Sulík, Richard, predseda NR SR
Ďakujem pekne. Nebudem sa meniť, pán Podmanický, mne tu je dobre s vami a takých vtipálkov by som nikde inde zrejme nenašiel. (Smiech v sále.)
No... (Reakcia z pléna.) Nie, vaša manželka sa mýli, vy máte taký ten špecifický humor. Odchádzate? Škoda, chcel som s vami trošku...
Dobre, tak, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, ja by som sa chcel venovať menej šarvátkam z minulosti, tam našťastie do toho ani ja, ani moji kolegovia z SaS nie sme nijak zapletení a skôr viacej k samotným PPP projektom, obzvlášť k tretiemu balíku.
Možnože toto je práve tá dobrá príležitosť, kedy by sme mohli naprieč politickým spektrom dospieť k záveru, že možnože PPP projekty nie sú tá najvhodnejšia možnosť financovania a určite sú tie najdrahšie.
Čo je PPP vlastne, čo je podstata tohto súkromno-verejného partnerstva, privat-public partnership? Je v podstate to, že keď štát alebo spoločnosť potrebuje nejaký povedzme napr. infraštruktúrny projekt, napr. nejaký most, a štát nemá na to dosť peňazí, no tak súkromný investor si peniaze obstará, postaví ten most a prevádzkuje ho z tých peňazí, prevádzkuje ho a od užívateľov za toto peniaze vyberá, v ideálnom prípade priamo tam na tom moste. No a z tých peňazí, ktoré vyberie, financuje tú samotnú investíciu, náklady na financovanie a financuje aj prevádzku.
Spravme si taký jednoduchý prepočet, čo by to znamenalo v prípade 30-kilometrového diaľničného úseku pri Žiline. Tento úsek má teda 30 km, tá pôvodná cena, ktorá bola kalkulovaná, bola do 300 mil. eur ročne, 280 mil. eur mal štát pôvodne ročne, každý rok platiť za investíciu, financovanie investície, údržbu a niekedy po 30 rokoch nejakú generálnu opravu. 300 mil. korún, eur, prepáčte. Pritom pri Žiline prejde v priemere asi 40-tisíc áut krát 365 dní v roku je okolo možnože 15 mil. Čiže keby naozaj by to mali platiť tie autá, ktoré cez ten úsek prejdú, ktorých je 15 mil. ročne, a my budeme platiť 300 mil. eur ročne poplatok, na jedno auto to vychádza 20 eur za jednu jazdu, za jedno prejdenie 30-kilometrovým úsekom by malo v podstate zaplatiť každé jedno auto 20 eur, aby sa tento projekt oplatilo stavať ako PPP projekt. To je, samozrejme, absurdná cena. Zrejme by sa stalo to, že tie, zrejme by sa stalo, že tie autá by chodili kade všade okolo, ale nie po tej diaľnici, čo by znížilo počet áut, logicky, a zrejme by to muselo zvýšiť cenu.
Iné porovnanie je, nadväzujem na to, čo pán Vážny hovoril vo svojom vystúpení, že v ´98., v tej tabuľke to bolo vidieť, sa stavali diaľnice, bola priemerná cena 1 km diaľnice 250 mil. korún, potom to rástlo. Pri PPP projekte bola pôvodná, pôvodná cena, ktorú to konzorcium dalo, 2 400 mil. eur samotná investícia. To keď vyrátam na jeden kilometer delené 30, máme 80 mil. eur na kilometer a krát, keď to prerátam na koruny, tak sme približne pri 2,5 mld. korún, 10-násobok. Ten ročný poplatok za jeden kilometer, vravel som, že 300 mil., takmer 300 mil. eur ročne mal platiť štát delené 30 km, trošku som to zaokrúhlil, delené 30 km, to je 10 mil. eur na kilometer, to je 300 mil. korún. To, čo ešte pred 10 rokmi bola cena za postavenie jedného kilometra diaľnice, tu to v pôvodných plánoch vychádzalo ako ročný poplatok za jeden kilometer diaľnice.
To si treba uvedomiť, tie absurdné nárasty, to jednoducho toto, takto luxusnú diaľnicu my by sme mohli zrejme pozlátiť, aby tá cena zodpovedala naozaj reáliám.
Jednu drobnú poznámku k tomu, čo hovoril pán poslanec Blanár, že v tej cene je obsiahnutá aj údržba. Áno, je, ale tá je z tých nejakých 277 mil. pôvodnej ceny 6 mil. eur až maximálne 12, keď sa tam zarátajú aj opravy.
Keďže toto naozaj bolo úplne uletené, tak ešte za minulej vlády bolo dohodnuté zníženie ceny z 2 400 mil. eur samotnej investície na 1 990 mil., čo teda už mala byť nejaká že dobrá cena, ale aj táto cena je hrozne premrštená na to, čo náš štát by za to dostal.
Tak preto začal minister dopravy vyjednávať, v dobrej viere začal vyjednávať s dodávateľmi s tým, že sa podarí docieliť nejakú cenu, ktorá by sa aspoň podobala na cenu primeranú, a podarilo sa mu docieliť slušnú zľavu 20 %. Z nejakej bežnej ceny 20 % je slušná zľava, ale nie z tejto, táto cena bola tak vysoká, že aj 20 % je ešte stále veľa.
Tu by som chcel reagovať na jednu vetu, ktorú povedal pán Vážny, že porovnávajme ukončené voči ukončenému, dohodnuté voči dohodnutému a porovnávali ste tie ceny, že ako rástli skutočné ceny diaľnic za vlády, druhej vlády napr. Mikuláša Dzurindu.
Len, pán Vážny, chcem vám povedať, že vaša vláda spravila to, že tú pôvodnú cenu dala tak ukrutne vysoko, že je fakticky nemožné túto cenu prekročiť, a potom áno, potom sa dá dodržať cena, keď poviem, že jednoducho dodám štátu favorita alebo felíciu za 2 mil. korún, tak dobre, no určite tú cenu neprekročím, ale jednoducho je to tak hrozne drahé, že my sa musíme naozaj vážne zamyslieť, či to chceme robiť. Za tento úsek by sme platili v ideálnom prípade možnože 200 mil. eur ročne, to je 30 km. Si to skúste prenásobiť na tie chýbajúce kilometre diaľnic, veď náš štát by musel pomaly možnože polovicu výberu z DPH alebo z nejakej inej významnej dane dať len na tieto, na diaľnice.
Preto PPP projekty sú jednoducho neprijateľné pre našu krajinu, a keď ich budeme robiť, tak robme ich naozaj veľmi s rozumom, obmedzene a dobre si to premyslime, či nemáme žiadnu inú alternatívu. Tým teda vravím, že dobre, nezastavme PPP projekty úplne, ale jednoducho buďme rozvážni, kedy sa k nim uchýlime.
Tá, čo som vravel na začiatku, tá podstata toho PPP projektu, že ten súkromný investor v podstate bude ten celý projekt financovať z toho, čo vyberie od ľudí, tomu sa teda hovorí riziko za dopyt. No, samozrejme, že drvivá väčšina PPP projektov v Európe nefunguje na tejto báze, že súkromný investor prevezme riziko za dopyt. A pokiaľ viem, tak v Maďarsku také niečo, dobre hovorím, v Maďarsku také niečo skrachovalo, že investor povedal, že prevezme riziko za dopyt a jednoducho to nefungovalo.
No tak vymysleli sa ďalšie dve riziká, to je riziko za dostavbu a riziko za prevádzku a potom to už znelo pekne, že no tak dobre, veď máme tri riziká a z týchto troch rizík štát prevezme dve. Teda, prepáčte, súkromný investor prevezme dve. Ale to jednoducho, tie riziká nie sú rovnocenné. To riziko za dopyt je ďaleko dôležitejšie a významnejšie ako riziko za dostavbu a riziko za prevádzku, to sa dá zazmluvniť a to jednoducho funguje. No a aj toto je dôvod, prečo PPP projekty by sme robiť nemali.
Poďme si teraz porovnať, čo znamená financovať zo štátneho rozpočtu a financovať cez PPP projekt. Ja som si teda trošku tie čísla spísal a najväčšia položka, ktorá by nás čakala z tej sumy približne 6,5 mld. až 6,8 mld. euro za 30-kilometrový úsek diaľnice, tak tá najväčšia položka by boli úroky, 3 900 mil. eur by boli iba úroky, a to, áno, 30 rokov je dlhá doba a, samozrejme, peniaze niečo stoja, ale tá úroková sadzba je na tom veľmi zaujímavá, že štát si ide požičať veľké množstvo peňazí na veľmi dlhú dobu a má za to platiť približne 9 % ročne. To je v týchto reáliách, že si ide požičať takú veľkú sumu peňazí, je toto percento, táto úroková sadzba pomaly úžerou. Lebo samotný štát, keď financuje svoj štátny rozpočet, deficit štátneho rozpočtu, si požičiava peniaze za menej ako 5 %, tunak by to bolo približne 9. Nie? Kyvete, že nie. Koľko percent to malo byť v úrokoch? (Reakcia navrhovateľa.) Plus swap? No tie náklady na financovanie sú 9 % ročne? No, no dobre. Ďakujem. Dobre, ale tie úroky, to nakoniec sedí, že 3 900 mil. by to približne vyšlo, no toto jednoducho je hrozne veľa.
Ďalší náklad je poistenie, 200 mil. eur by stálo poistenie. NDS-ka nepoisťuje žiadne svoje cesty a diaľnice a funguje to veľmi dobre. Ďalších 200 mil. by bolo na prevádzku spoločnosti Žilinská diaľnica, a. s., a pod.
Jednoducho toto sú dôvody, pre ktoré nemôžeme urobiť, my jednoducho by sme sa vystrieľali zo všetkých disponibilných zdrojov na PPP projekty a potom ostatné diaľnice by stáli, ostatné úseky, ktoré sú takisto dôležité. A preto ja som veľmi rád, že aj koaličná rada aj vláda sa nakoniec priklonila k takémuto názoru a že bolo nájdených včera 400 mil. eur, ktoré jednoducho sa použijú na financovanie, možnože budeme trochu pomalšie stavať, ale predsa len kritický bod je ten tunel Višňové, ktorý, počuli sme dnes citát, už v 2007. roku mal byť začaný, malo sa začať s výstavbou. Ja som presvedčený, že sa začne už budúci rok na jar, všetko je teda pripravené a to je to, čo limituje ten úsek.
Keď si pozriem ten výber tých nákladov, tak napr. už v roku 2016, to je obdobie budúcej vlády, to nie je tejto vlády, táto vláda, keby si to chcela zjednodušiť, tak ide práve do tohto PPP projektu, lebo prvé tri roky by musela platiť nula, štvrtý rok 17 mil., ale už od roku 2016 tá ďalšia vláda bude musieť platiť 200 mil. ročne. Kdežto keď to postavíme takto, ako to navrhujeme, tak jednoducho ďalšia vláda bude platiť nie 200, ale 6, možnože 9, to je, jednoducho to sú obrovské rozdiely. Ja si myslím, že žiaden politik so štipkou zodpovednosti jednoducho takéto niečo, nemôže sa pod takéto niečo podpísať, to je vrcholne nezodpovedný prístup.
Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
