Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

7.9.2010 o 13:34 hod.

Ing.

Richard Sulík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 7.9.2010 13:34 - 13:35 hod.

Richard Sulík
Vážené poslankyne, vážení poslanci, blíži sa trinásta hodina, poprosím vás dostaviť sa do rokovacej sály. Ďakujem pekne.
(Pauza pre nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.8.2010 15:19 - 15:35 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ctení kolegovia, dobrý deň. Tiež by som teda k tomu Grécku povedal rád pár vecí.
Celá táto história okolo pôžičky začala niekedy začiatkom roka, kedy teda bolo zrejmé, že Gréci sa dostanú do problémov a keď si to teraz celé tak premietnem, môžem povedať, zriedka kedy konal bývalý premiér tak, proti národnoštátnym záujmom, ako v tomto prípade.
Zo začiatku roka sme počúvali, že teda pôžička nebude potrebná, Gréci to všetko zvládnu sami, všetko bolo v poriadku. Potom zrazu že, no, bude to 300 mil. to bol ten balík 45 mld. EUR, neviem kto si na to ešte spomína. A potom zrazu to bolo 817 miliónov. Vláda zasadala vtedy v sobotu, dôležité dokumenty sa podpisovali v nedeľu, sa to robilo úplne ako na poslednú chvíľu, a to sa bavíme o takmer 1 mld. EUR.
Jeden z dôvodov, ako už povedal aj minister Mikloš, je ten, že veľmi zle to vyjednala minulá vláda preto, lebo odznelo to tu niekoľkokrát, platíme najväčší podiel z nášho HDP, platíme 1,2 %, takmer 1,3 %. Väčšina štátov platí 0,8 až 1 % a Luxembursko na konci platí menej ako 0,6 %. Toto je jednoducho zle vyjednané, dalo by sa povedať, diletantsky.
Keď už musíme byť s tými Grékmi solidárni, ktorí majú 3-násobné platy a 4-násobné dôchodky, keď my máme byť s nimi solidárni, to je tak absurdné, tak malo to byť vyjednané lepšie.
Ako to vlastne celé začalo? Tu by som, škoda, že pán Číž rýchlo prchal po svojom plamennom príspevku, dúfam, že ma počuje v bare. Do ruku 1981 bol svet Grékov viac-menej v poriadku. Dvadsaťsedem percent bol celkový dlh, to znamená, to je úplne skvelé číslo, celkový verejný dlh 27 %. Nezamestnanosť bola 4 % a americký dolár stál 55 drachiem. Potom sa stal premiérom šéf gréckeho socialistického hnutia, v skratke PASOK, Andreas Papandreou, otec dnešného premiéra a Gréci mali o radosť postarané. Za osem rokov čo on vládol, od roku 1981 do 1989 a ešte pár mesiacov na to, stúpla nezamestnanosť na dvojnásobok, dolár, teda hodnota drachmy klesla z 55 drachiem za 1 dolár na 160 drachiem za 1 dolár, to je obrovská devalvácia a štátny dlh stúpol z 27 % na 90 %. Toto sa stalo za osem rokov počas vládnutia socialistov, ktorí skrátka stále len sľubovali a rozdávali a vždy z cudzieho.
Keď si pozrieme, keď si spravíme porovnanie, ako sa vyvíjal dlh Grécka v rokoch 1981 až 1990 a pozrieme si slovenský, tak nájdeme tam jednu veľmi nepeknú paralelu. V roku 2008 malo Slovensko verejný dlh 27 %, presne toľko koľko Grécko v roku 1981. To, čo Gréci zvládli za tri roky, dostať sa z dvadsaťsedem na štyridsať, my sme zvládli za dva roky a už sme na vyše štyridsať, a keby to pokračovalo, tak sme čoskoro tam, kde Gréci. Jednoducho sme na gréckej ceste.
Vnímam to ako nevďačnú úlohu tejto vlády, že v podstate tí, ktorí majú trochu rozumu a najmä zodpovednosť, teraz budú šetriť. A ja som si aj vedomý toho, že môže sa stať, že o štyri roky zas dôjde nejaký veľký populista a povie, ja vám všetko dám, hentí vám tam všetko brali a ja vám všetko vrátim, ale, bohužiaľ, s týmto skrátka musíme žiť, možnože sa aj niektorých chýb vyvarovať, ale tá podstata je taká, že táto vláda bude šetriť a tá budúca zrejme, pokiaľ sa zmení, bude rozhadzovať.
No, komu sa, ale vlastne ide pomáhať? Sú to tie zahraničné banky. Ja chápem, že Francúzsko má eminentný záujem pomôcť Grécku, preto lebo príspevok Francúzska na pôžičku je niečo vyše 16 mld. EUR, povedzme 17, ale francúzske banky majú požičaných 70 mld. EUR, keď mám dostať domov, no tak za to mile rád dám 16 alebo 17. Treba si ale uvedomiť, že grécke dlhopisy boli úročené vysokými percentami 8, 9, ale aj viac ako 10 % a ten úrok bol preto taký vysoký, lebo obsahoval už nejakú rizikovú prirážku. Obsahoval to, že môže sa stať, že jedného dňa prestane byť Grécko schopné splácať svoje záväzky. Za toto banky dostali zaplatené v tých vysokých úrokoch, ktoré inkasovali, no minimálne posledných dvadsať rokov.
Od roku 1990, kedy bol ten dlh už na tých 90 % HDP, dodnes prešlo dvadsať rokov a všetky banky, najmä teda francúzske a po nich nemecké, inkasovali parádne úroky za to, že môže sa stať, že dôjde k výpadku tých peňazí, ktoré požičali. A teraz, keď to hrozí, no tak banky tu veľmi úspešne lobujú, najmä v Bruseli, aby teda sa, veď z daní to nebolí, lebo to je už ako keby cudzie, aby sa poskladali a zachránili bankám ich úvery.
K tomuto je ešte až groteskné, že sú tam, údajne teda, vravel to Daniel Cohn-Bendit, poslanec Európskeho parlamentu, že francúzska a nemecká vláda tlačí na Grécko, aby zbrojné kontrakty, ktoré mali byť podpísané, aj podpísané boli. A navyše, prednedávnom sme sa z tlače mohli dozvedieť, že dve ponorky za 1 mld. EUR, čiže takmer slovenský príspevok, Grécko aj tak sa rozhodlo zakúpiť. Grécka armáda, mimochodom, je teda po zuby vyzbrojená. Neviem, kto videl taký krátky zostrih toho, čo všetko oni nakúpili za posledných asi 15 rokov, tak naozaj, žasol by. To sú stovky tankov, lietadiel, všetkého možného. Prosím? (Hlas z pléna.) Kvôli demonštrantom, asi áno.
Teraz, samozrejme, ten vývoj je ďalší taký, že Gréci povedali, že teda budú šetriť, naveľa, socialistická vláda ide šetriť, to je niečo ako drevené želiezko, ale povedzme. Samozrejme, v tejto situácii oni sľúbia čokoľvek, keby Európska únia od nich požadovala, že musia koncom roka spáchať kolektívne harakiri, tak sľúbia aj to, lebo veď chcú peniaze. Peniaze, ktoré majú dostávať tých 110 mld. EUR, budú dostávať počas troch rokov 2010, 2011 a 2012. Počas tých troch rokov, povedzme, budú plniť to, k čomu sa zaviazali. V roku 2013, rok na to, budú voľby. Som presvedčený, že do volieb príde aj niekto, kto povie, voliči voľte mňa, medzinárodné koncerny vám všetko pobrali, zrazili vám dôchodky, sociálne istoty, voľte mňa, ja vám všetko vrátim a sme tam kde, teda Gréci sú tam, kde sú teraz.
Kto je vlastne na vine tomuto celému? No, samozrejme, v prvom rade sú to Gréci alebo ich vláda, lebo skrátka rozhadzovali, míňali o stošesť. Nebudem tu spomínať tie absurdné príklady typu, že na ostrove 40 učiteľov, 6 žiakov a pod. alebo 100-mesačné odstupné. No, ale sú tu ešte aj iní vinníci a ja vidím teda v prvom rade Európsku komisiu. Gréci sa dostali do európskej, do eurozóny preto, teda napriek tomu, prepáčte, napriek tomu, že nikdy, nikdy nespĺňali maastrichtské kritériá. A aj keď to Grékom bolo na začiatku, nejako privreli sa oči, lebo už aj vtedy Gréci sľúbili, mimochodom už v roku 1984 Gréci dostali takúto podobnú pôžičku ako dostanú teraz od zvyšku eurozóny, okrem Slovenska, dúfam. Už vtedy nasľubovali hory-doly, samozrejme, na tie sľuby sa zabudlo. Takisto, keď vstúpili do eurozóny, keď teda Európska komisia prižmúrila všetky oči, tak tiež nasľubovali hory-doly, a i to sa nesplnilo. Ale odvtedy prešlo šesť rokov, čo máme euro, teda čo Grécko je v eurozóne. Prepáčte, prešlo osem rokov, ale z toho šesť rokov máme jedného a toho istého eurokomisára, ktorý je osobne za toto zodpovedný. Nerozumiem, prečo pán Barroso posledných šesť rokov vôbec nič nerobil. Má tu jednu krajinu v eurozóne, ktorá jasne nedodržiava maastrichtské kritériá a nešli žiadne pokuty, žiadne nejaké konania.
Ja si veľmi dobre pamätám, bol som vtedy na ministerstve u Jána Počiatka a Petra Kažimíra, sme boli kolegovia a veľmi dobre si pamätám, keď, mimochodom z môjho pohľadu jedno z mála správnych rozhodnutí bývalej vlády prijať euro, ako nás tam cvičili, ako kvôli blbostiam. Ako chodil Ján Počiatek do Bruselu tam prosíkať k Almuniovi a podobne. A veľmi dobre si pamätám, že neviem, teraz či Litva alebo Lotyšsko kvôli 0,07 % bodu, Lotyšsko, ďakujem, čiže verejný deficit, deficit verejných financií v tom roku, v referenčnom roku nebol 3 % ako si to želala Európska únia, ale bol 3,07 a Lotyšsko nebolo prijaté do eurozóny. Toto je jednoducho nehoráznosť, že kvôli takej drobnosti nejaká krajina nie je prijatá, ale Grécko, ktoré, nie že malo 3,07, ani nie 3,7 ale 7, 8 a takéto deficity a jednoducho nič sa nedialo. A veľmi ma prekvapuje, že dodnes nedošla od nikoho relevantného nejaká požiadavka na to, aby napríklad pán Barroso odstúpil, lebo toto sú jasné jeho chyby.
Ďalšie chyby, ktoré sa dejú a ktoré sú tiež veľmi závažné je porušenie Lisabonskej zmluvy. Tej zmluvy, o ktorej Európska komisia alebo Brusel nechal Írov hlasovať dovtedy, dokedy nehlasovali správne, kde v čl. 125 ods. 1 je napísané, že každá krajina ručí za svoje záväzky sama. Už to zrazu neplatí. A takisto porušenie pravidiel Európskej centrálnej banky, podľa ktorých Európska centrálna banka nemôže nakupovať dlhopisy členských krajín, teda krajín eurozóny a nakupuje. A nakupuje denne za 2 mld. EUR, nakúpi ECB, grécke dlhopisy, to je mimo, to je mimo tej pôžičky, nakúpia každý deň za 2 mld. EUR potichu a v rozpore so všetkými pravidlami.
Toto ja vnímam ako veľkú nehoráznosť, že sa to deje namiesto toho, aby aj ostatné krajiny nabrali toľko odvahy a povedali, že no, tak stop, toto predsa nikdy takto nebolo dohodnuté, porušujete svoje vlastné pravidlá, tak všetci zrazili podpätky, tak ako bývalá vláda. A som veľmi rád, že táto vláda a dúfam, že onedlho aj tento parlament, má dostatok odvahy na to, aby povedal, že stačí. Sme síce malá krajina, ale takéto nezmysly robiť nebudeme. (Potlesk.) Ďakujem pekne.
No, aké je riešenie. Samozrejme, nie je toto problém Slovenska. Tie reči o tom, že no, veď my musíme byť solidárni, aby boli solidárni aj s nami. To je pravda. Budeme potrebovať veľa solidarity, keď tu budú nejakých osem alebo ešte viac rokov, keby tu vládli socialisti. Ale inak si nemyslím, že my potrebujeme, aby nejaká krajina bola s nami solidárna, s výnimkou samozrejme prírodných katastrof a podobne. Nemusí byť s nami nikto solidárny, pokiaľ my budeme dobre hospodáriť, pokiaľ my budeme dostatočne zodpovední k nášmu štátnemu rozpočtu a nebudeme tu rozhadzovať, ako keby nebol zajtrajšok.
Aj keď Grécko pôžičku dostane, jeho dlh čoskoro stúpne na asi 150 % HDP. Dnes je okolo 110 možno, že 115, samozrejme, keď je recesia, do ktorej tým šetrením, do ktorej sa Gréci dostanú, HDP sa scvrkne tým pádom, ale dlhy sa nescvrknú, čiže tá celková zadĺženosť oproti HDP bude rásť a dosiahne približne 150 % možno, že do dvoch alebo troch rokov. No a skôr či neskôr bude musieť Grécko opustiť eurozónu a my rôznymi pôžičkami iba predlžujeme a robíme to úplne zbytočne, tú agóniu a bránime riešeniu, ktoré síce bude boľavé, ale bude rýchlo spravené a Grécku dá možnosť riešiť časť svojho deficitu. Lebo evidentne je to krajina, ktorá nie je schopná šetriť, tak časového deficitu budú môcť riešiť aj cez devalváciu svojej vlastnej meny.
Na záver by som povedal jednu vec, že keď som už hovoril o tom, ako ideme, teda ako by sme zachránili de facto banky, ktoré napožičiavali, obzvlášť francúzske banky. Tu by som ešte rád poskytol jednu informáciu. To, že Francúzsko má mimoriadny záujem na záchrane alebo na pôžičke Grécku, súvisí aj s tým, že ich problém nie je Grécko 70 mld., ich problém je Taliansko, kde majú francúzske banky požičaných 500 mld. EUR. To sú šialené sumy. Samozrejme, že sa o ne boja, ale aj tam platilo, že jednoducho je nejaká riziková prirážka.
V celej tejto diskusii, ale ak sa tu bavíme, som ani raz nepočul, že by sme sa išli baviť, teda na úrovni Európskej únie alebo minimálne eurozóny o nejakom moratóriu. Prečo sa jednoducho nemôže pozastaviť splácanie úverov alebo aspoň vyplácanie úrokov, že by teraz Gréci rok, dva, tri platili iba istinu. Nič také nepadlo. Naďalej tie vysoké predražené úroky sa platia, musí Grécko alebo platí Grécko, a takisto samozrejme s gréckymi dlhopismi sa dá obchodovať a podaktorí to budú určite vedieť, v čase práve poskytovania pôžičky sa dalo na gréckych dlhopisoch parádne zarobiť a toto všetko sa financuje, v konečnom dôsledku z peňazí európskych daňových poplatníkov.
Som hrdý na to, že vôbec sa tu, o tom môže takto diskutovať. Som hrdý na to, že, až sa podarí neschváliť pôžičku Grécku, že strana Sloboda a Solidarita splní jeden zo svojich vážnych sľubov predvolebných a som hrdý na to, že Slovensko, ako jediná krajina v eurozóne, dôjde k rozumu a ukáže, že dá sa to aj inak. Veľmi pekne vám ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.8.2010 9:26 - 9:29 hod.

Richard Sulík
Ďakujem pekne. Poprosím pána Beblavého s vystúpením do rozpravy. Po pánovi Beblavom sa prihlásil pán minister Lipšic do rozpravy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.8.2010 11:36 - 11:38 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem. Rád by som reagoval na faktickú poznámku. Stálo ma to dva obedy a niekoľko hodín času, čo som sa snažil Jozefovi vysvetliť podstatu odvodového bonusu a fungovanie. A Jozef, jednoducho, mýliš sa, nie je to tak ako vravíš, je to ďaleko detailnejšie premyslené. Niektorí tvoji kolegovia to vedia, Ján Počiatek určite, Boris Zala, no a ja ti rád dovysvetlím všetky tieto otázky, lebo ty sa to skrátka zakaždým nanovo pýtaš a ja sa ti to snažím zakaždým vysvetliť, ale ešte raz. Odvody sa budú platiť z akéhokoľvek príjmu. To sa dá pochopiť, nie?
Čo sa týka trestnoprávnej zodpovednosti, v programovom vyhlásení je to napísané veľmi dobre, to nemaj najmenšiu obavu. A čo sa dá, čo sa týka tej trestnoprávnej zodpovednosti, tá už niekoľko rokov existuje, len jednoducho sa neuplatňuje, ani vaša vláda ju neuplatňovala, platenie odvodov do Sociálnej poisťovne, neplatenie odvodov do Sociálnej poisťovne je už dnes trestným činom. (Ruch v sále.) No je. Dobre, tak toto...hádam to tu vieme nejakým spôsobom... pre vás nie...
(Potlesk.)
Poslednú poznámku k tým 600 miliónom euro, ktoré chýbajú v Sociálnej poisťovni. No, veď tento dlh tam zanechávate vy a tento dlh je preto taký veľký, lebo za štyri roky nebola pani Tomanová schopná zmeniť jedno číselko v § 63 zákona o sociálnom poistení, to je miera ako sa vnáša zásluhovosť do toho systému. Som to vravel včera. Ja patrím ku kritikom vlády Mikuláša Dzurindu a vravím, že veľká chyba bola reforma prvého piliera v rokoch 2002 až 2006, ale to, že vy ste s týmto nespravili najmenšiu nápravu v tomto systéme, to je vaša vina. A som veľmi prekvapený, že práve ľavicová vláda pripustila, aby štyri roky, každý rok po sebe o štyri percentuálne body, solidárnosť klesla, zásluhovosť stúpla. Tam naozaj stačilo jednu vetu zmeniť. Pani Tomanová, ja som vám to vtedy aj písal, aj vravel. A tu sa stala veľká škoda. Mohli sme ten deficit, mohol byť dnes menší. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.8.2010 14:03 - 14:05 hod.

Richard Sulík
Vážené poslankyne, vážení poslanci, poprosím vás dostaviť sa do rokovacej sály a budeme pokračovať o 2 minúty v rozprave.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)

Poprosím ctené poslankyne a ctených poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v rozprave.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 9.7.2010 11:52 - 11:53 hod.

Richard Sulík
Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené. Prosím všetkých overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhotovili zápisnicu o výsledku tajného hlasovania. Predtým, ako vyhlásim prestávku, poprosím ešte pána Štefanca o oznam o stretnutí jeho výboru.

(Spracúvanie výsledkov tajného hlasovania.)
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 8.7.2010 15:04 - 15:07 hod.

Richard Sulík
Sulík, Richard, predseda NR SR
Pýtam sa, vážené poslankyne a vážení poslanci, či každý využil svoje právo hlasovať. Zrejme áno. Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.
Prosím overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhotovili zápisnicu o výsledku tajného hlasovania.
Vyhlasujem prestávku do 16.00 hodiny.

(Spracúvanie výsledkov tajného hlasovania.) 

(Prestávka.)

(Po prestávke.)
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 8.7.2010 15:04 - 15:07 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Sulík, Richard, predseda NR SR
Pokračujeme v rokovaní ustanovujúcej schôdze.
Podľa programu nasleduje bod

určenie počtu podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky.

Čo máš? Joj, gong. (Smiech v sále. Zaznievanie gongu.) Zvonkohru sa naučím obsluhovať, dúfam, v krátkej dobe.
Takže pokračujeme rokovaní ustanovujúcej schôdze, bod programu určenie počtu podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh na určenie počtu podpredsedov Národnej rady ste dostali ako tlač 7. Navrhuje sa, aby Národná rada mala štyroch podpredsedov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Oukej, takže nemáme. Idete mi pomôcť, pán Číž? Poďte na pomoc. Poďte.
Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto programu. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.
Pristúpme k hlasovaniu. Na schválenie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých prítomných poslancov. 
No, Béla. Oukej. Páni, hlasujeme. (Reakcie z pléna.) No tak prvé hlasovanie máme za nami.
(Hlasovanie. Prítomných 118 poslancov, za 116, nehlasovali 2.) Prečítať, prečítať.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky určila, že bude mať štyroch podpredsedov Národnej rady.

Pristúpme k jedenástemu bodu programu, ktorým je

voľba podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky.

V predchádzajúcom bode sme hlasovaním určili, že Národná rada bude mať štyroch podpredsedov.
V súvislosti s voľbou podpredsedov Národnej rady chcem uviesť, že strana SMER - sociálna demokracia navrhuje za podpredsedu Národnej rady Roberta Fica. Vzhľadom na to, že Robert Fico je predsedom vlády, jeho mandát sa až do podania demisie neuplatňuje. Z toho dôvodu sa voľba Roberta Fica za podpredsedu Národnej rady uskutoční na 2. schôdzi.
Návrh na voľbu podpredsedov Národnej rady ste dostali ako tlač 8.
Kandidáti na funkcie podpredsedov Národnej rady sú uvedení v abecednom poradí. Sú to Béla Bugár, Milan Hort a Pavol Hrušovský.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Skôr ako pristúpime k voľbe, chcem len pripomenúť, že podľa čl. 90 ods. 1 ústavy podpredsedu Národnej rady volí Národná rada tajným hlasovaním nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov, to je najmenej 76 hlasov.
Prosím, aby sme pristúpili k tajnému hlasovaniu o kandidátoch na podpredsedov Národnej rady. Postupovať budeme podobne ako pri predchádzajúcich voľbách. Upozorňujem, že pri každom mene treba zaškrtnúť voľbu.
Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh volieb, súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

(Akt tajného hlasovania.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 8.7.2010 15:04 - 15:07 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Sulík, Richard, predseda NR SR
Som tu nejak zostal sám.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem pánu Pavlovi Paškovi za prianie. Ja vám taktiež želám veľa úspechov a teším sa na spoluprácu.
Dovoľte mi, aby som vás v tejto chvíli ešte požiadal o vedenie schôdze, pán Paška, chcem sa prihovoriť Národnej rade Slovenskej republiky a občanom. (Krátka pauza.)

Oukej. Vážené poslan... (Smiech v sále.) Čakal som, že až sfotia.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som sa vám poďakoval na úvod za prejavenú dôveru. Veľmi si to cením. Cením si aj ten 80. hlas, takže veľmi pekne ďakujem.
Chcem vás uistiť, že funkciu predsedu parlamentu budem vykonávať zodpovedne, so všetkou vážnosťou a v súlade so všetkými pravidlami, najmä s Ústavou Slovenskej republiky.
Rád by som poďakoval aj doterajšiemu predsedovi Národnej rady pánovi Pavlovi Paškovi. Nemusím súhlasiť so všetkými jeho rozhodnutiami, ale veľmi oceňujem konštruktívny prístup v rokovaniach, ktoré predchádzali dnešnej schôdzi.
Uplynulé štyri roky na našej politickej scéne boli náročné a rovnako máme za sebou emotívnu kampaň. V tejto chvíli je však čas odložiť, zabudnúť na túto kampaň a prejsť ku konštruktívnej spolupráci a zodpovedne sa postaviť k úlohám, ktoré máme pred sebou. Politická agenda, ktorú chce presadzovať stredopravá koalícia, je iná ako tá agenda, ktorú presadzovala doterajšia vláda. To je úplne pochopiteľné. Napriek tomu verím, že každý jeden z nás bude mať záujem najmä o konštruktívne riešenia a veľmi si želám, aby politické súperenie ostalo v rámci slušnosti a neprekročilo do osobnej nevraživosti.
Každý parlament si postupom času získa nejaký prívlastok a dúfam, že bude to aj tentokrát. Bol by som veľmi rád, keby sa o Národnej rade pod mojím vedením hovorilo ako o zodpovednej Národnej rade, ktorá zažije menej šarvátok a len tie, ktoré budú nutné a budem sa najmä ja o to snažiť, a, naopak, zažije konštruktívnu politickú debatu a politické súperenie. Vyžaduje to mnoho odriekania a mnoho vysvetľovania byť zodpovedný a konštruktívny, ale som presvedčený, že sa to podarí. Toto všetko máme pred sebou, ak chceme najbližšie štyri roky urobiť, zanechať za nami výsledky, o ktorých občania povedia, že im priniesli lepší život na Slovensku.
Rád by som sa prihovoril aj kolegom z opozície. S niektorými sa už poznám, s väčšinou nie. Pokiaľ viem, všetky konflikty minulosti boli vo vecnej rovine a rád by som vás ubezpečil, že budem sa snažiť o to, aby aj vo vecnej rovine ostali. Chápem, že vo väčšine vecí súhlasiť nebudeme, ale myslím si, že kultivovaný prístup by sme si mohli zachovať.
Dámy a páni, osud Slovenska je najmä vo vašich rukách. Na vás záleží, či budeme krajinou, v ktorej platia jasné pravidlá a netoleruje sa zneužívanie moci, alebo či zoberieme ľuďom dôveru v inštitúcie tohto štátu, najmä dôveru v Národnú radu Slovenskej republiky. Dúfam, že sa nám podarí zabezpečiť pre naše deti lepšiu budúcnosť.
Veľmi pekne vám ďakujem a dúfam, že budeme dobre spolupracovať. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Poprosím ako môj prvý úkon o krátke prerušenie tejto schôdze na niekoľko minút. Pán Paška mi odovzdá kanceláriu, a keď sa vrátim, budeme pokračovať. Zatiaľ vám ďakujem. (Potlesk.)

(Prestávka.)

(Po prestávke.)
Skryt prepis