Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, kolegovia, prezident Slovenskej republiky pán Gašparovič vrátil návrh zákona, ktorým sa má zrušiť zákon č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny.
Tento zákon sme prerokovávali na májovej schôdzi, potom bol na aprílovej schôdzi, potom bol preložený na hlasovanie na aprílovú schôdzu s tým, že aj z vystúpenia koaličných poslancov jasne vyplývalo, že drvivá väčšina poslancov tejto Národnej rady uznáva to, že podmienky medzi dodávateľom a odberateľom, hlavne pri potravinách, sú nevyvážené a že postavenie obchodných reťazcov nie je len dominantné, ale ako celku sú viac ako monopolné.
Predchádzajúce, pri prvom prerokovávaní o zrušení tohto zákona sa preto preložilo hlasovanie, že koalícia sľúbila, že predloží alternatívu tohto zákona a problémov, ktoré tento zákon má riešiť. Nechcem sa vracať k všetkým tým neprimeraným podmienkam, ktoré sa v obchodných vzťahoch vyskytujú. Samozrejme, že sú tam v prvom rade dve základné podmienky, a to je to, že sila obchodných reťazcov je tak veľká, že dokážu si presadiť čokoľvek do ustanovení vo vzájomných zmluvách s dodávateľmi potravín, okrem toho, že si nechávajú platiť za nič, sú tam aj ustanovenia, ktoré tvoria mimoriadny zisk, ako je predražená logistika, predražené letákové akcie a podobné veci.
Čiže pán prezident reagoval na to, že tento návrh zákona vstúpil do platnosti 1. mája 2010 a zmluvy, ktoré boli uzatvorené pred 1. májom 2010, bolo povinnosťou všetkých obchodných reťazcov dať ich do súladu s týmto platným zákonom do 30. septembra 2010. Ale už v januári bol vládny návrh zákona, 12. januára bol vládny návrh zákona, ktorý tento zákon navrhoval zrušiť, to znamená, že aj argumentácia pána prezidenta je jasná, že čas, ktorý tento zákon mal na to, aby ukázal svoju silu a svoju schopnosť zamedziť nekalým praktikám, bol tak krátky, že jednoducho nie je možné pri žiadnom zákone očakávať, že tento zákon prinesie nejaký efekt.
Ja viem, že sa tu argumentovalo, že ten zákon má svoju históriu. Bohužiaľ, musím znovu zopakovať, že tento zákon sa stal vykonateľným, zrozumiteľným, jednoznačným, až keď sa prijal nový zákon 140/2010, a nedali ste mu žiadnu šancu. Sľubovali ste v tejto snemovni, že pripravíte reálnu alternatívu, ktorá zamedzí zneužívaniu toho dominantného postavenia k dodávateľom potravín, bohužiaľ, na predchádzajúcej schôdzi sa nepredložilo nič, jednoducho ste tento zákon zrušili bez toho, aby ste sa vôbec boli ochotní o tom baviť, že akú alternatívu predkladáte.
Bol spomínaný etický kódex, že bude dopracovaný a predložený, ktorý tieto všetky problémy bude riešiť. Dokonca pán poslanec Chren mi povedal, že nemám informácie, že ten etický kódex je pripravený. Ja do dnešného dňa, bohužiaľ, som nevidel žiadny etický kódex, ktorý by prišiel z dielne ministerstva hospodárstva alebo niekoho iného. To znamená, že ste zavádzali vtedy, že niečo podobné je pripravené, nie je pripravené nič a navyše etický kódex je aj zakomponovaný do zákona 140/2010 a doteraz, doteraz žiadny obchodný reťazec žiadny etický kódex nevypracoval, nedal ho do praxe. Podľa tohto zákona, ak sa prijme etický kódex, stáva sa záväzný pre obidve zmluvné vzťahy. Bohužiaľ, nič sme nevideli a ja som presvedčený o tom, že žiadny etický kódex napriek tomu, že ho obchodníci v mediálnej kampani sľubovali, ani neuvidíme.
Popísalo sa veľa neprávd, poloprávd a podobných mediálnych kampaní proti tomuto zákonu, kde sa strašili zákazníci aj občania, že tento zákon je namierený proti nim. Ani v jednom bode, pokiaľ sme išli bod po bode, a myslím si, že na minulej aj predminulej schôdzi som dosť venoval času tomu, aby som vysvetlil, že ani jeden zákon nie je namierený proti spotrebiteľom, opačne, chráni spotrebiteľa a ani nie je namierený proti domácim potravinám.
Teraz beží kampaň v niektorých médiách, tzv. Ficov bič na obchodné reťazce, chvalabohu, nevyšiel alebo že nepriniesol žiadny efekt, nepreukázal žiadnu silu. Nedali ste mu žiadnu šancu, aby tento zákon mohol preukázať svoju silu. Za tri-štyri mesiace pôsobenia tohto zákona nemôže žiadny zákon priniesť nijaký efekt, navyše ak vládna moc jednoducho zákon neuplatňuje.
Mali sme tu politika, ktorý povedal dávno vetu "Zákon platí, ale sa neuplatňuje" a to v tomto prípade platí dvakrát, lebo okamžite po voľbách v júni 2010 ste si dali do vládneho programu, že tento zákon zrušíte, a mediálne ste prezentovali, že nebudete tento zákon uplatňovať napriek tomu, že platí. Bohužiaľ, v právnom štáte, pokiaľ zákon platí, mal by sa uplatňovať a ste sa priradili k tomu politikovi, ktorý tiež povedal, že zákon platí, myslím, že o lustráciách, ale sa neuplatňuje.
Takže je mi ľúto, že ste sa postavili k tomuto problému a vážnemu problému, a myslím si, že aj drvivá väčšina aj poslancov vládnej koalície tento zákon nie že by kritizovala, ale skôr zo solidarity vo vládnej väčšine ho podporila, aby ho zrušila. A niektorí poslanci sa dožadovali, aby vládna koalícia predložila nejakú alternatívu. Alternatívou mali byť tabule hanby v zákone o potravinách, ako vieme, k tomu sa za chvíľku dostaneme, takisto zákon o potravinách, sa tam predkladá bod, čo na jednej strane s tým súhlasím, aby do 48 hodín potraviny, ktorým končí doba spotreby, mali, boli zvlášť uložené v regáloch.
Ctené dámy a páni, pokiaľ by platili normálne vzťahy v obchodných vzťahoch medzi dodávateľom a odberateľom, tak takéto ustanovenie by nebolo vôbec potrebné. Všade vo svete v štandardných krajinách obchod má takéto oddelenia, kde sa ukladajú potraviny, ktorým končí doba spotreby, aby ich predali za veľmi nízku cenu. Lepšie je predať za nízku cenu, ako to vyhodiť a zlikvidovať so stratou.
Lenže keďže tento zákon rušíte a chcete ho zrušiť, alebo ste ho zrušili na predchádzajúcej schôdzi, tak v obchodných zmluvách sa vyskytuje, že za čerstvosť potravín zodpovedá dodávateľ. To znamená, že obchodné reťazce vôbec nie sú nútené mať takéto oddelenia preto, lebo ako náhle končí doba spotreby nejakého tovaru, tak jednoducho dodávateľ tohto tovaru je povinný tento tovar obnoviť za čerstvý. To znamená, že ak dneska dáme za chvíľku v zákone o potravinách povinnosť do 48 hodín vytvárať znovu nejaké oddelenia, tak ja som o tom presvedčený, že do zmlúv sa zakomponuje to, že tovar sa bude meniť pred 48-hodinovou dobou, uplynutou dobou jeho spotreby. Čiže toto ustanovenie nenadobudne žiadny nejaký význam z toho dôvodu, že jednoducho obchodné reťazce prenesú túto povinnosť na dodávateľov potravín, tak ako je to v plnej miere dneska vo všetkých tých, väčšinou tých zmluvných vzťahov.
To znamená, že odskočil som od zákona o potravinách, ku ktorému sa vrátime, ale má plný súvis s týmto zákonom o neprimeraných podmienkach, lebo toto je jedna z neprimeraných podmienok. Toto sa objavuje v zmluvách a len pri zmluvách, kde majú obchodné reťazce dominantné alebo až monopolné postavenie. A pokiaľ nebude tu nejaká účinná sila, ktorá dokáže takýmto nekalým praktikám vymáhajúcich si v obchodných vzťahoch takéto konanie, tak jednoducho ani zákon o potravinách neprinesie ten efekt a naďalej budú dodávateľom potravín pomaly likvidovaní tak, ako cez dodávateľov potravín sú likvidovaní poľnohospodári a prvovýroba, a tým pádom aj kultúrny život na vidieku.
Veľmi úzko je spojená výroba potravín so zamestnanosťou, so zamestnanosťou, s pridanou hodnotou, so spracovaním potravín a potom aj určitého množstva potravín na domácich pultoch.
Nedá mi nespomenúť tú určitú kampaň, ktorá začína prebiehať už aj v médiách, že obchodníci majú záujem o domáce potraviny. Je záujem o domáce potraviny, ktoré pomaly už nie sú, a zháňajú sa akože domáce potraviny, a to len z toho dôvodu, že prebehli v krátkej dobe tri veľké škandály s potravinami v Európe: od e.coly cez kŕmne zmesi, ktoré boli v Nemecku, cez hydinové mäso a tak ďalej. Čiže obyvatelia sa už obávajú kupovať neznáme potraviny dovážané, keď aj z Európy, ktoré do Európy sa dostávajú rôznymi kanálmi a dostávajú sa na slovenský trh, a začínajú mať samotní spotrebitelia dopyt po domácich potravinách. Tieto potraviny ale už, ctené dámy a páni, už aj vďaka takejto politike už nie sú. A určite ich máme veľmi málo, aj keď už podiel domácich potravín na našich pultoch je menej ako 50 %. Ten podiel bude naďalej klesať, aj keď tento zákon zrušíte, a tá paralela, ktorou sa oháňate, že tento zákon vyháňal domáce potraviny z pultov, nie je pravdivý.
Aj tzv. analytici, ktorí toto rozoberajú v médiách, hovoria o tom, že tento Ficov bič vyháňal domáce potraviny z pultov a že obchodné reťazce radšej si robili zmluvy v zahraničí a nakupovali tovar v zahraničí. Táto parla nie je pravdivá. A pokiaľ by niekto bol ochotný zanalyzovať celý ten priebeh výroby potravín, či už domácich, dovážaných, a, samozrejme, vo vzťahu k obchodu a filozofii obchodu, ako beží v obchodných reťazcoch, tak by takúto vetu nikdy nemohol napísať. A už vôbec nehovorím o tom krátkom čase, ktorý ste tomuto zákonu dali.
Tak chcel by som požiadať na záver môjho vystúpenia ctené kolegyne a kolegov z koalície, nechajte tomuto zákonu čas, aby ukázal svoju silu, dajte mu čas aspoň rok, ako aj pán prezident žiada a vo svojej argumentácii jasne hovorí, že tomuto zákonu ste nedali žiadnu šancu preukázať svoju silu, napriek svojej histórii som to odôvodňoval tým, že skutočne tento zákon sa stal vykonateľným až 1. mája 2010, dneska je zákon de facto zrušený, aj keď ešte nie je platný, a skutočne ten čas bol tak krátky, že nemohol preukázať svoju schopnosť zamedziť zneužívaniu dominantného postavenia. Toto je cieľ zákona.
Cieľ zákona nie je dávať domáce potraviny na domáce pulty. Tam platí plná konkurencia. Bohužiaľ, filozofia mnohých obchodných reťazcov je postavená na zisku z metra predajnej plochy. Túto filozofiu nejakým spôsobom ten zákon neobmedzuje. Ja som presvedčený o tom, že čím ďalej, tým viac si budú uvedomovať aj občania Slovenskej republiky, že potraviny vyrábané na Slovensku, aj keď možná sú drahšie, sú originály, nie sú žiadne náhražky, a že, samozrejme, originál vždy stojí niečo viacej, ako stojí nejaká náhražka, že systém spracovania povedzme hydinového mäsa, ak je spracovaný chladením vodou, že to je podstatne lacnejšie spracovanie, ako keď je chladený vzduchom, a že kvalita takto spracovanej hydiny je podstatne vyššia a že tam nie je veľké percento vody, ktoré kupujú spotrebitelia v obchode v porovnaní s tým, keď ten produkt je chladený vzduchom. To je len jeden segment, o ktorom chcem hovoriť.
Čiže skutočne vás chcem požiadať, dajte tomuto zákonu šancu a dajte mu čas na to, aby ukázal svoju schopnosť zamedziť takému dominantnému postaveniu, nečakajme na legislatívu z Európskej únie, myslím si, že dôjde čas, keď bude musieť Brusel to riešiť. Ale pokiaľ veľkí hráči majú najväčšie obchodné reťazce v rámci Európy, tak nebude to nejak, myslím si, Brusel sa ponáhľať. Takže pokiaľ by vládna garnitúra ten zákon využívala a pokiaľ by vládna moc a exekutíva tento zákon uplatňovala, tak ten zákon by bol účinný.
Na dôvažok chcem spomenúť jeden obchodný reťazec Tesco, napriek tomu, že tento zákon, ste avizovali, že bude zrušený, zrušil zadné marže, si to môžte overiť u dodávateľov potravín. Tesco reagovalo na tento zákon tým, že zadné marže zrušilo, presunulo ich dopredu, je na ne vidno. Je vidno, koľko je zisku z každého tovaru, ktorý nakupuje, ktorý predáva. Nehovorím o tom, že sú tam ďalšie praktiky, ktoré sa využívajú aj v tomto obchodnom reťazci, ale, bohužiaľ, tým, že zákon rušíte, sa to všetko uvoľňuje a vracia naspäť tam, kde to bolo, a je to pohroma pre slovenských potravinárov, pre slovenských poľnohospodárov, pre slovenských občanov.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
