Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie bude v podobnom duchu, ako bolo vystúpenie pána poslanca Zajaca. Trošku ma prekvapuje vo svojom ďalšom vystúpení faktickými poznámkami, že od toho svojho ducha vystúpenia postupne ustupuje, ako keby ho chcel pred týmto auditóriom čiastočne korigovať.
Hneď na úvod chcem zdôrazniť, že vôbec nespochybňujem potrebu riešiť problémy médií verejnej služby, diskutovať na pôde Národnej rady Slovenskej republiky či medzi odbornou verejnosťou o tejto problematike, v podstate riešiť nielen ich existenčné problémy, ale riešiť aj otázku skvalitňovania ich financovania či ich obsahového dlhu v ich tvorivosti, v napĺňaní verejnej služby, ako aj otázku často diskutovanej problematiky ich nezávislosti v súvislosti s meniacimi sa politickými podmienkami v našej spoločnosti. Vychádzam pritom z predpokladu, že je dôležité túto verejnú službu zachovať, podobne ako aj jej nevyhnutnú inštitucionálnu podobu, ktorá bola v Slovenskej republike po roku 1992 vybudovaná. Toľko na úvod môjho vystúpenia.
Programové vyhlásenie vlády na roky 2010 až 2014 hovorí o tom, že, citujem, vláda zruší koncesionárske poplatky a vytvorí nový legislatívny rámec financovania, organizácie a fungovania verejnoprávnych médií s cieľom zvýšiť efektivitu ich činnosti a posilniť verejnoprávny charakter. Áno, máme tu návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska. Odvoláva sa práve na citované znenie z programového vyhlásenia.
Máme tu návrh zákona pripravený v neskutočne rýchlom tempe, návrh zákona na pripomienkovanie, na ktoré boli dva dni. A v priebehu týchto dní prišlo k nemu niekoľko stoviek pripomienok. Na ich spracovanie bol opäť veľmi krátky čas. No a my sme mali na oboznámenie sa s definitívnym znením návrhu zákona po jeho schválení vo vláde len v podstate jeden deň pred jeho prejednávaním v prvom čítaní.
Ťažko je možné hovoriť o nejakej koncepčnosti prípravy, skôr sa dá hovoriť o intuitívnosti, za ktorou sa skrýva možno jednoduchá motivácia mať vnútri týchto médií svojich ľudí. Všetky ľúbivé rečičky o nevyhnutnosti, potrebnosti a tak ďalej sú zatiaľ len rečičkami. Ak by išlo o nejakú premyslenú koncepciu, tak by musela byť predstavená. Malo s ňou byť oboznámené verejné auditórium, mala byť s ňou zrejme oboznámená aj vláda.
O postupnosti krokov v ich časovom vyjadrení sme mohli vedieť niečo aj my. Nič také sa nedeje, konštatuje sa len hlavný cieľ návrhu zákona, ktorým je predovšetkým predísť ďalšiemu zadlžovaniu verejnoprávneho vysielania a vytvoriť podmienky pre jeho konsolidáciu. Ale či k tomu naozaj príde, nevieme posúdiť. A podľa všetkého to nevedia na základe tohto návrhu zákona posúdiť ani súčasné manažmenty dotknutých subjektov a zrejme ani predkladateľ tohto návrhu zákona.
Sú tu nášľapné míny z minulosti v podobe obchodných či pracovnoprávnych sporov, ktoré napr. nevznikli za súčasného vedenia STV a ani Slovenského rozhlasu a ktoré budú mať asi nielen v subjekte televízie dopad na hospodárenie novovznikajúceho subjektu. Možno o tom, ako na to, vedia pripravované kádrové rezervy, ktoré sú možno už teraz pripravené v zákulisí tento proces riadiť.
So záväzkami sa asi bude potrebné vyrovnať. A ako sa to bude riešiť, to v tejto chvíli nevieme, či bude do tohto procesu vstupovať štát ako v minulosti, za obdobia napr., spomeniem, riadenia STV pánom Rybníčkom, či to bude riešiť nový subjekt v rámci zdrojov, ktoré bude mať k dispozícií len zo zdrojov, ktoré nastavila predchádzajúca vláda. O tom sa nehovorí. Ale zákon naďalej počíta v nasledujúcom roku so systémom financovania, ktorý bol nastavený predchádzajúcou vládou. O tom sa zrejme ešte len budú rozprávať ako na to zástupcovia ministerstva kultúry, ministerstva financií, zrejme s novopripravovaným či už pripraveným vedením RTS.
A tento nový hospodársky subjekt zrejme prevezme aj tzv. zlé záväzky z minulosti. Bude tu len jeden právny subjekt, RTS, aj keď s dvoma organizačnými zložkami, ktoré budú samostatne hospodáriacimi vnútornými organizačnými jednotkami bez právnej subjektivity. Účet bude zrejme len jeden a za záväzky bude zodpovedať len právny subjekt, právnická osoba, ktorá bude zapísaná v obchodnom registri. Po novom sa bude volať Rozhlas a televízia Slovenska.
Za istú konsolidáciu, ktorá nastala v minulosti v oblasti hospodárenia v jednom zo vstupujúcich subjektov do novovznikajúceho subjektu, Slovenský rozhlas zaplatil. A padli v rámci tejto konsolidácie aj aktivity napr. Orchestra ľudových nástrojov či obmedzením činnosti Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu alebo plnoformátové vysielanie na prvom okruhu rozhlasu. Nemusia v budúcnosti priaznivo dopadnúť pre hospodárenie tejto organizačnej zložky novovznikajúceho subjektu, ak sa takýmto spôsobom bude ďalej pokračovať. To je len malé upozornenie, na ktoré poukazujú aj odborníci z mediálnej oblasti. Proklamované predpokladané úspory v dôsledku zavedenia novej právnej úpravy v roku 2011 v minimálnej výške vyše 1,65 mil. eur sa preto nemusia javiť ako údaje objektívneho charakteru. Nakoniec, s ich bližšou špecifikáciou nie sme oboznámení, čo ale vieme, je úspora z dôvodu zrušenia vysielania na krátkych vlnách vo výške 1,1 mil. eur, ale nevyplýva zo zlučovania dotknutých subjektov. Skadiaľ, na úkor čoho, vplyvom akých rozhodnutí či racionalizačných opatrení má táto úsporná čiastka vzniknúť, to predložený materiál neobsahuje. Preto proklamovaná konsolidácia nemusí byť konsolidáciou a môže dokonca viesť k rozvráteniu verejnoprávneho vysielania a jeho ďalšej destabilizácii, dokonca aj v oblasti ich financovania či ďalšieho technického a technologického zaostávania nového verejnoprávneho vysielateľa.
Ďalším zámerom predkladaného návrhu zákona je taktiež prinavrátiť vysielanie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie verejnosti, pre ktorú bolo vytvorené, a vo vzťahu k tomuto vysielaniu posilniť atribúty verejnoprávnosti, nezávislosti, objektívnosti, pravdivosti, transparentnosti. Musím podotknúť, že tento zámer z tohto materiálu mi nie je jasný. Opäť nie je bližšie špecifikovaný. Zatiaľ sa tento zámer len deklaruje. Nepoznáme kroky k dosiahnutiu tohto cieľa, a preto ani tento zámer v tejto chvíli nemôžeme objektívne posúdiť.
Podobne je tomu aj pri treťom zámere, efektivity využívania zverených verejných financií a nastolenia čo najväčšej miery spoločenskej dôveryhodnosti týchto médií. V tejto chvíli len ťažko môžeme posúdiť, či základnými premisami, od ktorých sa odvíja postupnosť realizácie jednotlivých krokov nevyhnutných na dosiahnutie optimálneho stavu tohto modelu, t. j. spojenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, zrušenie výberu úhrad za služby verejnoprávnosti, tzv. koncesionárskych poplatkov, a ich nahradenie každoročným jednorazovým príspevkom zo štátneho rozpočtu a následné jednotné priestorové riešenie existencie novovzniknutého verejnoprávneho média, sa dosiahne predpokladaný stav, pretože nebola predložená napr. dopadová štúdia, z ktorej by sa dalo vychádzať a dal sa posudzovať celý proces. Aj preto možno tento proces nazvať vizionársko-intuitívnym alebo bude ako nebolo. Nevieme posúdiť ani vhodnosť či prípadnú stabilnosť financovania tohto subjektu, nevieme v tejto chvíli posúdiť, či ono umožní naplnenie poslania verejnoprávneho vysielania. A ťažko v tejto chvíli hovoriť aj o ekonomickej a politickej nezávislosti tejto inštitúcie. Či zrušenie výberu úhrad za služby verejnosti a ich nahradenie každoročným jednorazovým príspevkom zo štátneho rozpočtu a následné jednotné priestorové riešenie existencie novovzniknutého verejnoprávneho média bude dostatočné na úlohy a poslanie tohto subjektu, tiež nevieme posúdiť, pretože nevieme, v akej výške bude jednorazový príspevok, či bude súčtom, ktorý vychádza z predpokladanej výšky, ktorá sa mala dosiahnuť z výberu úhrad a sumy dotácie z tzv. zmluvy so štátom, to ťažko posúdiť.
Čo sa týka voľby generálneho riaditeľa a členov Rady RTS, hovoriť o odpolitizovaní tohto procesu sa zdá ako hra na slepú babu. Nie sme naivní. Tento navrhovaný proces nie je odpolitizovaným procesom. Ak by som mal hľadať možné súvislosti, paralely tohto procesu s poukázaním na niektoré príklady s voľbou v iných oblastiach, tak by som poukázal na proces v súčasnom období voľby generálneho prokurátora alebo na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu v súčasnom období a schopnosti súčasnej koalície dokázať, voliť, zvoliť a tým pádom aj riadiť, poukázal na ten váš koaličný nepolitický prístup, istým spôsobom prázdne gesto. Treba ale zdôrazniť, že ozaj toto vládne zoskupenie má oproti predchádzajúcemu jednu veľkú výhodu, mediálnu spriaznenosť a ústretovosť. Ste vládnym zoskupením, ktoré vzniklo za účinnej podpory médií. Určite to budete chcieť poprieť. A tento názor budete vyvracať, ale pred širokou laickou verejnosťou a snáď aj odbornou to nevyvrátite. Celkové ovládnutie mediálneho priestoru, teraz už hlavne verejnoprávneho, je základným cieľom predloženého návrhu zákona. Nehovorím, že súčasný spôsob voľby je najlepším spôsobom. Nebol nastavený predchádzajúcou vládou. Bol schválený ešte pred rokom 2006, keď dominantnými vládnymi silami boli vládni súčasní súpútnici. Ale, či si chcete priznať alebo nie, bol zo strany predchádzajúcej vládnej garnitúry zákon rešpektovaný, hoci zo strany verejnosti odbornej a laickej, boli vyvíjané tlaky na zmenu konštituovania týchto orgánov. Nepristupovali sme k účelovým zmenám zákonov. Snažili sme sa o kontinuitu právneho poriadku a systému v tejto citlivej oblasti verejného života a v rámci neho sa hľadali možnosti na skvalitňovanie aj systému financovania verejnoprávnych médií. Systém sa nerodil ľahko, nebol a nie je bez komplikácií, ale stal sa východiskom do budúcnosti na to, aby sa našla reálne potrebná výška finančných prostriedkov na fungovanie verejnoprávnych médií a posilnenie finančného príspevku na podporu tvorby vo verejnoprávnom záujme,... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
