Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela povedať, že tento zákon má určité svoje pozitíva, ale vidím tam aj niektoré veci, ktoré by sa snáď mohli opraviť pozmeňovacími návrhmi.
A chcela by som povedať, že skutočne sa u nás čím ďalej, tým viac prejavuje patologické hráčstvo. A spadajú do toho mladí ľudia a jednoducho tie pravidlá na zavádzanie herných automatov a kasín by sa mali trošku spresniť. Vítam to, že mestá a obce budú môcť určovať určité pravidlá, kde tieto kasína a herne budú môcť byť, a budú určovať pravidlá, ako alebo akým spôsobom sa budú prideľovať tieto licencie, pretože práve samospráva presne vie, kde má tie rizikové miesta, kde nemá rizikové miesta, a vie na počet obyvateľov, koľko tých hazardných hier môže vpustiť, aby boli určitým spôsobom kontrolovateľné.
Ja by som v takých dvoch veciach dala pripomienku, a to v § 38 bod 3, že ak požiada blízka osoba, aby nevpustili do herne. Možno by som tam to trošku precizovala, pretože niekedy sa môže zdať, že blízka osoba môže požiadať aj z nejakého iného dôvodu, ale možno ak ten človek sa lieči alebo má nejaké potvrdenie, alebo tak, čiže toto by som precizovala. Nemám problém ako v tejto veci.
A možno by som ešte precizovala aj bod, čl. I bod 2, kde by som nedala, že so všetkým musí súhlasiť zastupiteľstvo. Dala by som, že zastupiteľstvo určí. Zastupiteľstvo určí lokality dajme tomu... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ja by som podporila v tejto časti, kde pán Ondruš povedal, že nechápe, prečo ideme centralizovať, resp. možno že aj politicky dosadzovať riaditeľov detských domovov, pretože vlastne svojim spôsobom my máme aj centrálnu kontrolu, pretože kontrolný útvar je aj na ústredí prác. Čiže tento kontrolný útvar, ak nie je spokojnosť v regióne, kde vykoná kontrolu úrad práce, tak sa sťažnosti môžu dať na kontrolný útvar na ústredí práce. Čiže svojim spôsobom takáto kontrola už je zabezpečená. Viacej by som pochopila to, že by sa prijal nejaký mechanizmus cez ten útvar ústredia práce, že možno kontrolované subjekty na východnom Slovensku boli kontrolované cez stredoslovenský kraj, alebo opačne. Ale aby sme to scentralizovali a dali to pod ministerstvo, tak myslím si, že na takéto kontroly jednak nebude čas a tak, ako povedal pán Ondruš, že skutočne potom sú potrebné, že nevykonávajú sa tie kontroly a potom sú okamžité, používajú sa lietadlá a možno tie kontroly skutočne nemajú taký význam, alebo ani nevedia do takej formy alebo takého obsahu tie detské domovy skontrolovať. Takže, takisto v tom nevidím zmysel, a možno sa mi ako kolegovi Ondrušovi taká otázka načíta, že jednoducho, ide tu ozaj o to, aby sme čím viacej straníckych nominantov dosadili na posty, aby sme čím viacej ľudí uspokojili. Pretože verím tomu, že tak, ako hovorím, že v Bratislave kľudne na to ústredie práce sa môžte sťažovať, pretože tie domovy patria. A na Slovensku je do deväťdesiat detských domovov, tak si neviem predstaviť, neviem či oddelene alebo kancelária na ministerstve zvládne všetky tieto kontroly a všetku túto legislatívu a vybaví všetky nejaké písomnosti alebo veci, ktoré bude mať vybaviť.
Ďakujem.

Ja chcem poďakovať pani poslankyni Tomanovej, pretože pani poslankyňa Tomanová predložila spolu s ostatnými poslancami jedenásť pozmeňujúcich návrhov. Týchto jedenásť pozmeňujúcich návrhov odznelo v tejto rozprave a vlastne vystúpila, aby bolo o nich jednotlivo hlasované. Čiže aj to už svedčí o tom, že každý zákon sa dá vylepšiť a snažila sa aj pani poslankyňa Tomanová.
Chcela by som povedať, že keď bola pani poslankyňa Tomanová ministerkou, tak sme na rok 2011 naplánovali 50 mil. eur a v takýchto intenciách išlo vylepšenie pre deti a pre vlastne, pre všetkých, aj pre ľudí, ktorých práve teraz, pre telesne postihnutých.
Čo ma tak zarazilo a myslím si, že verím viacej slovám pani poslankyni Tomanovej, pretože jej životná dráha a kariéra určite viedla cez tisícky detských domovov, cez tisícky domovov pre seniorov.
Pani poslankyňa Tomanová, nechcem reagovať na predrečníčku, si nedávala deti na svoje ruky, aby robila marketing, ale pani poslankyňa Tomanová má deväť osvojených detí, vážení páni a dámy.
Posledné dieťa si osvojila ako 4-ročné, takže, ak nevieme niečiu históriu, tak o nej nerozprávajme. Pretože viete, často sa stáva to, že tí, čo si myslia, že spasili svet, o tom rozprávajú, ale tí, čo ho, naozaj teda v tom svete urobili omnoho viacej práce, tak tí o tom ticho mlčia, mlčia a robia pre túto spoločnosť. Ja si myslím, že pani poslankyňa Tomanová je jedna z tých, ktorá pre túto spoločnosť niečo urobila, ktorá si osvojila aj takýmto spôsobom deväť detí a ktorá skutočne dokázala mnoho, či už zákonmi, alebo ako svojou ľudskosťou a vôbec ľudskosťou pre osoby, to je jedno, či deti, starších, alebo aj telesne postihnutých.
Takže, ja si myslím, že má pravdu v tom, čo vystúpila, ja ju v tom podporujem a podporujem aj jej pozmeňovacie návrhy, ktorých bolo ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani kolegyňa, ja nie som proti tomu, aby sa rýchlejšie deti dostali do náhradných rodín alebo, resp. aby sa dostali do profesionálnych rodín. Viete, myslím si, že možno ani nie každé dieťa chce ísť do profesionálnej rodiny, pretože niekedy nechce nadviazať kontakt. Podľa toho, koľko má rokov, keď má dvanásť rokov, štrnásť rokov, a myslím si, že vtedy treba rešpektovať aj právo dieťaťa. Ale, čo ma tak trošku prekvapilo, tak je, že pri tak humánnom zákone ste sa uchýlila k tak nehumánnym veciam, a to je, že ste všetky zdravotné sestry a všetkých pracovníkov detských domovov dehonestovala v priamom prenose. Viete, neobstojí u mňa argument, ak ste chcela taký príbeh, srdcervúci svoj, vypovedať, a teda povedať, že o deti v detských domovoch nie je postarané. Lebo ja som mala pocit, ako keby ste hovorili o koncentráku, a nie o detskom domove. A neverím, že tie zdravotné sestry a sestričky sú schopné toho, o čom ste rozprávala. Nepočula som, je to prvýkrát, aby mali malé deti dekubity. To je prvýkrát. A zaráža ma to, že ste na to nepodali trestné oznámenie, že to teraz rozprávate v parlamente, že ste voči tomu nič nerobili. A najhoršie je na tom to, že ste povedali, že dieťa nereagovalo, nekývalo hlavou alebo, ako ste to povedala, keď ste ho zobrala, ale o mesiac pobytu u vás už reagovalo, kývalo, malo fantastické výkony. Viete čo, ja si myslím? Že z detských domov vyšlo mnoho detí, ktoré sú nadané, ktoré sú šikovné, ktoré boli zneužívané a ktorých skutočne tou stanicou bol ten detský domov. Takže treba sa zamyslieť niekedy a nehádzať všetkých do jedného vreca a povedať si, že mnohým deťom detský domov dal domov a z mnohých detí vyrástli šikovné a úspešné deti. Asi to je všetko.

Príjemný dobrý deň, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér Národnej banky Slovenska. Ešte ani Správa o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska nedorazila do parlamentu a už sa strhla obrovská diskusia ohľadom nehospodárneho vynakladania finančných prostriedkov a hľadania tzv. zlých rozhodnutí, ktoré predchádzali zvýšeným nákladom na činnosti Národnej banky Slovenska oproti roku 2009 takmer o 3 mil. eur. Tak ako to uviedlo spravodajstvo TA 3 a, samozrejme, je to vidieť aj z vašej správy 21. 3. 2011, že Národná banka Slovenska na svoju prevádzku v roku 2009 spotrebovala 30,16 mil. eur a v roku 2010 to už bolo 44,4 mil. eur. Na otázku, v čom vidí minister financií nehospodárnosť tejto inštitúcie, uviedol, že prezamestnanosť môže byť jeden z dôvodov.
Na portáli aktuálne.sk Národná banka Slovenska tvrdí, že počet jej zamestnancov je aj po zavedení eura primeraný. Podľa portálu aktuálne.sk uvádza Národná banka, že ku koncu roku 2010 mala 1 083 pracovníkov, zatiaľ čo v článku SME asi o dva dni na to Veronika Fulentová uvádza, že k analýze, ktorú Národná banka pripravila na žiadosť parlamentného finančného výboru, je počet zamestnancov 1 118 ľudí, čo je automaticky rozdiel 35 zamestnancov od septembra 2010.
Takže ja sa pýtam, aké máte analýzy, vážený pán guvernér, a pýtam sa o chvíľu aj so zrušením, keď idete zrušiť pobočky, kde chcete 41 ľudí v rámci šetrenia, aby teda 41 ľudí ste prepustili, keď vy neviete, od mesiaca do mesiaca prijímate 35 zamestnancov od septembra 2010. Tak ako o tom informovala vedúca tlačového a edičného oddelenia Národnej banky Slovenska Jana Kováčová.
Vážený pán guvernér, chytám sa pri týchto informáciách za hlavu a zamýšľam sa nad rozhodnutiami, ktoré prijíma banka a Banková rada, keď 12. 4. 2001 uviedla, že ide rušiť štyri regionálne expozitúry a tak, aby šetrila, prepustí 41 ľudí, kedy nám skáče každý mesiac 35 ľudí, absolútne nie je problém. Pýtam sa, vie vôbec Banková rada a je informovaná, čo sa deje v Národnej banke Slovenska? Zrejme nevie. A ja som vážne na pochybách, či šesť členov Bankovej rady si zaslúži svoje odmeny a pôžitky, ktoré predstavujú pre šiestich členov Bankovej rady mzdy a pôžitky 1 000 463 eur za rok. Jeden člen Bankovej rady priemerne 243 833,33 eura za rok, čo vyplýva teda z predloženej správy. Pre 1 082 zamestnancov objem vyplatených miezd, odmien a pôžitkov predstavoval 34 365 eur za rok a na jedného zamestnanca priemerne 31 760,6 eur za rok.
Zoberiem expozitúru v Humennom, pretože som Humenčanka, som tam primátorka a bývam tam. Jedna expozitúra, 9 zamestnancov expozitúry v Humennom zoberie priemerne 285,845 eur za rok. Tak si to porovnajme, pán guvernér. Aby ale priemerný objem miezd a pôžitkov na zamestnanca je skreslený výškou miezd 102 vedúcich pracovníkov ešte. Z uvedeného vyplýva, že jeden člen Bankovej rady poberá vyššie mzdy a pôžitky za rok ako deväť zamestnancov expozitúry Humenné. Okrem tohto členovia Bankovej rady poberajú aj plat z pôvodného zamestnaneckého manažérskeho postu.
Za zmienku stojí ešte neobsadené miesto druhého viceguvernéra, to znamená, že po jeho obsadení budú mzdové náklady pre členov Bankovej rady ešte omnoho vyššie. Všetky tieto údaje sú vlastne zverejnené v účtovnej uzávierke NBS a v správe audítora za rok končiaci sa v roku 2010.
Prečo porovnávam odmeny Bankovej rady a 9 zamestnancov humenskej expozitúry? No preto, lebo humenská expozitúra je jedna z tých, ktorá poskytuje služby na východe Slovenska pre občanov, ktorí sú rovnako občanmi Slovenskej republiky a zaslúžia si, aby služby, ktoré NBS poskytuje, mali za rovnakú úhradu ako občania žijúci v Bratislave. K tomu sa ešte dostanem.
Poďme najprv k odmenám šiestich, ešte raz, členov Bankovej rady, ktorí ešte poberajú aj plat z pôvodného zamestnaneckého manažérskeho postu. Vážený pán guvernér a členovia Bankovej rady, ani trošku neuvažujete šetriť v nákladoch sami na sebe?
A teraz pre porovnanie niektorých iných národných bánk, ktoré majú počet zamestnancov omnoho nižší, ako má Národná banka Slovenska. Sú to napríklad centrálne banky Fínska, Cypru, Malty či Slovinska, ako sa to píše v analýze. Naša Národná banka stratila dve zo štyroch činností po zavedení eura a stav jej pracovníkov sa nemení už asi dvanásť rokov. A vždy sa pohybuje okolo úrovne 1 100. Ak porovnáme Národnú banku Fínska, je na úrovni 500 zamestnancov. Keď sme prišli o menovú politiku, navrhovalo sa zníženie o 20 %. Výsledkom však bolo asi mínus 20 zamestnancov.
Keď v roku 2006 Národná banka zmenila pobočkovú štruktúru svojich regionálnych pracovísk v rámci novej koncepcie ich riadenia, upustila od modelu reprezentácie v troch územnosprávnych krajoch prostredníctvom pobočiek Bratislava, Banská Bystrica a Košice, pretože tento model považovali za zastaralý. Zriadila v mestách expozitúry profilované, už výlučne ako miesta zabezpečujúce hotovostný peňažný obeh a správu zásob peňazí. Zriadila expozitúru v Trenčíne, Nových Zámkoch, Žiline, Lučenci a v Poprade a v Humennom. Touto organizačnou zmenou od 1. júla 2006 sa jej podarilo znížiť počet pracovných miest v Národnej banke o 85, pán guvernér. Vy idete rušiť 41 pracovných miest a keď ste ich zaviedli, tak ste zrušili 85. Ja neviem, akú máte koncepciu a akú máte víziu do budúcna, jednu vec zavádzate, druhú rušíte.
O potrebe analyzovať efektívnosť inštitúcie hovoril Martin Bartko dňa 6. 7. 2006 v časopise Trend. Opätovne otváram otázku. Ak znížime počet zamestnancov práce cez tieto expozitúry, kde má Národná banka prepustiť 41 ľudí, koľko potom navýšime v Bratislave, ak práve tými expozitúrami sme ušetrili 85 pracovných, čiže znížili sme 85 pracovných miest a vytvorili sme 41 pracovných miest po celom území Slovenska, aby boli služby rovnomerne poskytované všetkým občanom. Ak týchto 40, to som povedala, moment, áno, expozitúry, pardon. Národná banka Slovenska má na území štátu okrem svojho ústredia, samozrejme, ako som povedala, zriadených aj deväť expozitúr. Pre porovnanie priemerný počet expozitúr v eurosystéme je dvadsaťdva. Zase to vychádza z vašich analýz.
Kladiem vám za občanov otázku. Kde je tá dlhodobá stratégia Národnej banky, keď po nie celých siedmich rokoch Národná banka ruší svoje ešte v záruke novopostavené expozitúry, ktoré boli zriadené práve za účelom úspory a zefektívnenia činnosti spojených s úschovou a spracovaním zásob peňazí vzatím zo súkromných rúk. Myslím si, myslím tým prevzatie správy zásob z VÚB do vlastných rúk? A teraz chceme tento vývoj opäť vrátiť späť? Zvážila Národná banka Slovenska rušenia, dôvody, ktoré budú predchádzať týmto rušeniam, zníženie dostupnosti dotknutých služieb pre najširšiu verejnosť, prenesenie minimálnej časti nákladov NBS na verejnosť? Ak peňažný obeh prevezmú iné firmy, stane sa peňažný obeh nástrojom zisku, čo bude v konečnom dôsledku predražovať a zaplatí to verejnosť cez poplatky. Národná banka Slovenska mala na základe zákonom stanovených úloh aj naďalej vykonávať a má naďalej vykonávať peňažný obeh bezodplatne.
Vážený pán guvernér, pán Makúch a členovia Bankovej rady, Viliam Ostrožlík, budem ich menovať, pretože ja som všetkých oslovila listom, niektorí mi neodpísali, niektorí mi odpísali slušne a niektorí mi odpísali, ako vy, pán guvernér, tak povediac, že, vážená pani primátorka, čo vás je do toho, že je to na území vášho mesta, čo vás je do toho ako poslankyňu Národnej rady, nikto nám nemôže nič rozprávať, nikto nemôže do našich rozhodnutí zasahovať, nikto nech nás neovplyvňuje a nikto nemôže povedať ani svoj názor. Ten list tu mám. Bol v takomto znení, ja som ho takto pochopila a môžem ho aj prečítať, pán guvernér.
Vymenujem, vážený pán guvernér, páni členovia Bankovej rady, Viliam Ostrožlík, Štefan Králik, Karol Mrva a Gabriela Sedláková, ktorí poberáte také odmeny, o ktorých som hovorila, ktorí stojíte vo vedení Národnej banky, ktorí stojíte viac peňazí túto republiku ako expozitúry, ktoré sú v regiónoch, prosím vás pekne, skúste za tieto peniaze vymyslieť efektívny nástroj šetrenia a nie jednoducho rušiť tieto expozitúry, ktoré vlastne prinesú väčšiu nezamestnanosť, predražené služby na iných územiach Slovenskej republiky.
A preto by som si dovolila doplniť Správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska, a to takto: Národná banka Slovenskej republiky podľa § 38 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 556/1992 Z. z. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov
A. berie na vedomie Správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2010 (tlač 297),
B. žiada predložiť a prerokovať v pléne Národnej rady Slovenskej republiky analýzu efektívnosti a produktivity práce v Národnej banke Slovenska číslo GUV-1330/2010.
Žiadam o tomto hlasovať a žiadam hlasovať osobitne o bode A - berie na vedomie, a o bode B - žiada.
A rovnako by som chcela požiadať svojich kolegov a poprosiť ich za všetkých občanov na celom Slovensku, aby sa pripojili a podporili tento návrh, v mene občanov prosím všetky poslanecké kluby.
Ďakujem pekne. Skončila som, pán predsedajúci.

Ďakujem veľmi pekne. No ja by som chcela v prvom rade poďakovať pánovi Jasaňovi, že vlastne povedal, že východiskom možno aj pre rómske komunity sú pracovné príležitosti. To je veľmi dôležité. My dnes vieme, ako za rok vašej vlády obrovsky stúpla nezamestnanosť. A jednoducho, ak chcete povedať A, to znamená, že idete krátiť rodičovský príspevok, že vlastne vykazujete fiktívny príjem 190 eur a v zákone ho vzápätí krátite o 50 %, kde skutočne tie deti nedostanú prostriedky na základné potreby, to znamená potravu, aby sa vôbec tie deti vystravovali a žili z toho, tak ja sa potom pýtam, že vlastne ako chcete zabezpečiť to B, pretože ak títo ľudia nedostanú základnú dávku, ak im nezabezpečíte pracovné miesto, lebo pochopila by som to, ak by teda nezamestnanosť bola nízka a títo ľudia by mali kde pracovať, tak ja si myslím, že to A bude vtedy správne, ak aj to B bude spojené s prácou a s pracovnými miestami. Takže si myslím, že treba sa niekedy zamyslieť, či tá represia má nasledovať ako prvá, a potom až treba to zabezpečenie základných potrieb, lebo či by nemali byť tie pracovné miesta a to zabezpečenie základných potrieb ako prvé. A potom ak tí rodičia ozaj nechcú pracovať, tak potom treba ich sankcionovať a skutočne prikročiť k represiám. Ďakujem.

Ďakujem pekne. No viete, ja som, budem trošku prekvapená z tých rečí práve kolegov z pravice, pretože ja som ľavičiarka, ale už som dávno pochopila, že nové pracovné miesta sa nedajú vytvoriť Zákonníkom práce, pretože Zákonník práce je len o prepúšťaní a prijímaní ľudí. Ak už pracovné miesta máme a niekoho prepustíme a opätovne po čase prijmeme na jeho pracovné miesto, aby sme boli flexibilní, niekoho iného, tak to nie je o vytváraní nových pracovných miest.
Ja neviem, ako to už mám vysvetliť, pretože myslím si, že na vytváranie nových pracovných miest sú iné rezorty, ako je ministerstvo hospodárstva, ministerstvo pôdohospodárstva.
A, pán Kaník, vy ste povedali takisto, že Zákonník práce má vplyv na tvorbu nových pracovných miest. Tak ja už nechcem byť osobná a nechcem, aby ste ma zle pochopili, ale sa vás pýtam: Keď ste dostali investície na to, aby ste mohol podnikať, aby ste si postavil dom, penzión, tak jedine investície vám zabezpečili to, že ste mohol prijať nových ľudí - alebo ako by ste prijal nových ľudí? Jednoducho jedine investície majú vlastne vplyv na to, aby sme vytvárali nové pracovné miesta.
Vy ste vlastne rok pri vláde, ste zvýšili nezamestnanosť viac ako o 1,2 % a ja si myslím, že to nie je spôsobené naším Zákonníkom práce, lebo náš Zákonník práce, keď ešte platil, tak nezamestnanosť stále klesala a vy ste ju dokázali za rok vyšplhať vyššie. Takže jednoducho ešte raz opakujem, ste pravicová vláda, pomáhajte podnikateľom, dajte im investície a pomôžte im cez iné rezorty, ako sú ministerstvo hospodárstva, pôdohospodárstva, životné prostredie, a jedine investície môžu vytvoriť nové pracovné miesta.
A budem na tom trvať, že Zákonník práce nemá na to takýto evidentný alebo silný vplyv. Zákonník práce je vlastne o tom, aby pracovné vzťahy boli nastavené slušne, aby pracovné vzťahy boli nastavené tak, aby zamestnávateľ a zamestnanec mali medzi sebou určité vyrovnané podmienky, aby vznikal sociálny zmier, lebo v sociálnom zmieri, jedine vtedy môžeme tvoriť hodnoty.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa Tomanová, ja vám veľmi pekne ďakujem takisto za ten historický exkurz, pretože je potrebný pre mnohých poslancov v tejto snemovni, aby sme si jasne povedali, že čo sa vlastne udialo.
Keď sme my predkladali v roku 2007 Zákonník práce, tak bolo nám vyčítané, že sme sa nedohodli so zamestnávateľmi. Táto novela Zákonníka práce prichádza do Národnej rady bez dohody odborov a bez dohody vlastne zamestnávateľov. Čiže absolútne dohody neboli naplnené.
Ďalej nám bolo vyčítané, že ako stúpne nezamestnanosť. Tak, vážení, ozaj potrebujete ten, ten historický exkurz, pretože jednoducho tú históriu neovládate a žijete dnešným dňom. Chcem povedať, že aj počas krízy v septembri 2008 my sme mali mieru nezamestnanosti 7,36 %. Vážení kolegovia, kolegyne, ste rok pri vláde a máte 13-percentnú nezamestnanosť. Rozprávali ste o našom Zákonníku práce, ako, čo všetko my tu spôsobíme.
Čiže ja si myslím, že veľmi sa máte nad tým zamyslieť, čo vlastne predkladáte. A ešte o tom historickom exkurze poviem, že o chvíľočku sa tiež budem snažiť vystúpiť a chcem povedať, že vlastne zmeny, ktoré predkladáte, už všetky tu boli a boli tu za čias Ľudovíta Kaníka. Čiže vy vlastne iba oprašujete všetky tieto veci, ktoré ste dostali na stôl, a tieto veci predkladáte. Očakávala by som viac od tohto Zákonníka práce, nejakú, nejakú dôležitejšiu zmenu a dôležitejšiu reformu, kedy skutočne túto nezamestnanosť, táto nezamestnanosť bude klesať aj na základe tejto novely. Ak neoprášite staré veci, ale prídete s novými vecami, lebo považujem vás za ľudí, ktorí majú iné myslenie, ako mal kedysi minister Kaník.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. No, pán Matovič, my sme si všetci zvykli, že vy odborne absolútne tápate a odborne nikdy ste nevystúpili. Je to vždy len o urážkach a proste o nejakom osočovaní. To je vaša agenda.
Po druhé by som chcela povedať, že ráno keďže ja som prvá vystúpila, som povedala, že tu z SDKÚ nikto nesedí. Bol tu jeden poslanec. Tak ste teraz všetci sem prišli, dohodli sa a vy ste vystúpili s tým ako malý chlapec, keď ráno my vám, tak poobede vy zase nám, viete, to je taká chlapčenská hra, lebo vy ste ozaj ešte nevyrástli z chlapčenských nohavíc. Takže vy potrebujete takéto divadielka cirkusy.
A ďalšia vec, čo vám chcem povedať, je, že, prosím vás pekne, vy neurážajte obyčajných ľudí. Nemyslím vás štyroch, čo tam sedíte, lebo o vás už neviem, či ste obyčajní, či už v akej strane ste, či ste v SaS. Ľudia sú súdni, keď prídu do obchodu a uvidia, ako ste zvýšili ceny. Veď my im to nemusíme rozprávať. Normálni ľudia sú súdni a vedia posúdiť a povedať, ktorá strana podľa nich pre Slovensko robí dobre. A tejto strane v preferenciách odovzdajú aj terajší svoj hlas.
A ďalšiu vec aby ste vedeli, ja vám poviem odborne, viete, keď som dnes ráno rozprávala o teplárňach, som povedala, na jednu domácnosť o jedno percento zvýšite DPH v Humennom, na 43 gigajoulov to je pre ľudí 21,5 eur, o ktoré sa im ročne zvýšia peniaze, aby zaplatili za svoju domácnosť. Samozrejme, pre vás je to nič, pretože pri vašich 20 mil., ktoré chcete zarobiť v tomto parlamente a s ktorými ste vystúpili na začiatku, že vám niekto núkal 20 mil., dneska vidíme, že sa idú privatizovať teplárne, je na jednu domácnosť 21,50 nič. Takže vás vôbec netrápi to jedno percento. My sme nenavýšili ani jedno percento DPH, navýšili ste ho vy. A keby ste ho nenavýšili, tak tu dneska nesedíme. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem vám veľmi pekne všetkým, ktorí ste sa zapojili do diskusie, pánu Švantnerovi a pánu Záhumenskému za doplnenie môjho vystúpenia.
A na pána Fecka. Očakávala som, že z tej druhej strany sa málokto ozve k odborným veciam, ale pán Fecko sa ozval. Čo sa týka tej stoličky, týka sa to aj mňa, že sedím na stoličke primátorky a som aj poslankyňa Národnej rady. Pozrite sa na pravú stranu, teraz tam pribudol jeden poslanec z SDKÚ. Čiže už neúrekom sú tu traja, musím im zatlieskať. Nie sú to ani primátori ani starostovia, majú tam pani Rosovú, ale primátori, starostovia a predsedovia vyššieho územného celku za SMER tu sedia. Ja tam pán primátor zo Žiliny, pozrite sa, my tu sedíme aj keď sme primátori. Takže, viete, nie je to o sedení na dvoch stoličkách, ale o schopnosti riadiť, pán Fecko. A keďže vy ste nedokázali riadiť ani teplárne, pretože ste tam mali piatich riaditeľov, toľko, koľko ich tam bolo za ostatné roky, my dokážeme riadiť a nemyslíme si, že sme nadľudia, ale skutočne vieme vybrať dobrý manažment. A ak si vyberiete dobrý manažment a ste primátorom v meste, tak jednoznačne nemusíte tam sedieť, na tejto stoličke. Ale sú ľudia, ktorí sú schopní a ktorí dokážu riadiť. A vy jednoducho s nimi dokážete v tejto veci komunikovať. Čiže nemusíte 24 hodín sedieť na nejakej stoličke. Nie je to o tom, že sedíte na stoličke, je to o tom, že používate rozum, že viete riadiť a že sa viete spoľahnúť na ľudí.
Takže jednoducho, opäť poviem to, čo som povedala vo svojich slovách, ak štát, ak mesto, ako je to v prípade Brna, ktoré má obrovský gigant ako teplárne, ktoré nezvyšuje cenu tepla už tretí rok, ak mesto dokáže riadiť takéto teplárne, tak je to o tom, že nie je problém riadiť, ak máte schopných ľudí, ak si dokážete dať schopný manažment. Takže vidím, že chápem, prečo privatizujete teplárne. Je to preto, že vy nie ste schopní ani pochopiť, ako sa dá riadiť mesto, nieto aby ste boli schopní ešte pochopiť, ako sa dajú riadiť teplárne. A preto tie teplárne tak vyzerajú. A chcete sa ich zbaviť a chcete ich predať, ale hlavne so ziskom pre seba. Ďakujem. (Potlesk.)