Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené dámy a kolegovia, hneď na úvod sa priznám, že nerozumiem, prečo táto norma bola predložená na rokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, a to z viacerých dôvodov. Jednak preto, že nevidím dôvod pokračovať v tom trende, ktorý tu je, že ako v jojo systéme táto vláda alebo jej koaliční poslanci v pomerne zrýchlenom čase sa snažia meniť normy, ktoré boli prijaté v minulosti. Špeciálne v tomto prípade si myslím, že takýto návrh znižuje aj rešpekt Slovenskej republiky vo vzťahu k zahraničiu a súčasne aj rešpekt k občanom, keďže samotní navrhovatelia zdôvodňujú a aj definujú štátne občianstvo ako istý právny záväzok alebo zmluvu medzi občanom a štátom.
Myslím si, že v prvom čítaní je treba hovoriť aj o kontextoch, pretože určite prídeme na to, ako všetko so všetkým postupne súvisí. Nepopierajme, že táto norma a zmena, ktorú sleduje, súvisí nielen s postojom k slovenským občanom, ktorých sa dotýka, pretože jestvujúci stav je, povedal by som, väčšinový, aký majú vo väčšine štátov, čiže založený na výlučnom právnom vzťahu k občianstvu. Je na slobodnej vôli každého občana, aby buď prijal alebo sa vzdal občianstva, alebo požiadal o iné občianstvo, a tým pádom by automaticky strácal to pôvodné. Túto slobodnú voľbu nikomu, táto slobodná voľba sa nikomu neupiera.
Druhý aspekt je zahraničnopolitický, pretože súvisí priamo so zákonom, ktorý prijalo Národné zhromaždenie Maďarskej republiky o tzv. dvojitom občianstve a tu už sa týka časti občanov Slovenskej republiky vyňatých na báze etnickej príslušnosti, pretože sú tam jasne uvedené podmienky s tým, že predchádzajúca vláda reagovala podobne ako povedzme iné štáty, ako je Česká republika, Dánsko, neskôr vám poviem aj iné prípady, kde takýto postup jednoducho neuznáva a z viacerých dôvodov. Teda sa môžeme opýtať, kde je skrytá pointa, aby sme pomerne v krátkej lehote dosť neujasneným spôsobom lavírovali raz tak, raz tak.
Rešpektujem to, že v dnešnej ére globalizácie jednoducho ľudia chodia za pracovnými príležitosťami, že sa v zahraničí vydajú, oženia a jednoducho spoja si svoju budúcnosť ďalšiu profesijnú, pracovnú, rodinnú v inom štáte na planéte Zem. Je to ich legitímne právo. Prepáčte, ale nevidím dôvod, aby sme so špinavou vodou z vaničky vylievali aj to povestné dieťa, aby sme teda paušalizovali, pretože občan Slovenskej republiky, ktorý sa rozhodol žiť v Austrálii 18 000 km od svojej materskej domoviny, platí tam dane, má tam rodinu a môže sa slobodne vrátiť kedykoľvek na návštevu do Slovenskej republiky, akým spôsobom teda by si mal podržať aj on to druhé občianstvo, keď on sa vzdal z nejakých dôvodov svojho pôvodného materského občianstva. Pravdepodobne v tej krajine, v ktorej požiadal, ho ani ona, ani jej zákony nenútili, aby takto urobil. Takže rešpektujme slobodnú vôľu občanov rozhodnúť sa a jednoducho migrovať.
Ja sa však vrátim k tej druhej a tej pôvodnej príčine, a to je, že niekto chce vyrobiť na základe zákona prijatého v Maďarsku z občanov Slovenska de facto maďarských občanov. Je to, bohužiaľ, tak. Stanú sa dvojakými občanmi, ak by táto norma prešla. Pretože ide tu predovšetkým o tento prípad. Čiže môžeme hovoriť, že ide o krádež občanov so sledovaným cieľom budúceho ohrozenia územnej celistvosti Slovenskej republiky, pretože Slovensko a jeho časť štátnych občanov sa stane objektom cudzieho zákonodarstva. Vlastne ona už je objektom cudzieho zákonodarstva a aj politických zámerov možnej dezintegrácie slovenskej spoločnosti, t. z. právne vyňať týchto občanov spod zvrchovanej pôsobnosti Ústavy Slovenskej republiky a jej zákonov a podriadiť ich cudzej právomoci.
Pýtate sa, prečo toľko búrky v pohári vody? To sa pýtam aj ja. Pretože vieme pochopiť, že na celom svete je množstvo prípadov ľudí s dvojitým občianstvom, ale jeho získanie sa na rozdiel od toho, ktoré umožňuje maďarský zákon o dvojakom občianstve, nevytvára dôvodné podozrenie a obavy z možnej zmeny hraníc a už vôbec nie je založené na etnickom, môžeme hovoriť na rasovom princípe, teda na pokrvnom princípe.
Bolo by dobré, keby si predkladatelia naštudovali niektoré normy, ktoré sú v zahraničí. Takéto udeľovanie na rasovom základe zaváňa jednoducho revizionizmom a revizionizmus to je, hoci Maďarská republika má z dvoch mierových zmlúv zakázané ako porazený štát mocnosťami, na ktoré sa často odvolávame, propagovanie revizionizmu. Pretože, v ktorom prípade mohol byť existujúci občan ešte občanom Maďarskej republiky. No jedine v rokoch 1938 až 1945 pri anexii južného územia na základe Viedenskej arbitráže. O tomto hovorím.
Podobne Nemecko v 30. rokoch tiež argumentovalo, že stačí si nájsť štvrtinového predka na udelenie nemeckého občianstva, a to bolo potom dôvodom na zásahy, na obranu údajne ich porušovaných práv. A vieme, čo z toho vzniklo. Neviem, prečo sa relevantný štát Európskej únie musí uchyľovať k takejto legislatívne a provokovať svojich susedov, nielen Slovensko, ale aj Rumunsko, Srbsko, či Ukrajinu. A my, bohužiaľ, nevieme prijať relevantné opatrenia, pretože tie, ktoré sa navrhujú v tomto návrhu zákona sú v podstate len deklaratívne, pretože podľa môjho názoru nijakým spôsobom neodstránia podriadenie sa cudzej jurisdikcii.
To, že Slovenská republika by mala neuznávať účinky udelenia štátneho občianstva cudzieho štátu, je naozaj len deklaratívne. Ak uveríme, že tu by išlo len o symbol ako bolo zdôrazňované, potom ignorujeme fakty z histórie, ktoré som už pred chvíľou spomínal. Nezabúdajme, prosím, že platnosť maďarského zákona o dvojakom občianstve nadobudla štátnosť na symbolický deň 20. augusta, teda na deň svätého Štefana, s ktorým iredenta spája svätoštefanskú korunu, ergo spája s ním ideu Veľkého Maďarska alebo Veľkého Uhorska. Napĺňa sa tým predstava, ktorá bola v minulosti toľkokrát kritizovaná. Už premiér Antal, potom exprezident Gönz a myslím, že všetci premiéri sa vyjadrili, že oni sú premiérmi 15 mil. Maďarov. A toto je jedna cesta ako si zvýšiť kvórum maďarských občanov.
To, že my nebudeme reagovať, že niekto sa snaží vyňať našich občanov spod našej jurisdikcie, a to nehovorím len ja. To v roku 1995 povedal už Ján Čarnogurský a Peter Weiss, predsedovia dvoch parlamentných strán, keď bolo tzv. komárňanské zhromaždenie. Presne poukázali na toto nebezpečenstvo, ktoré vtedy hrozilo. A my ho ideme dnes legitimizovať našim návrhom zákona. Tento návrh, je preto z môjho pohľadu, kapituláciou. Je legislatívnou kapituláciou a neschopnosťou určiť jasné pravidlá. Je kapituláciou pred maďarskou rozpínavosťou pri povzbudzovaní neprípustných exteritoriálnych presahov, ktoré kritizovala už v minulosti aj Benátska komisia.
Je to ignorovanie základnej medzištátnej zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskou republikou, je to ignorovanie dohody vzájomnej bilaterálnej medzi ČSSR a Maďarskom č. 30 z roku 1966 o udeľovaní občianstva. To všetko nie sú akty priateľstva o nejakej spolupráce alebo ochrany. A my, na to nevieme reagovať. My, naopak, ešte povzbudzujeme. Áno, môžete dokonca, ako bolo teraz ohlásené, môžete udeliť aj volebné právo týmto občanom. My už dnes sme sa niekde posunuli, odkedy bol prijatý zákon 20. augusta. Už je ohlásené volebné právo. A čo, keď príde branná povinnosť? Kde budú bežať z Dunajskej Stredy do posádky v Bratislave alebo do posádky v Györi alebo Budapešti? Preto sa ani nečudujem kolegom z Kresťanskodemokratického hnutia, že chystajú sa prísť s nejakým ďalším návrhom, ktorý by eliminoval možné hrozby a riziká dvojakého občianstva na Slovensku v tomto prípade pre ľudí, ktorí sú príslušníkmi silových zložiek.
Ďalej sa čudujem, vážení kolegovia z koalície, aj vám pán minister, veď maďarský premiér Orbán veľmi jednoznačne povedal, kto je preňho partnerom, nie slovenská vláda na prvom mieste. On povedal, že najskôr budem rokovať s Maďarmi z Felvidéku, a až potom si sadnem s legitímnou slovenskou vládou.
Našťastie, aby pre tých, ktorí majú náhodou klapky na ušiach, lebo hovorí národniar, tak si skúsme zacitovať aj nezávislú slovenskú tlač. Denník Pravda 21. apríl 2010, ak dovolíte. Takže, citujem: "Keď už Budapešť nemôže anektovať územia, pokúsi sa anektovať aspoň občanov. A nakoniec tretím druhom problémov, toto je druhý, ktorý komentátor Dag Daniš spomína, čiže tým tretím druhom problémov bude expanzia maďarského extrémizmu na Slovensko. Maďarská menšinová komunita z južného Slovenska je totiž tradične nekonfliktná a pokojná. Zatiaľ ďakujeme. Ale gardisti z Jobbiku, príp. radikáli z Fideszu sa ju skôr či neskôr pokúsia prebudiť. Práve tento tretí typ problémov je pre Slovensko najnebezpečnejší. A čo hovorí komentátor? Povinnosťou každej slovenskej vlády je odrážať túto hrozbu.
Pán minister, bolo by dobré, keby ste si ten komentár z 21. apríla z Pravdy možno dva, možno trikrát prečítali, aby ste pochopili, že tu neburcujeme politicky, ale so starosťou o štát a jeho budúcnosť. Pretože táto norma, a opäť budem citovať iný zdroj, ak dovolíte, slovenského veľvyslanca v Budapešti pána Weissa, ktorý hovorí: "Norma schválená Národným zhromaždením Maďarskej republiky je jednoznačným revizionizmom. Jej prijatie bolo navyše jednostranné, o čom som hovoril, tie dokumenty alebo isté zmluvné záväzky, ktoré by mali prebehnúť medzi dvomi susednými štátmi, ktoré chcú budovať dobré susedské vzťahy, bohužiaľ, neprebehli a je aj v rozpore s odporúčaniami OBSE z Bolzana a Benátskej komisie. Je jasné, že vládna koalícia pod vedením strany Fidesz, hovorí náš veľvyslanec Weiss, chce vytvoriť politickú a nie kultúrnu autonómiu alebo komunitu. Nie sme takí naivní, aby sme nevideli, že je to neospájanie rodín." Toľko citát, aby vám bolo jasné, o čo tu ide. A to hovorí asi najpovolanejší zástupca nášho štátu v hlavnom meste susedného štátu, na ktorého normu my dnes reagujeme. Vlastne, my reagujeme na reakciu normy potom, ako sa vyčerpali všetky diplomatické prostriedky. Neboli sme vypočutí, jednostranný akt bol urobený. My sme urobili legitímne protiopatrenie a nová vláda ide toto protiopatrenie zrušiť.
Dámy a páni, nemyslíme si, že súčasná jestvujúca právna úprava je nejaká výnimočná, že by sme chceli niekoho trestať alebo podmieňovať nejakú výlučnosť. Jednoducho je to z viacerých pragmatických dôvodov, že štáty sa snažia o výlučnosť štátneho občianstva. Samozrejme, že aj my máme štátnych občanov, ktorí majú povedzme kanadské alebo americké občianstvo, pretože boli emigranti, ale oni ho získali na úplne iných základoch. Oni v danej krajine žili, pracovali, mali tam trvalý pobyt. Maďarská republika priznáva občianstvo bez tejto základnej podmienky trvalého pobytu, len tak. Ukáž, že si Maďar, štvrtinový Maďar a dostaneš občianstvo a môžeš aj voliť, nech sa ti páči. A najlepšie zvoľ Fidesz a hurá.
Prečo Dánsko, vážení kolegovia, prečo napríklad Dánske kráľovstvo neumožňuje dvojité občianstvo, pýtam sa. Dokonca občianstvo Dánskeho kráľovstva schvaľuje priamo parlament. Prečo napríklad ďalšie štáty rovnako tak vylučujú dvojité občianstvo? Prečo napríklad bratia Česi majú vo svojom zákone o štátnom občianstve § 13, citujem: "Státní občanství České republiky se pozbývá:
a) prohlášením,
b) nabytím cizího státního občanství.
To je presne naša úprava. Jednoducho niekto sa rozhodol, no tak dobre, choď si za svojím šťastím, všetko dobré. Nemecká republika detto. Švédsko prijalo možnosť dvojitého občianstva iba pred niekoľkými rokmi. Dovtedy takisto výlučnosť. Spojené štáty, áno, oni sú veľmi demokratickí. V prípade, že vás letisková polícia pristihne s dvoma pasmi, máte problém. Prečo ste neodovzdali ten pôvodný pas, keď máte pas Spojených štátov amerických.
Tam sa to rieši takto veľmi jednoducho. Sú tu samozrejme aj iné kritériá medzinárodného charakteru, ktoré by sme mali rešpektovať a ktoré podporujú legitimitu nášho súčasného opatrenia. V rámci Rady Európy schválili v roku 1997 dohodu, podľa ktorej môže jedna krajina neakceptovať právnu úpravu inej krajiny, ktorá rozširuje možnosti poskytovať štátne občianstvo. Keď to nie je v súlade s príslušnými medzinárodnými dohodami a ono nie je, veď to je porušením viacerých dohôd, vrátane tých bilaterálnych, o ktorých som hovoril, medzinárodným zvykovým právom alebo so všeobecne prijatými právnymi princípmi, týkajúcimi sa štátneho občianstva.
Tak ja neviem, prečo my musíme vylamovať otvorené dvere, prečo chceme byť pápežskejší ako pápež, prečo skutočné dôvody, ktorými je podmienka strany MOST - HÍD, aby sa táto úprava zmenila, pretože je to jej cieľová skupina voličov, približne v báze 500 tis., prečo sa odvolávame na niekoľko desiatok prípadov Slovákov, ktorí požiadajú o cudzie občianstvo niekde v zahraničí? Mimochodom, pán minister, chýba mi nejaká štúdia, koľko ľudí vlastne požiadalo a z akých dôvodov o udelenie cudzieho občianstva? Aby sme sa vedeli rozhodnúť, aké je to množstvo veľké.
Ja si myslím, že pravda je v tom, čo povedal šéf, myslím, že je Svetového zväzu Maďarov pán Patrubányi, alebo bol určite, lebo v roku 2009, keď povedal, že keď bude Maďarsko mať maďarským štátom, tak mnohí z poza hraníc, budú žiadať o maďarské štátne občianstvo. Keď však Maďarsko zostane terajšou karikatúrou maďarského štátu, tak ich bude málo.
Zamýšľal som sa, čo myslel Patrubányi tou karikatúrou. Veľmi jednoduché. Stačí si pozrieť tie mapky spochybňujúce Trianonskú mierovú dohodu a tie komentáre k nim, že ide o karikatúru, čiže pokiaľ Maďarsko nebude zasahovať do Slovenska, Ukrajiny, Rumunska, Srbskej Vojvodiny, dovtedy bude len karikatúrou a hold, údajne maďarskí občania zrejme tých 15 mil., vraj nebudú potom cítiť takú silu, aby o toto dvojaké občianstvo vraj požiadali.
Dámy a páni, mňa veľmi znepokojuje tento postup vládnej koalície, pretože nevieme dostatočne reagovať na chorú neeurópsku a neobčiansku filozofiu a politiku nášho južného suseda, ktorá sa prejavuje okrem iného tým, že nerešpektuje bilaterálne záležitosti, nerokuje vôbec so slovenskou stranou, dokonca ignoruje naše požiadavky. Nerešpektuje ani zásady medzinárodného práva, ktoré v princípe drží ruky od dvojakého alebo dvojitého občianstva, a je to predovšetkým aj chorá predstava udeľovania tohto princípu na rasovom alebo pokrvnom etnickom princípe. Je to generovanie najextrémnejších predstáv, ktoré reprezentuje strana Jobbik, ktorá dávala návrh, aby 26 kresiel v maďarskom parlamente patrilo zástupcom maďarských menšín z okolitých štátov, to znamená aj zo Slovenska. Takže naši občania, ktorým teraz my umožníme, pán minister a vážený pán predkladateľ alebo navrhovateľ, získať bezproblémovo dvojité občianstvo, tak možno sami seba budú voliť do toho maďarského parlamentu. To im takto budeme tlieskať.
O neprípustnosti exteritoriality a bipolarizmu už hovorili mnohí. Spomeňme len jedného, docenta Františka Poredoša z Katedry medzinárodného práva na Univerzite Komenského v Bratislave. Podľa neho nie je v súlade s medzinárodným právom dvojité občianstvo, pretože je negatívny jav z pohľadu medzinárodného práva, lebo vznikajú dvojité a dvojaké záväzky a presahovanie štátnej ochrany dvoch štátov na týchto občanov, pričom jeden z nich má primárnu a druhý sa odvoláva na rešpektovaný, či nerešpektovaný, to znamená podľa výkladu princíp etnických pút, čiže my tu zavádzame legislatívny chaos.
Dámy a páni, prosím vás, nepodporujme túto normu, toto opatrenie, pretože dávame povzbudenie tým, ktorí nedodržiavajú aj ďalšie významné normy ako je Trianonská mierová zmluva, denacifikačné tzv. Benešove dekréty alebo Mierovú zmluvu z roku 1947, ktorá vyslovene zakazuje Maďarsku akýkoľvek revizionizmus. Toto je revizionizmus v praxi, udeliť tým občanom Slovenskej republiky, ktorých predchodcovia, predkovia boli v rokoch 1938 až 1945 na anektovanom území, opäť občianstvo Maďarskej republiky. Takýto revizionizmus poslanecký klub Slovenskej národnej strany nemôže podporiť, a preto dávam procedurálny návrh, aby podľa § 73 ods. 3 písm. b) sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že nebude ďalej o tomto návrhu zákona rokovať. Ďakujem.

Pán predsedajúci, mám za to, že pri predchádzajúcom hlasovaní, sa hlasovalo aj o mojom procedurálnom návrhu, pretože spravodajkyňa mala chronologicky uviesť návrhy a ja som ako prvý vystúpil v rozprave k danému návrhu zákona a uviedol som, aby sa nepokračovalo v rokovaní, takže mám za to, že sa hlasovalo nielen o návrhu pána Ondruša, ale aj o mojom. Ďakujem za pozornosť.

Ja sa pokúsim odpovedať na otázku, ktorú pani poslankyňa položila, a myslím si, že v závere dôvodovej správy by malo byť správnejšie uvedené, že návrh nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ale je plne v súlade s antislovenským programom ministrany OKS. To by bolo asi najtransparentnejšie a najférovejšie. Pričom pani poslankyňa veľmi správne zasadila problematiku do kontextu geopolitického priestoru a vzťahov napríklad aj s naším južným susedom, ktorý vyvíja opäť exteritoriálne aktivity a šíri identitu k maďarstvu, ak tak môžem povedať, aj na občanov Slovenskej republiky, o tom hovorili už viacerí.
Takže po tých diskusiách by som, dámy a kolegovia, ktorí tu ešte zostali, dal taký návrh, pridajte sa viacerí, navrhujem, aby sme poslali prihlášku do Guinessovej knihy rekordov, že Národná rada Slovenskej republiky je najprotištátnejší parlament sveta. Určite by sme vyhrali.

Ja by som chcel poďakovať tým, ktorí pochopili, a požiadať o zmilovanie nad tými, ktorí nepochopili a nepochopia. Napríklad takými, ktorí nedávno tancovali pod tatíčkom Masarykom ako tiež istým symbolom. Ja som im to nevyčítal, ale budiš.
Pravdepodobne tou najväčšou prekážkou je začiatočný text preambuly: "My, národ slovenský, pamätajúc..." a tak ďalej, to zrejme najviac niekomu prekáža, pretože úvod vždy padne do oka.
No a rovnako tak ste ma presvedčili, kolegovia z opozície, že vás naozaj iritujú aj slová slovenskej hymny: "zastavme ich, bratia, veď sa ony stratia".
Nepoznám, nepoznám veľké, napríklad svetové náboženstvo okrem jedného, ktoré by nemalo obrazy, čiže niečo ako symboly. Len jedno jediné takéto existuje. My pochádzame z kultúrneho sveta, kde obrazy a symboly zohrávajú veľmi významné miesto. A možno práve preto, že mnohí zo zákonodarcov sú tak úbohí, že sa Slovensko v prieskume chicagskej univerzity umiestnilo až na 32. mieste a na 1. mieste sú najväčší patrioti práve Američania, potom Venezuela, Írsko a tak ďalej. Za nami sa umiestnilo už len Poľsko a Nemecko.
Takže myslím, že Rázus mal pravdu, keď povedal, že "kto je všade doma, nemá nikde domov", no, dúfam, že z nás nebudú raz bezdomovci.

Ďakujem, pán predsedajúci, za udelenie slova. Vážené dámy, vážení páni kolegovia, máme tu opäť ďalší zo zákonov alebo návrhov novely zákona, ktorý pripomína demolačnú čatu a demolovanie toho, čo minulá vláda a vlády predtým, ktoré si ctili národné a štátne záujmy, budovali a prispôsobovali úroveň identity a prirodzenej úcty a rešpektu napríklad k štátnym symbolom tak, ako je to bežné všade vo svete.
Určite sa zhodneme, že tento ešte existujúci návrh zákona o štátnych symboloch ani zďaleka v praxi nedosahuje takú úroveň, akú vidíme napríklad v Spojených štátoch amerických, a nie je to ani naším cieľom, pretože naša historická skúsenosť aj vývojová cesta je úplne, aj mentalita, sú odlišné.
Čiže pokúsim sa zaradiť najskôr, kam asi návrh predkladateľov by bolo dobré zaradiť. On je v podstate v súlade s tým trendom, ktorý môžme za tie, myslím, tri schôdze, alebo štyri, ktoré sme mali, vidieť a odsledovať, a to je, že táto vládna garnitúra začala s odstraňovaním sôch, odstraňuje ochranu a výsadné postavenie štátneho jazyka. Teraz máme na stole odstraňovanie úcty alebo rozsahu umiestňovania štátnych symbolov a pravdepodobne bude chystať ďalšie akty, ktoré majú vymazať historickú pamäť tohto národa a občanov nášho štátu.
Možno je to aj preto, ako hovoril predkladateľ, že niekomu prekáža, keď v rokovacej miestnosti zastupiteľstva by mal byť text štátnej hymny, kde sa spieva: "zastavme ich, bratia". Čo keď nejaký občan si položí zásadnú otázku: A koho to vlastne máme zastaviť? Možno aj to je jeden z dôvodov, čo keď sa takémuto občanovi rozsvieti v hlave a zmyslel by si, že sa buď pomýlil, keď dával hlas niekomu zo súčasnej vládnej koalície, alebo si povie, že tak toto stačilo. Nemusím síce sympatizovať s národniarmi, ale to, čo títo vystrájajú, tak to už je teda pod istú základnú úroveň bez toho, že by sme sa museli byť do pŕs, že či sme väčší národniari, alebo menší. Pretože o toto tu, drahí kolegovia, vôbec nejde.
Videli sme trend v minulosti, keď fínska občianka prisťahovaná do Talianska navrhla, resp. dala podnet na Ústavný súd, aby zmizli z talianskych škôl a inštitúcií tradičné kríže. Niečo podobné sa stalo v Nemeckej spolkovej republike, kde istý občan ako rodič podal rovnako podnet, myslím, že to bol na bavorský súd, s tým, že jeho dieťa údajne uráža pohľad na silu utrpenia a že ho frustruje. Škoda, že tu nesedia kolegovia z KDH, pretože momentálne hovorím o klasickom kresťanskom kríži.
No a na Slovensku niektorým prekáža, že by v triedach mal visieť štátny symbol a text Preambuly Ústavy Slovenskej republiky.
Mimochodom, keď som začínal s tými demolačnými aktivitami, tak nedávno, čo niektorí politici uvažovali, že by možno bolo potrebné aj zrušiť Preambulu Ústavy Slovenskej republiky, takže, poviem, na to našťastie nemáte 90 hlasov, lebo určite by ste sa aj na toto odhodlali.
Takže prepáčte mi za možno ostrejšie naladenú hladinu reakcie, ale mám pocit, že predkladatelia sa niečoho boja ako čert kríža a snažia sa zahladiť alebo vyhladiť možné asociácie na slovenskú verziu ideologického Talibanu, ktorá slúži ako politickí žoldnieri stredoeurópskej verzie politicko-straníckej Al-Káidy. Takto by to mohol vnímať povedzme Štúr, Hlinka, Štefánik alebo ďalší národovci, keby mali možnosť sa cez stroj času vrátiť do súčasného slovenského parlamentu a prispôsobiť svoje uvažovanie povedzme správam z médií.
Prečo takého prirovnanie? No pretože aj Taliban začal ničiť nielen sochy konkrétnych ľudí, ale dokonca štvortisícročné kultúrne pamiatky kultúrneho dedičstva sveta len preto, že mu proste prekážalo, že to nesedí s tým, akú majú oni predstavu, čo by tam malo byť.
Takže zatiaľ čo my likvidujeme vlastné, cudzí nám tu súčasne exportujú vlastné nákazy zatuchnutých staromilných vírusov a symbolov, napríklad zákona o dvojakom občianstve, kde opäť budeme asi zajtra rokovať o ďalšom demolovaní zákona, tentoraz slovenského, o štátnom občianstve.
A môžem pridať aj ďalšie príklady. Zatiaľ čo my sa chystáme odstraňovať legitímne existujúce štátne symboly Slovenskej republiky zo štátnych škôl, to podotýkam, a z rokovacích miestností samospráv, tak bežne v školách s vyučovacím jazykom maďarským visia symboly už neexistujúceho štátneho útvaru, ktoré by sme mohli charakterizovať aj ako revizionistické. Mimochodom, revizionizmus k ideológii alebo aj k územnej veľkosti Maďarska, či už súčasného, alebo tzv. veľkého, je z medzinárodných zmlúv zakázaný.
Prečo ste, pán predkladateľ, nenavrhli vo svojej iniciatíve teda zrušiť aj existenciu takýchto symbolov a takýchto vlajok? Alebo to považujete za legitímne?
Pričom nedávam rovnítko. Sme na zvrchovanom území slobodného štátu, ktorý má z ústavy právomoc budovať identitu každého občana. Tá najprirodzenejšia identita je v príslušnosti k svojej vlasti, k štátu. Ak si myslíte, že je dostačujúce, ak štátny symbol je umiestnený niekde pri vchode vo výške približne 3,5, možno 4 metre, či už škôl, alebo územných samospráv, tak potom sa mýlite. Pretože aj v tejto rokovacej sále zákonodarného zboru máme pred sebou - v mojom pohľade za sebou - štátny znak Slovenskej republiky.
Čiže pokiaľ hovoríme o symboloch a štátnych symboloch, nemôžme neuvažovať aj v širšom kontexte symbol a jeho význam. Prirodzene, že každej totalite alebo každému totalitnému zmýšľaniu prekáža asociácia, ktorú symbol vzbudzuje. Preto sa komunisti snažili odstraňovať kríže, preto možno v stredoveku bola, zas naopak, inkvizícia voči slobodnému zmýšľaniu. Len sa čudujem, že v demokracii v slobodnom štáte môže niekto navrhnúť redukciu štátnych symbolov, ktoré, pán navrhovateľ, keďže účinnosť zákona bola k 1. septembru, a tí, ktorých sa to týkalo, čiže povinné osoby, školy a samosprávy, už tak či tak tieto symboly majú umiestnené tak, ako to bolo prijaté v danom návrhu zákona.
Takže nechápem, prečo prichádzate s takýmto obsolétnym návrhom. To chcete, aby teraz učitelia alebo riaditelia škôl alebo starostovia dali príkaz, že sa má niečo strhávať, čo už je tam umiestnené? Alebo to, čo žiaci možno na pracovnom vyučovaní podľa návrhu pani premiérky namaľovali či vyrobili na počítači alebo ručne? Tie nástenky, o ktorých hovoríte, asi by bolo dobré, keby ste si pozreli, koľko je alebo koľko bolo aj ponúk firiem, reklamných firiem, ktoré veľmi kvalitne, na vysokej úrovni estetickej, vyrobili a umožnili a umožnili a dali prácu ďalším ľuďom.
Je to, je to naozaj zvláštny počin z vašej strany, pretože dnes symboly alebo, ak chcete, znaky sú integrálnou súčasťou moderného života. Firmy, firmy si zakladajú na svojich logách, na svojich značkách. Bol prieskum, ktorá značka má najvyššiu hodnotu alebo je najzaužívanejšia vo vedomí celej populácie planéty Zem. Kvôli tomu, aby som nerobil propagáciu, bol to istý nealkoholický nápoj. Čiže firmy si zakladajú na svojich značkách, platia drahé peniaze, aby ich značky boli reprezentatívne, aby ich symbol vytváral istú asociáciu a istý vzťah, ktorý je prirodzený a je založený ale na komerčnej báze. A vy idete s iniciatívou rušiť symbol, ktorý má asociovať identitu štátnej príslušnosti? Tak tomu naozaj už nerozumiem.
K tomuto už platnému zneniu zákona ministerstvo školstva svojho času vydalo aj smernicu, kde je veľmi presne popísané, akým spôsobom, kde, v akej veľkosti a pomeroch majú byť tieto štátne symboly umiestnené. Takže možno u vás na samospráve v Starom Meste to niekto poňal minimalisticky a možno to bol aj jeho zámer takýmto spôsobom neprejavovať úctu, pretože viem, že tam žijú niektorí aj politológovia, ktorí sa svojho času vyjadrili, že ich identita je predovšetkým občan, potom je Bratislavčan, potom menoval nejakú svoju ulicu, kde žije, potom má vraj identitu vodiča, pretože príliš často šoféruje, a až kdesi na siedmom-ôsmom mieste priznal, že možno má aj identitu príslušnosti k Slovenskej republike. Tak potom sa nečudujem, že vy tam máte takýto minimalistický variant.
Hovorili ste dosť o vlastenectve, pán predkladateľ, neviem, prečo ste spojili práve návrh vlasteneckého zákona, ktorý prezident vrátil a parlament ho neschválil, s novelou zákona o štátnych symboloch, ale môžem vám zacitovať kardinála Korca, ktorý povedal - a je to veľmi výstižné, citujem: "Dnes máme Slovenskú republiku, vlastenectvo však u nás dnes veľmi nekvitne. Vlastenectvo je totiž obetavosť." Okrem iného povedal: "Národ nám sprostredkoval bohatstvo jazyka, kultúry, bohatstvo ducha cez školy a chrámy." Čiže cez tie školy, kde vy chcete, kde vy chcete odstraňovať štátne symboly.
Viete, v 50. rokoch dokonca boli takí ideológovia, ktorí Tomášikovu hymnu z meruôsmych rokov "Hej, Slováci" nazvali fašistickou. Neviem teda, že či už fašisti vtedy niekde v podzemí budovali svoje ideologické zázemie. Na druhej strane som sa zo štúrovských čias ale dočítal o označení "súdruh". Takže takáto ideologizácia všetkého, čo súvisí s vlastenectvom alebo národným cítením, patrí podľa môjho názoru niekde do tých minulých storočí. Mali by sme akceptovať to, že väčšina štátov dnes buduje identitu, pretože si uvedomuje, že aj v ére globalizácie jednoducho občianska spoločnosť nemôže byť iba akási manipulovateľná masa podľa reklamných kampaní, ale že potrebujeme aj istú duchovnú obrodu národa ako tej základnej nadindividuálnej identity. Pretože inak budujeme egoizmus: len ja, moje dobro a nie iných.
Robíte chybu, ak si neuvedomujete, že pohľad na štátny symbol, na dvojkríž, môže vzbudzovať aj takého asociácie, o ktorých hovoril aj kardinál Korec: obetavosť, vedomie identity, čo je dôležité najmä pri mladej generácii, ktorá identitu stráca. Potom existujú siahodlhé výskumy sociológov aj psychológov.
Paradoxne, pokiaľ ste hovorili teda o vlasteneckom zákone, Orbánov FIDESZ sa dokonca inšpiroval tou našou pôvodnou verziou a dal priamo vlastenectvo do škôl. Môžem vám zacitovať Ferenca Szalaya, primátora mesta Szolnok: "Budeme presadzovať, aby sa posilňovanie lásky k vlasti stalo prioritnou súčasťou základného učebného plánu škôl."
A vám zrazu prekáža, že v zákone o štátnych symboloch je aj zmienka, že by mali byť zaradené do osnov výchova k vlastenectvu. Vy v dôvodovej správe hovoríte, že tieto ciele už sleduje tak či tak zákon, tzv. školský zákon. Ale vy si opäť mýlite ciele a predmet alebo obsah. Nie je dôležitý cieľ, ale predmet a obsah.
Takže nie je nič zvláštne, ak sa posilňuje národná identita, spolupatričnosť práve tam, kde chceme vychovávať mladú generáciu aj k niektorým hodnotám, aby z nich vyrástli uvedomelí ľudia, odkiaľ prišli, kam patria. Pretože keď sa nám všetci porozutekajú za lepšími pracovnými príležitosťami, budú odvádzať svoje dane niekde v zahraničí, to znamená, nebude opäť na dôchodky pre slovenských občanov a ich rodičov, a ak nebudú mať vytvorenú takúto identitu a príslušnosť, tak nám budú odchádzať nielen kvalitní lekári, ale aj kvalitní údržbári. Chceme toto alebo to nechceme?
Dokonca niektoré štáty, ktoré si uvedomujú túto významnú hodnotu, napríklad Írsko, majú priamo v ústave, v čl. 9 konkrétne írskej ústavy v odseku 2 definíciu, že, citujem, "základnými politickými povinnosťami všetkých občanov sú vernosť štátu, vernosť národu" - opravujem sa - "a oddanosť štátu". Vám by asi, keby sme niečo takéto my mali v ústave, vám by, páni, asi vlasy dupkom stávali. Vám prekáža už len jednoduché umiestnenie štátneho symbolu na čelnej stene škôl, kde dochádza k výchovno-vzdelávaciemu procesu.
Budem končiť. Na záver, ak dovolíte, som si prečítal podrobne aj dôvodovú správu, pretože samotné znenie je dosť stručné: vypúšťa sa, vypúšťa sa odsek jeden, druhý. Takže zaujímalo ma, aké sú dôvody, pre ktoré predkladáte túto, túto novelu, ktorá je z môjho pohľadu absolútne zbytočná, je ideologická, v podstate vylamujete otvorené dvere.
Tie dôvody sú podľa mňa neopodstatnené, ako som povedal, a je zvláštne, že tam vydávate meritórne závery bez dôkaznej bázy. Napríklad tvrdíte, že, citujem, "nemožno predpokladať, že umiestnenie uvedených symbolov v každej triede by mohlo zvýšiť úctu žiakov a študentov k nim". Je nejaký prieskum, sociologický, psychologický, bola ním urobená nejaká anketa, relevantná, vyhodnotená, korigovaná? Ja takú nepoznám, ale vy to tvrdíte.
Pýtam sa, prečo si niektorí zamestnanci na stôl dávajú fotografiu svojich rodinných príslušníkov? Oni sú v práci, oni pracujú a na svojom pracovnom stole, si predstavte, mnohí majú fotografiu svojich detí, fotografiu svojich manželiek. Je to tiež istý symbol, k niečomu ich to motivuje, získavajú nejakú energiu, oduševnenie. Prečo im chceme brániť, tým, ktorí napríklad získavajú takéto oduševnenie a pozitívnu energiu, keď sa môžu pozerať na dvojkríž?
Pretože každý znak, každý tvar má svoju energiu a svoje vyžarovanie. Vy pochybujete, že slovenský dvojkríž má pozitívne vyžarovanie? Alebo že v ňom nie sú naakumulované energie predchádzajúcich generácií? A nielen slovenských. Pretože dvojkríž, dvojramenný kríž poznáme už od byzantských čias a je približne tridsať rôznych modifikácií kríža, ktorý má, ktorého tvary rôzne majú rôzne vyžarovanie a rôzne asociácie.
Prečo, ak ide o niečo pozitívne, to chcete rušiť? Veď ak tu počúvam a väčšina súhlasí s tým, že nechajme, nechajme voľne, voľne pôsobiť, slobodne zákony alebo, ja môžem tvrdiť, nechajme voľne pôsobiť štátny symbol. Ak niekoho povzbudzuje, je to fajn. Keď niekomu nič nehovorí, je to jeho chyba.
Tiež sa vás môžem opýtať, prečo si ľudia vo svojich domácnostiach umiestňujú obraz Ježiša Krista alebo Panny Márie? Jasné, je to ich slobodné rozhodnutie, ale ja teraz narážam na ten vzťah medzi osobou a tým symbolom a vzájomnou komunikáciou a väzbou.
Za priam drzé, prepáčte, môžem označiť tvrdenie, že je neopodstatnené, že, pardon, "neopodstatnené sa navrhuje zrušiť, aj umiestňovanie symbolov v miestnostiach, kde zasadajú orgány územnej samosprávy". Čím je to, prosím vás, neopodstatnené? Sme v nejakých talianskych mestských stredovekých štátoch? Alebo nechcete, aby na istom konkrétnom území bola aj zjavná príslušnosť k danému štátu?
Veď okrem, okrem tých firemných značiek predsa každá obec, každé mesto má svoj erb, ktorý je tam tak či tak uvedený. Dokonca niektoré osoby si už dávajú vypracovávať svoje osobné erby. Tak prečo by samospráva na území Slovenskej republiky v rokovacej miestnosti, kde rokuje zastupiteľstvo, nemala mať umiestnený štátny symbol? Mimochodom, vy predpokladáte, že to rokovanie môže byť len stále a v tej istej miestnosti? Ale to sa mýlite. Mnohé samosprávy nerokujú pravidelne v tej istej miestnosti, kde už je umiestnený štátny symbol. Rôzne slávnostné zasadnutia sa môžu konať inde. Mnohé malé obce ani nemajú takúto rokovaciu miestnosť, takže využívajú iné verejné miestnosti a priestory.
Lenže práve tá posledná veta, ako keby vás usvedčila z vašej zaslepenej horlivosti, pretože vyrobili ste nesystémový lapsus lingue. Ja vám to zacitujem: "Ako nesystémový prvok sa navrhuje vypustiť zo zákona ustanovenie, podľa ktorého musí byť výchova k vlastenectvu a k úcte k štátnym symbolom zapracovaná do štátneho vzdelávacieho programu škôl." Koniec citácie. Čiže vy toto svoje odôvodnenie "vypustiť", "vydemolovať" označujete ako nesystémový prvok. Tak som rád, že aspoň na záver ste úprimne uviedli, čo vlastne týmto návrhom sledujete.
Takže, vážený pán predkladateľ, vážené pani kolegyne a kolegovia, z tých dôvodov, ktoré som uviedol, dávam návrh, aby v zmysle rokovacieho poriadku § 73 ods. 3 písm. b) sa Národná rada uzniesla, že nebude ďalej pokračovať v tomto návrhu zákona, pretože je nesystémový, nepripravený, nadbytočný a myslím si, že aj vo vzťahu k štátu, ktorý tu zastupujeme a ktorého peniaze mimochodom aj berieme, aj vrcholne neúctivý.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pôvodne som si myslel, že bude väčšine kolegov zrejmé, o čo v danej novele ide. A keďže vystúpil pán poslanec a dal návrh, aby sa o norme v rokovaní nepokračovalo, tak si považujem za potrebné osvetliť niektoré skutočnosti, ktoré namietal.
Každému je zrejmé, že je tu spoločenská nebezpečnosť takéhoto konania. Každému je rovnako zrejmé, že ak niekto pretočí tachometer, teda smerom nadol, a urobí to s úmyslom pri predaji obohatiť seba a poškodiť iného, ide o dokonaný trestný čin.
Novela rieši trestnoprávne dopady, pretože ide o riešenie skutkovej podstaty činu, a nerieši technické alebo iné riešenia, ktoré možno sa neskôr zavedú, ale budú aktuálne len pri nových moderných vozidlách.
Tento návrh je veľmi podobný tomu, aký je v Nemecku, pán kolega. Asi by bolo si dobré pozrieť aj tam, ako je to definované. Čiže nijako sa nevymyká z tých štandardov, ktoré sú, ako som to zdôraznil, vážení kolegovia, v Nemecku, vo Veľkej Británii, v Belgicku, vo Francúzsku, v Spojených štátoch. Tam je to možno vo väčšom rozsahu, čo sa týka objemu financií, ale u nás to nadobúda obludné rozmery.
A pripadá mi naozaj divné, pán kolega, že týmto vlastne nepriamo chcete podporiť to množstvo inzerujúcich firiem, ktoré si aj zakúpili softvér a know-how na pretáčanie tachometrov. A je zrejmé, že to nerobia len preto, aby mal niekto dobrý pocit, že sa vozí na novom aute a bude si každý týždeň pretáčať kilometre na svojom vlastnom motorovom vozidle. Je každému zrejmé, kto logicky a normálne rozmýšľa, že je tam úmysel, úmysel zvýhodniť seba a tým pádom pri predaji poškodiť druhého. V dôvodovej správe je to podľa mňa veľmi pregnantne napísané. Mohla byť širšia, ale ja osobne považujem dôvodové správy takéhoto rozsahu za nadbytočné, pretože sme legislatívci, ktorí už môžu mať nejakú prax, a je zrejmé, o čo v podstate ide. Prečítam vám výrok Róberta Zrubáka z Technickej služby kontroly originality: „Stáčanie kilometrov je v zahraničí trestný čin. U nás to zatiaľ tak nie je.“ Takisto je to kritika na legislatívu, že sme neboli doteraz schopní prijať podobnú právnu normu.
Takže ja vás prosím, vážení kolegovia, aby ste sa pokúsili o niekoľko minút odosobniť od politických tričiek, posunuli tento pragmatický a spoločensky opodstatnený návrh do druhého čítania. A ak máte, pán kolega alebo iní, návrhy na textové zmeny, tak predsa v druhom čítaní je tu priestor vo výboroch alebo v pléne, aby ste, ak máte nejaké lepšie textácie alebo precizácie, s tým prišli. My sa ako navrhovatelia nebránime tomu, ale pripadá mi to naozaj dosť neseriózne aj vzhľadom na to množstvo poškodených, ktorí sú tu, a usmievajúcich sa tých, ktorí z tohto konania majú vlastný biznis a prospech, nad neschopnosťou legislatívy riešiť tento negatívny jav tak ako v iných vyspelých štátoch. Ďakujem a dúfam, že ste ma pochopili.

Ďakujem, pán predseda, za udelenie slova. Vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. čiže Trestný zákon o novo definovaný § 220a, ktorý sa má týkať falšovania a pozmeňovania údajov na tachometri motorového vozidla. Keďže právo plní aj preventívnu a odstrašujúcu úlohu v predchádzaní trestných činov, moderná legislatíva musí reagovať pružne aj na elimináciu týchto spoločenských javov a chrániť občanov pred ich nekalým pôsobením. Postihovanie pretáčania tachometrov osobných motorových vozidiel v súčasnosti nie je taxatívne riešené. A pred pár rokmi bola v spoločnosti diskusia medzi ministerstvom vnútra, teda políciou, a ministerstvom spravodlivosti, či polícia je schopná vyšetrovať takéto trestné činy. A skončilo to tým, že toho schopná nie je. Preto sme prišli s týmto návrhom, pretože chceme chrániť občana ako spotrebiteľa, ako kupujúceho, keďže aj podľa analýz spoločnosti Cebia, ktorá sa zaoberá preverovaním ojazdených vozidiel, bola minulý rok novým majiteľom spôsobená škoda za viac ako 65 mil. eur. Pritom len minulý rok, na vašu ilustráciu, bolo predaných približne 130 000 vozidiel, ktoré majú mať uvedený nepravdivý počet najazdených kilometrov na tachometri. Je tam zjavné konanie osôb, ktoré dnes už dokonca organizovane na internete ponúkajú túto službu, ktorá poškodzuje kupujúcich. To číslo ste počuli, je alarmujúce, aj v počte kupujúcich ojazdených vozidiel, ktorých trend stále rastie. A práve týchto starších ojazdených vozidlách sa aj daný predmet úpravy týka, keďže mnohé automobilky už pri najnovších modeloch vedia sčasti riešiť tento problém. Ale je každému zrejmé, že práve staršie vozidlá sa budú stále viac a viac predávať a budú predmetom kúpy. A preto si myslíme, že je potrebné zaviesť túto legislatívu do nášho právneho poriadku.
To, čo som povedal, chcem rozviesť, že v štvrtej hlave Trestného zákona máme skupinu trestných činov proti majetku, ktorá zahŕňa aj skutkovú podstatu pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla. Ale táto postihuje len konanie páchateľov, ktorí falšujú alebo pozmeňujú identifikačné údaje motorového vozidla. A údaje na tachometri medzi ne nepatria. A tak páchatelia, ak to tak môžeme povedať, môžu páchať túto, po novom už trestnú činnosť. Bol známy prípad bratislavského vodiča, ktorý priviezol auto do autobazára s konkrétnymi kilometrami. Keď tam prišiel o týždeň pozerať si nové, tak videl aj to svoje, tak sa naň pozrel a už s hrôzou zistil, že tam boli upravené kilometre. Rovnako tak TV Markíza nedávno odvysielala šot, v ktorom bol riešený prípad pretočenia o 80 000 kilometrov.
A, kolegovia, toto nie je len otázka ochrany možno kupujúcich spotrebiteľov, ale dotýka sa aj zdravia občanov, pretože ak niekto v mylnom dojme kúpi ojazdený automobil s daným počtom kilometrov, môže sa uviesť do omylu aj tým, že nevykoná dané technické úpravy alebo opravy, ktoré sú nevyhnutné podľa najazdených kilometrov, a môže dôjsť, aj dochádza, k haváriám, a teda k stratám na životoch, čo je najvyššia hodnota v našom štáte. Samozrejme, sú tu príklady aj zo zahraničia, kde to konkrétne takýmto spôsobom riešia v Nemecku, v nemeckom Trestnom zákone, Belgicku, Francúzsku či Spojených štátoch, kde sú s touto legislatívnou úpravou najďalej.
Ja osobne považujem tento návrh za pragmatický a obraciam sa nielen na opozičných kolegov, ale aj na členov koalície s požiadavkou na jeho podporu, pretože myslím si, že na pragmatických návrhoch, ktoré slúžia ochrane občanov, by sme sa mali zhodnúť bez ohľadu na politické tričká. Ďakujem zatiaľ za vašu podporu.

Ďakujem. Na úvod by som vás chcel, pán poslanec, vyzvať, aby ste sa ospravedlnili v následnej faktickej poznámke za útok na zákon. Pokiaľ si pamätáte, ešte ste prisahali alebo zložili sľub poslanca. Máte uvádzať zákony do praxe, a nie tu šíriť vaše individuálne alebo subjektívne dojmy. Ja rešpektujem, ako ste to povedali úprimne, že tomu nerozumiete. Sú aj takí ľudia. Treba mať nad nimi jednoducho zľutovanie alebo úsmev. Ale aj toto má svoje hranice.
Preukázali ste dojemnú starostlivosť o jeden-dva stromy, ktoré ste si účelovo vybrali. A pritom ste zároveň ukázali, že ste ochotný a schopný vyrúbať celý slovenský jazykový les. Takže asi toto je váš prístup. Pravdepodobne by bolo dobré, keby ste si napr. naštudovali Toubonov zákon, francúzsky jazykový, z roku 1994, kde používanie cudzieho jazyka bez francúzskeho prekladu je trestné. Vy sa tu bojíte nejakých symbolických sankcií. Neviem, čo by ste robili, keby to bol trestný čin. Asi by ste zhoreli túžbou zlikvidovať aj Slovenskú republiku, keď sa tak na vás pozerám.
Takisto ste preukázali, že ani nerozumiete mediálnej problematike, kde je jednotný systém označovania, to je tá veková kategória do dvanásť rokov, a kde sú isté aj medzinárodne zakotvené a štandardizované ochranné prvky, aby deti predovšetkým rozumeli obsahom im najbližším, teda domácim materinským jazykom.
Asi tiež do toho Francúzska by som vás poslal na školenie, pretože tam už od sedemnásteho storočia existuje Francúzska akadémia, ktorá zo zákona dohliada na čistotu francúzskeho jazyka. Ale tých deficitov je u vás dosť a, bohužiaľ, dve minúty sú príliš krátke na kritiku.

Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Somogyi, som prekvapený, že ste kritizovali obsah môjho vystúpenia v tej časti historického exkurzu vzájomných vzťahov, ale predovšetkým zameraného na vývoj obrany slovenčiny. Čiže toto bolo kľúčové a aj zostáva kľúčové. A to, že sa niekde stretávame, povedzme, v historických bariérach alebo v súčasných bariérach, to už je druhotné. Ale sám som očakával od vás, že rozsah vášho vystúpenia venovaný samotnému zákonu bude podstatne väčší, ale nestalo sa tak.
A pokiaľ ste narážali na niečo, že sme sa mali stretnúť. Veľmi dobre viete, že ja sa stretnutiam nebránim, že sme mali dohodnuté stretnutie. Tesne predtým som rokoval s vaším predsedom. A odchádzal som na rokovanie s vaším ministrom. A vy ste mi poslali esemesku, to je dobré, to je dobré. A potom ste sa už neozvali. Takže poprosil by som, ak chceme mať korektné vzťahy, aby sme naozaj uviedli všetky fakty. A potom si možno budeme rozumieť, aj keď budeme hovoriť po slovensky, pretože ukazuje sa, že nielen jazyková bariéra môže byť problémom, ale že aj keď rozprávame po slovensky, tak si nemusíme niekedy rozumieť, čo je na škodu veci.

Pani poslankyňa, keďže ste ma priamo oslovili, tak musím vás ubezpečiť, že ja som mal predovšetkým na mysli a opisoval som strastiplnú cestu slovenského národa v boji za používanie slovenčiny, ktorá je v súčasnosti štátnym jazykom Slovenskej republiky. Rovnako chcem vás ubezpečiť, že ste šarmantná žena s pekným kultivovaným prejavom, vrátane rečového, len, bohužiaľ, tá forma sa nekryla celkom s obsahom, pretože pokiaľ hovoríte o pokutách, je tu jeden veľký paradox, keď sme predložili vlastenecký zákon, tak som počúval kritiku, že tento návrh zákona neobsahuje nijaké pokuty a je teda akýmsi paškvilom, pretože je nevynútiteľný. A teraz zrazu počúvam, že pokuty sú nejaké hrôzostrašné. Veď sankcie sú bežným prostriedkom legislatívnej praxe ako jeden z nástrojov vynútiteľnosti práva, častokrát aj so zohľadnením skutočností. Skutočne by sme museli hľadať, asi veľa príkladov by sme nenašli, kedy boli v tomto prípade použité nejaké sankcie, skôr si pamätám o sto rokov neskôr čo bolo. Medzi rokmi 1898 až 1909 sa konalo sto procesov proti päťsto Slovákom, ktorí boli odsúdení aj na väzenie, to nebolo až také strašné, pol roka si zvykli sedieť, ale na 40-tisíc vtedajších korún. Viete čo stál vtedy týždenný režim? To sa rátalo na jednu, dve koruny. Takže, toto boli likvidačné pokuty. Nie tie, ktoré sú dnes podľa môjho názoru naozaj len symbolické a len ako nástroj rešpektu, ale určite nie prenasledovania.