Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Svoj pohľad na tento návrh zákona som vyslovil pri prvom čítaní. Upozornil som na dôvody, ktoré viedli predkladateľa k jeho predloženiu a na to, že to boli predovšetkým dôvody politické, čomu svojím spôsobom on potvrdil a nenamietal s tým, že aby sa do istej miery naplnila aj agenda ich koaličného partnera.
Ja si myslím, že v súčasnom období platný zákon neobmedzuje používanie menšinových jazykov, skôr naopak. Zákon rozšíril možnosti uplatnenia ostatných jazykov všade tam, kde to predchádzajúce znenie zákona neumožňovalo. Ústretovo sa v ňom dokonca pristúpilo osobitne k jazykom národnostných menšín.
Preto sa pýtam, v čom dochádzalo k oslabovaniu práv národnostných menšín, keď sa napríklad zaviedli zmeny v prospech menšinových jazykov, napríklad pri regionálnom a lokálnom rozhlasovom vysielaní, či pri televíznom vysielaní v jazykoch národnostných menšín alebo v živom televíznom vysielaní, alebo v audiovizuálnych diel pre deti, či pri komunikácii pacientov a klientov v zdravotníckych, či sociálnych zariadeniach.
Niekedy sa mi zdalo, že pri uplatňovaní tohto zákona to bola predovšetkým dobrá politická téma, s ktorou sa spájalo veľké množstvo klamstiev o zákaze používania rodného jazyka, o trestaní, o pokutovaní. To bola dominantná téma v súvislosti s týmto jazykom a zabúdalo sa na jeho obsah a na kvalitatívnu zmenu vo vzťahu k používaniu jazykov národnostných menšín, ako aj používaniu štátneho jazyka ako jazyka integrujúceho spoločnosti. To nebolo potrebné, to nebolo žiaduce.
Myslím si, že tento zákon vyhovuje potrebám praxe a nevyžadoval si novelizáciu. Nakoniec aj vysoký komisár OBSE v júli tohto roku konštatoval, že zákon je v súlade s medzinárodnými štandardmi a rešpektuje všetky zákonné práva národnostných menšín a nespôsobuje obmedzenie existujúcich zákonných jazykových práv národnostných menšín. Pardon, nejednalo sa z júla tohto roku, ale júla roku 2009 stanovisko vysokého komisára. Takže ešte raz, je na vás, ako k tomuto zákonu pristúpite. Verím, že zodpovednosť vo vzťahu k dobrému spolunažívaniu vás k tomu bude viesť. Ďakujem.

Pán poslanec, určite to boli múdre slová. Hovorili ste o uplatnení sa, hovorili ste o porozumení. Aj tento zákon, v súčasnom období platný zákon, je o porozumení. O tom, aby sme sa chápali, rozumeli si, mali informácie a dostali ich, a aby sme tým informáciám rozumeli, aby nikto nebol v tejto spoločnosti diskriminovaný. O tom je tento zákon aj s tými vnútornými paragrafovými zneniami a súvislosťami medzi nimi.
Ja si myslím, že každý z nás má záujem na tom, aby sme žili vo vlasti, kde si všetci budeme navzájom rozumieť, hoci budeme inej národnosti, že budeme dobre komunikovať, a že sa tu zbytočne nebudú, možno aj takýmto spôsobom vyvolávať vášne, ktoré sú zbytočné.

Pán poslanec, viete, to bol zámer vtedy politickej opozície, aby označkovala súčasne platný zákon ako zákon, ktorý je predovšetkým o sankciách. To bola ústredná téma, okolo ktorej sa diskutovalo, ktorú médiá zámerným spôsobom dávali do popredia, ale zámerným spôsobom do úzadia boli dávané hlavné priority súčasne platného zákona o štátnom jazyku. Pretože súčasne platný zákon o štátnom jazyku vôbec neobmedzuje používanie menšinových jazykov, dokonca odstraňuje viaceré prekážky v ich používaní tak, ako boli nastavené v predchádzajúcom platnom zákone. Ale samozrejme, tam, kde dohoda nie je možná, a tam, kde politikum zasahuje a politika sa zrejme v tábore koalícia - opozícia nerodí, tak sa vytvára umelý konflikt, ktorý má jednoducho zákon v očiach iných ľudí znehodnotiť. Prax ukázala, že je potreba takéhoto zákona, a že tento zákon je dobrý. Nakoniec o tom hovoril človek, pred chvíľou, ktorý v tomto prostredí žije a ktorý jasným spôsobom poukázal, o čom je to, a akým spôsobom, a kým sa tento konflikt vyvoláva.
Ďakujem.

Ďakujem. Pani poslankyňa, nemôžem súhlasiť s vašimi úvodnými ohnivými slovami. Súčasne platný zákon nie je namierený proti nikomu. Práve naopak. Jeho cieľom bolo, aby sa v Slovenskej republike dalo komunikovať vo verejnej sfére v štátnom jazyku, a aby ten, kto neovláda jazyk menšiny, nebol diskriminovaný.
Začína sa tu operovať stanoviskom Benátskej komisie. Aj vy ste to istým spôsobom účelovo z tohto stanoviska niektoré pasáže vyňala a snažili ste sa použiť proti súčasne platnému zákonu o štátnom jazyku. Ja vám tiež zacitujem z tohto stanoviska a dokonca z jeho záverov. "Ochrana a podpora úradného jazyka štátu sú legitímnym záujmom, ktorý majú mnohé európske štáty spoločný. Používanie štátneho jazyka sleduje niekoľko legitímnych cieľov. V prvom rade chráni verejný poriadok tým, že štát má na svojom území prístup k nevyhnutným informáciám a komunikácii, môže v prípade potreby zasiahnuť a niesť zodpovednosť. Je zárukou rozvoja identity spoločenstva daného štátu a zabezpečuje vzájomnú komunikáciu medzi základnými zložkami obyvateľstva a v rámci nich. Bráni tomu, aby boli občania vystavení diskriminácii pri uplatňovaní svojich základných práv v oblastiach, kde osoby patriace k národnostným menšinám majú väčšinové postavenie alebo ochrana a podpora štátneho jazyka posilňuje aj sociálnu súdržnosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán minister, ctení hostia, na základe uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorského výboru podávam Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 132 z 20. októbra 2010 pridelila tento vládny návrh na prerokovanie nasledujúcim výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi predmetných výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky so zmenami a doplnkami uznesením č. 86 zo 16. novembra 2010, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 31 z 24. novembra 2010, Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 31 z 19. novembra 2010. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o uvedenom návrhu zákona nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný vládny návrh zákona prerokovali, prijali dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou spoločnej správy jej bodu IV. s odporúčaním gestorského výboru predmetné návrhy schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať o každom bode osobitne s návrhom schváliť.
Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby so podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 80, 81, 83, 84, 85 a 86 zákona č. 350/1996. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 44 z 30. novembra 2010.
Pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Pán poslanec Viskupič, ja som to zdôvodnil vo svojom vystúpení, že v podstate celková filozofia zákona sa nám nepáčila. A my sme rozhodovali na tom prvom sedení výboru pre kultúru a médiá, na ktorom sme mali rozhodovať vlastne, tu išlo o to, či zákon posunieme do čítania. Tam sa ešte nejednalo o to, v akom znení ten zákon bude, a o jednotlivých paragrafoch. To bol náš protest proti tomu, čo sa vlastne deje v oblasti verejnoprávnych médií s týmto návrhom.
No a my sme sa zúčastnili vo výbore pre kultúru a médiá na minulom zasadnutí, lenže vy ste neboli v prevahe tak, aby ste si mohli tento zákon alebo doplňujúce návrhy na tomto výbore presadiť. Lenže tam nepadli tieto návrhy. Takže my sme boli pripravení tam na výbore príp. o nich rozprávať alebo sa bližšie oboznámiť s nimi, aby sme k nim možno dnes mohli bližšie hovoriť. Ale to nám nebolo umožnené. Vy ste tieto pozmeňujúce návrhy predložili len dnes. Vy ste ich na predchádzajúcom výbore, kde sme boli, nepredkladali.
A čo sa týka toho vyňatia, sú to body 4, 9, 12, 14. To je všetko.

Ďakujem za slovo. V podstate do rozpravy som sa prihlásil na základe vystúpenia pani poslankyne Kiššovej, ktorá predložila za skupinu poslancov pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. V rýchlosti v poslaneckej lavici som sa oboznámil s celým obsahom týchto pozmeňujúcich návrhov, ktoré pozostávajú z 28 pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú na ôsmich stranách husto písané. A my v podstate v súvislosti s celkovou filozofiou zákona, s ktorou ozaj nesúhlasíme, a preto sme dávali najavo aj pri prvom sedení v rámci výboru pre kultúru a médiá náš nesúhlas s tým, že tento zákon v takom rýchlom tempe bol posunutý do Národnej rady, že tento zákon sa nám nezdá ako zákon vhodný, ktorý má riešiť situáciu verejnoprávnych médií, si myslíme, že tento zákon v takejto podobe, v akej je, túto situáciu ani nevyrieši.
Vzhľadom na to, čo tu bolo povedané, a vzhľadom na to, že pani poslankyňa zrejme preto, aby pri všetkých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré tu prečítala, mala jasno v tom, že jedným hlasovaním budú odsúhlasené, ale jej návrhy vo svojom vnútri skrývajú také zaujímavé pozmeňujúce návrhy, ktoré sa dotýkajú kreovania rady, ktoré sa dotýkajú vytvorenia novej funkcie generálneho riaditeľa, ktorý bude mať deväťnásobok priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky, ale zároveň dvaja riaditelia, riaditeľ rozhlasu a riaditeľ televízie, budú mať taký istý plat ako doteraz v tej istej výške, tak ja sa pýtam, pani poslankyne a páni poslanci z koalície, to myslíte vážne so šetrením hneď na jeho začiatku v tejto inštitúcii? No podľa tohto to vôbec tak nevyzerá.
Takisto, ako bolo povedané, čo sa týka návrhu, aby najmenej tridsať poslancov Národnej rady mohlo podať návrh na odvolanie generálneho riaditeľa, aj toto chcete z toho zákona vytiahnuť a v podstate nechcete, aby Národná rada na základe procedúr, ktoré sú zaužívané, mala možnosť vo vzťahu v tejto funkcii konať.
Tak práve z tohto dôvodu si dovoľujem dať na osobitné hlasovanie a vyňať z hlasovania o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne návrhy pod bodmi 4, 9, 12, 14. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. No, pani poslankyňa, to množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré ste predložili ako skupina poslancov a boli podľa všetkého odsúhlasené ministerstvom kultúry, naozaj svedčí o tom, že tento návrh zákona bol šitý horúcou ihlou a v tej rýchlosti, ako boli predložené aj tieto vaše návrhy, pretože ozaj je na to výbor, aby sa s nimi mohol oboznámiť, a neoboznámil sa s nimi a predkladáte to teraz v podstate, keď pred týždňom výbor zasadal, a my sme sa opätovne len na poslednú chvíľu mali možnosť teraz oboznámiť s vašimi pozmeňujúcimi návrhmi, svedčí o tom, že vnútri navrhovaného zákona sa určite skrývajú ďalšie problematické ustanovenia, ktoré odhalí len prax.
No a ustanovenie o voľbe generálneho riaditeľa, ktoré navrhujete, svedčí o tom, že sa bojíte tajnej voľby. A zrejme ani vnútri koalície nie je zhoda na tento problém a po skúsenostiach s voľbou generálneho prokurátora nechcete pred verejnosťou vytvárať ďalšie trapasy.
Zákon je naozaj nekoncepčný. A uvidíme, aké bude jeho praktické uplatnenie, či práve tento zákon nebude umieračikom verejnoprávnych médií na Slovensku.
Vaše pozmeňujúce návrhy svedčia o tom, že v zákone je podľa všetkého ešte veľké množstvo nášľapných mín a dokonca zákon nerieši opätovne šetrenie, ale zvyšuje náklady, pretože vytvára o jednu funkciu viacej, funkciu generálneho riaditeľa a dve funkcie na úrovni... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Myslím, že to pôjde na faktické poznámky pána Galbavého, pána Zajaca aj pani Kiššovej.
Bohužiaľ, predložený návrh zákona nedáva odpovede na proklamované ciele. Ja som na ne upozornil. Nedá sa v súvislosti s tým ani nijako hlbšie o týchto problémoch hovoriť, pretože v materiáli sú len naznačené nejaké cesty, ktorými by sa chcelo uberať. Ale nebola k tomuto materiálu, ešte raz, vypracovaná žiadna dopadová štúdia. Nakoniec, na to ste upozorňovali aj vy, pán poslanec Zajac. A ja tiež na to upozorňujem. A vôbec, ozaj sa nebránime diskutovať o tomto probléme a hľadať schodné cesty financovania verejnoprávnych médií. Bohužiaľ, sú tu skúsenosti z minulého obdobia, čo sa týkalo privatizácie a spôsobu privatizovania.
No a čo sa týka tiež odvolávania členov Rozhlasovej rady, pani Kiššová. No keby ste boli bývali úprimní, no tak zaradíte medzi tých troch, ktorých ste sa snažili odvolať, aj toho štvrtého, na ktorého sme upozorňovali. Ale to už nebolo vo vašom pláne. A s tým ste nesúhlasili. Ale v predchádzajúcom období takisto boli členmi rozhlasových a televíznych rád napr. niektorí členovia, ktorí boli na kandidátke súčasných koaličných strán do rôznych volieb, do volieb do VÚC-ky, do volieb do Národnej rady, myslím, že tu sedí aj jedna pani poslankyňa, ktorá bola tiež členkou tuším Rozhlasovej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Takže ešte raz. Verejnosť má obavy, aby sa nehrali také hry, ako sa hrali s pozemkami okolo nového Slovenského národného divadla. Chcem naozaj veriť, pán minister, že vám na srdci leží úspešný život verejnoprávnych médií aj s kultúrnym audiovizuálnym dedičstvom, ktoré sa nachádza v útrobách budov týchto inštitúcií, aj s jeho postupnou digitalizáciou.
Na záver by som chcel skonštatovať, že predmetný návrh, ktorý si dáva za cieľ tie skutočnosti, o ktorých som hovoril, zastavenie zadlžovania, svojím obsahom s ním nekorešponduje, nie je z neho zrejmé, že by malo dôjsť k stabilnejšiemu financovaniu či politickej a ekonomickej nezávislosti. Návrh nie je materiálom, ktorý by nás mohol presvedčiť o koncepčnosti, systémovosti a jasnej vízii celkového skvalitnenia činnosti a financovania verejnoprávnych médií. Vzhľadom na to navrhujem, tak ako to už aj navrhol pán poslanec Maďarič, aby sme nepokračovali v druhom čítaní, a ak tento návrh neprejde, tak dávam druhý návrh, aby návrh zákona bol vrátený na dopracovanie navrhovateľovi a bol dopracovaný o celkovú analýzu a dopadovú štúdiu špecifikujúcu náklady súvisiace s fúziou STV a Slovenského rozhlasu, ako aj o celkovú časovú koncepciu, ako bude z pohľadu štátu prebiehať celý proces fúzie a ďalšie financovanie verejnoprávnych médií. Ďakujem za pozornosť.