Ďakujem veľmi pekne. Pán Paška, tie predčasné voľby vám zrejme nedávajú spávať. Ešte si to budete musieť chvíľku strpieť.
Dámy a páni, pred ani nie rokom zamietla Národná rada takmer jednomyseľne pôžičku Grécku, jednomyseľne, čo znamená, že opozícia sa hlasovania nezúčastnila a koalícia hlasovala okrem jedného hlasu proti návrhu. Hlavný dôvod vtedajšieho zamietnutia bol ten, že nebudeme cudzej krajine dotovať štvornásobné dôchodky, 18...
Ďakujem veľmi pekne. Pán Paška, tie predčasné voľby vám zrejme nedávajú spávať. Ešte si to budete musieť chvíľku strpieť.
Dámy a páni, pred ani nie rokom zamietla Národná rada takmer jednomyseľne pôžičku Grécku, jednomyseľne, čo znamená, že opozícia sa hlasovania nezúčastnila a koalícia hlasovala okrem jedného hlasu proti návrhu. Hlavný dôvod vtedajšieho zamietnutia bol ten, že nebudeme cudzej krajine dotovať štvornásobné dôchodky, 18 platov ročne, ako napr. v gréckych elektrárňach, príplatky za príchod do práce načas a podobne. Priemerný plat zamestnanca železníc je tam 5 500 eur mesačne. Tie produkujú aj kvôli tomuto stratu 2 mil. eur denne. A bolo by lacnejšie všetkých pasažierov, všetkých zákazníkov železníc posadiť do taxíka. Toto je Grécko, toto sú dôvody, medziiným, prečo je tam takáto situácia, aká tam je.
Ďalší dôvod odmietnutia minuloročného pôžičky Grécku bol ten, že Grécko malo rating B+, čo už je investičné pásmo. Existovala odôvodnená obava, že Grécko svoje dlhy nesplatí. Až vtedy som písal, že najlepšie bude, keď Grécko skrachuje. Skrachovanie, to nie je nejaká dramatická udalosť, kde ide o život a o smrť, to je očistný proces. X štátov v minulosti skrachovalo, skrachovalo Rusko, Argentína, Island prednedávnom, život ide ďalej. Ale tie krajiny dostali šancu sa očistiť od svojich dlhov a dostali šancu začať odznova robiť to poriadne, zatiaľ čo tu držíme pacienta v klinickej smrti. Gréci vtedy pred rokom nasľubovali hory-doly, schválili úsporné opatrenia rôzne a dostali pôžičku 110 mld. eur, z ktorých už 53 mld. eur bolo aj reálne vyplatených. A, samozrejme, čo sa stalo s tými peniazmi? Tie prišli do Grécka. A okamžite išli na dlhopisy zahraničných bánk. Medzičasom sa zahraničné súkromné banky do veľkej miery vykúpili z dlhopisov voči Grécku. Tým pádom to riziko je už oveľa menšie. A opäť raz dochádza k tomu, že socializujeme straty a privatizujeme zisky. Našťastie Slovensko malo vtedy dostatok rozumu a neodsúhlasila Národná rada, a nevyhodila von oknom, 800 mil. eur pre Grécko.
Prešlo pár mesiacov, desať, a obavy sa potvrdili. Gréci nedodržali, čo sľúbili. A úsporné opatrenia ostali len na papieri. Preto sa nemôžu vrátiť na finančné trhy, tak ako nám to bolo všetkými expertmi sľubované, či už z Medzinárodného menového fondu, z Európskej komisie alebo Európskej centrálnej banky. Všetci svorne tvrdili, že toto sa urobí a Grécko sa vráti na finančné trhy a všetko bude v najlepšom poriadku. Išlo hlavne o to, oblbnúť európskeho daňovníka v tom momente, kedy sa podpisovala pôžička, aby teda príliš nebol s tým nejaký veľký problém. No Gréci sa na finančné trhy vrátiť nemôžu aj preto, lebo nešetrili tak, ako sa k tomu zaviazali. A dnes došli opäť s nastavenou rukou. Pomôžem si tým menom, čo tu zaznelo. Škoda, že pán Paška odišiel, ja som vydržal počúvať jeho 25-minútový prejav, môj prejav bude určite kratší, ale tak snáď to počuje. No tak ten traktorista Feri či Joži, či kto to bol, Ďuri, došiel znovu s nastavenou rukou a povedal. „Opäť raz som všetko prepil, ja som síce sľúbil, že nebudem piť, ale no nepodarilo sa to dodržať, tak ešte raz to chcem.“
No ale už je situácia iná. Gréci nemajú rating B+, Gréci majú rating CCC. Žiadna iná krajina na svete nemá horší rating ako Grécko. Za posledný rok stúpli dlhy Grécka na 340 mld. eur. To je desaťkrát viac ako na Slovensku, pričom ekonomika Grécka je iba trikrát silnejšia, ale dlhy majú desaťkrát vyššie. Už Slovensko sa dosť trápi s tým, aby splatilo svoje dlhy. Gréci majú desaťkrát vyššie dlhy ako Slovensko, sú na tom iba trikrát vyššie. Výkon gréckej ekonomiky je 230 mld. eur, dlhy sú tam 340 mld., zadlženosť Grécka je 150 %. Maastrichtské kritérium pre túto veličinu je 60 %. Toto Gréci nikdy nespĺňali, ale aj tak sa do tej Európskej únie dostali.
Samozrejme, Slovensko má byť zodpovedným partnerom. Ja osobne som bol za to, bol som vtedy ministrom... Teda prepáčte mi, bol som vtedy poradcom ministra financií, to bol omyl. (Smiech a potlesk v sále.) Ale dosť sme tlačili na vtedajšieho premiéra pána Fica, aby prijal euro. Ja si myslím, že vstup do eurozóny bol správny. Aj celkovo verím v myšlienku spoločnej Európy, ale nie za tej situácie, že nedodržujú sa podmienky, ktoré boli stanovené. Grécko nikdy nedodržalo maastrichtské kritériá a aj tak sa do tej Európskej únie dostalo. Ten traktorista Ďuri skrátka nikdy nemal na tom JRD čo hľadať, to zdôrazňujem, aby teda aj pán Paška chápal, o čom hovorím.
Dnes je skrátka isté, že Gréci svoje dlhy nikdy nesplatia. Dalo by sa čakať, že keď sme pred rokom nesúhlasili s pôžičkou koalície ako celkom, že nebudeme dnes vonkoncom súhlasiť s takouto pôžičkou, lebo keď to vtedy boli vyhodené peniaze, no tak dnes sú to násobne viac vyhodené peniaze von oknom, bez akejkoľvek šance, že sa vrátia. Lenže, žiaľ, naši koaliční partneri zmenili názor a dnes zrazu s tým súhlasia. Nesúhlasili s pôžičkou pre krajinu s ratingom B+, ale súhlasia s pôžičkou pre krajinu s ratingom CCC. Nesúhlasili s pôžičkou pre krajinu na ceste do krachu, ale súhlasia s pôžičkou pre krajinu, ktorá v krachu je. O tomto nech si spraví obraz každý sám, ale za SaS prehlasujem, že názor nemeníme a že zásadne nesúhlasíme s pôžičkou Grécku, tak ako sme s ňou nesúhlasili ani pred voľbami.
Nová pôžička Grécku má byť vyplatená z dočasného eurovalu, so vznikom ktorého súhlasilo aj Slovensko. Napr. bola z dočasného eurovalu vyplatená už pôžička Írsku a Portugalsku, Grécko je však iný prípad. Nielenže už raz pôžičku dostalo a situácia sa v krajine nieže nezlepšila, ale sa evidentne zhoršila. Ešte aj dochádza pravdepodobne k porušeniu samotnej zmluvy o dočasnom eurovale. V tejto zmluve sa totiž píše, že o. i. pôžičku dostane krajina len vtedy, keď trvanie pôžičky je kompatibilné s udržateľnosťou dlhu. Inými slovami, to znamená, udržateľnosť dlhu je schopnosť dlh splatiť. Od tejto schopnosti je Grécko vzdialené na svetelné roky.
Uvediem jeden príklad, aby to nebolo narábanie s tými obrovskými číslami. Predstavte si domácnosť, ktorá má príjem 500 eur mesačne, ale výdavky má 650 eur preto, lebo sú žena, bývalá žena, rozšafné dve ženy, sú deti hladné, skrátka výdavky sú 650 eur medziiným aj preto, lebo musí sa tam platiť veľa úrokov, čiže mesiac čo mesiac skrátka sa produkuje a bude produkovať dlh. A takáto domácnosť s mesačným príjmom 500 eur keď má dlh 34 000 eur, tak to je zrejme každému súdnemu človeku jasné, že je vylúčené, aby takýto dlh splatila. A čo ho bude splácať po 5 eur mesačne?
Report trojky ešte stále nie je na svete, trojka, to je tá kombinácia Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu, ktorá vyslala stovky alebo veľký počet expertov do Grécka, ktorí mali vlastne zistiť, ako teda prebiehajú tie úsporné opatrenia, tento report ešte stále nie je, možnože môj kolega povie k tomu viac, napriek tomu my tu už ideme rozhodovať o ďalších 100 mld., nemáme ani, tu musím súhlasiť s Marošom Kondrótom, nič na stole poriadne. Z tých čísel, ktoré som videl, vyplýva, že na získanie 10-tisícového úveru v komerčnej banke by to nestačilo ani náhodou, pričom ide sa tu rozhodovať o ďalších 100 mld.
Vrcholní predstavitelia Európskej únie otvorene klamú. Šéf Euro Group pán Juncker to ešte aj priznal. Na rozhodovanie je málo podkladov a takto to býva v EÚ pravidelne, hlavne že sa rokuje v nedeľu v noci, aj to sa stalo aj pred rokom a stane sa to opäť.
Dodnes neexistuje niečo ako splátkový kalendár, alebo, ako už Maroš Kondrót vravel, dopadové štúdie. Netreba si pritom robiť žiadne ilúzie o tom, že veď ideme vystaviť iba záruku. Jedná sa o záruku, ktorá je neodvolateľná a bezpodmienečná. Je to najvyššia forma záruky, najtvrdšia forma, kde stačí, že veriteľ povie tomu, kto ručí: „Prosím ťa, splať mi moje peniaze.“ Vôbec sa nemusí usilovať o to, aby získal primárne svoje peniaze od dlžníka. Takúto záruku ideme my vystaviť v rámci dočasného eurovalu, kde tiež bolo povedané, že je to len na tri roky. A ledva zaschol atrament na papieri, už sa išiel robiť trvalý euroval, pričom to nepovedal len tak niekto, že to bude na tri roky, povedala to nemecká kancelárka Angela Merkelová. Ale ani toto už nie je pravda, už sa tu ide riešiť trvalý euroval. No ale vrátim sa k tomu dočasnému, ktorý napriek tomu, že je dočasný, ide sa navyšovať. Tak my ideme teda v rámci tohto eurovalu, spravil to minister financií za nás všetkých v nedeľu, vystaviť neodvolateľnú a bezpodmienečnú pôžičku. To je časovaná bomba. Nemusí to byť ihneď, môže to byť o rok, o dva roky, o päť rokov. Príde skrátka nejaký veriteľ mávajúc tou zárukou v ruke a Slovensko bude cálovať 650 mil. eur. Toto je vrchol nezodpovedného konania. Všetci poslanci, ktorí niekedy v minulosti zobrali do úst slová „národno-štátny záujem“, by sa mali teraz nad sebou vážne zamyslieť. Teraz je tá chvíľa, kedy máme možnosť reálne hájiť národno-štátne záujmy Slovenska. SaS preto navrhuje, aby Národná rada vyslovila podmienečný súhlas s pôžičkou Grécku. To znamená, my nevravíme, že nechajme ich tak, nech tam je úplná katastrofa. My len vravíme, nedávajme tam peniaze, pokiaľ to nemá čo len najmenší zmysel. Čiže vravíme, aby Národná rada sa uzniesla na podmienečnom súhlase s pôžičkou Grécku, na základe ktorého, toho podmienečného súhlasu, môže minister financií súhlasiť s pôžičkou len vtedy, keď bude splnených päť podmienok. Štyri z týchto podmienok sú totožné s tým, čo navrhuje ministerstvo financií. O tých teda nebudem teraz rečniť.
Dúfam v jedno, ako táto debata dnes dopadne, že tie štyri podmienky, na ktorých je zhoda, minister financií určite dodrží aj bez rozhodnutia Národnej rady.
Prejdem k tej piatej podmienke. A tá je najdôležitejšia. Je to spoluúčasť súkromného sektora. Ide o to, že súkromní investori, súkromné banky alebo iní finanční investori investovali miliardy eur do gréckych dlhopisov. To znamená, nakúpili grécke dlhopisy. Robili to preto, lebo tam mali vyššie úročenie. Vyššie úročenie znamená vyššie riziko. To je každému, kto investuje peniaze, jasné. Ale tým ľuďom, ktorí investovali miliardy do gréckych dlhopisov, bolo rovnako jasné, že európski politici, mesiáš – nemesiáš, sú zbabelí a nezodpovední a vždy, keď dôjde na lámanie chleba, tak nechajú účty platiť daňovníkom, lebo tam to bolí najmenej. A ani raz sa nestalo, že by si to naozaj odniesli tí, ktorí nezodpovedne investovali. Opäť sa ide stať to, že privatizujeme zisky a socializujeme straty.
Čo vravíme my za SaS, je, že predtým, ako budeme o akejkoľvek pomoci pre Grécko sa baviť, musí Grécko skrachovať. Grécko musí vyhlásiť bankrot, t. j., že platobnú neschopnosť musí vyhlásiť, aby skrátka mohlo prejsť akýmsi očistcom. Tento očistec znamená, že Grécko sa dostane napr. do Parížskeho klubu a tam sa povie: „No dobre, tak každý investor, každý veriteľ dostane už len 60 % z toho, čo investoval. No skrátka taký je život. Tu došlo k strate, táto krajina, tento dlžník hospodáril veľmi nezodpovedne, bohužiaľ, nevydá to.“ Toto keď sa stane, keď teda Grécko vyhlási bankrot, potom sa poďme baviť o pôžičke, ukážme potom, že sme zodpovední partneri, ale nie teraz. To nie je zodpovednosť, vyhadzovať peniaze daňovníkov von oknom. Grécko nemá, ako som už vravel, šancu splatiť samo svoje dlhy, a preto musí niekto na ne prispieť.
A teraz, inými slovami, aký je rozdiel medzi tým, čo navrhuje SaS, a tým, čo navrhuje ministerstvo financií. My vravíme, no dobre, keď dlžník nevie splatiť všetky svoje dlhy, nech pekne na ne prispeje veriteľ, ktorý dlhé roky inkasoval veľmi slušné úroky. Ministerstvo financií vraví, no dobre, tak snáď to nemusí veriteľa úplne bolieť, len teda predĺžme splatnosť. Ale predĺženie splatnosti znamená, že akurát bude niekoľko rokov dlhšie inkasovať tie slušné úroky. Toto nie je spoluúčasť súkromného sektora, toto je jednoducho nejaká visi-vasi podmienka, je to oklamanie daňovníkov.
Tridsať miliárd účasť súkromného sektora nie je ani silná a nie je to ani len skutočná účasť, tak ako som práve vysvetlil. Akurát zopár bánk nechá svoje peniaze v gréckych dlhopisoch ešte nejakú dobu za ten slušný úrok. Už dnes platí Grécko na úrokoch 16 mld. ročne. A táto suma bude naďalej stúpať preto, lebo stúpa celkový dlh. Medzičasom je pri 340 mld. eur, ten dlh bude stúpať. Grécko stále produkuje deficit, rok čo rok a bude ešte najbližšie roky produkovať deficit. Grécko ešte stále nehospodári vyrovnane, a to aj preto, lebo 16 mld. ročne je na úrokoch do rôznych bánk, do sveta, ale aj ďalších 14 mld. ide napr. na obranu naďalej. Ďalšie peniaze pre Grécko bez bankrotu jednoducho nič nevyriešia, len predlžujú marazmus gréckych verejných financií.
Poctivé riešenie budeme musieť jedného dňa prijať. No čím neskôr ho prijmeme, tým bude drahšie. To znamená, dnes by stačila 50-percentná účasť súkromného sektora na istine, aby sa Grécko dostalo na takú úroveň dlhu, ktorú by aj reálne zvládalo splácať. To je približne 90 % HDP. Dnes by to bolo 50 %. O tri roky to bude 70 %. Skrátka my len naťahujeme čas. Ale to nie je pravda, že získavame čas. My čím dlhšie naťahujeme čas, tým to bude pre všetkých boľavejšie. Nehovorím, že dnes by to boľavé nebolo, ale o tri roky to bude oveľa boľavejšie.
Garantujem vám, že nikto z vás by neposlal svoje vlastné peniaze za takýchto podmienok do Grécka. Keby to boli vaše vlastné peniaze, tak si dobre rozmyslíte, či tu budete rozprávať nejaké bludy o nejakých neviem... Veď sme to tu počuli 25 minút. Jednoducho keď ide o vlastné peniaze, tak si človek dobre dvakrát rozmyslí, ako s nimi naloží.
A nerozumiem, prečo sa máme nezodpovedne postaviť k peniazom slovenských daňovníkov, keď sme boli práve na to zvolení, aby sme medziiným tieto peniaze chránili. Ja teda by som to veľmi nerád vysvetľoval ľuďom, ktorí si musia uťahovať opasky preto, lebo minulá vláda tu zanechala obrovský deficit. A boli sme na najlepšej ceste do Grécka. A teraz sme nútení robiť kvôli tomu nepopulárne opatrenia. A teraz ešte tým ľuďom budeme musieť vysvetliť: „No musíme robiť nepopulárne opatrenia, ale ten grécky železničiar, ktorý mal plat doteraz 5 500 eur mesačne, už veď on sa uskromnil, on už ho bude mať iba 4 500 eur a mamička s dvomi deťmi veď tak pochopí, že mu prispeje, že aj ten traktorista Ďuri by určite prispel.
Celé toto divadlo s tým šetrením, k čomu sa Grécko zaviazalo, to bolo vo včerajšom parlamente, 28 mld. eur, to znie ako veľká suma, len si treba uvedomiť, že to je za päť rokov. A toto šetrenie je neisté, lebo medzi tými úspornými opatreniami, keď si to pozriete, čo tam vlastne oni sa zaviazali šetriť, napr. čo môže byť ešte pomerne reálna úspora, nezdaniteľné minimum nebude 12 000 eur, ale iba 8 000 eur, Slovák má nezdaniteľné minimum 3 000 eur a niečo, tak vidno, že ešte tam by sa možnože ušetriť dalo, i keď v Grécku je národným športom neplatenie daní. Iba neviem 12 000 ľudí z 12-miliónového Grécka priznalo príjem vyšší ako 100 000 eur. Veď to je úplne smiešne, to je úplne evidentné, že neplatenie daní je národný šport, a preto všetci si priznávajú taký príjem, ako je nezdaniteľné minimum, 12 000 eur. No dobre, odteraz si budú priznávať 8-tisícový príjem, lebo skrátka tam to tak funguje. Tie úsporné opatrenia, tak ako pred rokom, tých 28 mld., neboli funkčné. A neukázalo sa, že sa šetrí, tie peniaze, ktoré sľúbili, nedôjde k tomu ani teraz.
Ďalšími akože úspornými opatreniami sú body. Je to napr. prehodnotenie platových tried. Čo toto je za úsporu? Alebo je to zníženie nákladov na zdravotnú starostlivosť a lieky. Takto všeobecne napísané úsporné opatrenie jednoducho nič šetriť nebude, urobí sa trošku bu-bu-bu, aby aj tí v Európskej komisii, ktorí o tom rozhodujú, mali také kľudné svedomie, že no veď tí Gréci šetria. Už dnes vám garantujem, že 28 mld. ušetrených nebude, ale treba to teraz nejako povedať a tváriť sa vierohodne, lebo veď ide o ďalších 100 mld. eur.
Na obranu v Grécku naďalej ide približne 12 mld. až 14 mld. eur ročne a, inými slovami, Galkovi ideme zoškrtať rozpočet, Galkov rozpočet, teda ministerstva obrany slovenského, je trištvrte miliardy. Gréci majú pätnásťkrát vyšší rozpočet na obranu ako Slovensko. A teraz sa zaviazali, že teda dobre, teda keď je zle, idú ho znížiť, idú ho znížiť o 200 mil., z 12 mld. teda klesnú na 11,8 mld. A toto nám chcú predať ako šetrenie. Rozpočet slovenského ministerstva obrany nie je 12 mld. ani 11,8 mld., ale 0,7 mld. A my máme im prispievať? Gréci dávajú obrovské peniaze do obrany preto, lebo majú tam nepriateľa Turecko. Obidve krajiny sú v NATO. Čo je toto za nezmysel, takéto zbrojenie, keď obidve krajiny sú v NATO? No a čo možnože veľa ľudí nevie, je, že Turecko je jedným z najväčších investorov v Grécku. Čiže tuná nezmyselne zbrojí a dáva 12 mld. na obranu? A tam sa nešetrí. A my máme takejto krajine dávať pôžičku?
Ostávajú ešte argumenty o nedozerných dopadoch a o tom, ako to bude všetko hrozné. Ja som z toho ešte nič vyčíslené nevidel, je to len maľovanie čerta na stenu. Neboli predložené žiadne relevantné čísla ani triezve odhady prípadných škôd. Je to len o tom, že, ježišmária, stane sa niečo hrozné. Nikto nevie, čo sa stane, ale strašia tu, maľujú tu strašiaka na stenu. To je ale iba útočenie na pud, ktorý sa volá strach. Je to strach z niečoho neistého. No neviem presne, z čoho je ten strach. Ale dá sa to veľmi presne odhadnúť. A to nielenže nás nebude stáť nič, áno, môže sa stať, že Slovensko bude mať o niečo vyššiu úrokovú mieru, čo bude len ďalší motív šetriť. A každopádne je to ale celé len strašenie. A tie škody, ktoré môžu vzniknúť, sú určite menšie ako tie, ktoré v prípade pôžičky Grécku, v prípade navýšenia eurovalu a v prípade eurovalu 2, to sa bavíme o celkovo približne 10 mld. eur, sú, po prvé, isté a, po druhé, rádovo vyššie.
Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť. Vidím, že máme 11.25 hodín a niekoľko faktických poznámok. A chcel by som predniesť procedurálny návrh. Môžem to urobiť takto, pán predsedajúci? (Reakcia predsedajúceho Bélu Bugára.) Môj procedurálny návrh je v zmysle rokovacieho poriadku rokovať o tomto bode do jeho skončenia a hlasovať o ňom hneď potom. Navrhujem toto preto, lebo minister financií v nedeľu, ako obvykle, v nedeľu, ide do Bruselu, kde sa práve o tejto pôžičke bude rozhodovať. A, samozrejme, hlasovať o tomto bode v stredu, kedy normálne by bolo najbližšie hlasovanie, nemá zmysel. A dúfam, že či už opozícia alebo koalícia toto bude vnímať a že to budete vnímať ako alibizmus sa takýmto spôsobom vyhnúť hlasovaniu. Dúfam, že sa teda k tomu aspoň riadne postavíte a dnes odhlasujete alebo neodhlasujete tie podmienky, ktoré navrhujeme. Preto dávam procedurálny návrh tak, ako to pôvodne predpokladá... (Prepáčte mi, môžem poprosiť o rokovací poriadok?) rokovací poriadok (Hlas podpredsedu NR SR Bélu Bugára: „Nech sa páči.“) v § 36 ods. 1, ktorý vraví: „Národná rada rozhoduje o každom návrhu hlasovaním. Hlasovanie sa spravidla uskutoční bezprostredne po skončení alebo po uzavretí rozpravy.“ Chcem vás teda požiadať o odsúhlasenie takéhoto procedurálneho návrhu. Veľmi pekne vám ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
