Videokanál poslanca

Milé dámy, vážení páni, pán podpredseda, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Radoslava Procházku, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení spravodajcu odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 čl. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 2. novembra 2010 č. 148 a podľa rokovacieho poriadku navrhujem, aby sa zákon, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a výbor pre obranu a bezpečnosť. A za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 27. januára 2011 a gestorský výbor do 31. januára 2011.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len chcel reagovať vlastne na tú spoločnú poľnohospodársku politiku Európskej únie. Je to takisto výzva pre nás, aby sme sa intenzívne zapojili do týchto procesov, pretože je to taktiež veľká záťaž pre poľnohospodárov.
No a čo sa týka tých zahraničných tiežpodnikateľov, tak jednoducho pôda je štátotvorný prvok. Do konca roku oficiálne zahraniční občania nemôžu kupovať pôdu u nás, avšak, bohužiaľ, evidujeme prípady, že sa tak deje. Zahraniční občania, ktorí majú založené obchodné spoločnosti na Slovensku so slovenskou adresou, jednoducho sú, teda kupujú túto pôdu, prípadne ďalší získavajú predkupné práva a podobne. A na to treba tiež dávať veľký pozor, pretože vzhľadom na diskriminačné zvýhodnenie, pokiaľ majú 3,5-krát väčšie dotácie, tak samozrejme, že môžu si dovoliť túto pôdu nakupovať vo veľkom. Náš poľnohospodár, ak vôbec je schopný nejakú pôdu kúpiť, tak skutočne len vo veľmi malých množstvách.
Ďakujem.

Milé dámy, vážení páni, slovenských poľnohospodárov v súčasnosti tlačia k zemi také tri balvany.
Prvým z nich je spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie, kde staré členské štáty Európskej únie oproti novým členským štátom sú zvýhodnené do tej miery, že súčet priamych platieb a národných podpôr je asi 3,5-krát vyšší v starých členských štátoch Únie, ako je tomu u nás.
Takým druhým prvkom, ktorý tu evidujeme posledné 2-3 roky, to je obrovská invázia zahraničných tiežpodnikateľov, ktorí tu prišli vlastne za pôdou a za výhodami. V náklade výhod vlastne, ktorý im poskytuje diskriminačné zvýhodnenie v rámci dotačnej politiky.
No a tým tretím je daň z pôdy.
Už samotná existencia tohto zákona v roku 2004 sa stala ozaj takým ťažkým balvanom, ktorý poľnohospodári znášajú ťažko, a na základe domáhania sa argumentáciou jednoducho do dnešného dňa neuspeli. Pred účinnosťou tohto zákona v roku 2002, a keď si porovnáme dnešok, tak daň, sumár dane za pôdu sa zvýšil zhruba 15-násobne. Príloha zákona, zase spred roku 2004 a tá dnešná, ktorá je platná v zákone, ktorá obsahuje cenu v každom katastri za ornú pôdu a za trvalé trávnaté porasty, tak tá cena takisto sa navýšila 5-násobne.
Vôbec je anomália, že keď máme v prílohe zákona uvedené všetky katastre Slovenska a vlastne je tam uvedená aj orná pôda, aj trvalé trávnaté porasty, že je ešte možnosť samospráv navyšovať vôbec túto cenu. Potom keď vlastne je možnosť navyšovať, tak je zbytočná tá príloha zákona. Obecné zastupiteľstvo si môže cenu určiť sama, ako chce.
Daň z pôdy momentálne nečiní po prepočte obligátnych 19 %, ale činí až 44 %. Samozrejme, že potom do štátneho rozpočtu pri dani z príjmu sa neodvádza dokopy nič. Keď si všimnete daňové priznania agropodnikateľov, tak oscilujú niekde okolo nuly. A už nehovorím o tom, že tí starostovia, u ktorých nebadať žiadnu ústretovosť a, samozrejme, je ich čím ďalej tým viac, lebo zákon im to umožňuje, tak následne potom posielajú exekúcie na týchto podnikateľov.
Samotná filozofia tohto zákona vlastne nie je pre poľnohospodárov dobrá. Poľnohospodári už od toho roku zhruba 2005, 2006, keď si starostovia zvykli na tie nebývalé výhody a netušené možnosti, ktoré im tento zákon od roku 2004 ponúka, tak darmo sa vlastne domáhajú svojich práv a dvojitého zdanenia, zdanenia výrobného prostriedku, ktorým je pôda.
Diskusia s poľnohospodárskou obcou bola asi taká, veď čo chcete, poľnohospodári, veď máte dotácie, a čo chcete, veď máte červenú naftu. Tak skutočnosť je taká, že už polovica dotácií dneska sa odvádza ako daň z pôdy. Čiže všetky peniaze, polovica tých peňazí, ktoré idú ako dotácie poľnohospodárom ako priame platby a národné podpory, polovica končí v rukách mesta a obcí, teda obcí.
Takisto vlastne treba povedať, že aj červená nafta, ktorá bola zrušená minulý týždeň, tak tiež bola vlastne takým momentom, keď bolo aktuálne hovoriť a vlastne nejakým spôsobom zmeniť tento zákon, pretože tá argumentácia od roku 2004, 2005 tiež bola taká, poľnohospodári, čo chcete, prečo chcete zrušiť daň z pôdy alebo znížiť daň z pôdy, veď máte červenú naftu. No dneska to už nie je pravda, čiže bolo to aktuálne.
Vzhľadom na to, že je tu obrovské množstvo problémov, ktoré nie je možné ani vyriešiť v tak krátko nakopenom čase, tak sťahujem svoj pozmeňovací návrh s tým, že určite sa k tomu vrátime v prvých mesiacoch budúceho roka tak, aby skutočne sme poľnohospodárom vyšli k ústrety a zbavili ich tejto obrovskej záťaže, ktorá ich ťahá k zemi.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ja by som chcel uviesť presne to isté, čo predtým, pán Poliačik, pri hlasovaní pri jazykovom zákone, vykázalo ma, že som nehlasoval vôbec, hlasoval som "za", tak potom prosím, uviesť do zápisu.

Pán poslanec, mňa mierne vyrušilo, keď ste charakterizovali priority jednotlivých krajov pre dokončenie diaľničnej siete, kde ako prvý figuroval Žilinský kraj a Košický kraj medzi týmito prioritnými krajmi nie je. Tak teda v Košickom kraji ako v jedinom z ôsmich krajov Slovenska nebol postavený za posledných dvadsať rokov ani jeden jediný kilometer diaľnic. Summa summarum je v Košickom kraji 13 kilometrov diaľnic, z Košíc na hranicu kraja smerom na Prešov, ktoré boli postavené ešte kedysi za Husáka.

Pán poslanec Fico, opäť spomenul vo svojom prejave širokorozchodnú železnicu. Nuž okrem toho, že je to v určitých politických kruhoch nostalgická spomienka na časy nerozlučného československo-sovietskeho priateľstva, tak je to aj typ železnice, ktorú kedysi staval ešte Old Shatterhand. Dnes žijeme v 21. storočí a už aj v susednom Česku uvažujú v iných dimenziách a jednoducho už aj tam plánujú železnicu na úplne inom leveli. Plánujú, napríklad rýchlotrať pre vlak o rýchlosti 350 km za hodinu, ktorý môže čiastočne nahradiť aj vnútroštátnu leteckú dopravu.

Milé dámy, vážení páni, bohužiaľ, štatistiky zločinov dostali sa už aj ku nám, neminuli nás. Bol to ojedinelý prípad, ktorý bol v Devínskej Novej Vsi. No, a samozrejme, chápeme snahu zainteresovaných, aby nejakým spôsobom sa snažili v budúcnosti takýmto prípadom predísť. Rozvinula sa však dosť široká spoločenská diskusia, takisto rozvinula sa aj petičná akcia, ktorá upozorňuje na to, aby tento zákon nepostihol osoby, ktoré by utrpeli. Myslím, že túto takmer celospoločenskú diskusiu treba nejakým spôsobom vyhodnotiť. Treba jednať rozvážne, pomaly a tak, aby sme naozaj tie skupiny občanov nejakým spôsobom nepostihli.
V prvom rade naozaj by bolo dobré urobiť štatistiku, aby sme vedeli, ktoré skupiny občanov napáchali najviac zločinov so zbraňou. Asi to boli bývalí policajti alebo bývalí vojaci. Ja som  nepočul o tom, že by poľovník s brokovnicou v ruke išiel vylúpiť banku, alebo že by poľovník spáchal nejaký trestný čin so zbraňou. Nepamätám sa na taký prípad. Takisto treba vyhodnotiť aj to, ktorá skupina občanov primárne za terč považuje človeka, a ktorá osoba občanov ako terč považuje zviera alebo nejaký ten papierový terč. Ja si myslím, že tie ozbrojené zložky ako je polícia a armáda, pre nich vlastne primárne terčom je človek. Taký poľovník napr. si nevie ani len teoreticky predstaviť, aby čo len zo žartu vôbec pomyslel na to, že by namieril na človeka. To, jednoducho, neprichádza do úvahy a myslím si, že športový strelec takisto. Čiže, keď uvažujeme vlastne o tom, na ktoré skupiny občanov mieriť tú pozornosť, tak myslím si, že musíme vedieť, kam vlastne, na ktorú skupinu zamerať účinok tohto zákona. Takisto treba brať aj ekonomický dopad na štátny rozpočet. Ja si myslím, pokiaľ tak ako je to navrhované, by to malo fungovať tak, na samotnú kontrolu zbraní a vôbec na tú agendu by trebalo nabrať zase ďalšie stovky a stovky policajtov a jednoducho malo by to negatívny dopad na štátny rozpočet. Ja si myslím, že je tu priestor na to, aby sme v druhom čítaní tento zákon opravili, resp. vylepšili takým spôsobom, aby tie osoby, ktoré naozaj nie je ich primárnym cieľom vôbec namieriť zbraň na človeka, aby jednoducho boli vylúčené z tohto procesu psychotestov a vôbec z tohto zákona. Viem si predstaviť, že v druhom čítaní by mohli byť napr. také návrhy, aby psychotesty boli len u prvého žiadateľa na zbrojný preukaz, alebo ku nim ešte napr. aby psychotesty museli vykonať tie osoby, ktoré majú vo vlastníctve, alebo môžu nosiť, teda držať automatickú zbraň, ktorá je schopná strieľať v dávkach. Takisto môžeme, už vzhľadom na to čo som povedal v úvode, rozmýšľať aj nad tým, aby častejšie vykonávali psychotesty policajti. Ja neviem, v akých periódach ich vykonávajú teraz. Policajt alebo vojak, keď ukončí činnú službu, keď odíde do dôchodku, aby musel znova vykonať skúšku,  musel teda vykonávať psychotesty. Ja si naozaj viem predstaviť, že sú tu také možnosti, aby sme v druhom čítaní tento zákon vylepšili.

Je, samozrejme, pravda, že zrušenie červenej nafty sa dotkne poľnohospodárov, avšak je tu priestor na kompenzáciu. Napríklad v bode 11 tejto schôdze sa bude preberať, budeme rokovať o dani z pôdy. Práve tu si myslím, že je možné v budúcnosti v druhom čítaní vylepšiť návrh tohto zákona tak, aby jednak vykompenzoval zrušenie červenej nafty a jednak aby komplexným spôsobom riešil daňové zaťaženie poľnohospodárov. A je tam viac foriem. Jedna z foriem je úplné zrušenie dane z pôdy, o ktorej sa hovorí už roky, a bolo to podmieňované práve tým, že, poľnohospodári, máte červenú naftu, nezrušíme daň z pôdy. Alebo či už zavedením dane z pôdy ako paušálnej dane, že by už nebola daň z príjmu a podobne. Čiže je tu priestor nielen na kompenzáciu červenej nafty, ale aj na komplexné ponímanie daňového zaťaženia poľnohospodárov tak, aby to bolo v prospech poľnohospodárskej obce.

Milé dámy, vážení páni, keď si tak expresne osviežime históriu agrorezortu, tak po tých takých prvých búrlivých rokoch po novembri, nastalo obdobie ministrovania pána Koncoša a Baca v deväťdesiatych rokoch, kedy vlastne prioritou bolo to, aby sa manažment družstiev dostal k majetkom, k dvorom, zvieratám, aby cez konkurzné mafie jednoducho prišli k týmto veciam, aby odstavili ľudí od rozhodovacích procesov, aby ich odstavili od vzťahu k pôde. Dneska dokonca vidíme, že už aj bežní zamestnanci v tých podnikoch, ktoré vznikli na troskách družstiev, sú z iných dedín alebo ešte radšej z miest, aby ten vzťah sa pretrhol.
Potom prišlo obdobie druhej vlády Mikuláša Dzurindu, keď sa spýtame bežného roľníka, ktoré obdobie bolo najlepšie, tak určite väčšina z nich, až na výnimky tých ideologicky zaťažených, povie, že toto bolo najlepšie obdobie. Vtedy sa naozaj reálne darilo. Teraz to posledné obdobie štyroch Mečiarových ministrov za štyri roky, tak vlastne bola to doba, keď mimo afér okolo pozemkov pod Tatrami sa neurobilo vôbec nič, keď jednoducho slovenský roľník ostal ako sirota.
Ja som naozaj rád, že nadväzujeme na obdobie druhej vlády Mikuláša Dzurindu, a to v novom leveli, hlavne vo vzťahu k Európskej únii, v súčinnosti so všetkými novými členskými štátmi. Naozaj, v tomto priestore chceme urobiť všetko pre presadenie sa slovenského roľníka. A v tomto ja vidím vlastenectvo. Nie v spievaní hymny pred vyučovaním.

Milé dámy, vážení páni, slovenské poľnohospodárstvo je v súčasnosti v kríze, v akej nebolo možno od čias násilného združstevňovania. Sme v defenzíve vo všetkých ukazovateľoch, po rokoch konjunktúry v rokoch 2005 až 2006, keď, ozaj, náš roľník sa začínal mať dobre, tak prišli štyri roky tejto vlády. No a za tri roky sa vlastne vystriedali štyria ministri agrorezortu. Čiže, o akej koncepcii sa tam dalo hovoriť. Z toho prví traja sa venovali viac menej len pozemkom pod Tatrami a podobným témam.
Naozaj sa nehovorilo ani o tom, ako zlepšiť podmienky nových členských štátov, ako skoordinovať naše kroky aj v rámci Európskej únie, aby sme eliminovali tie podmienky, ktoré máme, a práve naopak, za posledné dva roky, hlavne teda za posledný rok nastala doslova invázia zahraničných subjektov. Český minister poľnohospodárstva sa k tomu vyjadril aj napriek tomu, že, ako povedal, bol priateľ s ministrom Becíkom, že slovenský roľník sa jednoducho stáva paholkom na vlastnej pôde. Až ten posledný minister ako tak sa zbadal, že je ministrom agrorezortu, ale jeho kroky boli dosť zúfalé a nekoncepčné, ako napríklad zníženie DPH na predaj z dvora.
My máme vo svojom programovom vyhlásení, že chceme tie podmienky v rámci Európskej únie upraviť tak, aby sme neboli diskriminovaní, s cieľom, aby sa dotácie vyrovnali v rámci starých a nových členských štátov, s cieľom absolútnej nuly pre celú Európsku úniu. Viem si síce predstaviť tie zahádzané tony paradajok po ulici vo francúzskych mestách, keď budeme chcieť nulu, ale jednoducho je to najlepšie, nie je to deformácia trhu. Jednoducho, chceme sa pobiť za slovenského roľníka a v tom ja vidím vlastenectvo.