Takže, pokračujem. Venovala som sa v predchádzajúcej časti najmä ustanoveniu zákona, novely zákona, kde sa hovorí o stáži sudcu. Stáž sudcu nesmie presahovať jeden rok v období piatich rokov. Dá sa povedať, že najmä vo vzťahu k Justičnej akadémii táto zmena ohrozuje jej súčasné fungovanie najmä po personálnej stránke. Treba pripomenúť, že kvalitatívnu stránku vzdelávania zabezpečuje a garantuje pedagogický zbor akadémie, vedený jednotlivými vedúcimi katedier, ktorí majú byť najmä sudcovia, prokurátori, trvalo vyčlenení na pôsobenie v akadémii. Najmä skúsený sudca alebo prokurátor s viacročnou praxou v rezorte môže garantovať kvalitatívnu stránku justičného vzdelávania a pochopiť aj jeho zameranie, význam či aktuálnu potrebu pri organizovaní konkrétnych školení.
V zmysle ustanovenia § 11 zákona č. 548/2003 vzdelávanie na jednotlivých úsekoch akadémie, navrhovanie obsahu, metodiky, výučby a hodnotenia zabezpečuje pedagogický zbor, ktorý pôsobí na jednotlivých katedrách. Okrem toho pedagogický zbor, najmä pod záštitou vedúcich katedier, zabezpečuje prípravu odbornej justičnej skúšky, garantuje predovšetkým odbornú úroveň jej písomnej časti, zabezpečuje, koordinuje úlohy medzinárodnej spolupráce vrátane prípravy a organizácie spoločných medzinárodných vzdelávacích podujatí. Ako negatívny príklad možno poukázať na podobnú právnu úpravu v Českej republike, ktorá v zákone o súdoch, sudcoch, prísediacich a štátnej správe súdov a o zmene a niektorých ďalších zákonoch, umožňuje sudcovi sudcu dočasne prideliť na Justičnú akadémiu Českej republiky najviac na dobu jedného roka. Podľa vyjadrenia zástupcu Justičnej akadémie Českej republiky sa napriek snahe ministerstva spravodlivosti a vedenia Justičnej akadémie Českej republiky počas jej takmer osemročného pôsobenia doposiaľ nepodarilo na jednoročný výkon stáže na akadémiu získať žiadneho sudcu, a to najmä z dôvodu zákonom ustanovenému krátkemu maximálnemu časovému intervalu trvania stáže.
Naopak, možno poukázať na právnu úpravu členských krajín Európskej únie, kde má justičné vzdelávanie dlhoročnú tradíciu. Najstaršia, špecializovaná vzdelávacia ustanovizeň, národná škola pre sudcov, prokurátorov vo Francúzskej republike doporučuje, resp. poukazuje na to, že pokiaľ ide o vzdelávanie čakateľov študentov a celoživotné vzdelávanie vymenovaných sudcov, prokurátorov sa skladá najmä z pedagogického zboru, ktorý je tvorený sudcami, prokurátormi, ktorí majú však garantované až trojročné dočasné pridelenie na stáž, ktoré možno jedenkrát predĺžiť ministrom spravodlivosti so súhlasom riaditeľa. Naviac je tiež nutné poukázať na neodôvodnené rozdiely medzi pôsobením prokurátorov, ktorí nemajú dĺžku pridelenia v akadémii časovo obmedzenú a sudcov, ktorí ju budú mať skrátenú.
K ďalšiemu ustanoveniu, kde sa odstraňuje vekový cenzus pri preložení sudcu na súd vyššieho stupňa, možno ho hodnotiť ako nesystémový prvok a takisto nepovedie ku skvalitneniu práce justície. Veková hranica pre kariérny postup sudcov na súd vyššieho stupňa podľa doterajšej úpravy nadväzuje na ústavou zakotvený vekový cenzus vymenovania do funkcie sudcu, ktorý je 30 rokov. V záujme zvyšovania kvality je však nevyhnutné, aby sa miesta sudcov súdov vyšších stupňov obsadzovali sudcami v rámci kariérneho postupu sudcov za splnenia vekovej hranice. Vylúčenie kariérneho postupu ako základného kritéria na možnosť postupu sudcu na súd vyššieho stupňa je vlastne vytvorením podmienok na výrazné zníženie kvality rozhodovacej činnosti. Takto navrhovaná zmena neprimerane zvýhodňuje ľudí z vonku, mimo justičného prostredia. Kariérny sudca, ktorý sa napr. dnes chce dostať na Najvyšší súd preložením, musí vykonávať funkciu sudcu 10 rokov. Tomu, ktorý je mimo justície postačí 15 rokov praxe, a keď ide o krajský súd alebo špecializovaný trestný súd postačí právnická prax 10 rokov.
K otázke prerušenia výkonu funkcie sudcu. Takto navrhovaná právna úprava, v zmysle ktorej sa sudca môže po prerušení výkonu funkcie uchádzať o funkciu predsedu alebo podpredsedu súdu najskôr po uplynutí 5 rokov od skončenia výkonu funkcie v zákonodarnej a výkonnej moci v podstate odopiera prístup sudcom k iným verejným funkciám, alebo ho vlastne trestá aj za to, že takúto funkciu vykonával. Predkladateľ vlastne sudcu postihuje za to v úvodzovkách, že si dovolil priamo pôsobiť v inej ako súdnej moci.
Zaujímavé sú najmä výberové konania. Navrhovaná zmena výberového konania svojím obsahom neprípustným posilňovaním výkonnej moci navrhované riešenie nespĺňa proklamovaný účel o zvýšenej kontrole verejnosti. Výlučná kompetencia ministra spravodlivosti menovať dvoch členov výberovej komisie vlastne nadraďuje výkonnú moc nad moc súdnu a vôbec nie je zákonnou zárukou otvorenia sa justície verejnosti. V zákone sa napr. hovorí: "Za kandidáta na člena výberovej komisie možno zvoliť či vymenovať člena pôsobiaceho v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore, alebo ktorý vykonáva právnické povolanie." V dôvodovej správe navyše absentuje na základe akých kritérií budú vyberaní členovia výberových komisií. Pokiaľ predkladateľ poukazuje na potrebu vylúčenia korupčných vplyvov a na základe tejto skutočnosti majú byť členmi výberových komisií zástupcovia neziskových organizácií, v návrhu absentuje úprava, ktorá zamedzí a vylúči korupčné vplyvy a iné vplyvy či tlaky práve u týchto členov výberových komisií.
Myslím si, že veľmi diskutabilné je ustanovenie, ktoré zaujalo aj mnohých sudcov, ktoré sa týka zverejňovania žiadostí o zaradenie do výberového konania na voľné miesto sudcu, ich životopisov, motivačných listov, pričom každý môže vzniesť odôvodnené výhrady voči uchádzačom, o ktorých bude rozhodovať výberová komisia. Zverejnenie osobných údajov o sebe, doslova s podrobnosťami zo svojho života, bude v praxi uchádzača, ktorý bude zvolený za sudcu, znamenať, že sa vlastne z neho stane osoba bez súkromného života. Každý nespokojný účastník konania, a to si povedzme, je vždy, si o sudcovi či jeho rodinných príslušníkoch zistí všetky informácie osobného charakteru a iste nebude pre neho ani problém sudcu ovplyvňovať, či vydierať, vyhrážať sa, či obťažovať rodinu.
Sudca je ten, ktorý pracuje aj s vrahmi, aj s ľuďmi psychicky narušenými. Ovplyvňovaniu sudcov, tlaku na nich pri rozhodovaní, týmto zákonom, si myslím, že sa dáva zelená. Akákoľvek psychicky silná osobnosť pod tlakom hrozby, ublíženia jeho rodine, rozhodne bude rozhodovať pod nátlakom. Je pravdou, že funkcia sudcu je verejná, podlieha kontrole, aj tá musí mať isté hranice. Nemala by porušovať základné ľudské práva, ako je právo na súkromie, či ochranu pred rizikom zneužitia osobných údajov na internete.
Možno je diskutabilné aj ďalšie ustanovenie, a to, že uchádzač so žiadosťou o zaradenie do výberového konania predkladá aj zoznam jemu blízkych osôb pracujúcich v justícii. Neviem, keďže sa ma to aj osobne dotýka, či v danom prípade by mali byť znevýhodnení práve tí, ktorí majú blízkych príbuzných v justícii. Pripomína mi to tiež obdobie minulých rokov. Mali sme obdobie, keď sa hlásil na vysokú školu z rodiny kulaka alebo iných "triednych nepriateľov". A keď si spomenieme aj na roky 68, 70, takisto tí, ktorí boli proti vstupu spojeneckých vojsk, tak ich deti mali problémy dostať sa na vysoké školy.
Ďalšia časť, ktorá ma pomerne zaujala, je funkcia justičného čakateľa, o ktorej jednoducho sa dá predpokladať, že je vždy zameraná na prípravu na výkon funkcie sudcu, čo je v úplnom súlade aj s medzinárodnými dokumentami. Medzinárodné dokumenty, ktoré ústavodarca v celom rozsahu akceptoval pri ústavnej úprave nezávislosti súdnictva, výslovne počítajú, že zákon ustanoví podmienky na odbornú kvalifikáciu a predchádzajúcu prax, ktorá zaručí schopnosť vykonávať špeciálne sudcovskú funkciu.
Celá história súdnictva od vzniku československého štátu rešpektovala obdobný postup, keď upravila inštitút justičného čakateľa, takže je v rozpore s akoukoľvek logikou prípravy na výkon povolania sudcu, ak sudcovia sú vylúčení ako kvalifikovaní odborníci z výchovy budúcich sudcov. Takáto úprava neexistuje ani u iných právnických povolaní, či už advokátov, prokurátorov ako ani v iných profesiách s vysokoškolským vzdelaním, keď si zoberieme napr. lekárov.
Pri navrhovanej zmene nastáva aj ústavný problém, spočívajúci v reálnej možnosti neprípustnej retroaktivity postavenia justičných čakateľov. Za určitých zákonných podmienok sa zúčastnili výberových konaní a zákon im zabezpečil podmienky na náležitú kvalifikovanú prípravu a možnosť účasti na justičnej skúške a po jej úspešnom absolvovaní prioritného ujatia sa výkonu funkcie sudcu po menovaní prezidentom republiky. Uvedené podmienky sa vlastne navrhovaným zákonom odstraňujú. Z viacerých nálezov Ústavného súdu vyplýva, že k imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka právnej istoty, ktorá v sebe zahŕňa aj princíp oprávnenej dôvery v právo legitímnych očakávaní predvídateľnosti práva, zákazu retroaktívneho pôsobenia práva, či ochrany nadobudnutých práv a rad ďalších.
Uchádzači o funkciu justičného čakateľa sa teda uchádzali o túto funkciu s legitímnou dôverou, že ak túto funkciu získajú, po splnení zákonom stanovených podmienok, sa voľné miesto sudcu obsadí práve justičným čakateľom. Navrhovaná právna úprava však uvedené právo justičným čakateľom odníma a zavádza novú povinnosť v podobe absolvovania ďalšieho výberového konania na obsadenie voľného miesta sudcu. Čiže, nová právna úprava ich postavenie nezlepšuje, ale zhoršuje, pričom súvislosti s ďalšími navrhovanými zmenami inštitút justičného čakateľa svojimi účinkami de facto ruší, nakoľko justiční čakatelia nadobudnú rovnaké právne postavenie, aké majú vyšší súdni úradníci. Tým sa teda vytvoria dve skupiny právnických funkcií, ktoré sa od seba budú odlišovať iba svojím rozdielnym názvom, čím sa poprie samotný zmysel, účel inštitútu justičného čakateľa, ktorým je odborná príprava justičného čakateľa na výkon funkcie sudcu.
Pre úplnosť poukazujem na to, že navrhovaná úprava týkajúca sa postavenia justičných čakateľov, nemá prechodné ustanovenia pre porovnanie s minulosťou. V prechodných ustanoveniach zákona č. 385/2000, ktoré boli účinné od 1. novembra 2003, sa práve uvádzalo, že ak voľné miesto sudcu, určené ministrom podľa osobitného zákona, možno obsadiť justičným čakateľom, ktorý sa stal justičným čakateľom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ustanovenie § 28 ods. 1 sa vlastne nepoužije. Tým sa teda vyriešil aj stret starej a novej právnej úpravy ústavne súladným spôsobom, a to tak, že nová právna úprava sa neuplatnila na justičných čakateľoch už vykonávajúcich funkciu justičného čakateľa, ale sa uplatnila na právne situácie, ktoré nastali až odo dňa účinnosti, nie pred týmto dátumom.
Dalo by sa hovoriť ďalej o výberových konaniach, o pripustení ku skúškam, ja by som však chcela reagovať, myslím, že na pána poslanca Beblavého. Trošku by som ho chcela poopraviť, že je síce pravdou, že mám dieťa v justícii, ale mám tri deti a z toho dvojčatá, dve sú v justícii, takže len k tomu by som chcela povedať, že ako človek, ktorý mal blízko k právu, vychováva aj svojich rodinných príslušníkov skôr k tomuto. Podobne, myslím si, že je to aj v lekárskych povolaniach, nehovoriac už o tom, že napr. som mala ešte aj starého otca advokáta, ktorý však nemohol vykonávať funkciu, prácu advokáta, keďže bol nepriateľom ľudu a pracoval na družstvách.
Chcela by som len povedať toľko, že zákony, ktoré boli prijaté v predchádzajúcom období od roku 2001 do roku 2006, ich zásady, ktoré boli, snáď by bolo vhodné rozpracovať aj na toto obdobie, pretože domnievam sa, že lait motívom tvorby alebo noviel zákonov, by nemali byť personálne obsadzovania a takisto ani nevraživosť voči niektorým ľuďom. Myslím si, že pani ministerka pôsobila v minulom období, vie asi, kde sú aké nedostatky a vedeli by sme možno aj o mnohých spoločne diskutovať.
V súčasnej podobe, v akej tento návrh zákona o sudcoch a prísediacich sa nachádza, navrhujem, resp. ja osobne hovorím, že by nebolo vhodné ho posúvať do ďalšieho čítania, ale v rámci diskusií ide o tak zásadné zmeny v oblasti justície a bolo by na mieste, aby sa o nich aj dlhšie diskutovalo a vychytali sa všetky nedostatky, ktoré sa prejavili v predchádzajúcich rokoch. Rozhodne bude potrebné sa zaoberať aj postavením vyšších súdnych úradníkov či asistentov, takisto im umožniť kariérny postup. O mnohých veciach sa dá skutočne hovoriť. Myslím si, že takto pripravený zákon skutočne nebude odstraňovať najväčšie problémy, ktoré v justícii sú. Ďakujem pekne.
