Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená vláda, ctené kolegyne, kolegovia, predkladané programové vyhlásenie vlády je dokument, ktorým sa vláda uchádza o dôveru a podporu Národnej rady na štvorročné volebné obdobie. Programové vyhlásenie vlády je vlastne obraz ako chce vláda spravovať krajinu, aké princípy, aké smerovanie v jednotlivých oblastiach považuje za prioritné. Ale celé programové vyhlásenie vlády je presiaknuté filozofiou liberalizácie, deregulácie, privatizácie a oslabovania sociálnych istôt občanov, ide v ňom o výrazné obmedzovanie regulačnej funkcie štátu aj tam, kde to je v súčasnosti ešte potrebné, a kde aj mnohí liberálni ekonómovia, najmä po finančnej a hospodárskej kríze, považujú funkciu štátu v oblasti určitej regulácie za nevyhnutnú. Keď som porovnával jednotlivé volebné programy strán súčasnej vládnej koalície s programovým vyhlásením vlády, bolo tu už veľakrát povedané, je diametrálne odlišné od programov, ktorými ste lákali a sľubovali voličom čo budete robiť, ak sa dostanete do vlády a úplne iné predkladáte čosi v programovom vyhlásení vlády. Čiže, je jasné, že sľuby, ktoré ste dávali voličom, boli populistické sľuby preto, aby ste získali ich dôveru, občania vám ju dali a ja verím, že budú sa pozerať na vás, ako budete plniť to, čo ste si nenapísali do programového vyhlásenia vlády, ale ste im to pred voľbami sľubovali. Ja sa len vo svojom vystúpení chcem venovať iba časti, ktorá je venovaná pôdohospodárstvu a rozvoju vidieka, v ktorom je zahrnuté aj životné prostredie a lesné hospodárstvo. Hneď v úvode tejto kapitoly deklarujete, že až 86 % územia Slovenska je vidieckeho charakteru. Chcem skutočne oceniť toto poznanie pravicovej vlády, keďže máme skúsenosť z predchádzajúcich ôsmich rokov vlád pána Dzurindu, ktorý sa pozeral na Slovensko cez prizmu Bratislavy. Čiže je to veľký pokrok v poznaní za posledné štyri roky a vy ste si napísali do preambuly tejto kapitoly, že si vážne uvedomujete, že 86 % ľudí na Slovensku žije vo vidieckom regióne a poľnohospodárstvo je neoddeliteľnou súčasťou aj životnej úrovne, aj rozvoja regiónov. Keď sa ale pozriem do programového vyhlásenia v tejto kapitole, táto kapitola nič nehovorí o zásadných otázkach rezortu pôdohospodárstva. Ako sa vláda postaví ku kľúčovým otázkam? Je tam veľa napísaného o určitých okrajových alebo nepodstatných otázkach, ako, povedzme, ekologické poľnohospodárstvo, že ho budete podporovať, alebo že budete podporovať značku kvality. Ja nekritizujem to, že to máte napísané v programovom vyhlásení vlády. Je dobré, ak budete pokračovať v podpore ekologického poľnohospodárstva, lebo pred štyrmi rokmi, keď nastupovala vláda Roberta Fica, ekologické poľnohospodárstvo bolo doslova v plienkach, na pár sto hektároch, po štyroch rokoch nastaveného programu nabralo taký dynamický rozmer, že dnes je viac ako 17 tis. ha v ekologickom poľnohospodárstve, že vzniklo obrovské množstvo fariem živočíšnej výroby, že sú tu ekologickí vinohradníci, ekologickí ovocinári, čiže stačí len pokračovať v nastavenom mechanizme, ktorý nastavila vláda Roberta Fica a ekologické poľnohospodárstvo, napriek tomu, že je okrajovým z hľadiska poľnohospodárstva, bude dynamicky sa rozvíjať a bude týmto istým tempom rásť. Aj keď ohľadne značky kvality "sk" hovoríte, že budete podporovať kontinuálne, myslím si, že je to potrebné, ale nie je to rozhodujúce pre oblasť poľnohospodárstva. Sú tam ale aj body, tak ako sľubujete, že zmeníte niekoľkokrát ústavu a ústavné zákony, na ktoré nemáte silu v tomto parlamente, tak si dávate tam aj body, na ktoré vláda tiež nemá kompetenciu, ani možnosť ich zmeniť. Deklarujete, že zrušíte prísne predpisy a kvóty tak európskych, ako aj domácich. Myslím si, že nemáte kompetenciu ani silu v Európskom parlamente zmeniť kvóty a nariadenia Európskej únie alebo predpisy, a keď sa pozrieme na samotné kvóty, význam kvót mal a bol veľký pred vstupom do Európskej únie. Vtedy sa rozhodovalo o tom koľko zdrojov, koľko financií dôjde cez kvóty, ktoré Slovensko mohlo vlastne vyrábať, koľko mohlo mať zvierat, či už kráv bez trhovej produkcie mlieka alebo oviec, kôz, koľko cukru sme mohli vyrobiť a koľko mlieka sme mohli vyrábať, tak na tieto kvóty boli nastavené financie a dnes kvóty nijakým spôsobom neobmedzujú slovenských poľnohospodárov. Dostal som odpoveď, aj v médiách som zaregistroval, že treba ich zrušiť preto, lebo kvóty obmedzujú slovenských poľnohospodárov. Neobmedzujú. Obmedzujú ich len finančne, keďže sme dojednali zlé podmienky a opäť to bola vláda pána Dzurindu, ktorá dojednávala podmienky pri vstupe do Európskej únie, keď sme si len vyjednali 28 tis. kusov kráv bez trhovej produkcie mlieka, dnes ich je 41 600. Ten zvyšok, tých 13 tis. je vlastne bez podpory a prerozdeľuje sa tá istá podpora, ktorú by sme mohli mať, keby sme sa inak pripravili na vstup do Európskej únie. Pri ovciach a kozách by ich bolo 305 tis. Dnes ich chováme 412 tis. a ten počet bude rásť a Slovensko má predpoklad na to, aby tieto kategórie rástli, ale viac peňazí na Slovensko nepríde. To znamená, že tieto kvóty neobmedzujú slovenských poľnohospodárov. Môžu ich vyrábať. A čo sa týka takej najvážnejšej kvóty, ktorá ešte plní svoju funkciu v Európskej únii, je kvóta na mlieko. Mnohé krajiny, ktoré prekračujú kvótu, platia sankcie, vysoké sankcie za prekročenie kvóty ako je, povedzme, Taliansko, Holandsko, Nemecko, ale Slovensko, napriek tomu, že si dojednalo nízku kvótu na produkciu mlieka, tak aj keď v politike sa zvykne hovoriť, že nikdy nehovor nikdy, dovolím si povedať, že Slovensko nikdy neprekročí kvótu, ktorú má pridelenú. To znamená, že nikde nehrozí, že bude platiť sankcie do Európskej únie a nijakým spôsobom neohrozuje a neobmedzuje producentov mlieka. Ale, keď sa pozrieme na zrušenie kvóty, komu to prinesie prospech? Ja si myslím, že slovenská vláda v prvom rade sa musí pozerať na prospech slovenských poľnohospodárov, ktorí sú súčasťou Európskej únie. Tak ako to robia všetky iné krajiny Európskej únie a zrušenie kvóty by prinieslo prospech práve talianskym farmárom, najmä talianskym farmárom, kde práve zo Slovenska nadprodukcia mlieka, keďže máme nízku spotrebu, putuje do Talianska. Akonáhle sa zruší kvóta, tak toto mlieko zo Slovenska nebude putovať do Talianska a bude sa znižovať výroba na Slovensku. Mimochodom, keďže veľké krajiny ako je Nemecko, Taliansko, Holandsko a táto kvóta ich obmedzuje, si už vylobovali to, že Európska únia túto kvótu od roku 2015 zrušila, tak neviem, prečo si dávate do programového vyhlásenia vlády bod , ktorý už vyriešila Európska únia a táto kvóta od tohto dátumu nebude platiť a bude vlastne voľná výroba a hovorím, že prospeje to práve tým krajinám, ktoré prekračujú produkciu mlieka a bude to ohrozovať v produkcii práve slovenských producentov. Ak sa pozrieme na tú kvótu, či je, alebo nie je potrebná a či obmedzuje výrobu, ja sa na to pozerám práve cez pracovné príležitosti a cez pridanú hodnotu. Živočíšna výroba, tak ako je ovocinárstvo, zeleninárstvo, vinohradníctvo, špeciálne výroby, všetky sú to výroby, ktoré významným spôsobom vytvárajú pracovné príležitosti a vytvárajú pridanú hodnotu. A preto sa Slovenská republika musí zasadzovať za to, aby slovenskí farmári mohli práve produkovať produkty s vysokou pridanou hodnotou. Toto sa ale počas predchádzajúcich vlád pána Dzurindu neudialo, a práve v týchto výrobách došlo k najväčšiemu prepadu.
Ale, čo sú tie hlavné body, ktoré mi v programovom vyhlásení chýbajú? Rozhodujúci dokument, ktorý sa momentálne pripravuje na pôde Európskej únie, a ktorý bude táto vláda odsúhlasovať, ich podmienky sa budú odsúhlasovať, je nová spoločná poľnohospodárska politika na obdobie rokov 2014 až 2020. Táto politika rozhodne o tom, ako bude vypadať poľnohospodárstvo na Slovensku od roku 2014, a či vôbec ešte nejaké poľnohospodárstvo na Slovensku bude. Deklarujete v mnohých kapitolách, že je pre vás rozhodujúca rovnosť šancí. Vieme dobre, že keď sa podpisovala prístupová zmluva a vstupovali sme do rozbehnutej spoločnej politiky, tak slovenskí poľnohospodári nemajú rovnosť šancí. Majú ďaleko nevýhodné podmienky v porovnaní nielen s farmármi európskej pätnástky, ale aj s okolitými krajinami a sú diskriminovaní. Čiže, je tu vážna obava, že opäť sa vytvára priestor pre možnosť, keďže v programovom vyhlásení vlády nie je zadokumentované ako sa postaví vláda, ak sa predloží pred Európsky parlament, Európsku komisiu návrh novej politiky, ktorá nebude vytvárať rovnaké podmienky pre slovenských poľnohospodárov, keď bude vytvárať diskriminačné podmienky. Ja som očakával, kedže v mnohých, takmer všetkých volebných programoch to deklarujete, že sa to objaví aj v programovom vyhlásení vlády, že vláda Slovenskej republiky podporí len také znenie spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2014 až 2020, ktoré vytvorí rovnaké podmienky pre všetkých poľnohospodárov dvadsiatich siedmich krajín Európskej únie. To tam nie je. Pozrime sa, ale čo je, povedzme, vo volebnom programe strany SaS. Spoločné zrušenie dotácií v celej Európskej únii. Vynikajúci poznatok. Do času, kým budú dotácie zrušené, zaviesť rovnaké podmienky vo výške priamych platieb pre všetky členské štáty Európskej únie, zrušiť vyplácanie dotácií na základe historického princípu po roku 2013 a nedovoliť, aby sa vyrovnanie podmienok starých a nových krajín odsunulo až do roku 2020. Keby sa to dostalo aspoň v takejto forme do vášho vyhlásenia, tak vieme ako sa vláda bude správať. Lenže, v programovom vyhlásení vlády máte uvedené, že sa vynasnažíte dosiahnuť nediskriminačné podmienky, ale ako sa postaví vláda, ak tie podmienky dosiahnuté nebudú? Na to odpoveď nepoznáme.
Hovoríte o zrušení dotácií. Ja som v Národnej rade v minulom volebnom období predniesol návrh, že slovenskí poľnohospodári nepýtajú dotácie. A znovu zopakujem a súhlasím s vami, ak sa vám podarí nastaviť model, že budú úplne zrušené dotácie v Európskej únii, tak ja, aj všetci slovenskí farmári sú za. Držíme vám v tom palce, lebo, ak nebudú žiadne dotácie, tak sú to rovnaké podmienky pre všetkých. A o to nám ide. Nejde nám ani o výšku dotácií, ani o spôsob, akým budú vyplácané, ide nám o to, aby boli rovnaké podmienky a rovnaké podmienky sú aj nulové podmienky. Žiadne dotácie. Má to, samozrejme, tri dôvetky . Ak chceme k takejto reforme pristúpiť, tak musíme druhým dychom povedať, že musia byť presne stanovené pravidlá štátnej podpory. Aby sa nestalo, ako sme tomu dnes svedkami, že nesúťažia poľnohospodári medzi sebou, ale súťažia nerovné podmienky spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá je len názvom spoločná. Každá krajina má iným spôsobom zvýhodnených alebo znevýhodnených svojich poľnohospodárov. Slovenskí poľnohospodári sú veľmi znevýhodnení. Ak by sme nedali tam podmienku aj rovnakej štátnej podpory, alebo na rovnakých princípoch postavenej štátnej podpory, aj skrytej štátnej podpory, tak by sa presunula nerovnosť spoločnej politiky na nerovnosť a boj jednotlivých štátov, ktoré sú ochotné podporovať svojich poľnohospodárov a opäť by nesúťažili poľnohospodári medzi sebou.
A má to, samozrejme, aj dva ďalšie dôvetky, ktoré to, že by musela byť Európska únia ochránená od dovozu dotovaných potravín, či už colnou ochranou alebo nejakou do výšky dotácií tých krajín, ktoré by sa dovážali do Európskej únie. A taktiež by bolo treba zabezpečiť bezpečnosť, hygienu potravín, dovážaných najmä z tretích krajín, ale aj ochranu životného prostredia, aby boli rovnaké pracovné podmienky, aby sa nezneužívala práca detí a takto sa dovážali lacné potraviny do Európy. Za týchto podmienok je možné podporiť nulové dotácie, aby sa nepresunulo z európskych peňazí do národných peňazí, a aby sa vytvorila rovnosť šancí. Myslím si, že váš pojem je rovnosť šancí a ja s tým plne súhlasím. Druhý vážny dokument alebo postavenie vlády je, ako sa vláda postaví k dorovnaniu priamych platieb do výšky 100 %. Možných tzv. 100 % dojednaných pred vstupom do Európskej únie. Chýbali dva roky, keď pre budúci rok by mala vláda vyčleniť 20 % a pre ďalší rok 2012 10 % a v 2013 by mali byť priame platby dorovnané z európskych peňazí s tým, že 100 % priamych platieb pre slovenských farmárov je asi 60 % platieb z úrovne európskej pätnástky. Čiže 100 % sa nerovná 100 %, to je to, ako sme, vlastne, si vyjednali nerovné podmienky pri vstupe do Európskej únie. Ale opäť nie je odpoveď vlády v programovom vyhlásení vlády ako sa postaví k tejto zásadnej otázke, ktorá poľnohospodárov zaujíma najviac, a opäť nie pre výšku dotácií, ale pre zmiernenie krivdy slovenských poľnohospodárov voči iným krajinám a pre zmiernenie nekonkurencieschopnosti slovenských poľnohospodárov voči krajinám európskej pätnástky a okolitých krajín.
Taktiež som očakával, že sa objaví v programovom vyhlásení vlády, ako sa vláda postaví ku katastrofálnym škodám, ktoré vznikli záplavami a povodňami, aj keď si niekto myslí, že je to otázka roka, aj bude sa to riešiť nejakým spôsobom, možno kompenzáciou. Tieto škody budú mať vážny dosah najmä pre farmy živočíšnej výroby aj pre budúci rok a ovocinári a vinohradníci aj pre ďalší rok. To znamená, že škody pocítia regionálne tam, kde boli najväčšie záplavy a povodne. Farmári, ktorí sú v ohrození existencie a očakávali odpoveď vlády, a očakávajú odpoveď vlády, ako sa, vlastne, vláda s touto otázkou vysporiada. Ďalej deklarujete, že vláda vytvorí podmienky pre rozvoj rastlinnej a živočíšnej výroby tak, aby sa plne využil ekonomický potenciál. Keďže to nie je rozpracované v programovom vyhlásení vlády, tak mi nič iné nezostáva, len vychádzať zo skúseností osemročného vládnutia vlád pána Dzurindu, čiže pravicovej vlády, ktorá je v podobnej obnove predstavená dnes, a práve tam došlo k vážnej deformácii podpory medzi rastlinnou a živočíšnou výrobou, kde do živočíšnej výroby išlo len 6 - 9 % z celkových podpôr do poľnohospodárstva. To má za následok vážnu likvidáciu chovov a fariem. A tak isto bola veľmi nízka podpora do ovocinárstva, zeleninárstva. To sú práve sektory, kde sa tvoria pracovné príležitosti. A ak som si pozorne prečítal dnešné programové vyhlásenie vlády, tak hovoríte, že budete podporovať odvetvia, v ktorých sa budú tvoriť nové pracovné príležitosti a, hlavne, kde sa budú vyrovnávať regionálne rozdiely. To znamená, kde je vysoká nezamestnanosť a kde je takáto podpora najdôležitejšia. Ja by som chcel doplniť, a bol by som rád, keby pri ako priamych platbách, tak pri investičných podporách, sa aj vláda pozerala na to, aká je efektívnosť vynaložených zdrojov. Aká je pridaná hodnota, ktorú poskytujú prijímatelia dotácií pre spoločnosť? A v čom je tá pridaná hodnota ? Tá pridaná hodnota je práve v zamestnanosti. Je to o vyplatených mzdách, vyplatených odvodoch do sociálneho, zdravotného poistenia. Sú to zaplatené dane, či už priame alebo nepriame, ktoré, vlastne, spoločnosť vyprodukuje a z podpory, ktorú dostane, či už z Európy, z Európskej únie alebo z národných zdrojov, dá spoločnosti. A myslím si, že takéto kritérium pri tomto, tejto podpore, by malo byť.
Je tam aj bod, kde vláda hovorí, že preskúma možnosť decentralizácie rozhodovania operačných zdrojov, pardon, prerozdelenie zdrojov z operačných programov na VÚC-ky. Ja som to už na výbore hovoril a chcem vás poprosiť, nerobte to. Keď som sa pýtal pána ministra, povedal mi, že len VÚC-kam sa dá na posúdenie projektu, či s tým vyšší územný celok súhlasí, alebo nesúhlasí, nuž, ak to bude len VÚC-ka posudzovať, tak ten bod je zbytočný v programovom vyhlásení vlády, ale ak by malo dôjsť k akreditácii ôsmich platobných agentúr, keďže sa hovorí o prerozdelení a decentralizácii prerozdelenia zdrojov, tak nie je to posudzovanie, ale je to presun kompetencií na vyššie územné celky, by to zastavilo akékoľvek financovanie z operačných programov a myslím si, že by to bol chaos a katastrofa pre čerpanie zdrojov a pre rozvoj všetkých oblastí, ktoré z tých operačných programov by mali byť uhrádzané.
Ďalej sa uvádza, že vláda bude riešiť nerovnosti v reťazci. Prvo výrobca, spracovateľ, obchod, aj na úrovni Európskej únie. Vážená vláda, chcem povedať, že táto nerovnosť, okrem financovania a vytvorenia rovnakých podmienok, pre slovenských poľnohospodárov je rozhodujúca pre existenciu slovenského poľnohospodárstva. Otázka prerozdeľovania zdrojov a otázka dopytu po slovenských produktoch je kľúčová a bude hovoriť o tom, koľko potravín budeme na Slovensku vyrábať, koľko ľudí budeme na Slovensku zamestnávať v poľnohospodárstve a najmä v regiónoch, kde nebeží diaľnica, kde nie je priemysel a vieme, že keďže Slovensko, ako ho deklarujete, má 86 % vidieckych území, tak to je veľmi veľa územia, kde ľudia a ich životná úroveň vysoko závisia od intenzity poľnohospodárskej výroby. A pokiaľ túto otázku nevyriešite, tak poľnohospodárska výroba bude na Slovensku upadať, nezamestnanosť sa bude zvyšovať a obchodná bilancia sa bude zhoršovať. Ale, keď sa pozrieme do krokov, ktoré vláda pripravuje, tak prvé, čo chcete urobiť, je zrušenie zákona o obchodných reťazcoch. Už tu hovoril pán poslanec Jahnátek čosi k tomuto zákonu. Tento zákon nie je ani diskriminačný a rieši otázku nerovnosti, keďže na Slovensku až 90 % predaja potravín beží cez osem až deväť obchodných systémov, ktoré majú dominantné postavenie na slovenskom území, a ktoré zneužívajú, dovolím si povedať, zneužívajú svoje dominantné postavenie na to, aby mohli vyberať si dodatočný zisk cez zadné marže.
Tento zákon hovorí o dvoch veciach. V prvom zakazuje nekalé praktiky, budem sa mu bližšie venovať, keď ten zákon bude predložený do parlamentu, ale poviem len jednu perličku, niektoré obchodné reťazce si dávajú do zmlúv fakturáciu, fakturujú zálohy za pokuty, za prípadné porušenie zmluvy. To je presne to, ako by dopravná polícia každému vodičovi každý mesiac poslala faktúru za prekročenie rýchlosti. Na konci štvrťroka, ak ste rýchlosť neprekročili, vám peniaze vrátia a pošlú vám novú faktúru so zálohou na pokutu na ďalší mesiac. Čiže takýchto absurdít, ktoré sa dostávajú do zmlúv, je strašne veľa a plus sa vyberajú zadné marže. To znamená, že nie je možné ani skontrolovať, aká marža v tom reťazci: prvovýroba, spracovateľ a obchod, sa nachádza. Keď chcelo ministerstvo financií skontrolovať podiel marže pri mliečnej kríze v roku 2008, tak sa nebolo možné dopočítať, lebo tie zadné marže sa vyberajú v rôznych časových intervaloch a nevie sa, do ktorej komodity ju treba zarátať. Prvýkrát tento zákon čo je v platnosti, získal si rešpekt obchodných reťazcov a prvýkrát sa začal prejavovať fenomén, že začali presúvať zadnú maržu dopredu. O to ide, aby bolo na maržu vidieť. Presne o to ide. Znižujú nákupnú cenu a zvyšujú si svoju maržu. To znamená, že je potrebné na maržu vidieť v tej vertikále, akým spôsobom sa prerozdeľuje zisk alebo strata z produkcie. Čiže, myslím si, že zrušenie zákona o obchodných reťazcoch je krokom späť. Ak si myslíme, že tento problém vyrieši Európska únia, tak ja som o tom presvedčený, aj keď sú prvé náznaky a prvé signály problémov v Európskej únii, že ho Európska únia riešiť nebude. Nebude z toho dôvodu, že veľkí hráči Európskej únie, veľké krajiny vlastnia obchodné reťazce ako je Anglicko Tesco a ďalšie. A tento problém ich nepáli v takej miere, ako je práve na Slovensku a v Českej republike. Francúzsko tento problém malo, keďže je tam viac obchodných reťazcov, vyriešili si ho efektívne zákonom a Francúzsko je jediná krajina, kde tento zákon skutočne účinne funguje, a kde aj francúzska vláda už udelila veľké pokuty obchodným reťazcom preto, aby nezneužívali svoje dominantné postavenie.
Ja by som privítal to, keby Európska únia skutočne razantne pristúpila k vyrovnaniu tejto vertikály, ale obávam sa, že za mnoho rokov sa takéhoto postupu v Európskej únii nedočkáme. A ak to zrušíme aj na národnej úrovni, tak otvoríme priestor na to, aby obchodné reťazce ešte väčšou mierou ovládli domáci trh s potravinami a ešte väčšou mierou zlikvidovali malopredaj. Čo sa udialo tým razantným nástupom za predchádzajúcich vlád pána Dzurindu, keď nebola žiadna regulácia vstupu obchodných reťazcov na Slovensko? No, udialo sa to, že bol absolútne zlikvidovaný malopredaj. Bolo zlikvidovaných obrovské množstvo pracovných príležitostí, práve rôznych predajní po vidieku, kde pracovalo veľmi veľa rodinných podnikov, malých, stredných podnikov, ktoré sa venovali malopredaju a vytvorilo sa pár pracovných miest, väčšinou platených za minimálnu mzdu. Toto je prínos a veľký úžitok vlastne obchodných reťazcov pre našu ekonomiku s tým, že tlak na cenu spôsobil to, že sa významne zhoršili chuťové vlastnosti a energetická hodnota potravín, ktorá sa ponúka vo veľkej miere za malé peniaze. To isté môžem hovoriť aj o zmene zákona o potravinách, kde chceme to, čo sa presadilo, aby sa oddeľovali mäsové od nemäsových výrobkov, aby ľudia vedeli, že čo je mäso, a že si chcú kupovať kvalitu, aby to videli na regáli, keď to chceme zrušiť, tak to je proti záujmu občanov. Je to vo vašej kompetencii, ak takéto rozhodnutie prijmete a s plnou zodpovednosťou tohto opatrenia, či už zrušením zákona o obchodných reťazcoch alebo zmenou zákona o potravinách. Je to vaše legitímne právo, môžte to urobiť. Ja len chcem povedať, že vás upozorňujem pri nástupe vašej vlády, že ak takýto krok urobíte, bude to negatívum pre slovenských poľnohospodárov, ale aj Slovensko ako také, a že vám to pripomenieme, keď budeme robiť odpočet vášho vládnutia.
Ďalší bod hovorí o tom, že vláda zruší poplatok za vyňatie pôdy z pôdneho fondu. Je to jeden zo záväzkov, z ďalších záväzkov vlády, ktorý úplne sa odlišuje od predvolebných sľubov. Takýto program v žiadnom volebnom programe žiadna z vládnych strán nemala. Kým KDH vo volebnom programe hovorí o ochrane poľnohospodárskej pôdy, MOST - HÍD vo svojom volebnom programe uvádza: podporíme revitalizáciu investormi opustených areálov priemyselných podnikov, tovární, či poľnohospodárskych družstiev. Sme za zmenu súčasnej vládnej politiky, vlády pána Fica, ktorá podporuje nové investičné výstavby na zelených lúkach vo forme rôznych dotácií na výstavbu nových priemyselných zón, so sprevádzajúcou likvidáciou úrodných poľnohospodárskych plôch. Práve vláda Róberta Fica zaviedla poplatky za vyňatie poľnohospodárskej pôdy na stavebné účely na najúrodnejšej pôde. Urobila to preto, aby práve obmedzila záber najúrodnejších pozemkov na zastavanie či už v trnavskej tabuli alebo iných lokalitách. A tak isto bola vláda Róberta Fica, ktorá vytvorila mechanizmus cez ministerstvo hospodárstva na podporu zastavovania šedých zón. Je tu, sú tu stovky areálov poľnohospodárskych družstiev, opustených fariem, opustených priemyselných podnikov, ktoré treba podporiť, aby sa tieto areály viac využívali. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)