Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Viem, že nesmiem reagovať na predrečníčku, ale poviem, že neodbornosť nahrádzate invektívami, pani kolegyňa Blahová, lebo dnes ste sa smiala na výbore a viete, smejú sa iba tí, čo nevedia, o čom sa deje, t. j. o čom sa rozprávame, alebo ako sa hovorí "myš zo syra", ale prejdem k odborným veciam.
Pani poslankyňa Tomanová, hovorili ste o nastavení druhého piliera. Pripomeniem diskusiu na sociálnom výbore, tak pán Horváth, ako tam uvoľnene sedí, takto nesedel na výbore, a to z toho dôvodu, že sa spýtal pána ministra, že koľko peňazí on a koľko peňazí pán poslanec Kužma, za čo si kúpia vlastne rentu, sa pýtali, že treba vlastne urobiť poriadny zákon o sociálnom sporení, lebo oni sú sporitelia druhého piliera, poslanci z SDKÚ, a oni dneska majú obavy, čo bude stáť renta, kedy sa to konečne dozvedia. Takáto otázka padla na výbore.
Prepáčte mi tú škodoradosť, ale v tomto prípade ju skutočne musím mať a povedala som, že azda sa dočkáme z dielne tejto pravicovej koalície, že sa dozvedia občania, čo bude vôbec stáť renta, či si niečo v tom druhom pilieri nasporili. A preto sa mi zdá úplne bezhlavé, aby sme nútili mladých ľudí bez toho, keď dnes nevieme, za čo sa bude predávať renta, čo si kto nasporí, aby museli povinne vstupovať do druhého piliera a aby sme im dali dva roky na to, aby z neho mohli vystúpiť. Mladým ľuďom, ktorí keď nastúpia na trh práce, nemajú garantovanú prácu, Zákonníkom práce ste im dali reťazenie pracovných pomerov, to znamená, že kedykoľvek môžu z tej práce byť vyhodení, prepustení.
Tak ja sa pýtam: Kedy sa konečne dozvie celé Slovensko, aj poslanci SDKÚ, ktorí si sporia v druhom pilieri, ktorí takúto otázku dali, čo si vlastne kúpia? Či vôbec ten druhý pilier donesie občanom Slovenska nejaké dôchodky, pretože sama koalícia na výbore má pochybnosti, že dodnes nevieme pravidlá hry a dodnes nevieme, či skutočne za nasporené peniaze si niekto v druhom pilieri kúpi rentu a čo ho tá renta bude stáť.
Tak, prosím vás pekne, zamýšľajte sa prv nad tým skôr, ako tu predkladáte veci, ktoré predbiehajú niečo iné.

92
Príjemný dobrý deň. Dovolíte, prv, kým sa vyjadrím k návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 488, musím povedať, že tak ako SDKÚ, aj KDH má tu strašne málo poslancov. A myslím si, že asi nie je veľký záujem o to, ako sa bude predlžovať vek odchodu do dôchodku, aké dôchodky budú brať naši občania a čakávala by som, že pri zmene stodvanástich zákonov, ktoré predkladá vláda, bude tu viac ľudí a viac ľudí to bude zaujímať, pretože je to problém, ktorý sa skutočne týka celej spoločnosti, a mal by mať širokú podporu nielen, alebo nielen vládny návrh, ale mal by mať podporu celého spektra.
Návrh podľa predkladateľa zákona rieši problematiku daňovo-odvodovej reformy, pričom obmedzuje sa na odvodovú oblasť, pretože oblasť daňová je riešená v iných zákonoch, respektíve v ich návrhoch. Okrem toho vstupuje aj do problematiky penzijného systému, keď mení parametre prvého piliera, a to v oblasti valorizácie dôchodkov, rast o dôchodcovskú infláciu s pevnou sumou a zvýšením dôchodcovského veku od roku 2016.
Návrh zákona, čo je zarážajúce, má aj negatívny vplyv na rozpočet verejných financií, napríklad v roku 2012 vo výške 60 miliónov eur, čo je veľmi nezodpovedné v čase, keď sa má dosiahnuť fiškálna konsolidácia tak, aby v roku 2013 Slovensko malo deficit verejných financií pod 3 % HDP.
Verím, že tento návrh, ako sme už aj počuli, nebude mať podporu možno ani koaličných poslancov, ale aj napriek tomu, treba o ňom diskutovať, pretože sa v ňom mení stodvanásť zákonov, čo znamená, že je vysoké riziko chýb, ktoré sa budú musieť v budúcnosti opravovať.
Takáto vážna vec, ako je oblasť daní a odvodov si vyžaduje celospoločenskú zhodu, aby bolo trvácna a teda stabilná. Navyše rieši aj oblasť penzijného systému v tak citlivých otázkach, ktoré bez takejto dohody stavajú dôchodcov do polohy rukojemníkov pri zmenách vlády a zneisťujú ľudí, ktorí budú alebo sú v dôchodkovom veku a ktorí poctivo pracovali pre túto spoločnosť. Zavádza sa superhrubá mzda, ktorá je vo svete experimentom nevyskúšaným v plnom rozsahu.
Česko v roku 2011 tento inštitút zrušilo na základe silného odporúčania OECD. Navyše odvody rozšíria daňový základ pre fyzické osoby, čoho dôsledkom bude, že budú občania platiť viac na daniach bez toho, aby viac zarobili. Na tejto schôdzi prijímame tak zásadné zmeny pre občanov, ktoré postihujú ich príjmy a dôchodky, a to nielen v tomto zákone, ale aj v zákone 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a poplatkoch, kde na jednej strane tlačíme občana, aby platil viac daní zo svojej mzdy a na druhej strane ho tlačíme, aby platil viac daní v mestách a v obciach za byty, za domy a zároveň Zákonníkom práce sme úplne ho zneistili. Mnoho ľudí, ktorých zamestnávateľ môže reťaziť pracovné pomery tak, že ani nemajú istotu dokedy budú pracovať, za čo budú pracovať, ale jedinú istotu v tomto štáte, ktorú budú mať, že budú platiť vysoké dane. A po týchto stodvanástich zmenách očakávam to, poviem to žargónom, že už nám vláda vyrubí dane aj za vzduch, ktorý dýchame, za každý deň, ktorý vôbec prežijeme.
A teraz od bežného zamestnanca prejdem k živnostníkovi. Odvodová reforma zhorší príjmovú situáciu asi stodvadsať tisíc živnostníkov, ktorí budú platiť na odvodoch viac, a to v čase, keď miera nezamestnanosti láme historické rekordy, a teda pracovný trh nie je schopný absorbovať tých živnostníkov, ktorí v dôsledku zhoršenia príjmovej stránky by chceli ukončiť živnostenské podnikanie a zamestnať sa. Nechápem tomu logiku, ale zrejme momentálne na Slovensku je to tak.
Načasovanie odvodovej reformy považujem za veľmi zlé. Pretože zhoršovať pozíciu živnostníkov v čase, keď dochádza k spomaleniu ekonomického rastu v eurozóne, na Slovensku je obrovským hazardom s občanmi.
Naprávanie nespravodlivosti v odvodoch, ako vychádza aj oficiálne zdôvodnenie návrhu zákona, je možné v podmienkach celkového znižovania odvodového zaťaženia. To sa neudeje, aj keď vláda, vládna koncepcia konštatuje, že ak to vývoj verejných financií dovolí, každý rok dôjde k zníženiu odvodov o jeden percentuálny bod.
Všetci však vieme, že vývoj verejných financií to nedovolí, pretože vláda, ako nám sama deklaruje, hľadá každý cent v rozpočte, aby znižovala deficit verejných financií, žiaľ, hlavne a, bohužiaľ, na úkor občanov v oblasti zvyšovania daňového zaťaženia. Myslím si, že je dobré odporúčať v tomto zákone, je potrebné povedať, že bolo by najlepšie podporiť také veci, ktoré majú celospoločenskú zhodu a ktoré boli a sú kontinuálne pripravované bez ohľadu na aktuálnu vládnu garnitúru, a to je centrálny výber daní, ciel a poistné, reorganizácia daňovej a colnej správy s vyústením do jednej inštitúcie a hlavne boj proti daňovým únikom.
Vážený pán minister, zacitujem vám, čo je to štát a čo sú jeho povinnosti voči občanom. Začnem z dávnej histórie, Cicero povedal: "Štát je vec verejná, štát tvoria občania spojení právami, povinnosťami a spoločenským záujmom o dosiahnutie všeobecného prospechu.". Platón: "Štát je a zakladá sa na deľbe práce a sociálnej nerovnosti medzi ľuďmi upravenej zákonmi". Profesor doktor Jozef Prusák povedal: "Štát je spoločenstvo ľudí integrované nutnosťou sociálneho života, a preto aj nutnosťou existencie verejnej štátnej moci, určujúcej správania ľudí pomocou práva.".  A preto si kladiem otázku, bude štátna moc bez občana, ak ho budeme gniaviť, ignorovať, zdierať a nedáme mu istotu do budúcnosti? A preto sa treba spýtať občana, nájsť celospoločenský konsenzus v takto vážnej veci, ktorú dneska preberáme, aby takýmito zákonmi, ako predkladáte, nedošlo k spoločenským nepokojom, pretože my sme si povinní dosiahnuť všeobecné blaho a prospech spoločnosti, a nie rozbroje a nespokojnosť spoločnosti. A preto dávam návrh, aby v tomto zákone sa ďalej nepokračovalo, a žiadam o tom hlasovať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, vo svojom vystúpení ste povedali, že treba robiť také zákony, ktoré nebudú vytvárať dlhy v spoločnosti. Ešte sa toho nikto nedotkol a ja vo svojom vystúpení poviem, návrh zákona, čo je zarážajúce, tento má negatívny vplyv na rozpočet verejných financií v roku 2012 vo výške 60 mil. eur, čo je veľmi nezodpovedné v čase, keď sa má dosiahnuť fiškálna konsolidácia tak, aby v roku 2013 Slovensko malo deficit verejných financií pod 3 % HDP. Preto verím, pán poslanec, že určite tento zákon v takomto znení nepodporíte, pretože, ako hovoríte sám, nemali by sme vytvárať dlhy. A tento zákon nám vytvára dlhy v spoločnosti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že k takému rozsiahlemu vysvetleniu, čo sa vlastne ide meniť v stodvanástich zákonoch v jednom zákone, niet čo dodať. A preto musím súhlasiť s kolegyňou Tomanovou, že tak rozsiahlu a zásadnú zmenu v stodvanástich zákonoch schovať do iného zákona, tak presne, ako si to povedala, pani kolegyňa, tak ja by som chcela povedať, že ak by tieto zmeny boli pre občana dobré, tak dnes už vláda sedí na tlačovke, od rána do večera sedia pri nej všetky médiá a rozpráva o tom, ako vynikajúco, ako vynikajúco ide vlastne pomôcť občanom Slovenska.
Ale samozrejme, keďže sú to zákony, ktoré budú poškodzovať občanov Slovenska, budú im znižovať dôchodky, zvyšovať odvody, táto vláda to schová do jedného zákona, stodvanásť zákonov. A, samozrejme, zrejme médiá, ktoré tu dneska absentujú, ktoré tu absolútne nie sú , keď sa menia dôchodky občanom, keď sa im idú zavádzať odvody, kedy menej zarobia a viacej odvedú, tak tieto médiá tu dneska nie sú a dneska sa o tom nikto nezaujíma.
Preto musím pogratulovať pánu ministrovi aj celej vláde, že vynikajúco schovávate represie, ktoré tu prídu voči občanom, vynikajúco ste to schovali, ale je dobré, že v parlamente sedia ľudia, ktorí tomu rozumejú, ako pani kolegyňa, bývalá ministerka Tomanová, a že dokáže občanom vysvetliť nielen ona, ale aj ostatní poslanci, čo ich čaká. A preto verím tomu, že, tak ako povedal aj kolega Kaník, že príde spústu pozmeňovacích návrhov, ale bolo by ešte lepšie, aby sa tento zákon zákonov, kde sa mení stodvanásť ustanovení, opäť vrátil, a aby sa o tom viedla široko spoločensky veľká diskusia, aby sme si vážne povedali, čo v tomto zákone je a čo to pre ľudí znamená. Pretože občan by mal byť prvoradým našim záujmom.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, ja by som sa chcela spýtať, aj keď ste hovorili, že tá alokácia bola nastavená podľa počtu lôžok a počtu obyvateľov, aj napriek tomu Prešovský kraj je najväčším krajom. Chcela by som sa spýtať, či mal najviac finančných prostriedkov podľa veľkosti alebo vlastne či iné kraje čerpali omnoho viac.
A druhá vec, že či ste sa nezamýšľali nad tým, že ten Prešovský kraj má skutočne tie zariadenia zdravotné v zlom stave. A chcela by som aj vedieť, či by sa dalo už hoci písomne, hoc to tu nebude mať, ktoré mestá čerpali a koľko finančných prostriedkov. Pretože ja si myslím, že v regióne, ktorý zastupujem, môžem si takto dovoliť povedať, Humenné, Snina, Medzilaborce, úplne ten spodný región, tak sa tých finančných prostriedkov vôbec nedostalo. Či je to tak správne tie alokácie nastavovať a či je to tak dobré, pretože skutočne tam, kde je najmenej peňazí, sa dostane ešte aj naďalej najmenej peňazí. Tak chcela by som vedieť, ak by sa dalo, ktoré mestá dostali a po koľko čerpali.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že starostovia a primátori nemajú vôbec problém rozhodnúť o tom, kto má mať vyššiu daň a kto má mať nižšiu daň, lebo rozhodujú o tom mestské zastupiteľstvá. A zase to musím povedať, starosta a primátor tu dáva iba návrh. To sú zase tie elementárne nedostatky zo samosprávy, ktoré majú niektorí poslanci.
Ale musím jednu vec povedať. Ak si zvýšime dane v mestách, tak je to v poriadku, ale nech ostanú tieto peniaze na rozvoj miest a obcí. Ale nieže nám ich vzápätí zoberie štát. Ľubo Petrák veľmi dobre povedal, že dneska mnohé mestá a obce aby mohli čerpať fondy, tak si zobrali kontokorentné úvery a úvery, pretože nemôžu prekryť to spolufinancovanie. Tak ja si myslím, že tá stabilita do roku 2014 by v tých mestách, v tých rozpočtoch, mala byť. A nieže, ako pán minister uvádza, nám zoberie peniaze, že chce zobrať 190 mil. z miest a obcí. A potom ja sa pýtam: Môžu niektoré mestá ešte do roku 2014 podávať eurofondy. Ak by toto prišlo práve po tomto období, keď sa končí financovanie eurofondov, že by sme si povedali, že ideme meniť tieto veci, tak to beriem, ale dneska sú veci nastavené a vy akosi v tom polčase idete všetko rozbiť.
Ďalšia vec je, čo sa týka tých stavieb, ktoré nie sú spojené so zemou. Samozrejme, po tom už starostovia dávno volali. Sú to rôzne stavby. A ja som hovorila s pánom primátorom Rašim, ako sme hovorili, je to fototovoltaika, sú to vlastne elektrárne, ktoré dodnes my nemôžme zdaniť. A sú to rôzne iné veci. Čiže ozaj tento návrh zákona má obrovské nedostatky.
A ja si myslím, a ešte raz to zopakujem, a apelujem tým na všetkých poslancov, ja som za zmenu, ale nie za takúto zmenu, že nám zoberú peniaze do roku 2014. Ja som tiež bojovala v meste či zoberiem kontokorentný úver. A podarilo sa mi všetky spolufinancovania európskych fondov prikryť z vlastných, ale len, len, len, už som bola dvakrát v platobnej neschopnosti. A to hospodárim s výsledkom 1,8 mil. eur naviac, som v pluse v rozpočte.
Vážení, tak nerozprávajme tu o tom, týka sa to tých, ktorí nie sú v samospráve, ako všetko bude vynikajúco fungovať. No nebude to tak, lebo nemáme na základné veci, nemáme na základné veci, aby sme zaplatili komfort občanom. Ak dane vyberieme, tak nám ich... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja som rada, že ma beriete vždy s takým humorom. A to vždy veci odľahčí. Za to vám ďakujem.
Na pána poslanca Kaníka. Pán poslanec, povedali ste, že niekto niekoho vypaľoval. To sú zase také domnienky. Ja zase budem hovoriť iba o tom, čo poznám z praxe. V Humennom sa 12 rokov nezvyšovali dane ani pre podnikateľov, ani pre občanov. Prečo? Pretože k nám nikto nepríde investovať, lebo sme na konci východu. Jednoducho nemáme cesty. A my si vážime každého jedného podnikateľa a snažíme sa mu robiť také podmienky, aby ľudia mali prácu, lebo je vysoká nezamestnanosť na východe. To je prvá vec.
Druhá vec. Snáď to nemyslíte vážne, pán Kaník, čo ste povedali, že svojim kamarátom, ktorí bývajú v bytoch, dáte nízke dane. Však všeobecne záväzné nariadenie ide na všetky byty. Alebo si myslíte, že robíme všeobecne záväzné nariadenie na jeden bytový dom a že na druhý ho nerobíme? To sú úplné srandy.
Pán Kaník, ja už sa teším na tie verejnoprospešné práce, lebo nezamestnanosť stúpa, neklesá, tak ako ste to vy potvrdzovali, ako to urobíte, Zákonníkom práce. Čiže ja skutočne nedramatizujem, ja nastavujem zrkadlo, tomu, čo sa tu deje.
A čo sa týka pána Goliana, tiež bol zo začiatku vecný a potom zašiel do politickej roviny, ale parlament je už na to, aby mi rozprával o tom, čo je les. Les som použila ako prirovnanie, že les je možno ďaleko od praxe, do lesa si ideme oddýchnuť, ale my tuná neoddychujeme, musíme robiť zákony pre prax.
Takisto chcem povedať, že ozaj je všeobecne záväzné nariadenie či v obci alebo v meste, opäť upozorňujem, pre všetkých podnikateľov. Nedá sa urobiť všeobecne záväzné nariadenie pre jedného podnikateľa, aby sme ho zlikvidovali.
Pán Golian, už ste boli niekedy v samospráve? Ak nie, tak to je vaša škoda, lebo vidím, že neviete, o čom rozprávate, ak áno, ak si zaslúžite päťku, asi ste tam nesedeli, pretože inak by ste vedeli, že všeobecne záväzné nariadenie nemôžem urobiť pre jedného podnikateľa. Všeobecne záväzné nariadenie v mestách a v obciach schvaľujú poslanci a robí sa pre všetkých podnikateľov rovnako. Takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Príjemný dobrý deň prajem. Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, príjemný dobrý deň, pán minister, kolegovia, kolegyne, ja sa teším, že v tomto parlamente sa rozprúdila diskusia o tomto zákone, o vládnom zákone viac-menej, by som povedala, a to z toho dôvodu, že chýbalo to, že tento zákon vôbec nebol prediskutovaný medzi primátormi, starostami, ZMOS-om. Ak pán minister uvádza vo svojej správe, a ja sa toho dotknem, že išlo to na návrh starostov a primátorov, musím povedať, že ja som primátorka a nedostala som z ministerstva financií žiadnu otázku, ako naše mesto nedostali sme ani vôbec nejaký podnet k tomu, aby sme sa mohli vyjadriť. Takže bola by som veľmi rada, aby pán minister bol vecný, aby povedal, s ktorými primátormi diskutoval, ktorí navrhli takúto zmenu zákona, pretože, ako povedal pán Ďurkovský, čo ma teší, že je to aj z radov koalície, je to bývalý primátor a rozumie týmto veciam, tento zákon má jeden zásadný problém.
Ja si dovolím tvrdiť, že tento zákon má viacero zásadných problémov. Čiže zákon o miestnych daniach má oficiálne podľa zámeru ministerstva riešiť prioritne zníženie administratívnej záťaže pri správe miestnych daní a poplatkov ako pre daňovníkov, tak aj pre obce a mestá. Skutočný dôvod tohto návrhu zákona je však zvýšiť príjmy rozpočtu verejnej správy. Tento fiškálny cieľ by sa dosiahol hlavne znížením rozpätia medzi sadzbami pri dani z nehnuteľnosti na 10-násobok. V praxi by to znamenalo, že ak by obec zvyšovala sadzby dane pre podnikateľov, tak by musela zvýšiť aj sadzby dane pre občanov. Ide o výrazný zásah do kompetencií obcí a ich orgánov, narúša ich autonómiu, ktorá je garantovaná Ústavou Slovenskej republiky. Čiže tento zákon vážne zasahuje do práv autonómie miest a obcí a narúša Ústavu Slovenskej republiky. Týka sa to aj návrhu určiť maximálnu hranicu minimálnej sadzby dane z nehnuteľnosti čoho dôsledok bude zvýšenie daní pre stavby na poľnohospodárske účely. Pre mnohé poľnohospodárske firmy to môže mať vážne finančné dosahy.
Tak dôležitý zákon je predkladaný ako iniciatívny, nebol zaradený do Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. Tento fakt len podčiarkuje pravý význam tohto návrhu. A to je zvýšenie daňových príjmov rozpočtu verejnej správy. Tak vážny zákon predsa musí byť predložený do vážnej diskusie, hlavne s územnými samosprávami. A tejto diskusii musí predchádzať seriózna analýza. Chcem povedať, že tento zákon nemá žiadnu analýzu o tom, aké budú dopady. A teda ani nebola doložená k tomuto zákonu. A opätovne vyzývam pána ministra, keďže tvrdí v správe, že to bolo na podnet primátorov, aby uviedol mená primátorov, s ktorými túto vec diskutoval a takýto návrh vznikol.
Návrh zákona v predkladanej správe konštatuje, že je vyvolaný podnet obcami a miest, to som povedala. Z oficiálneho pripomienkového konania však vyplýva, že obce a mestá, či už sú združené v rámci ZMOS alebo Únie miest, sú proti nemu. Keď si to prezriete v dennej tlači, tak uvidíte, že ZMOS sa nikdy pozitívne k tomuto zákonu nevyjadril. A ja som nečítala jedno pozitívne vyjadrenie primátora alebo starostu k tomuto zákonu.
Zvýšenie príjmov rozpočtu verejnej správy sa má diať úpravou regulácie stanovenia sadzieb pri dani z nehnuteľnosti, pričom ťarchu majú niesť občania. A tí, ktorí budú v ich očiach niesť fakticky zodpovednosť, tí majú byť starostovia, primátori a poslanci mestských či miestnych zastupiteľstiev.
Návrh míňa stratégiu prechodu zdaňovania nehnuteľnosti podľa hodnotového princípu, oslabuje pozíciu obcí pri formovaní dane z nehnuteľnosti, pričom tieto dane sú považované ako daňový nástroj pre obce v oblasti finančnej politiky v súlade s pôvodnými princípmi fiškálnej decentralizácie. Obce sú postavené v tomto návrhu do pozície štatistov pri napĺňaní fiškálnych cieľov vlády pri znižovaní deficitu verejných financií na úkor občanov a obcí. Rezervy je potrebné hľadať hlavne v ústrednej štátnej správe, ktorá si vyžaduje hlbokú reformu, aby bola lacnejšia a efektívnejšia.
Musím povedať, že ešte očakávam to B, keď pán minister a ministerstvo chce zobrať 190 mil. eur mestám a obciam, ktoré sú dneska už tak zaťažené, že niektoré z nich sú na pokraji nútenej správy, a to z toho dôvodu, že mestá a obce dostali do vienka cesty II. triedy, dostali do vienka sociálne služby, dostali do vienka školstvo. Už dnes nemajú na to peniaze. Akonáhle sa urobí fiškálna decentralizácia a zoberie sa 190 mil. eur, niektoré mestá a obce budú úplne na pokraji kolapsu.
Návrh zákona vážne zasahuje aj do oblasti správy daní. Vyplýva z neho, že obec bude vyrubovať miestne dane a poplatky jedným rozhodnutím. Je to nezmysel, pretože ak sa daňovník odvolá proti tomuto rozhodnutiu len z dôvodu čo len jedného poplatku, bude to znamenať odklad účinku pre všetky ďalšie dane a poplatky vyrubené týmto rozhodnutím. Ja sa potom, keď by to prešlo do druhého čítania, verím, že to tam neprejde, vyjadrím aj priamo k daným paragrafom, pretože myslím si, že túto časť zákona tvorili ľudia nieže od zeleného stola, lebo ani neviem povedať, odkiaľ možno to bolo, niekde od lesa, pretože skutočne niekedy zjednodušiť, že budeme mať iba jedno tlačivo, neznamená veci uľahčiť. A nechcem zachádzať do detailov. Ale tí, ktorí viete, ako sa vyrubujú dane, že ten, kto má dom, nemusí mať psa a naopak, dáte to do jedného tlačiva a dáte to do jedného vyrubenia dane, pričom ktokoľvek sa odvolá len proti jednému, všetko stráca platnosť. Vážení páni a dámy, neviem, kto toto tvoril. Ale myslím si, že ten má tak ďaleko do praxe ako ja do dôchodku. A to mám ešte dosť do dôchodku, to mi verte, pán minister. Predpokladaný cieľ znížiť administratívnu záťaž pre daňovníkov a správcov dane sa teda mení na presný opak, a to na skomplikovanie rozhodnutí v tejto oblasti. A to ešte chcem hovoriť o tom jednom tlačive, možnože niekto čaká na zákazku, aby vytlačil všetky tlačivá pre celú Slovenskú republiku, lebo to nedáva iný zmysel, páni poslanci, pretože, skutočne, ak sa odvoláte proti jednej dani, a máte ich na jednom tlačive a jedným uznesením štyri, tak vám to zablokuje výber ostatných daní. Tak skutočne poďte do praxe, neseďme tu, nepozerajme, poďte do praxe a potom poďme rozhodovať, prv sa poďme na to spýtať preto, lebo ja ešte raz hovorím, ani jedno mesto nedostalo k tomuto zákonu pripomienku ani jednu otázku. A viem, o čom rozprávam. Je to skutočne zákon, ako som to povedala na začiatku, čisto iniciatívny ministerstva, ktorý nebol ani v legislatívnom pláne vlády, vážení. To vám nevadí?
Zníženie administratívnej záťaže sa má dosiahnuť aj podaním len jedného daňového priznania, to som povedala, za všetky dane a poplatky s ročným zdaňovacím obdobím. Takáto zmena výkonu správy dane vyžaduje značné organizačné, personálne, softvérové, technické a materiálne zmeny. Stihnúť tieto zmeny, tak ako to zákon uvádza, od 1. 12. 2011 považujem za úplný nezmysel. To nie je technicky možné, ale, samozrejme, niekto to navrhol a myslí si, že technicky možné to je. Ja ako primátorka tvrdím, že to nie je technicky možné.
Čo by som odporúčala pri tomto zákone. Návrh by mal zrušiť oslobodenie od dane z nehnuteľností, čo je v súlade s vládou prerokovanými cieľmi z hľadiska daňovej spravodlivosti eliminovať daňové výnimky. Zákon o miestnych daniach a poplatkoch však vláda vo svojom návrhu z tejto koncepcie vylúčila. A, pán minister, to ste mali napísané a vy ste to z tejto koncepcie vylúčili. Návrh zákona by mal rozšíriť predmet zdanenia o tie nehnuteľnosti, ktoré nie sú pevne spojené so zemou. V praxi však dochádza k tomu, že mnohé podnikateľské stavby nepodliehajú zdaneniu. Ani toto ten zákon neobsahuje. Návrh je predkladaný za výrazného nesúhlasu tých, ktorých sa to týka, územných samospráv. Je preto potrebné ho odmietnuť ako celok. Vypracovaniu nového návrhu musí predchádzať analýza a diskusia. A pri koncipovaní nového návrhu je potrebné pokračovať v prechode na zdaňovanie nehnuteľností podľa hodnotového princípu. Termín účinnosti návrhu je nereálny, čo potvrdzuje potreba naplnenia aj bodu 3, ako som rozprávala.
Preto, pán minister a vážení páni poslanci, verím, že situáciu je potrebné zlepšovať aj v mestách a obciach, možno aj zákonom, ale neodporúčam, aby sa tento zákon vrátil na prepracovanie ako celok a chcela by som dať o tom hlasovať, aby sa ďalej nepokračovalo v jeho, myslím tým vládny návrh zákona, aby prerokúvaní. A vážne vás o to prosím za primátorov a starostov. Toto bude skutočne likvidácia niektorých obcí a miest, ak sa pod toto podpíšete, budete mať pre to vážne výčitky tam, kde do ktorejkoľvek obce alebo mesta vstúpite. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela poďakovať pánovi kolegovi poslancovi Ľubovi Petrákovi za to, že skutočne rozobral to, čo sa týka zákona o hazardných hrách. V prvom rade som rada, že vôbec tento zákon prešiel do druhého čítania s tým, že skutočne ho podporil SMER - sociálna demokracia, a to aj preto, že v našich radoch sedia starostovia a primátori, po čom vy voláte, aby v tomto parlamente títo ľudia nesedeli, aby nevedeli, čo sa týka rozpočtov miest a obcí, aby nehovorili za svojich občanov. Myslím si, že ak by SMER - sociálna demokracia v prvom čítaní toto nepodporil, ak by nepodal pozmeňovací návrh, tak by vznikol jeden obrovský paškvil, alebo niečo, na čom by ste sa vôbec ako vládne strany nedohodli.
Chcem povedať, že sa nemôžeme pozerať na hazardné hry ako iba na podnikanie. To nie je iba podnikanie, ale je to aj o osude občanov. A preto si myslím, že návrh, ktorý predložil SMER - sociálna demokracia a podpísali sa pod neho aj poslanci KDH, je omnoho vyhovujúcejší, ako návrh, ktorý je momentálne v laviciach, pretože nie je to o dokazovaní, že vládna koalícia na základe nejakého know-how, ktoré dal SMER, vymyslela niečo nové. Ale je to o tom, že skutočne mestá a obce už dnes, ak povolia hazard, tak skutočne by z neho mali zobrať všetky peniaze, pretože tieto peniaze by potom mali investovať následne do mládeže, do športu a do zdravia občanov, a, samozrejme, nie to takto, ako deliť alebo sekať.
A druhá vec je, že toto podnikanie skutočne prispieva aj k tomu, že potom nás stoja finančné prostriedky aj liečenie týchto občanov, lebo niektorí občania sa stanú návykoví alebo stanú sa chorí vlastne z toho gamblovania. Takže treba si premyslieť, ktorý pozmeňovací návrh podporíme, ale ja si myslím, že pozmeňovací návrh SMER - sociálna demokracia má určite navrch nad návrhom, ktorý dneska predložila koalícia. A preto ja budem tento návrh podporovať.
Ďakujem.