Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dikcia nového zákona zavádza v niekoľkých oblastiach liekovej politiky až príliš liberálne metódy, s ktorými sa ja ako konzervatívny politik nedokážem stotožniť. Sú to napríklad, nedokážem sa ideovo stotožniť, že zákon v § 5 pomenováva lekárne ako prevádzkarne. Nedokážem sa ani stotožniť s novým spôsobom ustanovenia v § 8 o náhradnom odbornom zástupcovi, ktoré jeho jediné odlišuje od všetkých ostatných zdravotníckych povolaní a nepodlieha riadnemu správnemu konaniu. Nedokážem sa stotožniť, že § 21 hovorí len o akejsi bližšej nešpecifikovanej trojročnej odbornej praxi potrebnej na získanie povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, aby mohol byť lekárnik odborne spôsobilý alebo odborným garantom. Nedokážem sa tiež stotožniť, že zákon v § 7 legalizuje sieť lekární, s čím je spojené povýšenie marketingových a ekonomických záujmov nad verejné zdravie a záujem občana.
Veľké znepokojenie však najmä pre mňa znamená zavedenie možnosti využívania vernostných systémov, ktoré ako jediný z nástrojov marketingu bude v novom zákone o lieku ošetrený samostatným zákonom, samotným zákonom. Tzv. vernostné systémy nikde vo svete nepredstavujú nástroj liekovej politiky. Sú iba jednoduchým marketingovým nástrojom, ktorý pacienta odmeňuje na základe množstva spotrebovaných liekov. Ak chce tento liberalizujúci zákon o lieku vplývať na najnižšiu cenu lieku pre pacienta aj marketingovými návrhmi, nie je najmenší dôvod, aby zostal iba pri jednom z nich, a to vernostných systémoch, a mal by priniesť aspoň niekoľko ďalších.
Napríklad neprospelo by zdravotníckemu systému šetriť viac, keby zákon zastrešoval aj mechanizmus odmeňovania pacienta pri nižšej spotrebe liekov? Bez ohľadu na to, že presne ten istý pokus zaviesť vernostné systémy sme začiatkom tohto roka v tejto snemovni aj hlasmi poslancov z KDH zamietli, zásadne nesúhlasím s opätovným legislatívnym zavedením tejto marketingovej mustry do lekárnickej praxe.
Zásadnou pripomienkou prezidenta Slovenskej republiky k úmyslu zaviesť vernostné systémy, s ktorou sa Národná rada posledne hlasovaním stotožnila, sa týkala aj toho, že súhrn zliav a výhod si protirečí s deviatym bodom Etického kódexu, zákon 578, podľa ktorého pri predpisovaní a odporúčaní liekov zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín sa zdravotnícky pracovník nesmie riadiť komerčnými hľadiskami, ale výlučne poznatkami lekárskej vedy, profesionálnym úsudkom, svojím svedomím a potrebou pacienta.
Nový zákon o lieku sa do istej miery snaží ale neúspešne túto pripomienku prezidenta prekročiť tým, že uplatňovaním alebo propagáciou vernostného systému má byť poverený niekto iný ako odborný zástupca lekárne, lekárnik. Kto ho vlastne určí, keď podľa zákona má pracovnú náplň určovať práve odborný zástupca lekárnik. To je neslýchané otvorenie dverí pre degradáciu a dehonestáciu lekárnického povolania a jeho manipuláciu.
Ako konzervatívny politik sa s tým neviem stotožniť, preto akákoľvek diskusia o forme zliav a vernostných systémov, ktoré by zákon priamo zavádzal pre lieky, na ktoré sa vzťahuje lekársky predpis, je v tomto kontexte neprípustná. Zákonodarca má dostatok nástrojov na reguláciu cien liekov na predpis, na ktorých zaplatení sa podieľajú všetci daňoví poplatníci, zákon o cenách.
Slovenská republika nie je samotná, ktorá sa borí s touto problematikou. Problém s nákladmi na lieky, ktoré idú ruka v ruke s devalváciou odbornosti a komercionalizáciou lekárenstva, nemáme len my, ale aj okolité štáty.
Maďarský parlament 20. decembra 2010 prijal vládny návrh zákona č. T 1668 o zmene niektorých zákonov týkajúcich sa zdravotníctva, v rámci ktorého zakazuje založenie nových sietí lekární a ďalšie rozširovanie už existujúcich sietí, ako aj účasť offshore firiem na prevádzkovanie lekární. V lekárňach má byť zabezpečené nepretržité väčšinové vlastníctvo lekárnikov. Toľko maďarský zákon.
V Poľsku platí zákon o úhrade liekov potravín určených pre zvláštnu výživu a zdravotníckych pomôcok, č. 696 z 12. mája 2011, ktorý zavádza pevné ceny a marže distribúcie a lekárňam zakazuje bonusy za receptové lieky a nedodržanie cenovej regulácie, dokonca trestá väzením.
Česká republika, tu aj dám vedľajšiu poznámku ešte, novelou zákona o veřejném zdravotním pojištění v § 32 ods. 4 a 5 zakazuje poskytovanie bonusov a zliav pri výdaji liekov na lekársky predpis totožným znením ako súčasný slovenský zákon o liekoch, č. 140.
Tu si dovolím ako malú odbočku. Vzhľadom na skutočnosť, že včera český parlament prijal nový odsek do zákona, nezrušil, český parlament nezrušil zákaz zliav a bonusov, český parlament len doplnil nový odsek, v ktorom dali dokopy zľavy a odmeny, ktoré zakazujú, ale znížením celej ceny pri zachovaní pomeru úhrady nie. Čiže ak lekáreň rozdelí zisk a zníži cenu, vtedy je možné poskytnúť nejaké bonusy a zľavy, a dali to dokopy nielen na recepty, ale na všetky lieky. Čiže nie je pravdou, ak aj tu zaznelo, že český parlament včera zrušil tento zákaz na bonusy a zľavy. Len chcem upozorniť, aby sme si tiež aj v tejto Národnej rade povedali pravdu, aká je skutočnosť v Českej republike.
Čiže zhrniem poskytovanie bonusov, teda v lekárňach zakázala v máji Poľská republika, v júni Česká republika s tou malou úpravou a nie sú zákonom definované ani vo väčšine ostatných krajín Európskej únie, či to je Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Rakúsko, čo naznačuje vývoj v Európskej únii, ktorý jednoznačne smeruje k potláčaniu komerčných aktivít v lekárenstve. Pýtam sa, prečo Slovenská republika má byť pokusom?
Zavedenie tzv. vernostných systémov, a to vo vzťahu k liekom, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis, v uvedenej podobe v návrhu zákona bude mať za následok odbornými štúdiami dokázaný potenciál zvyšovania spotreby liekov spojený s negatívnym dopadom na verejné zdroje, a to aj za cenu zdravotného rizika vyplývajúceho pre pacienta. Pacient sám nebude regulovať tento nákup.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, znovu zopakujem, že ako poslanec konzervatívnej politickej strany nedokážem podporiť liberalizáciu trhu na poli lekárnictva, a to zákonom s navrhovaným smerovaním. A o to menej, že ani odborníci, s ktorými som doteraz za posledných desať rokov v zdravotníctve komunikovala, nezmenili svoj postoj k vernostných systémom a ten odmietajú. V skutočnosti nepoznám a myslím, že nepoznáme ideové smerovanie skutočného tvorcu nového zákona. Poznám len predkladateľa, preto si dovoľujem o cieľoch tvorcu zákona pochybovať.
Aj z týchto dôvodov som chcela predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý zakazuje vernostné systémy, a to tak, ako je to dnes v platnej legislatíve, ale nakoľko sme predsunuli bod rokovania zákona o lieku na dnešný deň, nemám podpisy pre tento návrh, a preto ho nemôžem oficiálne predložiť. Ale chcem povedať, že aj medzi koaličnými poslancami vládnu pochybnosti voči vernostným systémom i presvedčenie, že nie sú dobrým nástrojom liekovej politiky. Preto by bolo vhodné, keby sme zo zákona vernostné systémy vypustili. Dalo by sa to jedine prerušením rokovania o tomto bode programu a prednesením pozmeňujúceho návrhu s nasledujúcim znením.
V § 23 predloženého návrhu zákona vypustiť odseky 5 až 15 a vložiť nový odsek 5, ktorý znie, je to súčasne znenie zákona 140.
"(5) Držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti nesmie sám alebo prostredníctvom iných osôb pacientovi poskytovať, ponúkať alebo sľúbiť v súvislosti s výdajom lieku, ktorého výdaj je viazaný na lekársky predpis, diabetickej potraviny, ktorého výdaj je viazaný na lekársky predpis, alebo zdravotníckej pomôcky, ktorej výdaj je viazaný na lekárskej predpis, peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie výhody alebo dary majetkovej či nemajetkovej povahy."
Z dôvodov, ktoré som uviedla a ktoré vyplývajú z môjho vystúpenia, nemôžem hlasovať za súčasné znenie zákona. Ď
akujem za pozornosť.
