Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. Dobré ráno, ctené dámy, vážení páni, budem pokračovať vo včerajšom nedokončenom vystúpení. Niektorí ma nabádajú, aby som začal od začiatku, lebo myslím si, že niektorým treba niekoľkokrát zopakovať, čo tento zákon rieši a zrušením tohto zákona vlastne pod čo sa podpíšete, lebo vzťah v reťazci potravinár - obchod je nevyvážený a myslím si, že s týmto sa stotožňujete asi všetci, že postavenie obchodníkov je skutočne vo veľmi, veľmi zlej pozícii a že dominantné postavenie, ktoré obchod má, si dokáže do svojich zmlúv zapracovávať tie praktiky a tie podmienky, ktoré sa nedejú pri žiadnom inom tovare.
Aby som nadviazal tam, kde som skončil, tak vlastne som chcel poukázať na to, že v médiách je veľmi veľa prezentácií, ktoré zavádzajú a hovoria nepravdy o tom, čo tento zákon vlastne zakazuje. Je to určitá platená kampaň obchodných reťazcov Zväzu obchodu, si dovolím úplne rovno povedať, lebo im nevyhovuje to, aby nejaký zákon určitým spôsobom zakazoval neprimerané praktiky, ktoré sa do zmlúv dostávajú.
Ja som si vybral len dva články, ktoré nedávno boli publikované povedzme v týždenníku Trend pod názvom "Potravinové pobláznenie", kde sa píše, v odstavci za Maďarov sa doslova píše: "Nový zákon je striktnejší. Reťazcom napríklad zakazuje pýtať od dodávateľov peniaze za to, že rozvezú tovar dodaný do centrálneho skladu a nenútia ich voziť ho do predajní." Nenútia obchodné reťazce voziť tovar do predajní, lebo v zmluve jasne požadujú, aby dodávatelia dodávali tovar do veľkoskladov. To znamená, že ak toto je negatívum tohto zákona, tak obchodné reťazce vyslovene žiadajú dodávať tovar do veľkoskladov, aj keď veľakrát potravinári majú bližšie doviezť tovar do toho konkrétneho obchodného reťazca a považovať to za negatívum je minimálne úsmevné. A keďže miestom dodania je veľkosklad, tak ďalšia distribúcia tohto tovaru musí byť na náklady obchodného reťazcu. Je predsa jeho vec, kam ten tovar zavezie, ako ho zavezie, ako ho rozdistribuuje, predsa nemôže znášať náklady potravinár, ktorý dodá tovar na dohodnuté miesto, ešte aj to, aby ten tovar vyložil do regálu, čo sa často deje, a nebodaj ešte aby ho aj vyložil zákazníkovi do košíka.
Ďalej sa napríklad konštatuje rozhovor s predstaviteľom Zväzu obchodu, kde hovorí, že nie je pravdou, že obchodné reťazce si pýtajú poplatky za budovanie nových predajní alebo za remodeling predajní. Tento predstaviteľ je aj zároveň predstaviteľom COOP Jednoty. Je pravda, že COOP Jednota túto praktiku nevyužíva. Ale ak to hovorí ako vysoký predstaviteľ Zväzu obchodu, tak nie je pravda, že tú praktiku nevyužíva povedzme TESCO alebo BILLA. Čiže ak hovorí za Zväz obchodu, kde vlastne TESCO je súčasťou zväzu, BILLA nie je súčasťou Zväzu obchodu, tak tieto obchodné reťazce využívajú praktiku, kde si nechávajú platiť za vybudovanie nových predajní alebo za remodeling starých predajní.
Ďalšia veta, ďalší nezmysel. "Ak majú reťazce na nejaký tovar akciu, nesmú ho predávať za vyššiu cenu, ako ho kúpili." Čiže sa im nezakazuje len zisk z akciového tovaru, ale aj marža. "Nedodržanie spornej formulácie sa potrestá pokutou do 300-tisíc eur." Pozrime sa, čo hovorí zákon. K tomuto bodu zákon hovorí: "Predaj tovaru odberateľom za vyššiu cenu, ako bola dohodnutá cena dodaného tovaru v konkrétnej časovo vymedzenej propagačnej akcii." Aby sme to rozložili na drobné, čo to znamená. Ak sa dohodne akcia medzi dodávateľom potravín a obchodným reťazcom, tak býva praktika, že táto cena býva na pulte vyššia, ako bola dohodnutá cena. To znamená, že tento zákon zakazuje a toto je v záujme spotrebiteľa, ak je dohodnutá akcia, ktorú z veľkej časti znáša dodávateľ potravín a v drvivej väčšine plnú časť znáša dodávateľ potravín tak, aby to nebolo zdrojom mimoriadneho zisku, že hovoríme o akciovej cene, ale na pulte sa tá akcia nepremietne pre zákazníka, tak toto zákon zakazuje.
To znamená, že nie je pravda, že mu zakazuje maržu, a nie je pravda, že mu zakazuje z marží aj zisk. Drvivá väčšina akcií, ktoré sa dejú v obchodných reťazcoch, idú nad nákupnú cenu. Drvivá väčšina akcií. A tieto akcie idú na úkor dodávateľa potravín.
Čiže ak chceme informovať verejnosť prostredníctvom médií, tak by som poprosil, aby sme povedali aj B, čo to vlastne je, aby sme nepovedali, že zakazujú sa akcie. Tento zákon nezakazuje žiadne akcie. Ale ak hovoríme o akciách a akciových cenách, tak po prvé je v zákone stanovený limit 3 %, do ktorého sa musí zmestiť, a to, čo znáša dodávateľ potravín, a všetky ďalšie akcie sú dovolené každému obchodnému reťazcu, len sa na nich musí finančne podieľať. Len tie akcie musí znášať. Ak chce vykonávať ďalšie akcie, musí to finančne znášať. Nie je možné robiť bezbrehé akcie na úkor dodávateľa potravín, lebo to vedie k jeho likvidácii.
Ďalšia veta v odstavci proti spotrebiteľovi. "Obchodník po novom nebude môcť žiadať výrobcu, aby na vlastné náklady vykonával rozbor dodávaných potravín. No ak príde kontrola k obchodníkovi a zistí, že tovar v záručnej lehote je pokazený, majiteľ obchodu si nebude môcť škodu vymáhať u dodávateľa." Absolútny nezmysel. Absolútny nezmysel. Aby sme sa pozreli, ako to vlastne s kontrolou potravín je. Tento zákon nezakazuje kontrolu potravín. V bežnej praxi sa stáva, že obchodný reťazec predtým, než zalistuje dodávateľa do zoznamu dodávateľov, pošle svojich inšpektorov, aby skontrolovali prevádzku. To znamená, či je na primeranej technologickej výbave, či je na primeranej hygienickej výbave, či je čistota v prevádzke, či sú dodržané všetky zásady kontroly kvality, aký stupeň ISA má vo svojej prevádzke, aká je vystopovateľnosť dodávateľov, jeho surovín, aká je vystopovateľnosť rôznych tých šarží, ktoré sú atď. To znamená, robí si certifikáciu dodávateľa a častokrát túto certifikáciu znáša dodávateľ potravín. Ale v zmluve je stanovená kvalita, akú kvalitu musia spĺňať potraviny, ktoré dodávateľ dáva do obchodného reťazca. To znamená, že dodávateľ má všetky tie atribúty kontroly kvality, ktorú si už raz zaplatil, a čo zákon zakazuje, je, že ďalšie skúmanie kvality obchodníkom na náklady dodávateľa. Obchod má právo si kontrolovať kvalitu dodávaných tovarov, má právo vrátiť tovar, pokiaľ nespĺňa požadované parametre, a tieto všetky musí znášať dodávateľ, ale ak si chce kontrolovať, či to, čo je v zmluve dohodnuté, spĺňa náležité parametre, musí to robiť za svoje peniaze.
To znamená, že ak my povieme verejnosti, že zákon zakazuje kontrolu kvality a, nedajbože, ohrozuje ich zdravie, toto nie je pravda. Je to hrubé zavádzanie. Zákon nezakazuje kontrolu kvality, vykonáva sa kontrola kvality, každý dodávateľ potravín má svoj zoštandardizovaný spôsob kontroly kvality, certifikácií a tak ďalej, je dohodnuté, čo všetko musia potraviny obsahovať, a ak si to chce obchodník kontrolovať, tak si to musí zaplatiť. Lebo takúto kontrolu si dodávateľ potravín neobjednal, nejednal o cene, nejednal, kde tá kontrola bude vykonávaná.
To je presne to, jak keby ste si kúpili nové auto, kde výrobca áut má presne stanovené štandardy kvality, má celý systém vypracovaný až do finálneho výrobku. Vy si ho kúpite a necháte si skontrolovať, či tie parametre, ktoré sú deklarované, to auto spĺňa. A necháte to zaplatiť výrobcovi auta. Nikoho to z nás ani nenapadne. Prečo to vykonávame v potravinách?
A prečo sa čudujeme a hovoríme verejnosti, že zakazujeme kontrolu kvality. Je to presne to isté, len v inom tovare a pri predaji áut nie je dominantné postavenie žiadneho výrobcu v takom postavení, ako je pri potravinách.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, na úvod snáď len jednu poznámku k môjmu predrečníkovi pánovi poslancovi Chrenovi. Pán poslanec, možná keby ste ukázali papier, z ktorého to čítate, tak by bolo vidno, že vám to pripravili asi z obchodu. Presne je to ako cez kopírovací papier, to, čo prezentujú zástupcovia veľkých obchodných reťazcov. A prajem vám veľa úspechov vo vašej naivnej predstave o samoregulácii trhu s potravinami.
Ctené kolegyne, kolegovia, napriek tomu, čo tu odznelo, som hlboko presvedčený, že nie je nikto okrem pána poslanca Chrena a možno pána ministra v tejto sále, kto nebude súhlasiť s tým, že postavenie dodávateľov potravín k veľkým obchodným reťazcom je nevyvážené, je nevýhodné a že veľké obchodné reťazce sú vo veľkom dominantnom postavení. Až 80 % potravín, ktoré sa dostávajú na trh a k spotrebiteľom, tečie na Slovensku prostredníctvom veľkých obchodných reťazcov. A toto percento sa bude naďalej zvyšovať, keďže veľké obchodné reťazce začali budovať sieť malopredajní a stredných predajní. Dneska je veľký investičný zámer dostať svoje predajne do všetkých väčších obcí a stredných obcí na Slovensku. To znamená, že to dominantné postavenie sa významným spôsobom bude veľmi rýchlo ešte viac posilňovať. To, čo s tým bude spojené, bude aj to, že ak sa dostanú tieto reťazce aj do týchto malých obcí, bude zlikvidovaný aj ten zvyšok malých predajní a predajní potravín, ktoré sú v obciach, bude sa zvyšovať ďalšia nezamestnanosť v týchto regiónoch. Boli sme tomu svedkami aj pri nástupe veľkých obchodných reťazcov, množstva novo vytvorených pracovných miest za podstatne nižších mzdových ohodnotení, ako to bolo pri tých, ktoré boli zlikvidované pri likvidácii malopredajní potravín. A, samozrejmá vec, ľudia, ktorí prevádzkovali predaj potravín na Slovensku, nedostali príležitosť a šancu na to, aby mohli rozšíriť a vybudovať a skvalitniť ponuku od revolúcie. A veľmi rýchly nástup reťazcov, ktorý nebol nijakým spôsobom regulovaný, spôsobil to, že došlo k veľmi rýchlej likvidácii týchto predajcov, a tým aj k zvýšeniu nezamestnanosti.
V čom sú ale hlavné problémy nástupu veľkých obchodných reťazcov a čomu má slúžiť vlastne aj zákon, ktorý sa chystáte zrušiť. Hlavný problém je v tom, že dosiahli veľmi významné dominantné postavenie na trhu, z ktorého pramení, že si dokážu vynucovať aj také podmienky v obchodných zmluvách, ktoré by za iných okolnosti nepodpísal žiadny dodávateľ, pokiaľ by mal inú možnosť umiestniť svoj tovar na trh. S týmto nástupom je spojená aj zvyšujúca nezamestnanosť, tak ako som uviedol, likvidáciou malých predajní. A, samozrejmá vec, tlakom na ceny došlo k významnému zhoršeniu nutričnej hodnoty a kvality potravín. Treba povedať, že príchod veľkých obchodných reťazcov priniesol aj pozitíva. Veľkým pozitívom je to, že priniesol konkurenciu v obchode. A konkurencia je hybnou silou rozvoja, len ak dosiahne tie rozmery, tak si myslím, že je potrebné vytvoriť určitý regulačný rámec podmienok, aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto dominantného postavenia. Určite nástupom reťazcov došlo aj k zvýšeniu kultúry predaja, keďže malé predajne, ktoré tu predtým boli, nedostali šancu, aby dokázali zlepšiť svoju ponuku. Taktiež došlo k rozšíreniu sortimentu predaja, k zlepšeniu parkovacích miest a tak ďalej. Určite sú pozitíva. A myslím si, že príchod veľkých obchodných reťazcov na územie Slovenskej republiky bol plne opodstatnený. Problém bol, že už pri nástupe týchto reťazcov sme nestanovili pravidlá a podmienky tak, ako to je v mnohých iných krajinách Európskej únie. Veľké obchodné reťazce sa dostali nielen do silného dominantného postavenia, ale deväť obchodných systémov, ktoré pôsobia na Slovensku, je v ďaleko silnejšom postavení ako mnohé monopolné podniky. A ak by sme ich zobrali ako celok, tak by sme videli, že spĺňajú všetky kritériá monopolného postavenia. Dovolím si povedať, že žiadny dodávateľ nemá tak silné postavenie ako veľké obchodné reťazce pri potravinách ako celku. Tieto praktiky, ktoré sa využívajú pri obchodovaní s potravinami, sa nedejú pri žiadnom inom tovare. Pri žiadnom inom tovare nedochádza k takému významnému zneužívaniu dominantného postavenia, ako je to práve pri veľkých obchodných reťazcoch. Prečo je vlastne potrebné regulovať správanie ak má niekto tak silné postavenie na trhu? Nuž je to preto, aby nemohlo byť zneužívané, aby sa nemohli vynucovať neprimerané podmienky vyplývajúce z tohto postavenia.
Ctené kolegyne, kolegovia, každá spoločnosť sa snaží upraviť vo svojich právnych predpisoch a určitým spôsobom regulovať vzťahy, ak sú výrazne nevyvážené. Ak by všetko dokázal vyriešiť trh, tak potom sa pýtam, načo máme Zákonník práce, prečo nenecháme na voľnú slobodu dohodnúť sa zamestnancovi so zamestnávateľom, aby si dohodol podmienky, za akých bude pracovať. Ja nepochybujem o tom, že na našom trhu je veľa zamestnávateľov, ktorí poskytujú svojim zamestnancom podstatne lepšie podmienky, ako sú minimálne garantované v Zákonníku práce. Veď predsa nie je problém, ak sa zamestnanec nedohodne so zamestnávateľom, nájsť si iného zamestnávateľa. A je ich tu podstatne viacej, ako je veľkých obchodných reťazcov, cez ktoré dodávatelia potravín môžu predať svoje potraviny na našom trhu. Prečo potom chránime postavenie slabších, ako sú dôchodcovia, ako sú chorí, invalidi, deti, prečo ich chránime a prečo regulujeme tie vzťahy a prečo im vytvárame určité vyvážené postavenie v spoločnosti, prečo to nenecháme na samoreguláciu? Myslíte si, že by fungovalo to, ak by sme nechali na samoreguláciu vzťah zamestnanca a zamestnávateľa? Myslím si, že by to dopadlo asi veľmi zle. A asi nikto z nás s tým nesúhlasí, že pri takto nevyváženom postavení zamestnancov voči zamestnávateľovi ak by nebol účinný Zákonník práce, asi by to dopadlo zle.
Počúvam často argumenty, že tieto vzťahy sú iné a že v ekonomike nemôže vystupovať žiadny regulátor. Potom prečo regulujeme dodávateľov energií, elektrickej energie, plynu, prečo máme Úrad na reguláciu sieťových odvetví, prečo to nenecháme na voľný trh? Je to preto, lebo veľké obchodné reťazce v obchodovaní s potravinami majú dominantnejšie postavenie ako dneska mnohí dodávatelia energií. Bohužiaľ, nespĺňajú podmienky monopolu. Povedali ste, pán poslanec Chren, že za to celé obdobie pokiaľ boli tieto zákony v platnosti, neprišiel žiadny podnet na ministerstvo hospodárstva. Bolo to preto, lebo všetky zákony, ktoré platili až do platnosti zákona č. 140/2010 Z. z., mali tam vsunutú podmienku, ktorá ten zákon robila nevykonateľným, aj zákony, ktoré boli prijaté v roku 2003 za vlády pána Dzurindu, aj zákon, ktorý bol prijatý v roku 2008. Tam bolo zakomponované, aby sa preukázala ekonomická závislosť. Tak nikto nie je závislý od jedného reťazca, ale každý je závislý od systému ako celku, a preto ich postavenie, ak ho hodnotíme individuálne, nie je monopolné, ale len dominantné.
Argumentácia, ktorú tiež často počúvame, že zákon narúša vzťahy medzi obchodom a potravinami, že dokonca zapríčiňuje zhoršenie obchodnej bilancie s potravinami a že likviduje domácich spracovateľov, je úsmevná. Pán kolega, mne to pripadá tak, ako keď v jednom výskumnom ústave skúmali blchu a amputovali blche nohu, jednu odamputovali a prikázali, aby blcha skočila. A blcha skočila. Odamputovali jej druhú nohu, prikázali, aby blcha skočila. A blcha skočila. A keď jej odamputovali poslednú nohu a povedali jej, že blcha skoč, blcha neskočila. A záver z tejto vedeckej práce bol, že ak blcha nemá nohy, nepočuje. Tak presne tento záver je, ak to hodnotíte, že tento zákon spôsobil zníženie predaja domácich potravín na slovenskom trhu, že tento zákon spôsobil zníženie výroby domácich potravín. Tak to je presne z kategórie tohto hodnotenia, tak ako to urobili v tomto nemenovanom výskumnom ústave. (Hlas z pléna.) Keď nemá nohy, nepočuje.
Bohužiaľ, tento návrh zákona, ktorý dávate na zrušenie, rušíte bez širokej diskusie. Neberiete do úvahy stanoviská samosprávnych organizácii, Slovenskej poľnohospodárskej potravinárskej komory, profesijných zväzov, zväzov spracovateľov, nediskutujete s poľnohospodármi, ako vnímajú tento dosah, iba politicky jednoducho navrhujete ten zákon zrušiť bez toho, aby ste ponúkli určitú alternatívu, akým spôsobom chcete vlastne regulovať alebo vyvážiť vzťah veľmi nerovnoprávny alebo v zlom postavení dodávateľov voči obrovskej sile obchodných reťazcov. Keď som sa vás na to pýtal na výbore pre poľnohospodárstvo, ktorý, mimochodom, neprijal uznesenie k tomuto návrhu zákona, tak ste mi odpovedali, ešte vtedy ste boli v pozícii pána štátneho tajomníka, že to necháte na samoreguláciu, že trh to vyrieši. Bohužiaľ, musím povedať, že vaša samoregulácia a naivná predstava o tom, že trh to vyrieši, fungovať nebude. A nieže dôjde k zníženiu cien a zvýšeniu podielu domácich potravín na pultoch vďaka zrušeniu tohto zákona, ale ten efekt bude práve opačný. A ja som o tom presvedčený, že za krátku dobu na to prídete sám.
V predkladacej a dôvodovej správe pán minister uviedol, že zákon sa javí ako neefektívny a neplní účel, na ktorý bol prijatý. Dovolím si povedať, že, bohužiaľ, až zákon č. 140/2010 Z. z. sa stal plne vykonateľným. Bola tým odstránená podmienka, ktorá zákon paralyzovala, aby sa preukazovala ekonomická závislosť dodávateľa od obchodného reťazca alebo odberateľa. A keďže tento zákon vstúpil do platnosti iba 1. mája a do konca septembra bol termín, dokedy mali upraviť veľké obchodné reťazce vzťahy v súlade s týmto zákonom, a hneď po voľbách v roku 2010 v júni ste oznámili a zakotvili aj do programového vyhlásenia vlády, že tento zákon budete rušiť, tak, pochopiteľne, tieto ustanovenia obchodné reťazce prestali brať vážne. Napriek tomu musím povedať, že niektoré reťazce začali pracovať s týmto zákonom a začali presúvať zadnú maržu dopredu. To bol jeden z cieľov tohto zákona. Každý zákon ak má byť uplatnený a má priniesť svoje ovocie, musí byť aj kontrolovateľný a exekutívou vymáhaný. Ak ste hneď po nástupe do vlády oznámili, že tento zákon nebudete kontrolovať, tak, pochopiteľne, nemohol preukázať svoje opodstatnenie. A konštatovanie, že tento zákon nesplnil svoj účel, na ktorý bol prijatý, je skutočne predčasné. Bohužiaľ, zákon platí už dlho. Ale až poslednou novelou alebo posledným prijatím tohto zákona sa stal tento zákon plne sankcionovateľný, vymožiteľný, kontrolovateľný, jasný, zrozumiteľný.
Aké však boli ciele tohto zákona o neprimeraných podmienkach obchodných vzťahov medzi dodávateľom a odberateľom, ktorým sú potraviny. Prvým z cieľov bolo sprehľadnenie, stransparentnenie toku peňazí v celej vertikále od poľnohospodára cez potravinára až po obchod a presun zadných marží dopredu. Ak bola kríza najväčšia zatiaľ v mlieku v roku 2008 a ministerstvo financií sa pokúšalo zistiť, kde vlastne je aká marža a koľko dostávajú poľnohospodári, bolo jasných 4,50 Sk za liter mlieka, za to nezabalíte ani vodu do plastovej fľašky, a koľko vlastne mali spracovatelia, čo sa dalo preukázať, a koľko zostalo v obchode vzhľadom na zadné marže, všetky tie bonusy, poplatky, rôzne časové termíny, skontá a tak ďalej, nebolo možné sa dorátať vlastne, koľko z tej celej marže a toku peňazí pri tejto komodite zostáva kde. Preto je nutné posunúť zadné marže dopredu. A preto je potrebné, aby bolo na ne vidno. Tento zákon nestanovuje, aká má byť marža, ale aby bolo na ňu vidno, aby bolo jasné, kde vlastne aká marža zostáva, a aby bolo možné aj s týmto nástrojom pracovať. Druhým cieľom bolo zamedziť zneužívaniu dominantného postavenia na trhu s potravinami a vynucovaniu si neprimeraných podmienok v zmluvách, ktoré by inak dodávateľ nikdy nepodpísal, pokiaľ by nebol nútený spolupracovať s obchodným reťazcom, lebo pokiaľ 80 % potravín sa predáva práve cez veľké obchodné reťazce a akýkoľvek dodávateľ nebude obchodovať s veľkými reťazcami, tak nemá šancu na relevantnom trhu uspieť. A tretím z cieľov bolo zamedzenie vytvárania mimoriadneho zisku, ktorý nemá nič spoločné s obchodom a s predajom potravín, ale tvorí sa napr. za letáky, za logistiku a podobne. Tento zákon, tak ako som povedal, nerieši ani výšku zisku, nereguluje ani nákupné ceny. Ani nebolo nikdy jeho cieľom, aby reguloval výšku zisku, aby zvyšoval podiel domácich potravín na trhu, ani to, za aké ceny, za aké marže by to malo byť. Ciele boli tie, ktoré som povedal.
A taktiež tento zákon nenarúša voľný pohyb tovaru, ani kapitálu, nie je v rozpore so žiadnymi pravidlami Európskej únie, nezvýhodňuje domácich dodávateľov oproti zahraničným. Na druhej strane si ani nemyslím, že veľké obchodné reťazce kvôli tomuto zákonu nakupovali potraviny v zahraničí, tak ako ste to povedali. Ciele a úloha tohto zákona je a bola len zamedziť zneužívaniu dominantného postavenia obchodných reťazcov na trhu. K argumentom typu, a to citujem z jedného časopisu, že zákonu sa nepodaril zámer napriek enormnému tlaku určitých lobistických skupín zvýhodniť jednu stranu zo vzťahu dodávateľa a obchodu, musím povedať, že, práve opačne, podarilo sa určitým lobistickým skupinám udržať neregulované dominantné postavenie obchodu voči potravinárom, ktorý sa môže beztrestne zneužívať. Nikdy neboli dodávatelia potravín v takom postavení, aby si mohli diktovať podmienky, a ani v rovnovážnom postavení. Vždy boli na tej slabšej strane. A čím ďalej, tým viac sú na ešte viac slabšej strane. To znamená, že ak sa prezentuje v médiách, že tento zákon vytváral nerovnovážne postavenie dodávateľov potravín voči reťazcom, tak je to minimálne na úsmev.
Čo sú to vlastne neprimerané praktiky niektorých obchodných reťazcov. Dovoľujem si niektoré z nich spomenúť, aby aj koaliční poslanci, ktorí sa nevenujú tejto problematike, vedeli, že zrušením tohto zákona, pod čo sa podpíšu, samozrejme, zoberú aj za to zodpovednosť. Obchodné reťazce, ktoré by neprimerané podmienky nevyužívali, by sa vlastne nemali čoho obávať. Ale ten obrovský tlak a krik zo strany veľkých obchodných reťazcov nasvedčuje tomu, že všetky reťazce, ktoré na Slovensku pôsobia, určitým spôsobom toto svoje postavenie využívali a, dovolím si povedať, aj zneužívali.
Je to napr. platba za zaradenie dodávateľa do registra dodávateľov. To znamená, že len za to, že váš podnik spracovateľa zaradí do zoznamu dodávateľov potravín, zaplatíte okolo 1 600 až 2 000 eur, keď ešte ste nepredali ani jeden výrobok, neurobili ste obrat za ani jeden cent, len za to, že ste ako potenciálne možný dodávateľ tovaru. Ctené kolegyne a kolegovia, rád by som počul, v ktorom inom segmente obchodu takéto čosi existuje.
A je ďalší rad týchto podmienok, platba za zaradenie tovaru do evidencie výrobkov, tzv. zalistovacie poplatky, za každý jeden výrobok. To je presne to isté ako pri zozname dodávateľov, za každý výrobok, o ktorom uvažujete, že budete v danom reťazci predávať, musíte zaplatiť listing. Pohybuje sa niekde rádovo okolo 170 eur. Každý reťazec má nejako inak postavené podmienky, listing používajú takmer všetci. Napr. mliekareň ak má 20 druhov jogurtov a uvažuje o tom, že ich bude predávať na trhu, tak musí dvadsaťkrát zaplatiť 170 eur. Tieto tzv. zadné marže, ktoré musí dodávateľ rôznych poplatkov vrátiť veľkoobchodu, sa pohybujú v rozmedzí 10 až 17 % a slúžia na získanie mimoriadneho zisku. Na rôznych poplatkoch zaplatí stredne veľký dodávateľ aj niekoľko stotisíc až miliónov eur ročne. To, čo ste povedali, že koľko museli vynaložiť veľké obchodné reťazce na prerobenie zmlúv, nemyslíte vážne, tomu hádam neveríte, že zaplatili milión eur za úpravu zmlúv. To vám asi nadiktovali obchodné reťazce alebo Zväz obchodu. Ale to určite nie je pravda.
Ďalšie neprimerané podmienky, prenášanie sankcií na dodávateľa. Aj keď nie je za sankciu zodpovedný, napr. príde kontrola a nájde vo veľkom reťazci pokazené potraviny, po lehote spotreby, porušený obal, čokoľvek, za čo dodávateľ nemôže, lebo dodal tovar v plnej kvalite, a dostane obchod pokutu, túto pokutu automaticky presunie na dodávateľa. V ktorom segmente je to možné urobiť? V ktorom obchodnom vzťahu to je možné urobiť? Je to len pri potravinách a len pri veľkých obchodných reťazcoch.
Ďalej, vylúčenie nároku na úhradu z omeškania za úhradu faktúry. Ak náhodou si nevšimne obchodný reťazec, že nezaplatil faktúru po 50 dňoch, čo je bežná lehota splatnosti, a omeškal sa o ďalších 30 dní, tak sa dodávateľ zaväzuje, že si nebude uplatňovať náhradu úrokov z omeškania.
Poplatok za otvorenie novej predajne alebo remodeling starej predajne. Jeho výška sa pohybuje niekde okolo 166 až 170 eur za každý jeden výrobok. Ak dodávateľ odmietne zaplatiť takýto poplatok, tak bude vylúčený zo zoznamu dodávateľov. V prípade, že reťazec ovláda okolo 20 % trhu, pre dodávateľa to znamená status značného podielu na trhu, si to nevie dovoliť.
Spoplatnenie účasti na promočných akciách. Tam je podmienka v zákone do 3 % obratu. Ak si premietnete veľkosť obratu a z toho 3 %, koľkými sa podieľajú dodávatelia na všetkých týchto promočných akciách, letákových a podobných uložením materiálov v regáli na výhodných miestach, tak je to obrovská suma peňazí. Ide do miliónov eur pre stredného dodávateľa.
Zavádzacie ceny novo zavedeného tovaru. Ak dodávateľ potravín chce uviesť nový výrobok na trh, tak musí poskytnúť dodatočnú zľavu nad rámec všetkých dohodnutých tých bonusov a zliav, ktoré sú v zmluve.
Poplatky za letáky. Sú v rozmedzí od 3 300 eur za položku až po 7 300 eur za položku. Dodávateľ môže mať v letáku aj viacero položiek, povedzme, 10, 20, potom sa poplatok blíži k desiatkam až státisícom eur. Problém je nie to, že sa podieľa dodávateľ na letákovej akcii, ale to, že letákové akcie sú zdrojom mimoriadneho zisku. Ceny letákov sú niekoľkonásobne drahšie oproti tomu, ak by sa objednali tieto letáky na relevantnom trhu. Nikdy nie sú prizvaní dodávatelia potravín na výberové konanie dodávateľa letákov, kto ich bude tlačiť. To znamená, že je to ďalší zdroj zisku. Celé tlačenie letákov je zdrojom zisku. A ja hovorím a myslím si, že je správne, nech si letáky tlačia obchodné reťazce samy, nech znížia nákupné ceny a myslím si, že podstatne výhodnejšie a efektívnejšie budú tlačené letáky a nebude ich toľko lietať po uliciach a smetných košoch.
Ďalšie praktiky, ktoré sa používajú, provízie za sprostredkovanie obchodného vzťahu vo výške 1 % z objemu nákupu, provízie za stabilnú spoluprácu vo výške 1,5 % z objemu nákupu, provízie za rozvoj maloobchodnej siete 0,5 % z príslušného objemu, z ročného obratu fixný bonus vo výške 4 až 11 %, rastový bonus vo výške 0,5 až 4 %, logistický bonus vo výške 4 až 5 %. Logistický bonus alebo logistika presne je v tej istej dimenzii ako letáky. Ak by si objednávali logistiku na relevantnom trhu, tak je to za podstatne lacnejšie peniaze, ako si to musia realizovať cez obchodné reťazce, cez ich logistické centrá. Podpora predaja sa pohybuje niekde rádovo od 1 650 eur až po 3 300 eur za rok. Pri marketingu je to 3,5 až 5,5 % ročného obratu.
Spätné odobratie tovaru dodávateľom alebo tzv. odpisový bonus. Často sme svedkami, že poľnohospodár prinesie v piatok jablká do veľkého obchodného reťazca, ktoré sa nepredajú a sa mu vrátia naspäť. Pekár prinesie objednaný počet chlebov alebo rohlíkov, ktoré sa nepredajú, a reťazec mu ich vráti naspäť. Nikoho nezaujíma, čo spraví s tými nákladmi a kto ich zaplatí. Samozrejme, boli obchodné reťazce kreatívne a vymysleli si odpisový bonus. To znamená, že vyrátali si, koľko im robili vratky tovaru. A povedali: „Nebudeme vám vracať tovar, ale budeme vám fakturovať tzv. spätný bonus.“ Čiže nebolo treba nič iné urobiť, len zlepšiť systém objednávania, spresniť systém objednávania, a ten odpisový bonus sa stal zdrojom ďalšieho príjmu, ďalšieho zisku.
Poplatok za podnikovú oslavu. Nedávno oslavovala BILLA 15. výročie vstupu na slovenský trh. No tak sa patrilo prispieť 15 % nad rámec dohodnutých poplatkov, lebo také výročie je predsa, malé zľavy sa neakceptujú.
Poplatok za vystavenie faktúry. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, kto platí z dodávateľov za to, že vystavíte faktúru? Kto za to platí? Veď to je štandard a súčasť obchodu. Ale pri predaji potravín sa vystavujú poplatky za vystavenie faktúry, 1 % za to, že sa zaplatí skôr, ako je to dohodnuté vo faktúre. Ak je splatnosť 50 dní, zaplatí to obchodný reťazec na 49. deň, tak si zníži cenu o 1 %.
Bežnou praxou sú tiež nanútené retroaktívne zmeny v základnej zmluve, bohužiaľ, vždy v prospech odberateľa.
Dlhodobý predaj za nižšiu cenu ako je nákupná cena. O tom tu bola zmienka, že to je v neprospech spotrebiteľov. Dovolím sa pri tomto bode zastaviť sa trošku dlhšie.
Zákon zakazuje dlhodobý predaj potravinárskeho produktu za cenu, ktorá je nižšia ako nákupná cena obchodného reťazca, od výrobcu. Výnimkou môžu byť zriedkavé, časovo obmedzené akcie, výrobky, ak sa blíži dátum spotreby, ak je výrobok pokazený alebo ak sa robí prestavba predajne alebo sa mení sortiment a tak ďalej. Ale čomu to slúži, prečo vlastne obchodné reťazce chcú predávať iba niektoré výrobky pod nákupné ceny? Tieto výrobky, ktoré sa takýmto spôsobom snažia predávať, a predávajú ich, sú tzv. pôvodcovia premávky. Sú to výrobky, na ktoré sa lákajú zákazníci s tým, že sa navýšia ceny iných výrobkov. Keď sa nalákajú zákazníci do obchodu, si zákazník ani nevšimne, že aj iné výrobky, ktoré popri tom kupuje, sú podstatne drahšie, ako sú títo pôvodcovia premávky. Sú to napr. pivo, rohlíky, mlieko, banány. To sú tie, o ktorých často počujeme v rozhlase, že ten a ten obchodný reťazec má vynikajúcu akciu, predáva za takúto cenu.
Ďalším negatívom tohto javu je, že ak jeden reťazec ponúka takúto akciu, okamžite nastúpi druhý reťazec a tomu dodávateľovi povie: „Aj ja chcem takúto cenu, ale, samozrejme, aj so ziskom.“ Takže je enormný tlak vytváraný na dodávateľa takejto potraviny, aby znížil svoju cenu, keďže iný reťazec ju predáva už za oveľa nižšiu cenu, ako je jeho nákupná cena. V niektorých členských štátoch Európskej únie obchodné reťazce už tradične vykonávajú najagresívnejšie propagácie na základné potraviny, ktoré pôsobia ako tzv. tí pôvodcovia premávky, pretože treba kupovať často, pričom sa dvíhajú rozpätia pri iných výrobkoch, o ktorých spotrebitelia veľa nevedia. Títo tzv. pôvodcovia premávky sa často predávajú hlboko pod cenu. V Belgicku, Francúzsku, Írsku, Taliansku, Luxembursku, Portugalsku, Nemecku, ako aj Španielsku, Grécku je za istých okolností predaj potravín pod nákupnú cenu zakázaný. Celkovo tento zákaz platí v 12 krajinách Európskej únie. Uvedená praktika zákaz predaja pod výrobné náklady vo Francúzsku je vyložene zakázaná. Ako príklad budem citovať článok L442-2 Obchodného zákonníka: „Ak obchodník predáva alebo oznámi, že bude predávať výrobok taký, ako ho nadobudol, za cenu nižšiu, ako bola jeho skutočná nákupná cena, bude potrestaný pokutou 75 000 eur. Táto pokuta môže dosiahnuť až na polovicu výdavkov za reklamu v prípade, ak reklamná informácia, bez ohľadu, na akom nosiči je uvedená, informuje o cene nižšej, ako je skutočná nákupná cena. Ukončenie takejto reklamy môže byť prikázané za podmienok stanovených v článku L. 121-3 zákonníka o spotrebe. Skutočná nákupná cena je NETTO jednotková cena uvedená na nákupnej faktúre, znížená o všetky ostatné finančné príjmy odsúhlasené predajcom, vyjadrené v percentách jednotkovej ceny výrobku a zvýšená o dane z obratu, príp. spotrebnej dane a o cenu dopravy...“ Čiže nie je to len výmysel slovenského zákona. Tento jav je negatívny a 12 krajín v Európskej únii ho má zakotvený vo svojej legislatíve.
Celý rad ďalších nanajvýš pochybných praktík, ktoré si obchodné reťazce môžu presadiť vďaka svojmu dominantnému postaveniu, má viacero závažných dôsledkov.
Dramatický pokles počtu dodávateľov, čo v konečnom dôsledku nie je nič iné ako znižovanie konkurencie. Obeťou sú malé a stredné podniky, pričom podpora malého a stredného podnikania je jednou z deklarovaných priorít Európskej únie.
Likvidácia menších predajní, ktoré sa nachádzajú v blízkosti bydlísk občanov, ale nemôžu uniesť konkurenčnú prevahu veľkých obchodných systémov dosiahnutú vďaka možnosti uplatňovať krajne neetické praktiky. I v tomto prípade ide o zníženie konkurencie. Vo Francúzsku sa takto medzi rokmi 1966 až 1998 znížil počet menších obchodov s potravinami z 200 000 na 60 000, čo je viac ako 70 %. Doplácajú na to slabšie sociálne vrstvy.
Ďalšie závažné dôsledky sú sociálne dopady. Zánik časti dodávateľských firiem a menších predajní je zdrojom nezamestnanosti. Podľa odhadu európskej poľnohospodárskej organizácie COPA-COGECA každoročne zaniká v Európskej únii 450 000 pracovných príležitostí iba z dôvodu neskorších platieb. Obchodné reťazce orientujú svoj dopyt na dodávky väčších množstiev potravín, ktoré majú stále nemenné vlastnosti a akosť, hoci bezprostredný ekonomický záujem takéhoto prístupu je evidentný, je v rozpore s niektorými deklarovanými prioritami Európskej únie, ktorými sú podpora regionálnej typickosti a trasability potravín, ktorá v konečnom dôsledku prispieva aj ku kultivovaniu spotrebiteľa. Nositeľmi regionálnych vlastností a vystopovateľnosti sú ale malé a stredné podniky, ktoré zanikajú. Máme záujem o rozmanitosť chutí, a nie o unifikáciu chutí,
Dopad na spotrebiteľov, zníženie sortimentu a stagnácia kvality potravín, výsledok permanentného tlaku na znižovanie cien a nedostatku prostriedkov na inovácie, pretože disponibilné prostriedky sa musia odovzdávať obchodným reťazcom formou zadných marží. V zložení niektorých základných potravín stále viac dominujú náhradné zložky, ako je sója, hydinový separát, namiesto mäsa. A spracovatelia sú otvorene zavádzaní spôsobom označovania a miestom predaja určitých výrobkov, výrobok z rastlinných tukov podobajúci sa syru alebo maslu je predávaný medzi syrmi alebo maslom. Nakoniec dochádza k nárastu spotrebiteľských cien, ktorý je priamym dôsledkom odstránenia konkurencie. Na Slovensku sme boli toho svedkami. V nedávnej minulosti sme zažili to, za aké ceny sa predávali zemiaky, za aké ceny pred 4 rokmi sa zaorávala kapusta, za 1 korunu ju nemal kto kúpiť, dneska stojí na pultoch 12 korún, nie preto, že sa cena zvýšila vo všetkých krajinách Európskej únie, ale preto, že na Slovensku ten nárast cien bol podstatne vyšší. Ale k tomu sa dostaneme.
Novým prvkom je tzv. rastový bonus. Pre rok 2011 je nastavený, povedzme, v obchodnom reťazci TESCO na 7 %.
A na záver som si nechal takú pikantnú podmienku, ktorá sa dostala do obchodných zmlúv v spoločnosti METRO, ktorou je záloha za pokutu za nedodanie tovaru. Pán bývalý štátny tajomník Chren, presne je to tak, ako by vám dopravná polícia každý mesiac vystavila faktúru, zálohu, za pokutu za prekročenie rýchlosti, pričom na konci kvartálu by vám tie peniaze vrátili, keďže neprekročili ste rýchlosť, a znovu vystavili novú faktúru, zálohu, za pokutu za prekročenie rýchlosti. O nič nejde, len o užívanie cudzích peňazí.
Tento stručný prehľad podmienok a poplatkov, samozrejme, neznamená, že všetky obchodné reťazce uplatňujú všetky z nich. A sadzba je rozdielna. Väčšinou býva praktika, keď je nižšia sadzba inde, navýši sa pri inej praktike. Všeobecne, výška ročných poplatkov, bonusov, rabatov a skont jedného dodávateľa dosahuje od 17 po 27 % z tržieb. Je nutné, aby sme dokázali udržať monopolné praktiky obchodných reťazcov v patričných medziach a dodržiavania etiky v obchodných vzťahoch. Toto bol cieľ zákona, ktorý sa chystáte zrušiť.
Návrh zákona neprikazuje, akú majú mať obchodné reťazce maržu. Nech ju majú, akú ju chcú mať, nech je na ňu vidieť. Preto je prehľadnejšie, ak by sa zadná vynucovaná marža posunula dopredu. Toto je tiež jeden z cieľov tohto zákona. A začalo sa to po prijatí tohto zákona aj realizovať. Povedzme, obchodný reťazec TESCO začal odstraňovať zadné marže, znížil nákupné ceny, pochopiteľne, a presunul svoju maržu dopredu. Je to transparentné a je to cieľom, aby bolo vidno na tieto marže, aby sa letákové akcie realizovali vpredu. A ak to je nákladom podpory predaja, prosím, nech sa páči, nech je to vpredu, nech na to vidno, nech sa transparentne robia verejné obstarávania a nech sú súčasťou týchto obstarávaní tlačenia letákov a logistiky aj tí, ktorí to majú platiť. To sú dodávatelia potravín, ktorí sú z tohto vynechaní.
V programovom vyhlásení vlády uvádzate, že vláda Slovenskej republiky bude riešiť nerovnosti v reťazci prvovýrobca a spracovateľ – obchod aj na úrovni Európskej únie, teda aj na domácej scéne. Bohužiaľ, nepredkladáte nič. Rušíte zákon, navrhujete zrušiť zákon, ale nepredkladáte žiadne iné riešenie. Akým spôsobom sa bude tento nevyvážený vzťah regulovať? Jediné, o čom hovoríte, je, že nastúpi samoregulácia.
Ako je to v zahraničí. Po tom, ako niektoré obchodné praktiky reťazcov presiahli únosnú hranicu, prikročila väčšina štátov k prijímaniu regulačných opatrení. Zákony upravujúce obchodné vzťahy existujú vo väčšine európskych krajín, pre ilustráciu uvediem Francúzsko, Veľkú Britániu a Maďarsko.
Francúzsko je jedinou európskou krajinou, kde je legislatíva skutočne účinná, kde funguje kontrola a kde už boli za porušenia zákona vynesené súdne rozhodnutia a vysoké pokuty. Francúzsko sa touto problematikou začalo zaoberať začiatkom deväťdesiatych rokov. A predmetné texty Obchodného zákonníka boli odvtedy niekoľkokrát novelizované. V novelách boli zakaždým upravované nové aspekty obchodných vzťahov, pretože veľkodistribúcia tam vždy našla spôsob, ako platnú legislatívu obchádzať. Významné novely upravuje najmä stanovenie platobných lehôt pre poľnohospodárske produkty, zákaz predaja za stratu a sankcionovanie neprimerane nízkych cien, v súvislosti s rôznymi poplatkami bolo stanovené, že obchodník, ktorý požaduje v rámci tzv. obchodnej spolupráce finančné podieľanie sa na marketingu, musí s dodávateľom vopred uzatvoriť príslušnú zmluvu a dokázať, že služba (propagačná akcia, uvedenie v katalógu ap.), ktorú fakturuje, bola skutočne poskytnutá a že fakturačná cena jej zodpovedá. A rôzne zľavy a ani obchodná spolupráca nemôžu byť retroaktívne, nemôže dôjsť k náhlemu ukončeniu obchodných vzťahov bez vypovedacej lehoty, čo sa často deje. Ďalej sú to možnosť so súhlasom štátu zablokovať marže obchodníkov, stanovenie rámcových podmienok pre rôzne propagačné akcie, sankcie za jednostranné a neodôvodnené vrátenie tovaru, zákaz holandských dražieb poľnohospodárskych výrobkov a sprísnenie sankcií. Práve Francúzsko je príkladom toho, že po dlhodobejšom úsilí je možné dosiahnuť aspoň čiastočné zlepšenie situácie najmä tým, že situácia sa stane transparentnejšia. Všetky inkriminované poplatky totiž z väčšej časti predstavujú čistú zadnú maržu obchodníka a nefigurujú tak v žiadnej štatistike, čo umožňuje obchodným reťazcom oficiálne deklarovať svoj zisk na výrazne nižšej úrovni, než v skutočnosti je.
Zaujímavá je napr. skutočnosť, že v zákone zadefinované formy zneužitia ako zákaz predaja pod výrobné náklady, stanovenie lehoty splatnosti, represie z neskorých platieb, zákaz vracania čerstvého tovaru, náhle ukončenie objednávok a podobne sú vnímané ako ohrozenie všeobecných hospodárskych záujmov štátu, a nie ako vydieranie slabšieho zo strany silnejšieho. Je tu garantovaná anonymita obetí na súde, pretože nemusia vystupovať v úlohe žalobcov. Rovnako je to i s ponímaním zmluvnej slobody, zmluvné strany sa jednoducho nemôžu dohodnúť v rozpore so zákonom, celý systém je založený na úzkej spolupráci medzi vyšetrovacími orgánmi a súdmi. Pritom súd vstupuje do hry nielen v prípade odvolania proti správnej sankcii, ale hneď na jej začiatku. Anonymita dodávateľov zaručuje aj tento zákon, ktorý sa chystáte zrušiť, keďže zákon umožňuje, aby do tohto vzťahu vstúpili samosprávne organizácie, ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré bolo poverené vykonávaním kontroly. Ak zistí, porušovanie zákona, môže samo vstúpiť do tohto procesu. A súčasne chráni dodávateľa potravín voči reťazcom, lebo je známe, že ak ktorýkoľvek dodávateľ potravín vystúpi proti obchodným reťazcom, je vylistovaný, je vylúčený z dodávateľov. Preto ste nedostali žiadny podnet od žiadneho dodávateľa potravín.
Vo Veľkej Británii viedla veľká nespokojnosť dodávateľov koncom deväťdesiatych rokov k dôležitému vyšetrovaniu komisie pre konkurenciu. Po odhalení závažných problémov sa štyri najväčšie britské obchodné reťazce zaviazali dodržiavať tzv. supermarket Code of Practice, kódex, ktorý v 25 bodoch uvádza neprimerané podmienky a povinnosti supermarketu a má právnu účinnosť. V súčasnosti je snahou tohto kódexu sprísňovať a zaviesť funkciu ombudsmana na dozor nad predmetnými vzťahmi, ktorý bude mať právomoc ukladať supermarketom vysoké pokuty.
Taktiež je v návrhu zákona alebo v zákone, ktorý chcete zrušiť, upravený aj kódex, etický kódex, ktorý si môžu účastníci obchodných vzťahov medzi sebou upraviť. Ak ste ho nečítali, v § 5, vám ho prečítam: „Na účely zamedzenia neprimeraných podmienok sa môžu účastníci obchodných vzťahov dohodnúť na prijatí etického kódexu, ktorý v súlade s týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi podrobnejšie ustanoví kritériá čestných a transparentných obchodných vzťahov.“ A bod dva tu hovorí ďalej: „Dňom pristúpenia účastníka obchodného vzťahu k etickému kódexu sa etický kódex stáva pre tohto účastníka záväzným. Kontrolu neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch podľa etického kódexu vykoná osoba poverená signatármi etického kódexu.“ Čiže ak chcete zaviesť etický kódex, upozorňujem, je v tomto zákone, myslím si, dostatočne upravený. Podobné riešenie majú v Maďarsku.
Ak sa pozrieme na to, čo ste povedali, že tento zákon spôsobuje zvýšenie cien potravín, tak vám chcem povedať práve, akým spôsobom sa formulovali ceny potravín na Slovensku. Prvé prišli kvety a boli sme svedkami, keď sa predávali ruže za 8 korún v tržniciach a slovenské kvety boli zlikvidované. Dnes ruže u nás 8 korún nestoja, 90 % týchto kvetov pochádza zo zahraničia, Slovensko je úplne závislé od ich dovozu. A zlikvidovali sme všetkých producentov kvetov. Nedali sme im šancu, aby dokázali zlepšiť svoje podmienky na to, aby boli schopní konkurovať aj kvalitou, aj cenou. Dumpingové ceny zlikvidovali výrobu, nasledovala zelenina, potom ovocie a postupne ďalšie a ďalšie produkty. A Slovensko týmto tempom bude naďalej strácať produkciu potravín a bude ďalej viac a viac závislé od dovozu potravín.
Uvediem iba pár cien, ktoré uviedla Európska komisia vo februári tohto roku, percento zmeny spotrebiteľských cien potravín v porovnaní s decembrom 2009 a decembrom 2010. Ak sa pozrieme na práve spomínané komodity, ktoré boli prvé zlikvidované na Slovensku, vidno aj pomer nárastu cien pri zelenine. Kým v Európskej únii narástla jej cena o 11 %, na Slovensku to bolo 36,6 %. A k tým 11 % prispelo aj tých slovenských 36,6 %. Toto je dôsledok nárastu cien. A toto je dopad na slovenských občanov práve aj správaním sa a vymáhaním si dominantného postavenia a neprimeraných podmienok voči dodávateľom, ktorí sú postupne likvidovaní, vytláčaní z trhu. A ceny potravín, ktoré potom následne dovážame, sú iné ako tie, za ktoré sú likvidovaní. Pri ovocí kým v Európskej únii narástli jeho ceny o 4,8 %, na Slovensku to bolo 14,1 %, pri olejoch, tukoch to je 2,6 % v Európskej únii, 7,1 % na Slovensku, pri potravinách celkom to je v Európskej únii 2,8 %, na Slovensku 6,7 %. A k tým 2,8 % znovu prispieva aj Slovensko tými 6,7 %.
O tomto zákone bolo popísaných veľa neprávd, aj v médiách. Aj boli prezentované, a nakoniec aj pánom poslancom Chrenom tuná v priamom prenose, čo všetko spôsobuje negatívne tento zákon, že napr. zláka z akciových cien. To nie je pravda. Na akciách sa podieľajú dodávatelia potravín v 3 %, len, bohužiaľ, ak niekto chce predávať a znižovať ceny, tak by to mal robiť za svoje peniaze. Veľmi... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Zajtra budem pokračovať.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pokiaľ viem, sa prihlasovalo aj písomne do rozpravy. A bol tam prihlásený aj pán poslanec Chren, ak som si dobre všimol.

Ďakujem pekne. Pán minister, ja nemám problém podporiť všetky dobré návrhy, ktoré riešia problém občanov. Skutočne nebudem mať problém to podporiť, aj keď ich budete predkladať vy. A myslím si, že nie je tento problém len na východnom Slovensku, je presiaknutý celým Slovenskom.
A keď hovorím o zvýšení právomocí policajtov. Pri jasnom porušovaní nočného pokoja a jasnom porušovaní práv iných občanov, pri takomto konaní, polícia jednoducho nevstúpi do obydlia, nemôže vstúpiť do obydlia, je takmer bezzubá, môže dať poriadkovú pokutu. Tá nič nerieši, lebo títo občania jednoducho pokutu neplatia, keďže nemajú žiaden príjem. A po odchode polície zábava pokračuje ďalej do rána. To znamená, že treba zásadne riešiť problém, ak sa takéto čosi deje, či ich zadržia alebo čokoľvek urobia, alebo proste nejakým spôsobom siahnu im na rodinné prídavky, lebo súčasťou týchto zábav sú malé deti, ktoré takisto do noci sa zabávajú. A potom pijú a potom sa znovu zabávajú s dospelými ľuďmi a rušia nočný kľud.
Takže nezľahčoval by som túto pozíciu, aj keď kroky, ktoré ste urobili vo vzťahu k východnému Slovensku, osobne vítam.
A ja nepoznám detaily v Devínskej Novej Vsi, vychádzam z medializovaných informácií, ktoré sú, aj ľudí, ktorí žijú v tom činžiaku a ktorí mi hovorili, že tento problém s touto rodinou tam bol. A vážny problém tam bol. A celá Devínska Nová Ves si potichu o tom hovorí, že tento problém skutočne tam vážny bol. Takže to, či on sa sťažoval alebo nesťažoval, ja som nevidel, ani spis. A ani ho nechcem riešiť. Ale hovorím o tom, že možno aj toto bolo spúšťacím mechanizmom. A nechcel by som, aby sa to len zhodilo na držiteľov strelných zbraní, aby sme týchto potrestali, týchto šikanovali, lebo že takýmto spôsobom znížime takúto kriminalitu. Neznížime ju tak. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, myslím si, že k predloženému návrhu zákona bolo tu povedané už veľmi veľa. A čo sa týka tej odbornej stránky, tak pán doktor Chaban aj s ďalšími kolegami z koalície podporený, pánom doktorom Kalistom alebo aj pánom poslancom Novotným, taktiež lekárom, jasne povedali, že psychologické testy neriešia problém, ktorým má vlastne táto novela zákona napomôcť znižovaniu násilných trestných činov spôsobených strelnou zbraňou. Čiže nechcem hovoriť o detailoch tohto zákona. Myslím si, že všetci predrečníci sa dosť detailne venovali aj jednotlivým paragrafovým zneniam, kde tento zákon, ktorý, tak ako je predložený, skutočne nevyrieši ten cieľ a, myslím si, legitímny cieľ pána ministra, ktorý zobral, že treba znížiť riziko podobných tragédií, aby sa nestali podobné tragédie, aké sa udiali v Devínskej Novej Vsi.
Ale skôr by som chcel upriamiť vašu pozornosť aj na to, keď toto je vlastne tým spúšťacím mechanizmom tejto novely zákona, či neboli zle vyhodnotené závery z tejto ľudskej tragédie, keďže vieme dobre, že páchateľ tohto trestného činu sa domáhal od štátu ochrany pred neoprávneným zasahovaním do jeho súkromného života. A chcem to dokladovať na svojom vlastnom príklade, čo je to, ak človek je vystavený spolužitiu alebo bývaniu v okolí sociálne neprispôsobivých občanov, nechcem povedať, Cigánov, lebo nie všetci Cigáni sú sociálne neprispôsobiví a nie všetci bieli sú občania slušní, takže budeme hovoriť o sociálne neprispôsobivých občanoch.
Dovoľte mi povedať skutočný príbeh, lebo myslím si, že človek, ktorý to prežije, vie zhodnotiť, čo to je peklo na zemi, keď sa do takej situácie dostane a keď nevidí východisko, ako odtiaľ von. V minulom roku jeden občan predal dom presne oproti môjmu rodinnému domu Cigánom. Predal ho, dovolím si povedať, úžerníkom, ktorí nasťahovali doň rodinu, ktorá mala v správe alebo v opatere 9 detí, kde cez deň nebolo vidieť nikoho, ale pravidelne každý večer po desiatej hodine nastala diskotéka veľkosti 200 decibelov, kde nielen celé okolie v tejto pokojnej ulici, ale takmer celá dedina si mohla vypočuť celú noc diskotéku, kde sa zišlo ďalších 10 áut a prišlo ďalších 100 ľudí, kde boli bitky pouličné do skorého rána, kde jednoducho nebolo možné spať a kde ľudia, ktorí tam žili, zažívali peklo. Ja som ho zažíval dva mesiace. A bol som pred neriešiteľným problémom, čo sa dá vlastne s tým urobiť. A všetci ľudia, ktorí v tomto okolí žili, prežívali toto peklo. A ja verím, že na Slovensku je strašne veľa rodín, ktoré toto zažívajú, a tých rodín pribúda. A myslím si, že štát svojím spôsobom zlyháva pri ochrane súkromného života a rodinného života a práva na pokoj.
A keď je legitímny cieľ pána ministra, aby minimalizoval možnosť opakovania takej tragédie, ako sa stala v Devínskej Novej Vsi, tak myslím si, že poučenie z tejto tragédie by malo viesť k tomu, aby sa našlo riešenie, ako vlastne ochrániť občanov. A hovorí to aj čl. 19 ods. 2 ústavy, ktorý hovorí, že každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Riešenie vlastne nastáva v mojom prípade len dvakrát, buď sa odsťahujem z tejto ulice a nájdem si iné bývanie a presťahujem sa s rodinou niekam inam, alebo tento dom neobývateľný a zničený odkúpim. Pán minister, musel som ho kúpiť. Musel som ho kúpiť, aby som zachoval dôstojný život a pokoj pre nielen moju rodinu, ale aj okolie. A, bohužiaľ, som musel investovať peniaze do niečoho, čo nepotrebujem, ale investoval som ich preto, aby rodina mohla žiť v pokoji. No a našťastie títo ľudia porušili zmluvu a bolo možné preplatiť túto zmluvu a kúpiť tento dom, ktorý skutočne mi je nanič. Ale bolo to urobené len a len v záujme toho, že dva mesiace sme prežívali peklo na zemi. A môžem vám povedať, že za tie dva mesiace som niekoľkokrát volal políciu, keďže sa tam nedalo skutočne žiť. A ja si myslím, že ráno treba ísť pracovať a väčšina poctivých ľudí chodí ráno pracovať do práce. Po nevyspaných nociach asi ťažko si viete predstaviť vykonávať prácu. Polícia prišla. A musím povedať, že tu je priestor na to, aby ste zamedzili takýmto možným skratom ľudí, ktorí konajú skutočne niekedy v zúfalej situácii, že treba vyzbrojiť policajtov vyššími právomocami, lebo oni, bohužiaľ, nemôžu vstúpiť ani pri rušení a vážnom rušení nočného kľudu do tohto obydlia. Musia chudáci vykrikovať a vystávať pri bráne, či si niekto všimne v tomto hurhaji, že ktosi ich prišiel napomenúť, že rušia nočný kľud. Potom pol hodinu je pokoj, doťahovanie sa s políciou. Možno poriadkovú pokutu im dajú. Samozrejme, ju nezaplatia, lebo nemajú z čoho, všetci sú nezamestnaní v drvivej väčšine prípadov. Keď odídu, zábava pokračuje ďalej. A toto sa opakuje donekonečna. Čiže ak chceme zabrániť takým tragédiám, ako sa stali aj v Devínskej Novej Vsi, tak si myslím, že štát musí začať reagovať na to, aby zabránil takémuto konaniu a aby naplnil článok 19 ústavy a každému občanovi umožnil právo na pokojný život. Čiže ak chceme minimalizovať riziko aj násilných trestných činov konaných skutočne vo vypätých situáciách, tak nemyslím si, že vedie cesta cez šikanovanie tisícok poctivých držiteľov strelných zbraní. Ale hľadajme riešenia a vyhodnoťme prípad.
Ak robíme túto novelu na základe kauzy z Devínskej Novej Vsi, tak vyhodnoťme ju aj z tohto hľadiska, či toto nebol spúšťací mechanizmus tohto problému, ktorý sa tam stal. A aj keď nijako nedá sa ospravedlniť tá vražda, ktorá sa v Devínskej Novej Vsi stala, tak viem sa plne vžiť do situácie človeka, ktorý možno aj niekoľko rokov trpel takýmto správaním. A vôbec si neviem predstaviť život v bytovke, že máte za suseda takúto rodinu v byte alebo v činžiaku, kde rovno vás delí od nej iba stena. Ja nepoznám detaily v Devínskej Novej Vsi, ale ak to bolo tak, ako som to mal možnosť sám zažiť na vlastnej koži, tak si dovolím predstaviť, že po piatich rokoch ten človek musel byť psychicky na dne a že siahol po ten najkrajnejší a najnemožnejší spôsob riešenia, ak štát zlyhal v prípade jeho ochrany.
Čiže ja by som bol rád, keby sme to nevyhodnotili tak, že teraz postavíme 170 000 držiteľov zbrojných preukazov do šikany. Ale najmä mi je ľúto poľovníkov, aj sám som poľovník, ktorí poľovali desiatky rokov, a hlavne starších poľovníkov, ktorí sú v dôchodkovom veku a pre ktorých je česť a hrdosť prísť medzi kolegov raz za rok so zbraňou na nejakú spoločnú vianočnú poľovačku. A týchto ľudí chceme dohnať pred psychológov. A pritom vaši kolegovia z koalície jasne povedali, že psychologické testy nič nevyriešia. Keby to bolo riešením, tak by to povedal pán poslanec Gál. Keby psychologické testy len o percento znížili možnosť vzniku alebo páchania takých trestných činov, tak som za návrh. Ale ja som presvedčený o tom, že o ani jedno percento neznížime takéto riziko. Čiže naženieme veľký kšeft pre psychológov, počuli ste čísla, každoročne koľko tých posudkov by museli vykonať, keďže ich je málo na Slovensku. A treba vykonať desaťtisíce psychologických posudkov. Pri dnešných cenách je to 3,3 mil. eur. Dovolím si povedať, že keď bude dopyt na trhu po psychologických posudkoch, tak tá cena sa môže zdvojnásobiť. To znamená vynikajúci kšeft, riešenie pre zníženie rizika násilných trestných činov páchaných so zbraňou žiadne, šikanu pre poctivých a slušných občanov, ktorí dodržiavajú zákony. To je dosah tejto novely zákona. Ale pritom som vnútorne presvedčený, že váš cieľ je úprimný a legitímny, že máte snahu znížiť riziko páchaných trestných činov. Bol by som rád, keby sa to znovu prehodnotilo a skôr sme riešili ochranu slušných občanov a ich nešikanovali. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, už v prvom vystúpení, v prvom čítaní som povedal, že mali sme tento inštitút zavedený v legislatíve pred niekoľkými rokmi, a ak hovoríte, že Komora psychológov hovorí, že psychologické testy majú význam, alebo že majú potenciál znížiť percento trestných činov páchaných so zbraňou, tak škoda, že ste nepredložili analýzu napriek tomu, že prvé čítanie prebehlo pred niekoľkými mesiacmi. Koľko vlastne trestných činov bolo páchaných so strelnou zbraňou a akými osobami? Kto to bol a aký bol rozdiel v čase, keď sme mali inštitút psychotestov zavedený v legislatíve a v čase, keď tento inštitút nemáme, aký tam bol pokles trestných činov a kto sú tí páchatelia trestných činov? Sú to poľovníci, sú to zberatelia, sú to ľudia z ozbrojených zložiek, sú to kriminálne živly, ktoré páchajú trestné činy s nelegálne držanými zbraňami? Kto to vlastne je, ten, ktorý pácha tie trestné činy, aby sme plošne neodsudzovali všetkých držiteľov strelných zbraní a potenciálne ich považovali za páchateľov trestných činov a tí, ktorí tie strelné zbrane nemajú, vlastne tí sú tými obeťami, tí, ktorí tie strelné zbrane majú. To znamená, že takto len jednoducho to zobrať a povedať si, že len toto sú tí zlí, ktorí držia strelné zbrane a ohrozujú celé okolie a preto im zavedieme psychotesty, ktoré skutočne nevyriešia problém. Nevyriešia problém.
Som sa vás pýtal v prvom čítaní, čo sa stane s psychológom, ak prejde človek cez psychotesty, na druhý deň spácha trestný čin so strelnou zbraňou, kohosi zavraždí, čo sa udeje s tým psychológom? Zoberiete mu licenciu alebo poviete, že je to štatistická odchýlka, že no, stalo sa. Prešiel psychotestmi a napriek tomu v nejakej skratovej situácii zlyhal a spáchal ohavný trestný čin vraždy a niekoho zabije. To znamená, že celé čo bude mať dosah je to, že sto miliónov korún, čiže 3,3 mil. eur zarobia psychológovia na ľuďoch, ktorí si slušne plnia svoje povinnosti a dodržiavajú zákony. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Pado, ja skutočne chcem úprimne oceniť vaše vystúpenie a myslím si, že k celému predloženému návrhu novely zákona už viac ani nemusí byť povedané, lebo ste úplne presne zanalyzovali, že na základe kauzy, ktorá vznikla v Devínskej Novej Vsi a predkladanej novely zákona nezabráni táto novela zákona ďalším kauzám.
Ste prvý z vládnej koalície, koho som počul povedať, že kauza, ktorá vznikla v Devínskej Novej vsi, vznikla možno aj z toho, že štát rezignoval na ochranu slušného človeka pred sociálne neprispôsobivými občanmi a ktorý žiadal o pomoc štát niekoľkokrát, aby mu vyriešil jeho otázku kľudného práva na život. Možno, že tento človek nezvládol psychicky situáciu, a že ho dohnal aj nezáujem štátu možno o jeho problém. Možno. Nemyslím si, že je možné ospravedlniť ten brutálny zločin, ku ktorému sa tento pán uchýlil, ale ja si dovolím povedať, že táto novela zákona nezabráni ďalším takýmto kauzám a trestným činom vrážd alebo nejakých iných trestných činov, pokiaľ štát bude rezignovať na ochranu slušných ľudí pred sociálne neprispôsobivými občanmi. Že to nie je problém psychotestov, ani držiteľov zbraní a označovať držiteľov za potencionálnych páchateľov trestných činov je nielen neslušné, ale dosť odvážne, lebo ja som presvedčený o tom, že drvivá väčšina legálnych držiteľov strelných zbraní sú slušní a poctiví občania tejto krajiny, ktorí sa správajú podľa zákonov.
Preto si myslím, že predložený návrh novely zákona nielenže tento problém nerieši, kvôli ktorej kauze je predkladaný, ale vôbec, skôr napomôže určitej finančnej situácii psychológov ako riešenie problémov. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Košútová, s tvojím vystúpením je možné len súhlasiť. A musím povedať, že je skutočne smutné, keď v situácii, keď poľnohospodári prežili veľmi ťažké dva roky 2009, 2010, sa pripravila séria zákonov súvisiacich s rozpočtom a aj návrh štátneho rozpočtu, ktorý sme na tejto schôdzi schválili, a navyše, keď východisková pozícia pre rok 2011 je veľmi problémová z hľadiska jak zberu úrody, kde je ešte veľké množstvo kukurice na poli, kde je veľké množstvo pôdy, ktorá znovu je podmáčaná spodnými vodami a niekde znovu záplavami, nie je možné ju obrábať, to znamená, že už dneska vieme, že východzia pozícia pre budúci rok je veľmi, veľmi komplikovaná. A už dneska vieme, že dosahované výsledky budú oveľa nižšie, ako je možné očakávať, napriek tomu ignorujeme tieto fakty a napriek tomu sme v tejto Národnej rade na tejto schôdzi schválili zákony, ktoré podlomia nohy poľnohospodárom ešte ďaleko viacej ako sú dneska.
Čiže, skutočne nastane to, čo si vo svojom vystúpení povedala, že Slováci sa stanú bezzemkami vo svojej krajine preto, lebo družstvá budú padať tak, ako sme dneska tomu svedkami, kde finančné skupiny a zahraničné skupiny preberajú družstvá, kde končí sa s intenzívnou výrobou, kde ľudia prichádzajú o prácu, kde dochádza k vyľudneniu vidieka.
Čiže, ak toto je predstava o tom, že budeme stierať regionálne rozdiely, hlavne v oblastiach marginálnych, kde priemysel veľmi dlho, žiaľ, nepríde, kde dlho nebudú budované žiadne infraštruktúrne siete ako sú diaľnice, tak potom sa treba pod to podpísať a povedať, že áno, chceme Slovensko, kde budeme mať opustené regióny, kde budeme dovážať potraviny, kde si Slováci budú musieť priplatiť za potraviny oveľa, oveľa viacej, ako bude zdražovanie potravín v iných krajinách Európy. Toto je vizitka tejto Národnej rady a tejto schôdze. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Stanko, ja chcem oceniť vaše vystúpenie aj argumentáciu a chcem povedať, že to ste prvý poslanec z pravicového spektra, ktorý sa pozerá na poľnohospodárstvo, dá sa povedať, z objektívneho pohľadu, nie z predsudkov, aké tu často počúvame.
Ja vám držím palce, aby sa vám podarilo urobiť to, čo ste prezentovali v závere vášho vystúpenia, a takisto musím súhlasiť s vašimi tromi návrhmi alebo názormi, ktoré ťažia poľnohospodárov. Jednu z nich ste menovali - spoločnú poľnohospodársku politiku. Bohužiaľ, ten veľký rozdiel medzi nami a starou pätnástkou je aj v tom, že sme vyjednali zlé podmienky pri vstupe do Európskej únie a opäť sme pred bránami novej spoločnej budúcej politiky, a tak, ako som včera prezentoval vo svojom vystúpení, na Slovensku nerobíme pri príprave pozície Slovenska takmer nič. Takže aby sme znovu nekonštatovali sedem rokov, že Slovensko stráca oproti už nie európskej pätnástke, ale európskej dvadsaťšestke, tak by sme mali veľmi rýchlo začať pracovať na tom, aby sme v rámci rokovaní o budúcej spoločnej poľnohospodárskej politike vytvorili dobrú pozíciu pre našich poľnohospodárov.
Takisto s vami súhlasím z hľadiska invázie zahraničných investorov. Mnohí neoliberálni politici hovoria, nič sa nedeje, ak budú pôdu vlastniť zahraniční investori. Ale kto vlastní pôdu, vlastní územie, vlastní aj štát a Slováci sa stanú bezzemkami vo vlastnej krajine. A je to vážne riziko, ktoré možno doceníme až vtedy, keď už tú pôdu vlastniť nebudeme. Bohužiaľ, opäť sme urobili mnohé chyby v minulosti a nezabránili sme nadobúdaniu pôdy právnickým osobám, kde zahraničí investori veľmi ľahko dokážu nadobúdať túto pôdu. Takisto sa dá hovoriť o dani z pozemkov.
Ďakujem.