Ďakujem pekne. Dámy a páni, vážená pani premiérka, vážení členovia vlády, poslankyne a poslanci, pred šiestimi mesiacmi, pred šestnástimi mesiacmi 12. júna 2010 rozhodli občania v parlamentných voľbách, že po štyroch rokoch rozkrádania a šafárenia dajú mandát pravicovej vláde, ktorá nastúpila, aby spravila Slovensko lepším.
Dohodli sme sa na zložení vlády a na programe a o mesiac neskôr sme tu, v Národnej rade schválili...
Ďakujem pekne. Dámy a páni, vážená pani premiérka, vážení členovia vlády, poslankyne a poslanci, pred šiestimi mesiacmi, pred šestnástimi mesiacmi 12. júna 2010 rozhodli občania v parlamentných voľbách, že po štyroch rokoch rozkrádania a šafárenia dajú mandát pravicovej vláde, ktorá nastúpila, aby spravila Slovensko lepším.
Dohodli sme sa na zložení vlády a na programe a o mesiac neskôr sme tu, v Národnej rade schválili programové vyhlásenie vlády. V ňom sa nachádzajú aj tieto vety: "Vláda Slovenskej republiky je jednoznačne za zachovanie suverenity členských krajín v oblasti hospodárskej a sociálnej politiky. Pre Slovensko je veľmi dôležité zastaviť zadlžovanie budúcich generácií, pričom súčasťou zmien musí byť aj jasný mechanizmus riadeného bankrotu krajiny, ktorá konzistentne vykonáva nezodpovednú rozpočtovú politiku."
Konštatujem, že rozšírenie eurovalu je v rozpore s týmito vetami a je teda v rozpore s programovým vyhlásením vlády. Tiež sme po voľbách ako koalícia uzavreli koaličnú zmluvu. V nej sa píše v čl. 2 bod 5: "Všetky zásadné rozhodnutia a uznesenia vo vláde, v Národnej rade a v koaličnej rade budú prijímané po vzájomnej dohode všetkých partnerov." Takisto sa píše o pár článkov neskôr: "Ak sa niektorý z koaličných partnerov vo vážnej veci a proti vôli ďalších členov koalície spojí na presadenie návrhu s opozíciou, je to hrubé porušenie práv ostatných partnerov." Konštatujem, že v prípade eurovalu dôjde k hrubému porušeniu práv niektorého z partnerov. Naša vláda je zrejme svetový unikát, keď sa rozhodne spojiť hlasovanie o dôvere vláde s hlasovaním o eurovale, ktorý je v rozpore s programovým vyhlásením vlády a ktorý je v rozpore s koaličnou zmluvou, najmä je v rozpore so zdravým rozumom.
Čo je teda ten euroval, kvôli ktorému ide padnúť vláda? V auguste minulého roku schválila Národná rada dočasný euroval, EFSF, aj s hlasmi strany SaS. My za SaS sme súhlasili najmä z troch dôvodov. Po prvé, malo sa jednať len o dočasné opatrenie na tri roky. Po druhé, mali byť zachraňované len krajiny, nie banky. Po tretie, len také krajiny dostanú pôžičku, ktoré ju budú vedieť splatiť. Prešiel rok a neplatí nič z toho. Toto je choroba spoločnej meny, neplatia dohody, neplatia prísľuby, človek sa nemá na čo spoľahnúť. Vieme, že euroval nebude dočasný. Vieme, že bude možné zachraňovať banky a kupovať štátne dlhopisy a druhou pôžičkou Grécku, ktorá možno nebude, ale predbežne bola schválená 21. júla, bude zvyšok zásad hodený cez palubu.
Keby platil dočasný euroval tak, ako bol pôvodne dohodnutý a ako sme ho schválili, bolo by možné zachraňovať krajiny. Z pôvodnej kapacity 250 mld. eur bolo prisľúbených pre Írsko a Portugalsko 70. Tiež sme neprotestovali proti záchrane týchto dvoch krajín a tiež si myslíme, že prinajmenšom v prípade Írska tie peniaze sú rozumne investované. Nie je to teda tak, že by sme zásadne odmietali čokoľvek, čo je s eurovalom. Zásadne odmietame len neustále menenie pravidiel a nedodržiavanie pravidiel. Eurozóna... Prepáčte, 70 mld. bolo použitých pre tieto dve krajiny z kapacity 250, ostáva teda 180. Eurozóna nemá sto alebo dvesto krajín, má iba sedemnásť a je pomerne ľahké sa pozrieť na krajinu po krajine. Zistíme, že do úvahy na nejakú vôbec záchranu nejakých krajín, prichádzajú štyri malé krajiny - Belgicko, Slovinsko, Malta a Cyprus a dve veľké krajiny - Španielsko a Taliansko. No a teraz pointa, na záchranu štyroch menovaných malých krajín stačí aj tých 180 mld. eur, ktoré sa nachádzajú v dnešnom eurovale. Tieto sú okamžite k dispozícii. Čiže, keď chceme zachrániť malé krajiny, vieme to okamžite spraviť s tým, čo sme schválili pred rokom. Keď chceme zachraňovať dve veľké krajiny, to je Taliansko a Španielsko, tak na ne nepostačí ani navýšený euroval preto, lebo jednoducho množstvo ich dlhov je príliš veľké. Pýtam sa teda, prečo je nutné navyšovať kapacitu eurovalu, keď samotným zvýšením kapacity žiadnu ďalšiu krajinu navyše nezachránime? Je to dôležitá otázka najmä pre tých, ktorí argumentujú pri tomto rozhodovaní solidaritou.
Na zodpovedanie tejto otázky, že prečo je teda nutné navyšovať euroval, keď žiadnu ďalšiu krajinu navyše nezachránime, je potrebné sa pozrieť na ďalšiu výraznú zmenu, a to je zmena kompetencií. Len pripomínam, že táto zmena prišla 21. júla úplne potichu, bez akejkoľvek predchádzajúcej verejnej diskusie. Po novom bude euroval môcť nakupovať štátne dlhopisy, požičiavať ktorýmkoľvek krajinám a najmä zachraňovať banky aj v zdravých krajinách. Ako sme sa zo správy Medzinárodného menového fondu dozvedeli, bankám chýba približne 200 mld. eur. Zhodou okolností to je presne tá suma, o ktorú sa navyšuje kapacita eurovalu, tá stúpne z 250 na 440 mld. eur. V tomto zmysle sa už nechalo počuť Francúzsko, že by si rado nechalo zachrániť svoje banky z dočasného eurovalu, z EFSF, lebo keby si ich malo zachraňovať samo, mohol by sa im zhoršiť rating.
Konštatujem, že rozšírením eurovalu bude Slovensko s peniazmi slovenských daňovníkov zachraňovať zahraničné banky. Počuli sme od pána ministra financií, že aj Nemecko, aj Anglicko, aj Británia zachránili svoje banky. To chápem, zachránili to zo svojich rozpočtov a zachránili svoje banky. Presne tak, ako to spravilo Slovensko pred približne jedenástimi alebo dvanástimi rokmi, kedy Slovensko takisto zachránilo svoje banky. Čiže ja nechcem povedať, že my sme proti záchrane bánk. My sme len proti tomu, aby Slovensko zachraňovalo banky niekde vo svete. Tu by som rád spomenul ešte jednu vec. Keď je teda ten euroval taká skvelá vec, že dokonca zarobíme na úrokoch, a teda, že všetko je bezpečné a nič nestratíme, nech sa páči, spravme dobrovoľnú zbierku a každý môže do toho vložiť peniaze. Ja som presvedčený, nikto tu z prítomných ľudí by ani len cent zo svojich vlastných peňazí nevložil do eurovalu. Toto je opäť len míňanie peňazí daňovníkov a v tomto prípade, žiaľ, najmä slovenských.
Takisto by som chcel pár slov povedať k otrasom na burzách. Áno, finančný svet reaguje a samozrejme reaguje pozitívne na to, keď politici stále viac a viac peňazí daňovníkov pchajú niekam, kde nakoniec skončia v súkromnom sektore. Ja by som na mieste finančných búrz alebo bánk tiež reagoval pozitívne. Samozrejme, že stúpajú kurzy, keď niekto niekde sa zaviaže x miliárd eur investovať na záchranu niečoho, čo dávno malo skrachovať. A tohto sa jednoducho nesmieme báť, keď klesnú kurzy na burzách, keď akcie zrazu pôjdu dole, no tak pôjdu dole. Keď budú lacnejšie, bude ich kupovať viac ľudí. Tomu sa hovorí dopyt a ponuka.
Poďme sa teraz pozrieť, hovoril som teda o tom, že koho budeme zachraňovať, a teraz sa poďme pozrieť, že kto bude zachraňovať. (Premietanie obrázkov z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.) Tu je graf, ktorý ukazuje priemernú mesačnú mzdu v krajinách eurozóny. Začína to Luxemburskom, kde je priemerná mzda vyše 4000 eur a končí to Slovenskom, to je ten červený pásik, kde je 762 eur priemerná mzda. Máme najnižšie mzdy v eurozóne. Napriek tomu môžem povedať, že žijeme s patričnou hrdosťou a že budeme žiť radšej skromne, ako sa nechať niekým zachraňovať a tým stratiť nezávislosť a samostatnosť, ktorú sme v roku 1993 získali. Týmto chcem apelovať najmä na medzičasom neprítomných kolegov, ktorí veľmi často hovoria o národnoštátnych záujmoch.
Zároveň máme platiť najvyšší podiel z našich verejných financií na záruky. Nielenže najmenej zarábame, ešte máme aj najviac platiť. (Premietanie grafov z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.) Tridsaťpäť percent verejných financií jedného roka predstavuje objem záruk. Ja poznám ten argument, že veď tie všetky peniaze nebudú stratené ihneď a teda okamžite a všetky. V poriadku, ale bavíme sa o nejakom celkovom riziku a bavíme sa hlavne o pomere toho, že ktorá krajina má ako prispieť na záchranu nie našich bánk, tie sme si zachránili z vlastného, na záchranu cudzích bánk. Takže Slovensko prispeje 35 %, Luxemburg na druhom konci 12%, Nemecko dvadsiatimi. No, ale teda my, grandi, tridsiatimi piatimi, v niečom koniec koncov musíme viesť. Pre ľudí toto znamená, že keby došlo k uplatneniu všetkých záruk, každý Slovák by musel odrobiť 300 hodín za slovenskú priemernú mzdu. (Premietanie grafov z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.) Každý Nemec by musel odrobiť 120 hodín za nemeckú priemernú mzdu. Nemyslím si, že toto je správne, takto zbedačiť Slovensko. Opäť chcem pripomenúť, že viem, nedôjde k uplatneniu celého rozsahu. Nedôjde k uplatneniu ihneď. Tu ide len o ten pomer, ani v Nemecku nedôjde k uplatneniu celého rozsahu a ihneď. Ide o to, že my budeme prispievať dva a pol krát viac v jednotke, ktorá sa volá odpracované hodiny za priemernú mzdu danej krajiny.
Konštatujem teda, že Slovensko je najchudobnejšou krajinou EÚ a zároveň má v pomere k svojim verejným financiám platiť najviac. Teraz dôjde tá, ako aj pán minister povedal, veta, že no ale, my sme aj veľa dostali. Áno, dostali sme štrukturálne fondy, ktoré výdatne živili najmä počas posledných, medzi rokmi 2010 a 2006, výdatne živili korupciu, veľakrát deformovali podnikateľské prostredie. Dostali sme ale aj príkaz odstaviť funkčnú atómovú elektráreň. Dostali sme aj takmer zlikvidované poľnohospodárstvo. Dostali sme aj zákaz migrácie pracovných síl až po maximálnu možnú lehotu. Ja si nemyslím, že nám niekto vo veľkom niečo daruje alebo že to robí z nejakej filantropie. Zároveň by som chcel povedať, že medzičasom Slovensko platí takmer jednu miliardu eur ročne do rozpočtu Európskej únie.
Dovolím si teda zhrnúť, čo som doteraz povedal. Rozšírenie eurovalu je v rozpore s programovým vyhlásením vlády, v rozpore s koaličnou zmluvou, rozšírenie eurovalu je najmä na záchranu zahraničných bánk a rozšírenie eurovalu bude práve pre Slovensko najdrahšie. Odkedy sme sa dozvedeli, že sa euroval má rozširovať, snažíme sa na túto tému diskutovať. Vystúpil som na rokovaní vlády, dvakrát sme požiadali o mimoriadnu koaličnú radu, bolo stretnutie predsedov strán a premiérky, žiaľ, k vecnej diskusii nedošlo. Celá argumentácia sa hýbala v rovine "lebo geopolitika". Tiež som sa snažil vystúpiť pred poslaneckými klubmi, to si naši partneri neželali. Dňa 1. júla chceli sme ministrovi financií zúžiť mandát, to, s tým, bohužiaľ, naši partneri nesúhlasili. Keď sme vydali brožúrku, v ktorej sme spísali všetky naše argumenty, boli sme obvinení z populizmu. Garantujem vám, že sme si poctivo naštudovali všetky zmluvy a iné dokumenty a poctivo zvážili všetky argumenty. Výsledok je, že rozšírenie eurovalu masívne poškodí slovenských daňovníkov.
Tu by som chcel spomenúť ešte pár slov, čo sa týka alternatívy. Alternatíva k podporeniu eurovalu je euroval nepodporiť. Je to alternatíva. Začať okamžite hospodáriť zodpovedne v tých krajinách, kde hospodária nezodpovedne, a dovtedy predať majetok, ktorý tie krajiny vlastnia. Taliansko má tretie najvyššie zásoby zlata na svete v hodnote približne 100 miliárd eur, nevidím najmenší dôvod, prečo im má centrálna banka kupovať štátne dlhopisy, alebo v krátkej budúcnosti rozšírený euroval prečo by mal Taliansku požičať. Sever Talianska je najbohatší región v Európe, alebo jeden z najbohatších. Taliansko si vie svoje problémy vyriešiť samo. A pokiaľ bude dostávať z eurovalu peniaze, len nezodpovedné hospodárenie bude ďalej fungovať.
Samozrejme, že nie je dobré riešenie. My sme ani nikdy netvrdili, že existuje dobré a zlé riešenie, vyberme si teda to dobré. Nie. Aj toto riešenie, ktoré navrhujeme, bude bolieť, ale je to poctivé a úprimné riešenie. Nie je to len ďalšie kupovanie času. Pozrite sa spätne, posledných pätnásť mesiacov, čo existuje dočasný euroval, to je príbeh o stratenom čase. Za pätnásť mesiacov sa nieže nič nevyriešilo, za pätnásť mesiacov sa práve, naopak, všetko zhoršilo. Keby bolo rovno Grécko začiatkom minulého roka skrachovalo, bolo by to poctivé riešenie podľa platných pravidiel a už dnes mohlo byť z najhoršieho vonku.
Masívne poškodiť znamená, že sa nebavíme o miliónoch, ale miliardách, ktoré jedného dňa zo Slovenska nenávratne odídu. Tieto škody budeme splácať možno ešte dve generácie neskôr. Toto je dôvod, prečo nebudeme súhlasiť s rozšírením eurovalu. Viem, že teraz sme nekonformní a nemám z toho veľkú radosť, ale jedná sa o podstatnú otázku nášho svedomia. Radšej budem za exota v Bruseli, ako sa hanbiť pred mojimi deťmi. My nelepíme na stoličkách, nepotrebujeme žiadne válovy preto, lebo sme strana slušných ľudí. Jediné, čo môžme stratiť, je naša česť.
Spojenie hlasovania o dôvere vláde s hlasovaním o rozšírení eurovalu považujem za vydieranie. O to viac ma to prekvapuje, že pani premiérka, za ktorou strana SaS stála najviac so všetkých strán, najviac, že táto pani premiérka, ktorá povedala, a teraz citujem, v Častej - Papierničke to bolo, "pre mňa nie je možnosť spojenia s jednou témou, ako je euroval", respektíve v ďalšej vete, "ja si na plecia nezoberiem zodpovednosť za politickú nestabilitu alebo neprijatie štátneho rozpočtu". O to viac ma to prekvapuje, že k tomuto spojeniu dnes dochádza.
Žiaľ, musím konštatovať, že pani premiérka spojila hlasovanie o dôvere s vecou, ktorá je v rozpore s programovým vyhlásením vlády a koaličnou zmluvou, navyše s vecou, ktorá masívne poškodí Slovensko. Slovensko nie je zodpovedné za záchranu celého sveta. Nielen preto, že tie problémy nevyrobilo a nič s nimi nemá. Náš bankový sektor po tom, čo my sme si ho draho zaplatili, funguje stabilne. Aj vďaka trom guvernérom, ktorí sú všetci traja, nazvem ich opatrní finančníci a poctiví finančníci. My sme tie problémy nevyrobili, my nemáme za ne čo platiť a už vonkoncom nie najviac. Slovensko je na ceste do ekonomického nevoľníctva. Keď budúci rok na jar budeme tak ako s týmto eurovalom súhlasiť aj s trvalým, tak jednoducho už sa z toho viacej nebudeme vedieť vymotať. Preto, ako som vravel, konštatujem, táto vec je s programovým vyhlásením vlády, s koaličnou zmluvou, je to vec, ktorá masívne Slovensko poškodí v prospech zahraničných bánk. A moja otázka na záver, pani premiérka, či si si naozaj istá, že konáš správne.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
