tie dôvody sú podľa mňa neopodstatnené, ako som povedal, a je zvláštne, že tam vydávate meritórne závery bez dôkaznej bázy. Napríklad tvrdíte, že, citujem, "nemožno predpokladať, že umiestnenie uvedených symbolov v každej triede by mohlo zvýšiť úctu žiakov a študentov k nim". Je nejaký prieskum, sociologický, psychologický, bola ním urobená nejaká anketa, relevantná, vyhodnotená, korigovaná? Ja takú nepoznám, ale vy to tvrdíte.
Pýtam sa, prečo si niektorí zamestnanci na stôl dávajú fotografiu svojich rodinných príslušníkov? Oni sú v práci, oni pracujú a na svojom pracovnom stole, si predstavte, mnohí majú fotografiu svojich detí, fotografiu svojich manželiek. Je to tiež istý symbol, k niečomu ich to motivuje, získavajú nejakú energiu, oduševnenie. Prečo im chceme brániť, tým, ktorí napríklad získavajú takéto oduševnenie a pozitívnu energiu, keď sa môžu pozerať na dvojkríž?
Pretože každý znak, každý tvar má svoju energiu a svoje vyžarovanie. Vy pochybujete, že slovenský dvojkríž má pozitívne vyžarovanie? Alebo že v ňom nie sú naakumulované energie predchádzajúcich generácií? A nielen slovenských. Pretože dvojkríž, dvojramenný kríž poznáme už od byzantských čias a je približne tridsať rôznych modifikácií kríža, ktorý má, ktorého tvary rôzne majú rôzne vyžarovanie a rôzne asociácie.
Prečo, ak ide o niečo pozitívne, to chcete rušiť? Veď ak tu počúvam a väčšina súhlasí s tým, že nechajme, nechajme voľne, voľne pôsobiť, slobodne zákony alebo, ja môžem tvrdiť, nechajme voľne pôsobiť štátny symbol. Ak niekoho povzbudzuje, je to fajn. Keď niekomu nič nehovorí, je to jeho chyba.
Tiež sa vás môžem opýtať, prečo si ľudia vo svojich domácnostiach umiestňujú obraz Ježiša Krista alebo Panny Márie? Jasné, je to ich slobodné rozhodnutie, ale ja teraz narážam na ten vzťah medzi osobou a tým symbolom a vzájomnou komunikáciou a väzbou.
Za priam drzé, prepáčte, môžem označiť tvrdenie, že je neopodstatnené, že, pardon, "neopodstatnené sa navrhuje zrušiť, aj umiestňovanie symbolov v miestnostiach, kde zasadajú orgány územnej samosprávy". Čím je to, prosím vás, neopodstatnené? Sme v nejakých talianskych mestských stredovekých štátoch? Alebo nechcete, aby na istom konkrétnom území bola aj zjavná príslušnosť k danému štátu?
Veď okrem, okrem tých firemných značiek predsa každá obec, každé mesto má svoj erb, ktorý je tam tak či tak uvedený. Dokonca niektoré osoby si už dávajú vypracovávať svoje osobné erby. Tak prečo by samospráva na území Slovenskej republiky v rokovacej miestnosti, kde rokuje zastupiteľstvo, nemala mať umiestnený štátny symbol? Mimochodom, vy predpokladáte, že to rokovanie môže byť len stále a v tej istej miestnosti? Ale to sa mýlite. Mnohé samosprávy nerokujú pravidelne v tej istej miestnosti, kde už je umiestnený štátny symbol. Rôzne slávnostné zasadnutia sa môžu konať inde. Mnohé malé obce ani nemajú takúto rokovaciu miestnosť, takže využívajú iné verejné miestnosti a priestory.
Lenže práve tá posledná veta, ako keby vás usvedčila z vašej zaslepenej horlivosti, pretože vyrobili ste nesystémový lapsus lingue. Ja vám to zacitujem: "Ako nesystémový prvok sa navrhuje vypustiť zo zákona ustanovenie, podľa ktorého musí byť výchova k vlastenectvu a k úcte k štátnym symbolom zapracovaná do štátneho vzdelávacieho programu škôl." Koniec citácie. Čiže vy toto svoje odôvodnenie "vypustiť", "vydemolovať" označujete ako nesystémový prvok. Tak som rád, že aspoň na záver ste úprimne uviedli, čo vlastne týmto návrhom sledujete.
Takže, vážený pán predkladateľ, vážené pani kolegyne a kolegovia, z tých dôvodov, ktoré som uviedol, dávam návrh, aby v zmysle rokovacieho poriadku § 73 ods. 3 písm. b) sa Národná rada uzniesla, že nebude ďalej pokračovať v tomto návrhu zákona, pretože je nesystémový, nepripravený, nadbytočný a myslím si, že aj vo vzťahu k štátu, ktorý tu zastupujeme a ktorého peniaze mimochodom aj berieme, aj vrcholne neúctivý.
Ďakujem za pozornosť.