Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

22.3.2011 o 15:16 hod.

JUDr.

Anna Vitteková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 22.3.2011 17:10 - 17:10 hod.

Anna Vitteková Zobrazit prepis
Ďalej, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 11. mája 2011 a gestorský výbor do 13. mája 2011.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.3.2011 17:10 - 17:10 hod.

Anna Vitteková
Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 22.3.2011 15:16 - 15:19 hod.

Anna Vitteková Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Pani ministerka, dámy, páni, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 8. marca 2011 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Vládny návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno–právnej stránke náležitosti uvedené v § 67, 68 zákona o rokovacom poriadku ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy. Navrhovateľ v dôvodovej správe informuje, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a je v súlade s právom Európskej únie. Ďalej sa uvádza, že navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá ani nároky na pracovné sily či organizačné zabezpečenie. Neovplyvní zamestnanosť, podnikateľské prostredie ani informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Taktiež osobitná časť dôvodovej správy obsahuje riadne odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. marca 2011 pod č. 277 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 11. mája 2011 a gestorský výbor do 13. mája 2011.
Ďakujem pán predseda, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2011 9:21 - 9:24 hod.

Anna Vitteková Zobrazit prepis
Dobrý deň, vážené kolegyne, kolegovia, pán predseda, pán minister, predložili ste dnes vládny návrh zákona, o ktorom ste v mesiaci novembri 2010 do médií tvrdili, že citované obmedzenie platnosti vodičských preukazov je šikanovanie ľudí, ale bohužiaľ, vyžaduje si to implementácia smernice Európskej únie. Dá sa súhlasiť aj s vaším ďalším tvrdením, a to, že obmedzenie platnosti akéhokoľvek dokladu je v poriadku, pretože podoba človeka sa mení, takisto sa menia aj jeho osobné údaje a pritom pätnásť rokov je skutočne primeraná doba platnosti preukazu. Avšak nedá sa už súhlasiť s tým, že obmedzenie platnosti vodičského preukazu pre osoby nad 65 rokov na dva roky je skutočne šikanózne. Pán minister povedal navyše, že s tým nesúhlasí, ale je to nevyhnuté, lebo musíme implementovať smernicu Európskej únie a naviac k tomu povedal, že servilne práve toto ustanovenie odsúhlasil predchádzajúci minister vnútra. Človek by si skutočne zanadával na Brusel, ale celkom to tak nie je, ako sa nám to snaží pán minister povedať.
Podľa dôvodovej správy, opäť citujem: "V novele zákona o cestnej premávke je potrebné obmedziť platnosť vodičských preukazov kvôli smernici 2006/126-Európskeho spoločenstva." Je pravdou, že táto smernica ukladá členským štátom obmedziť platnosť vodičských preukazov na desať, resp. pätnásť rokov. Avšak vo vzťahu k starším osobám sa v nej uvádza len toľko, že členské štáty, zdôrazňujem, môžu skrátiť dobu platnosti držiteľom vodičských preukazov, ktorí dosiahli vek 50 rokov s cieľom uplatňovať častejšie lekárske prehliadky alebo iné osobitné opatrenia, ako príklad doškoľovacie kurzy. To znamená, že môže, ale nemusia. A už vôbec sa v smernici nehovorí o skrátení platnosti vodičských preukazov na dva roky.
Keby pán minister Lipišic argumentoval vecnými dôvodmi, pre ktoré je potrebné každé dva roky preverovať spôsobilosť dôchodcov viesť motorové vozidlá, možno by sa to dalo, áno, akceptovať. Áno, viem, aj keď lekárska prehliadka je skutočne niečo iné než výmena vodičského preukazu, pre ktorú si musí vystáť rad na polícii a o potrebe lekárskych prehliadok v dvojročných cykloch, ja osobne, nie som presvedčená.
Pán minister Lipšic však zvaľuje túto šikanu na Európsku úniu a ešte pritom kritizuje svojho predchodcu bez reálnych argumentov za jeho servilitu. Takže ja by som doporučovala, pán minister, aby v ďalšom období ste sa venovali aj dôchodcom. Iba keby váš cieľ bol taký, že vzhľadom na to, že dôchodky, ktoré majú, k zvyšovaným cenám skutočne budú stačiť iba na základné životné potreby, tak snáď by tí dôchodcovia nemuseli jazdiť a tobôž nepotrebovali vodičské preukazy. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.10.2010 16:48 - 16:49 hod.

Anna Vitteková
Ďakujem pekne. Ja by som chcela len povedať, že vlastne neviem, na čo pán poslanec reagoval, pretože dôvodová správa presne hovorí, aká je skutková podstata tohto trestného činu. A hovorí sa tam o úmysle, nemôže ísť ani o prípravu. Je to úplne jasné. Dôvodová správa zodpovedá tomu, čo navrhujú naši poslanci. Takže, prosím, ja viem, že ste chceli oponovať, len, bohužiaľ, nedáva to zmysel. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2010 14:21 - 14:22 hod.

Anna Vitteková Zobrazit prepis
Pán Matovič, som veľmi rada, že ste reagovali, lebo skutočne si myslím, že sa venujete mnohým témam. Ja by som však chcela citovať iba jedného pána ministra terajšej vlády. Citujem už: "Zo zásady som proti rodinkárstvu. Na druhej strane som presvedčený, že skúsení odborníci by nemali byť vylúčení z práce kvôli tomu, že sú niekoho príbuznými." Takže, aj ja som skutočne proti rodinkárstvu, ale bohužiaľ, študovala som právo, možno som išla naň preto, lebo som neovládala matematiku, chémiu, fyziku, a preto ani svoje deti som nemohla viesť k láske k tým vedám.
Ak by som bola vedela, že budem štátnym tajomníkom na ministerstve spravodlivosti, tak rozhodne už v minulosti by som ich viedla týmto spôsobom. A ja si myslím, že ani v predchádzajúcom období nebolo vylúčené výberové konanie pre iných ako príbuzných. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2010 14:02 - 14:20 hod.

Anna Vitteková Zobrazit prepis
Takže, pokračujem. Venovala som sa v predchádzajúcej časti najmä ustanoveniu zákona, novely zákona, kde sa hovorí o stáži sudcu. Stáž sudcu nesmie presahovať jeden rok v období piatich rokov. Dá sa povedať, že najmä vo vzťahu k Justičnej akadémii táto zmena ohrozuje jej súčasné fungovanie najmä po personálnej stránke. Treba pripomenúť, že kvalitatívnu stránku vzdelávania zabezpečuje a garantuje pedagogický zbor akadémie, vedený jednotlivými vedúcimi katedier, ktorí majú byť najmä sudcovia, prokurátori, trvalo vyčlenení na pôsobenie v akadémii. Najmä skúsený sudca alebo prokurátor s viacročnou praxou v rezorte môže garantovať kvalitatívnu stránku justičného vzdelávania a pochopiť aj jeho zameranie, význam či aktuálnu potrebu pri organizovaní konkrétnych školení.
V zmysle ustanovenia § 11 zákona č. 548/2003 vzdelávanie na jednotlivých úsekoch akadémie, navrhovanie obsahu, metodiky, výučby a hodnotenia zabezpečuje pedagogický zbor, ktorý pôsobí na jednotlivých katedrách. Okrem toho pedagogický zbor, najmä pod záštitou vedúcich katedier, zabezpečuje prípravu odbornej justičnej skúšky, garantuje predovšetkým odbornú úroveň jej písomnej časti, zabezpečuje, koordinuje úlohy medzinárodnej spolupráce vrátane prípravy a organizácie spoločných medzinárodných vzdelávacích podujatí. Ako negatívny príklad možno poukázať na podobnú právnu úpravu v Českej republike, ktorá v zákone o súdoch, sudcoch, prísediacich a štátnej správe súdov a o zmene a niektorých ďalších zákonoch, umožňuje sudcovi sudcu dočasne prideliť na Justičnú akadémiu Českej republiky najviac na dobu jedného roka. Podľa vyjadrenia zástupcu Justičnej akadémie Českej republiky sa napriek snahe ministerstva spravodlivosti a vedenia Justičnej akadémie Českej republiky počas jej takmer osemročného pôsobenia doposiaľ nepodarilo na jednoročný výkon stáže na akadémiu získať žiadneho sudcu, a to najmä z dôvodu zákonom ustanovenému krátkemu maximálnemu časovému intervalu trvania stáže.
Naopak, možno poukázať na právnu úpravu členských krajín Európskej únie, kde má justičné vzdelávanie dlhoročnú tradíciu. Najstaršia, špecializovaná vzdelávacia ustanovizeň, národná škola pre sudcov, prokurátorov vo Francúzskej republike doporučuje, resp. poukazuje na to, že pokiaľ ide o vzdelávanie čakateľov študentov a celoživotné vzdelávanie vymenovaných sudcov, prokurátorov sa skladá najmä z pedagogického zboru, ktorý je tvorený sudcami, prokurátormi, ktorí majú však garantované až trojročné dočasné pridelenie na stáž, ktoré možno jedenkrát predĺžiť ministrom spravodlivosti so súhlasom riaditeľa. Naviac je tiež nutné poukázať na neodôvodnené rozdiely medzi pôsobením prokurátorov, ktorí nemajú dĺžku pridelenia v akadémii časovo obmedzenú a sudcov, ktorí ju budú mať skrátenú.
K ďalšiemu ustanoveniu, kde sa odstraňuje vekový cenzus pri preložení sudcu na súd vyššieho stupňa, možno ho hodnotiť ako nesystémový prvok a takisto nepovedie ku skvalitneniu práce justície. Veková hranica pre kariérny postup sudcov na súd vyššieho stupňa podľa doterajšej úpravy nadväzuje na ústavou zakotvený vekový cenzus vymenovania do funkcie sudcu, ktorý je 30 rokov. V záujme zvyšovania kvality je však nevyhnutné, aby sa miesta sudcov súdov vyšších stupňov obsadzovali sudcami v rámci kariérneho postupu sudcov za splnenia vekovej hranice. Vylúčenie kariérneho postupu ako základného kritéria na možnosť postupu sudcu na súd vyššieho stupňa je vlastne vytvorením podmienok na výrazné zníženie kvality rozhodovacej činnosti. Takto navrhovaná zmena neprimerane zvýhodňuje ľudí z vonku, mimo justičného prostredia. Kariérny sudca, ktorý sa napr. dnes chce dostať na Najvyšší súd preložením, musí vykonávať funkciu sudcu 10 rokov. Tomu, ktorý je mimo justície postačí 15 rokov praxe, a keď ide o krajský súd alebo špecializovaný trestný súd postačí právnická prax 10 rokov.
K otázke prerušenia výkonu funkcie sudcu. Takto navrhovaná právna úprava, v zmysle ktorej sa sudca môže po prerušení výkonu funkcie uchádzať o funkciu predsedu alebo podpredsedu súdu najskôr po uplynutí 5 rokov od skončenia výkonu funkcie v zákonodarnej a výkonnej moci v podstate odopiera prístup sudcom k iným verejným funkciám, alebo ho vlastne trestá aj za to, že takúto funkciu vykonával. Predkladateľ vlastne sudcu postihuje za to v úvodzovkách, že si dovolil priamo pôsobiť v inej ako súdnej moci.
Zaujímavé sú najmä výberové konania. Navrhovaná zmena výberového konania svojím obsahom neprípustným posilňovaním výkonnej moci navrhované riešenie nespĺňa proklamovaný účel o zvýšenej kontrole verejnosti. Výlučná kompetencia ministra spravodlivosti menovať dvoch členov výberovej komisie vlastne nadraďuje výkonnú moc nad moc súdnu a vôbec nie je zákonnou zárukou otvorenia sa justície verejnosti. V zákone sa napr. hovorí: "Za kandidáta na člena výberovej komisie možno zvoliť či vymenovať člena pôsobiaceho v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore, alebo ktorý vykonáva právnické povolanie." V dôvodovej správe navyše absentuje na základe akých kritérií budú vyberaní členovia výberových komisií. Pokiaľ predkladateľ poukazuje na potrebu vylúčenia korupčných vplyvov a na základe tejto skutočnosti majú byť členmi výberových komisií zástupcovia neziskových organizácií, v návrhu absentuje úprava, ktorá zamedzí a vylúči korupčné vplyvy a iné vplyvy či tlaky práve u týchto členov výberových komisií.
Myslím si, že veľmi diskutabilné je ustanovenie, ktoré zaujalo aj mnohých sudcov, ktoré sa týka zverejňovania žiadostí o zaradenie do výberového konania na voľné miesto sudcu, ich životopisov, motivačných listov, pričom každý môže vzniesť odôvodnené výhrady voči uchádzačom, o ktorých bude rozhodovať výberová komisia. Zverejnenie osobných údajov o sebe, doslova s podrobnosťami zo svojho života, bude v praxi uchádzača, ktorý bude zvolený za sudcu, znamenať, že sa vlastne z neho stane osoba bez súkromného života. Každý nespokojný účastník konania, a to si povedzme, je vždy, si o sudcovi či jeho rodinných príslušníkoch zistí všetky informácie osobného charakteru a iste nebude pre neho ani problém sudcu ovplyvňovať, či vydierať, vyhrážať sa, či obťažovať rodinu.
Sudca je ten, ktorý pracuje aj s vrahmi, aj s ľuďmi psychicky narušenými. Ovplyvňovaniu sudcov, tlaku na nich pri rozhodovaní, týmto zákonom, si myslím, že sa dáva zelená. Akákoľvek psychicky silná osobnosť pod tlakom hrozby, ublíženia jeho rodine, rozhodne bude rozhodovať pod nátlakom. Je pravdou, že funkcia sudcu je verejná, podlieha kontrole, aj tá musí mať isté hranice. Nemala by porušovať základné ľudské práva, ako je právo na súkromie, či ochranu pred rizikom zneužitia osobných údajov na internete.
Možno je diskutabilné aj ďalšie ustanovenie, a to, že uchádzač so žiadosťou o zaradenie do výberového konania predkladá aj zoznam jemu blízkych osôb pracujúcich v justícii. Neviem, keďže sa ma to aj osobne dotýka, či v danom prípade by mali byť znevýhodnení práve tí, ktorí majú blízkych príbuzných v justícii. Pripomína mi to tiež obdobie minulých rokov. Mali sme obdobie, keď sa hlásil na vysokú školu z rodiny kulaka alebo iných "triednych nepriateľov". A keď si spomenieme aj na roky 68, 70, takisto tí, ktorí boli proti vstupu spojeneckých vojsk, tak ich deti mali problémy dostať sa na vysoké školy.
Ďalšia časť, ktorá ma pomerne zaujala, je funkcia justičného čakateľa, o ktorej jednoducho sa dá predpokladať, že je vždy zameraná na prípravu na výkon funkcie sudcu, čo je v úplnom súlade aj s medzinárodnými dokumentami. Medzinárodné dokumenty, ktoré ústavodarca v celom rozsahu akceptoval pri ústavnej úprave nezávislosti súdnictva, výslovne počítajú, že zákon ustanoví podmienky na odbornú kvalifikáciu a predchádzajúcu prax, ktorá zaručí schopnosť vykonávať špeciálne sudcovskú funkciu.
Celá história súdnictva od vzniku československého štátu rešpektovala obdobný postup, keď upravila inštitút justičného čakateľa, takže je v rozpore s akoukoľvek logikou prípravy na výkon povolania sudcu, ak sudcovia sú vylúčení ako kvalifikovaní odborníci z výchovy budúcich sudcov. Takáto úprava neexistuje ani u iných právnických povolaní, či už advokátov, prokurátorov ako ani v iných profesiách s vysokoškolským vzdelaním, keď si zoberieme napr. lekárov.
Pri navrhovanej zmene nastáva aj ústavný problém, spočívajúci v reálnej možnosti neprípustnej retroaktivity postavenia justičných čakateľov. Za určitých zákonných podmienok sa zúčastnili výberových konaní a zákon im zabezpečil podmienky na náležitú kvalifikovanú prípravu a možnosť účasti na justičnej skúške a po jej úspešnom absolvovaní prioritného ujatia sa výkonu funkcie sudcu po menovaní prezidentom republiky. Uvedené podmienky sa vlastne navrhovaným zákonom odstraňujú. Z viacerých nálezov Ústavného súdu vyplýva, že k imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka právnej istoty, ktorá v sebe zahŕňa aj princíp oprávnenej dôvery v právo legitímnych očakávaní predvídateľnosti práva, zákazu retroaktívneho pôsobenia práva, či ochrany nadobudnutých práv a rad ďalších.
Uchádzači o funkciu justičného čakateľa sa teda uchádzali o túto funkciu s legitímnou dôverou, že ak túto funkciu získajú, po splnení zákonom stanovených podmienok, sa voľné miesto sudcu obsadí práve justičným čakateľom. Navrhovaná právna úprava však uvedené právo justičným čakateľom odníma a zavádza novú povinnosť v podobe absolvovania ďalšieho výberového konania na obsadenie voľného miesta sudcu. Čiže, nová právna úprava ich postavenie nezlepšuje, ale zhoršuje, pričom súvislosti s ďalšími navrhovanými zmenami inštitút justičného čakateľa svojimi účinkami de facto ruší, nakoľko justiční čakatelia nadobudnú rovnaké právne postavenie, aké majú vyšší súdni úradníci. Tým sa teda vytvoria dve skupiny právnických funkcií, ktoré sa od seba budú odlišovať iba svojím rozdielnym názvom, čím sa poprie samotný zmysel, účel inštitútu justičného čakateľa, ktorým je odborná príprava justičného čakateľa na výkon funkcie sudcu.
Pre úplnosť poukazujem na to, že navrhovaná úprava týkajúca sa postavenia justičných čakateľov, nemá prechodné ustanovenia pre porovnanie s minulosťou. V prechodných ustanoveniach zákona č. 385/2000, ktoré boli účinné od 1. novembra 2003, sa práve uvádzalo, že ak voľné miesto sudcu, určené ministrom podľa osobitného zákona, možno obsadiť justičným čakateľom, ktorý sa stal justičným čakateľom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ustanovenie § 28 ods. 1 sa vlastne nepoužije. Tým sa teda vyriešil aj stret starej a novej právnej úpravy ústavne súladným spôsobom, a to tak, že nová právna úprava sa neuplatnila na justičných čakateľoch už vykonávajúcich funkciu justičného čakateľa, ale sa uplatnila na právne situácie, ktoré nastali až odo dňa účinnosti, nie pred týmto dátumom.
Dalo by sa hovoriť ďalej o výberových konaniach, o pripustení ku skúškam, ja by som však chcela reagovať, myslím, že na pána poslanca Beblavého. Trošku by som ho chcela poopraviť, že je síce pravdou, že mám dieťa v justícii, ale mám tri deti a z toho dvojčatá, dve sú v justícii, takže len k tomu by som chcela povedať, že ako človek, ktorý mal blízko k právu, vychováva aj svojich rodinných príslušníkov skôr k tomuto. Podobne, myslím si, že je to aj v lekárskych povolaniach, nehovoriac už o tom, že napr. som mala ešte aj starého otca advokáta, ktorý však nemohol vykonávať funkciu, prácu advokáta, keďže bol nepriateľom ľudu a pracoval na družstvách.
Chcela by som len povedať toľko, že zákony, ktoré boli prijaté v predchádzajúcom období od roku 2001 do roku 2006, ich zásady, ktoré boli, snáď by bolo vhodné rozpracovať aj na toto obdobie, pretože domnievam sa, že lait motívom tvorby alebo noviel zákonov, by nemali byť personálne obsadzovania a takisto ani nevraživosť voči niektorým ľuďom. Myslím si, že pani ministerka pôsobila v minulom období, vie asi, kde sú aké nedostatky a vedeli by sme možno aj o mnohých spoločne diskutovať.
V súčasnej podobe, v akej tento návrh zákona o sudcoch a prísediacich sa nachádza, navrhujem, resp. ja osobne hovorím, že by nebolo vhodné ho posúvať do ďalšieho čítania, ale v rámci diskusií ide o tak zásadné zmeny v oblasti justície a bolo by na mieste, aby sa o nich aj dlhšie diskutovalo a vychytali sa všetky nedostatky, ktoré sa prejavili v predchádzajúcich rokoch. Rozhodne bude potrebné sa zaoberať aj postavením vyšších súdnych úradníkov či asistentov, takisto im umožniť kariérny postup. O mnohých veciach sa dá skutočne hovoriť. Myslím si, že takto pripravený zákon skutočne nebude odstraňovať najväčšie problémy, ktoré v justícii sú. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2010 11:46 - 12:00 hod.

Anna Vitteková
Aj ja.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2010 11:46 - 12:00 hod.

Anna Vitteková
Asi 15 minút.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2010 11:46 - 12:00 hod.

Anna Vitteková Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pani ministerka, veľmi rada počúvam, keď hovoríte, že zmeny, ktoré momentálne pripravujete, nie sú namierené proti niekomu. S tým by som aj veľmi rada súhlasila, len aby aj, skutočne, prax bola taká. Pokiaľ sa budem trošku venovať tomuto návrhu zákona pri posudzovaní všetkých legislatívnych zmien, ktoré sa týkajú statusu sudcu, správy, samosprávy súdnictva, je potrebné skutočne zodpovedať aj otázku, či navrhované zmeny, skutočne, posilnia dosiahnutý stupeň systémových prvkov nezávislosti, samostatnosti súdnej moci alebo naopak, nezávislosť a samostatnosť súdnej moci budú znižovať, či odstraňovať. To dúfam, že nie.
Základným kritériom posudzovania navrhovaných zmien je zabezpečenie reálneho naplnenia ústavnej zásady nezávislosti súdnej moci od moci výkonnej a zákonodarnej a oddelenie jej výkonu od iných orgánov štátu. Nezávislosť súdnictva je jedným zo základných atribútov výkonu spravodlivosti v každej demokratickej spoločnosti, iba, skutočne, totiž nezávislí, právomocami nadaní a nestranní sudcovia môžu zabezpečiť dôslednú ochranu práv a slobôd občanov a spoločnosti. Keď súd koná a rozhoduje, je súčasťou jeho autority aj istá miera kľudu, poriadku, rešpektu. Sudcovia, skrátka, nie sú to isté, čo je vláda, teda ministri či poslanci, teda parlament, resp. aj vojenskí hodnostári. A je aj historickou tradíciou, že sudcovskému povolaniu i k samotnému konaniu patrí elementárna autorita a úcta. V slušnej spoločnosti, medzi slušnými ľuďmi sa nenosí urážanie súdov, a to rozhodne ani mimo súdnu budovu. Samozrejme, existuje istá miera, sloboda slobody slova, slobody kritizovať, ale ide o kritiku jedného konkrétneho sudcu, či prípadne konkrétneho rozhodnutia. Ale urážať celý sudcovský stav, to by sa nemalo. To, že my navzájom sa častujeme urážkami, správame sa k sebe ako k nepriateľovi, ktorého chceme zlikvidovať, pomaly sme si asi na to zvykli. I keď momentálne sa hovorí, že sme nasadili inú kultúru práve touto vládou. Ale chcem zdôrazniť, že zachádzať so sudcami ako so znepriatelenou politickou stranou, na to by sme si nemali zvyknúť.
Či je kvalita sudcov, kvalita ich rozhodovania dobrá či priemerná, alebo dokonca zlá, nemožno opomenúť fakt, že participuje na ich menovaní aj prezident, navrhuje ho minister spravodlivosti, prechádzajú výberovými konaniami, takisto súdnych funkcionárov menuje ministerstvo, rovnako tak rozhoduje aj o tom, kto bude predsedom či podpredsedom súdu. Jednoducho, i napriek viacerým prijatým zákonom od roku 1989 ešte vplyv výkonnej moci zostáva. Nezávislosť a nestrannosť súdnictva a oddelenie jeho výkonu na všetkých stupňoch od ostatných štátnych orgánov garantuje čl. 141 Ústavy Slovenskej republiky.
Napriek vyššie uvedenému je však nutné konštatovať, že predkladatelia predložili návrh zákona, ktorý značným spôsobom koncentruje moc v rukách ministra spravodlivosti ako reprezentanta exekutívy. Predložený návrh tak, až na niektoré výnimky, nemožno hodnotiť inak ako krok späť, do stavu, keď najväčším problémom súdnictva v Slovenskej republike bola neexistencia samosprávy súdnictva a naopak, jeho úplná závislosť od výkonnej moci. Takto to totiž konštatovala aj expertná misia Európskej komisie na úseku súdnictva a ministerstva vnútra, ktorá bola na území Slovenskej republiky v roku 1997. Aby sa zabezpečila a garantovala systémová úprava nezávislosti súdnictva, ktorá by zodpovedala štandardom Európskej únie, bol prijatý ústavný zákon 90 z roku 2001, zdôrazňujem v roku 2001. Z dôvodovej správy k návrhu tohto ústavného zákona vyplýva zámer ústavodarcu, podľa ktorého len skutočne nezávislí, právomocami nadaní a nestranní sudcovia môžu zabezpečiť dôslednú ochranu práv a slobôd občanov a spoločnosti. Z uvedených dôvodov bola navrhnutá aj najrozsiahlejšia zmena ústavy, týkajúca sa súdnictva v čl. 141 až 148.
Tvrdené obnovenie dôvery v spravodlivosť vychádza z faktu, ktorý objektívne však nie je preukázaný. Predkladateľ totiž prehliada skutočnosť, že od roku 1990 do súčasnosti nedošlo podľa prieskumov verejnej mienky k výrazným zmenám v stupni dôvery verejnosti k súdnictvu, pritom sa však nerozlišuje medzi názormi, pocitmi účastníkov s výsledkami pre nich neúspešného súdneho konania a všeobecne prezentovanou nedôverou, ktorá vlastne nemá ustanovené žiadne kritériá. Prieskumy verejnej mienky sa nevykonávajú zisťovaním názorov od občanov z toho pohľadu, či ide o účastníkov konania pred súdom, ani z toho hľadiska, či im bolo umožnené reálne poznať podmienky fungovania justície, na základe akých poznatkov svoje hodnotenia dôvery či nedôvery vyslovujú.
Treba podotknúť, že vývoj legislatívy, ktorý je od roku 1990 nasmerovaný jednoznačne na rozširovanie pôsobnosti súdov, nesvedčí o klesajúcej dôvere k súdom a rovnako iste o tom nesvedčí ani fakt, že je neustály nárast súdnej agendy. Aj to by mali byť kritériá na posudzovanie dôveryhodnosti. Naproti tomu zmeny v podmienkach výkonu súdnictva boli podstatne pomalšie ako je vývoj súdnych agend. Podmienky výkonu súdnictva totiž nezávisia prioritne od sudcov, ale predovšetkým od výkonnej, zákonodarnej moci, v pôsobnosti ktorých je vytvárať vlastne podmienky či už materiálne, technické, personálne, ekonomické alebo aj legislatívne.
Posilňovanie verejnej občianskej kontroly súdnej moci v súvislosti s výberovými konaniami na funkciu sudcu, sudcu vyššieho stupňa, akúkoľvek vyššiu sudcovskú funkciu a na funkciu predsedu či podpredsedu súdu je možné vzhľadom na kontext navrhovaných legislatívnych zmien považovať, myslím si, za simulovanie skutočného zámeru, ktorým je v skutočnosti podriadenie súdnej moci moci výkonnej.
Nie je možné súhlasiť ani s tvrdením, že navrhované riešenie zabezpečuje vyvážené nastavenie vzťahu medzi správou súdov a sudcovskou samosprávou. Navrhované riešenie v oblasti personálnych kompetencií vo vzťahu k výberu do funkcie predsedu súdu je negatívnym riešením, keďže upravuje absolútnu právomoc orgánu výkonnej moci, čím funkciu predsedu súdu vlastne podriaďuje politickým záujmom aktuálneho víťaza politického zápasu o výkonnú a zákonodarnú moc. Aj skrátením funkčného obdobia sa tlak na podriadenosť predsedov súdov výkonnej moci bude ďalej zvyšovať. Skracuje sa z piatich rokov na tri.
V rozpore s medzinárodnými dokumentmi je aj zásah do právnej úpravy vzdelávania sudcov a postavenia Justičnej akadémie. Už Európska komisia vo svojom oznámení Európskemu parlamentu o justičnom vzdelávaní v Európskej únii výslovne konštatovala, že prijatím Amsterdamskej zmluvy, kde bol definovaný nový cieľ, vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, dostalo justičné vzdelávanie nový rozmer. "Potreba vzdelávania v Európskej únii na vysokej úrovni odborníkov v justičnej oblasti existuje už dávno, pretože správne uplatňovanie práva spoločenstva je vo veľkej miere založené na vnútroštátnych súdnych systémoch," citujem. Pokiaľ ide o Európsku komisiu, tá ďalej v oznámení konštatuje, že zlepšenie v oblasti súdnej spolupráce je odteraz cieľom, ktorý je potrebné dosiahnuť a justičné vzdelávanie nevyhnutným nástrojom.
Pokiaľ ide o postavenie justičných čakateľov. V rozpore s vyššie uvedeným predkladateľ aj touto úpravou vlastne neguje tento inštitút ako spôsob prípravy na výkon funkcie sudcu. Ide takisto o nerešpektovanie Európskej charty o zákone pre sudcov, ktorá vlastne v bode 2. zásad výslovne upravuje aj výber kandidátov na sudcov, ich prijímanie do radov sudcov i ďalšie vzdelávanie. Konštatuje, že zákon o sudcoch má obsahovať aj ustanovenia pre podmienky, ktoré požiadavkami na odbornú kvalifikáciu a prax zaručujú schopnosť vykonávať špeciálne sudcovskú funkciu. Zároveň primeraným vzdelávaním, financovaným štátom, zabezpečovať prípravu vybraných kandidátov na efektívny výkon sudcovskej funkcie.
Pokiaľ ide o náhodné prideľovanie vecí je potrebné tiež uviesť, že prax nemá s náhodným prideľovaním a prerozdeľovaním vecí problémy. Tvrdenie o tom, že dôjde k zúženiu priestoru pre korupciu nemá žiadny racionálny základ, je nedôvodné, neopodstatnené a dá sa povedať, že až zavádzajúce. Obchádza všetky princípy súdneho konania zabezpečujúce aktívnu účasť účastníkov konania, ako aj orgánov prokuratúry a možnosti preskúmavania vo viac inštančnom postupe. Javí sa síce, že tento spôsob prideľovania a prerozdeľovania vecí, ktorý, mimochodom, nie je v Európe bežne zaužívaný, je najobjektívnejším spôsobom prideľovania vecí. Skúsenosti však niekedy z praxe ukazujú, že ak je neskúsenému sudcovi náhodným výberom pridelené väčšie množstvo skutkovo či právne obtiažnych vecí, prejavuje sa to negatívne na včasnosti aj kvalite rozhodovania, a keďže pomalá spravodlivosť je odmietnutá spravodlivosť, je potrebné upraviť skôr riešenie takýchto situácií, a tým vytvoriť aj pre účastníka konania rovnocenné podmienky.
Veľmi zaujímavé je aj ustanovenie § 28 ods. 5, kde sa hovorí o verejnosti výberového konania. Výberové konanie, administratívne a organizačne zabezpečuje predseda súdu, ktorý ho vyhlásil. Predseda súdu je povinný vytvoriť podmienky pre účasť verejnosti na výberovom konaní. Ak možno očakávať, že verejnosť prejaví o zasadnutie väčší záujem, je predseda súdu povinný uskutočniť výberové konanie vo vhodnej miestnosti s prihliadnutím na rozsah predpokladaného záujmu i možností. Pýtam sa, či toto ustanovenie nie je diskriminačné voči ostatným výberovým konaniam. Sú to výberové konania na advokátskych, prokurátorských, exekútorských skúškach, a čo tak výberové konania v štátnej správe. Asi bude potrebné sa zamyslieť aj týmto smerom, aby to bolo súladné aj s čl. 12 ústavy.
Povolanie sudcu vzhľadom na svoju náročnosť vyžaduje skutočne celoživotné vzdelávanie, ale aj praktickú prípravu na výkon funkcie sudcu. Túto prípravnú prax upravuje každý statusový zákon klasických právnických povolaní a súčasne ju považuje za jeden z predpokladov, ktorý je nevyhnutnou podmienkou, aby sa mohol občan prihlásiť aj do výberového konania. Navrhované riešenie naproti tomu umožňuje prideliť na súd vyššieho stupňa občana, ktorý sudcovské povolanie nevykonával, prípravnú prax neabsolvoval, postačuje iba výkon inej právnickej praxe v rozsahu, ktorý je ustanovený zákonom. V čom bol vlastne v minulosti problém? Jestvuje nedostatok ľudí vo vnútri justície, a to až taký, že je potrebné dopĺňať ľudí z vonku? Jednoducho tu chýba kariérny postup. Pritom však jestvuje ustanovenie v terajšom zákone, je to § 11, kde sa hovorí, že osoba, ktorá je významnou osobnosťou v odbore práva a najmenej dvadsať rokov činná v právnickom povolaní, tak sa jej vlastne umožní takisto prejsť výberovým konaním. Bude možné, resp.  bude potrebné sledovať aj tento problém ako zosúladiť ustanovenie novely zákona s ustanovením, ktoré takisto je platné. Nemožno súhlasiť ani pokiaľ ide o navrhovanú úpravu stáží sudcov. Tento inštitút bol zavedený v roku 2002 zákonom o Súdnej rade.
Skryt prepis