Videokanál poslanca

Ako som vravel, nie je verejnosti prístupná Parlamentná knižnica. Je to pracovná knižnica, to znamená, prístup majú všetci poslanci, ich asistenti, zamestnanci Parlamentného inštitútu a samozrejme, keď sa nejaký historik alebo niekto nahlási, tak ten vstup dostane, ale nie je to že voľný vstup, ako to býva bežne v knižniciach, že ktokoľvek príde. Môj názor je taký, že presne takto by to malo ostať.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy a páni, pokračujem v rozprave o návrhu novely zákona, ktorý stanovuje povinnosť vydavateľom periodickej tlače zasielať výtlačky aj do Parlamentnej knižnice. Najprv by som rád prečítal, kam všade sa povinné výtlačky zasielajú. Dva kusy idú do Univerzitnej knižnice, dva kusy do Slovenskej národnej knižnice, jeden kus do Štátnej vedeckej knižnice, jeden kus do Ústrednej knižnice Slovenskej akadémie vied, osem kusov do krajských knižníc, v Prešove je to navyše Krajská vedecká knižnica, takisto ešte Národné centrum mediálnej komunikácie a registrujúci orgán. Spolu, no a, samozrejme, Parlamentná knižnica, spolu šestnásť výtlačkov musia vydavatelia periodickej tlače posielať vždy, keď teda niečo vydajú, na tieto miesta, ktoré som prečítal.
Som presvedčený, že keby sme teraz z tohto zoznamu šestnástich vyňali Parlamentnú knižnicu Národnej rady a znížili to na pätnásť, že kultúrne dedičstvo neutrpí, že naďalej budeme všetci mať k dispozícii to, čo potrebujeme, a naďalej budú archivované výtlačky tak, ako by mali byť.
Čo sa týka Parlamentnej knižnice, je to pracovná knižnica. Tá knižnica tu v prvom rade slúži na to, aby mohla, aby slúžila ako zdroj informácií pre poslancov a pre ich asistentov, aby Parlamentný inštitút vedel zo zdrojov Parlamentnej knižnice vypracúvať rôzne analýzy a podobne. Parlamentná knižnica nie je prístupná verejnosti a myslím si, že by ani nemala byť prístupná verejnosti, je to pracovná knižnica pre tento parlament. Verejnosť má k dispozícii dosť veľa iných knižníc. A takisto, samozrejme, internet.
Môj návrh sa netýka neperiodickej tlače. Naďalej všetky knižky, ktoré na Slovensku budú vydané, budú naďalej chodiť do Parlamentnej knižnice, tam sa budú archivovať. Môj návrh sa týka iba periodickej tlače. Bavíme sa o 700 rôznych povinných výtlačkoch titulov, ktoré vychádzajú, ako som už aj minule vravel, máme medzi nimi Playboy, Voloviny bez ofiny, Floristika, Moderný šach a tak ďalej. Ja nehovorím, že to nemá žiadnu hodnotu, ale je to nepoužiteľné pre Parlamentnú knižnicu. Nech sa to kľudne odkladá v iných knižniciach, opakujem, v žiadnom prípade nenavrhujem zrušiť vôbec zasielanie periodickej tlače.
Samozrejme, Parlamentná knižnica bude potrebovať nejaké tituly a tie tituly, ja vám teraz prečítam zoznam, ktoré Parlamentná knižnica by následne objednala, to sú tie, s ktorými sa reálne pracuje. Je to Justičná revue, Bulletin slovenskej advokácie, Ars Notaria, Policajná teória a prax, Výber z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, Verejná správa, Zo súdnej praxe a Zbierka stanovísk NS. Toto sú najviac využívané. Plus by sme objednali periodickú tlač, ktorá je často využívaná. To je Filozofia, Kultúra, Literárny týždenník, Historická revue, Parlamentný kuriér, samozrejme, Poradca, Trend, Profit, Týždeň. Toto, okrem týchto dvadsiatich, približne, titulov, ktoré som teraz prečítal, ďalších vyše osemdesiat už chodí dnes, hlavne zahraničných, chodí dnes do Parlamentnej knižnice a tam sa archivuje.
Padol tu návrh, v piatok ešte, neviem, či od pána poslanca Čaploviča alebo od niekoho iného, že veď aj na Hrade máme veľké priestory. No to by som si vypočul, keby sme tam začali archivovať Playboy alebo Nový Čas. Samozrejme hradné priestory sú veľké, bude tam múzeum a budú tam reprezentačné priestory Národnej rady. Tu by som teda chcel spomenúť, že veľmi oceňujem rekonštrukciu Hradu. Napriek mojim výhradám, čo sa týka ekonomickej stránky, tak si myslím, je to mimoriadne pekne spravené kultúrne dedičstvo.
Súhlasím s tým, čo vravel pán poslanec Maďarič, že áno, vnímam to viac technokraticky. Keď mne niekto povie, že som technokrat, nevnímam to ako nadávku, myslím si, že niekedy aj takto treba k tomu pristupovať. A keď raz niektoré veci nepotrebujeme, tak nehrabme sa silou-mocou to mať ako nejakí starinári.
Bolo tu povedané, že pán Čaplovič aj s pánom Mikloškom ešteže teda zvádzali dlhý boj, aby toto tak bolo. Ale to predsa neznamená, že teraz na veky vekúce len preto, lebo v minulosti bol zvedený nejaký boj, my tu musíme archivovať časopisy, ktoré skrátka nikto nikdy potrebovať nebude.
Zásadne nesúhlasím s tvrdením, že veď prečo nie, veď to nič nestojí. Po prvé zamestnávame tým našich ľudí, ako to archivovať 700 titulov nie je maličkosť. Možnože sú to dve pracovné sily, ktoré by mohli robiť užitočnejšie veci a zbytočne ich tam zaťažujeme robotou, o ktorej vopred vieme, že jednoducho je zbytočná. To je jedna vec.
A druhá vec je, že predsa tí vydavatelia, ktorí to musia poslať, oni predsa musia zaplatiť tlač, zaplatiť poštovné, niekto to musí zabaliť. Pristúpiť k tomuto tak, že veď to nič nestojí, to jednoducho nie je pravdivé. Stojí to tých vydavateľov a keď máme možnosť im tento náklad aspoň trošku znížiť, aspoň znížiť zo 16 výtlačkov na 15, tak si myslím, že by sme to mali spraviť najmä v tej súvislosti, že nám to tu robí problém. Ten problém, ktorý nám to robí, je tá povinnosť archivovať. Keby ešte bola možnosť, že to, čo sem príde, rovno niečo pošleme do zberu, tak v poriadku, tak alebo teda nejakému detskému domovu, alebo ste navrhli, tak v poriadku, dá sa ešte nejak s tým fungovať, i keď tiež neviem, kam by sme teda ten Playboy posielali, aby zase z toho nevznikalo pohoršenie. Ale to nejde, my sme zo zákona povinní to archivovať a to, samozrejme, sa deje. A to je to, čo stojí aj pracovnú silu a stojí to, samozrejme, aj priestor a potom to nemáme na iné veci.
Padlo tu, teda že ďalšia poznámka bola ku Kongresovej knižnici. Ja neviem presne, ako to je v Amerike, čo tá Kongresová knižnica naozaj archivuje, škoda, že tu nie je môj kolega Szilárd Somogyi, on teda tvrdil, že tam sú len parlamentné veci. Každopádne môžem vás uistiť, že všetko, čo sa v tomto parlamente povie, všetky písomnosti sú poctivo archivované a to sa nijak netýka týchto periodických výtlačkov, aby teda nevzniklo nejaké nedorozumenie. Tak môžem vás teda uistiť, ja som si to bol aj pozrieť, je to poctivo archivované, to, čo parlament vyprodukuje, a to nejakých asi 150 rokov dozadu. Sú tam staré veci a to ani náhodou by som na to nepomyslel, že s týmto poďme niečo robiť.
Toľko možno z mojej strany ako reakcia na pána Čaploviča, ktorý teda vystúpil doteraz ako jediný, jediný rečník.
Ešte raz by som záverom zhrnul. Týka sa to iba periodickej tlače a tie výtlačky, ktoré budú chýbať, budú dokúpené, ako som vravel, celkové náklady sú 800 eur. Národná rada šetrí približne do 2 mil. eur ročne na prevádzke, to je tiež cifra, nad ktorou sa treba zamyslieť. No tak keď 800 eur dá na toto s vedomím, že vydavateľom ušetrila možnože desaťnásobok tejto sumy, tak si myslím, je to úplne v poriadku.
K tým titulom. Odbočím teraz trošku od témy, keď som sem došiel, keď som nastúpil, tak tu boli krížom-krážom poobjednávané noviny, aj také výtlačky, ktoré sú bez problémov na internete. A to sme teraz nejak trochu zosekali a chcel by som týmto oznámiť, že naozaj, keď niekto má záujem o nejaký špeciálny titul, že ho pravidelne číta, tak bez problémov ho Parlamentná knižnica objedná. Čiže dávam tu verejnú ponuku v zmysle, že dávam ponuku všetkým poslancom, povedzte to, prosím vás, aj vašim kolegom, ktorí tu nie sú, že na toto sú aj prostriedky, aj kapacita, aby sme objednali tie tituly, ktoré naozaj čítate. Tak poprosím nahlásiť to a v knižnici sa to bude nachádzať.
Ja napríklad som pravidelne, pravidelný čitateľ týždenníka Der Spiegel už asi 25 rokov, tak toto je taký jeden príklad. Takže, pán Čaplovič, aj pre vás je to ponuka, keď si myslíte, že ten zoznam, ktorý som tu čítal, že niečo tam chýba, tak kľudne to doobjednajme, je to stále oveľa-oveľa lepšie, ako mať tu jak po starinárovi nejakých 700 titulov.
Veľmi pekne ďakujem. Dúfam, že tento návrh podporíte, nie je to predsa nič politické, nie je to ani teraz ľavica, pravica. Je to čiste konštruktívny návrh k tomu, aby tento parlament mohol fungovať lepšie.
Padla tu ešte aj taká poznámka, že mať moje starosti. No tak pozrite, patrí aj toto k mojej práci, ja teraz nehovorím, že sa venujem periodickým výtlačkom od rána do večera, ale tak je to jeden z bodov, ktorý považujem za celkom dobré, keby že to vyriešime, no tak prečo to nespraviť. Ako som vravel, nie je iná možnosť, ako to spraviť cez parlament.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť a ešte raz dúfam, že na tomto by sme sa mohli zhodnúť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Teším sa na túto odbornú diskusiu. Pôvodne som chcel vystúpiť v rozprave, ale teda ten čas nám utiekol, tak týmto sa aj hlásim potom do ústnej rozpravy, ale teraz budem len v krátkosti reagovať.
Pán Čaplovič, vy keď ste rozprávali, ja som mal dojem, že som predložil návrh na zrušenie Parlamentnej knižnice. To ani náhodou. Práveže aj mne ide o skvalitnenie jej práce. Jediné, čo navrhujem, je zrušiť periodickú, jej povinnosť periodickej tlače, všetkej periodickej tlače. Ani náhodou som sa a vedome som sa nedotkol neperiodickej tlače. Som za to, aby parlamentná knižnica zbierala, archivovala, dlhodobo archivovala všetky tie výtlačky, knihy, ktoré majú pre parlamentnú prácu zmysel.
A ja sám som napriek tomu, že, a ja sa vnímam viac ako technokrat, ako - jak nazvať - kultúrnika, v dobrom to myslím, samozrejme. Ale napriek tomu ja sám zbieram knihy a určite napríklad ja žiadne knihy nevyhadzujem. Len to, čo robíme dnes, my tých pracovníkov, ktorých tam máme, my ich zahlcujeme robotou, ktorá nebude mať nikdy žiaden prínos, a to je to, že nútime ich archivovať veci, ako som už menoval tie tituly, 95 % titulov netreba pre parlamentnú prácu. Tie, ktoré treba, voči tým mám všetku úctu a naďalej ich plánujem archivovať a, samozrejme, som nikdy nespravil to, že zrazu vyhodíme Parlamentnú revue alebo takéto niečo.
Čiže beriem vás za slovo, pán Jarjabek, dúfam, že vyhľadáte si tu to argumentárium vtedy a že si na pracovnej úrovni možno sadneme. Samozrejme, to, že to riešime tu, je to preto, lebo je to zákon, no inak, keby to bolo rozhodnutie predsedu, tak je to dávno urobené. Tak možnože si môžme ešte raz k tomu sadnúť, ide mi o skvalitnenie práce. A k tým vašim ďalším bodom poviem potom v rozprave v utorok.

Dobrý deň, pozdravujem. Ctení kolegovia, dovolil by som si navrhnúť jednu vec, ktorú ja považujem za pomerné drobnú, skôr technického charakteru, a predpokladám teda, že mohol by byť aj nejaký širší súhlas.
Problém je ten, že približne 700 rôznych výtlačkov periodickej tlače chodí povinne do Parlamentnej knižnice a zo zákona je Parlamentná knižnica povinná všetky tieto výtlačky archivovať a nemáme na to tam jednoducho miesto. To, čo Parlamentná knižnica potrebuje, to je nejakých približne 20 výtlačkov z tých, ktoré, okrem tých, ktoré tak či tak má už objednané a si ich platí. Mám na mysli výtlačky ako Justičná revue alebo ARS NOTARIA, Policajná prax a teória. Tieto výtlačky budú chodiť, samozrejme, naďalej, a to tak, že Národná rada ich zakúpi. Celkove by to stálo 800 eur ročne. Národná rada ušetrila dosť veľa prostriedkov na svojich prevádzkových nákladoch, čiže táto suma, si myslím, je primeraná.
Povinné výtlačky chodia dnes do približne 15 inštitúcií. Sú tam všetky krajské knižnice, je tam štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, Ústredná knižnica Slovenskej akadémie vied, Univerzitná knižnica, Slovenská národná knižnica a tak ďalej. Napríklad Národné centrum mediálnej komunikácie je tam tiež a ešte registrujúci orgán. Čiže keď z týchto 15 alebo 16 výtlačkoch tento jeden by nebol, tak si myslím, že neutrpí naša spoločnosť nejakú veľkú ujmu.
Tie výtlačky, ktoré chodia, len pre ilustráciu, tak, samozrejme, sú to Nový Čas, Dorka, Evka, Pes a mačka, Playboy, Voloviny bez ofiny, Čas na lásku, Vrabček, Wedding Day. Takéto veci tam jednoducho chodia a naozaj tí zamestnanci majú s tým problém to tam archivovať. Zaberá to veľmi veľa miesta.
Ešte raz: tie veci, ktoré sú rozumné a potrebné, tie samozrejme, naďalej budú chodiť.
Ešte pre informáciu, Parlamentná knižnica nie je prístupná verejnosti, je najmä pre poslancov a ich asistentov, tí nepotrebujú väčšinu z týchto vecí ku šťastiu.
A na záver by som rád uviedol, že máme predsa internet, kde sa v rešeršiach dá aj tak väčšina vecí alebo takmer všetko bez najmenších problémov vyhľadať. Skôr naopak, keď niekto si spomenie dnes, že no áno, pred tromi rokmi v Novom Čase bol nejaký článok a teraz ho chcem vedieť, tak určite nepôjde si to tam listovať a zabíjať s tým čas, ale si to aj tak pozrie na internete.
Takže takýto jeden návrh mám. Chcel by som vás pekne poprosiť o súhlas s týmto, myslím si, že by ste kolegom v Parlamentnej knižnici výrazne zjednodušili život.
Úplne na záver. Toto, samozrejme, preberal som s kolegami Parlamentnej knižnice, preberal som to aj so šéfom poslaneckého klubu SMER, pán Paška tu teraz nie je a som sa ho pýtal na názor, a preto ma aj trochu prekvapilo, že pán Čaplovič, predpokladám, vystúpi a povie nejaké svoje výhrady k tomu. No napriek tomu dúfam, že sa nám podarí sa na tomto zhodnúť.
Ďakujem vám zatiaľ.