Vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hneď na začiatku chcem povedať, že my poslanci za OKS podporíme, v plnej miere podporujeme novelu zákona o prokuratúre, ako ju predložila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská a ako to vychádza aj z diskusie na ústavnoprávnom výbore, pretože vychádza v ústrety verejnému záujmu. To po prvé. A po druhé, obmedzuje v rámci postavenia, základného postavenia prokuratúry autokratické postavenie generálneho prokurátora. To sú dva základné predpoklady a dva základné dôvody, pre ktoré túto novelu podporíme. Nechcem tu viesť akademickú debatu o tom, či by bolo v dnešnej situácii pre Slovenskú republiku výhodnejšie prejsť na systém štátneho zastupiteľstva, tak ako sa to stalo v Českej republike, čo vychádzalo z diskusie na začiatku deväťdesiatych rokov, pretože vždy je základná otázka, aký je štát, o ktorý ide. Teda tá otázka je dnes taká, či je dnes Slovenská republika štátom, ktorý je schopný zastupovať naozaj verejné záujmy, ako by to predpokladalo vznik štátneho zastupiteľstva.
Dôvod transformácie prokuratúry na štátne zastupiteľstvo - a o tom má zmysel hovoriť - bol však po roku 1989 jasný. Prokuratúra mala postavenie samostatného orgánu, ktorý nebol podriadený žiadnej z troch sústav štátnej moci, pokým inštitúcia štátneho zastupiteľstva je upravená v kapitole výkonnej moci, čo predznamenáva jej postavenie, lebo v tomto prípade štátne zastupiteľstvo predstavuje sústavu úradov štátu pri zastupovaní štátu pri ochrane verejných záujmov. Generálna prokuratúra, tak ako bola kreovaná za komunistického režimu, predstavovala teda v štáte štvrtú moc, bola akýmsi štátom v štáte, nebola zodpovedná nikomu, len komunistickej strane a jej vedúcej úlohe, to treba jasne povedať, čo sa notoricky zneužívalo. A ako ukazuje skúsenosť, postavenie prokuratúry, tak ako doteraz fungovala, sa politicky zneužíva aj dnes, ako o tom svedčia všetky kauzy, ku ktorým došlo za dvadsať rokov, a najmä za Ficovho režimu, ktorý sa správal tak, akoby v demokratickom štáte, v demokratickej Slovenskej republike ešte stále platil princíp vedúcej vôle jednej strany v štáte.
Skúsme si vymeniť základné rozdiely v postavení prokuratúry a štátneho zastupiteľstva, je to všeobecne známe, ale oplatí sa to urobiť pre povahu dnešnej diskusie tunak v pléne. Po prvé, na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na funkčné obdobie sedem rokov. Odvolať generálneho prokurátora môže prezident na návrh Národnej rady len v prípade, ak nastane niektorý z taxatívne určených dôvodov. Vedúcich prokurátorov, krajského, okresného, vymenúva a odvoláva generálny prokurátor, všetkých ostatných prokurátorov vymenúva generálny prokurátor. Generálny prokurátor je zodpovedný výlučne voči Národnej rade Slovenskej republiky tým, že jej podáva správu o činnosti prokuratúry. Oproti tomu najvyššieho štátneho zástupcu menuje a odvoláva vláda na návrh ministra spravodlivosti, odvolanie najvyššieho štátneho zástupcu vládou na návrh ministra spravodlivosti nepodlieha žiadnym dôvodom. Nižšie postavených štátnych zástupcov - vrchný krajský a okresný - menuje a odvoláva minister spravodlivosti. Všetkých ostatných štátnych zástupcov menuje minister spravodlivosti a na návrh najvyššieho štátneho zástupcu, najvyššieho štátneho zástupcu menuje a odvoláva vláda na návrh ministra spravodlivosti. Odvolanie najvyššieho štátneho zástupcu vládou na návrh ministra spravodlivosti nepodlieha nijakým dôvodom. Nižšie postavených štátnych zástupcov, vrchných krajských a okresných, menuje a odvoláva minister spravodlivosti. Všetkých ostatných štátnych zástupcov menuje minister spravodlivosti na návrh najvyššieho štátneho zástupcu. Najvyššieho štátneho zástupcu menuje a odvoláva vláda na návrh ministra spravodlivosti. Odvolanie najvyššieho štátneho zástupcu vládou na návrh ministra spravodlivosti nepodlieha žiadnym dôvodom. Nižšie postavených štátnych zástupcov menuje a odvoláva minister spravodlivosti. To už iba opakujem.
Po druhé, generálny prokurátor riadi a kontroluje činnosť všetkých prokuratúr vrátane vojenských, na plnenie úloh využíva služobné predpisy, príkazy a pokyny, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry a ostatných zamestnancov. Oproti tomu, najvyšší štátny zástupca vydáva k zjednoteniu a usmerneniu postupu štátnych zástupcov a k jednotnému výkladu zákonov pokyny všeobecnej povahy. Najvyšší štátny zástupca je oprávnený vykonávať dohľad a odňať vecného vzťahu k najbližšie nižšiemu postavenému štátnemu zástupcovi.
Po tretie, samostatnosť a nezávislosť prokuratúry v celom rozsahu činností je od iných orgánov verejnej moci. Je daná podriadenosť orgánov štátneho zastupiteľstva na druhej strane pod orgány výkonnej moci.
A po štvrté, daný princíp centralizmu a monokracie zo strany generálnej prokuratúry k podriadeným prokurátorom. A na druhej strane platí princíp kontroly dohľadu najvyššieho štátneho zástupcu vo vzťahu k nižšie postaveným štátnym zástupcom. Hovorím to tu tak rozsiahlo len preto, že keď si porovnávame oba tie systémy, nemôžeme povedať, že jeden z nich je demokratický a druhý je nedemokratický, ako sa tu ozýva vlastne stále v rozprave a vo faktických pripomienkach zo strany opozície. Nie je to jednoducho tak. Štátne zastupiteľstvo je normálny, legitímny orgán, legitímny inštitút v mnohých demokratických krajinách a nemožno ho chápať ako nedemokratický. Z tohto porovnania je úplne evidentné a zrejmé, že systém štátneho zastupiteľstva je prirodzenou a samozrejmou súčasťou právneho poriadku najvyspelejších demokratických krajín, nie je na ňom nič nedemokratické, naopak, jasne formuluje, že zástupca verejného záujmu má byť štát. Preto sú argumenty opozície, ktorá plače nad údajnou nedemokratickosťou novely zákona o prokuratúre, celkom liché. Novela sa pohybuje striktne v hraniciach dnešného systémového nastavenia prokuratúry, teda nemení nijakým spôsobom charakter prokuratúry na charakter štátneho zastupiteľstva, ani nemôže, ani nesmie.
Som presvedčený o tom, že novela sa pohybuje teda striktne v hraniciach dnešného systémového nastavenia prokuratúry a ide dvoma správnymi smermi. Po a) smerom do vnútra prokuratúry, obmedzuje autokratickú moc generálneho prokurátora voči prokurátorom vrátane zrušenia možnosti odobrať z moci generálneho prokurátora prokurátorom ich prípady. Tento prvok novely podporujeme. Po b) smerom k verejnosti posilňuje najmä v informovanosti verejný záujem byť o činnosti prokuratúry informovaný, čo tiež rovnako plne podporujeme.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, celý ten problém, o ktorom tu hovoríme, však má aj svoju politickú stránku. Tou politickou stránkou je dnešný stav súdnictva na Slovensku, dnešný stav spravodlivosti na Slovensku. Ak tuná pán poslanec Jarjabek žongluje s pojmami spravodlivosti, nespravodlivosti, musel by povedať, že tá, ten stav absolútnej nedôveryhodnosti spravodlivosti na Slovensku je výsledkom činnosti predovšetkým predchádzajúcej vlády Roberta Fica. Teda ten, kto je zodpovedný za to, že súdnictvo, spravodlivosť je absolútne nedôveryhodné, je na najnižšom možnom stupni nedôveryhodnosti, dnes tuná rozpráva o tom, že ministerka spravodlivosti, ktorá sa pokúša vlastne o nápravu, je ministerkou nespravodlivosti. Nehnevajte sa, pán poslanec Jarjabek, ale jednoducho niečo také proste nie je, nie je možné. Ja tomu nerozumiem. Ja nerozumiem, ako vy dokážete normálne obrátiť veci proste úplne na hlavu. Ale dobre, to je vaša vec.
OKS v plnej miere práve preto, že si uvedomujeme, že stav spravodlivosti a právny štát na Slovensku je v takom biednom stave, v takom biednom stave, že si spomíname na to, ako vtedajší opozičný poslanec Robert Fico hovoril, v stave, keď právo, právny štát na Slovensku sa začali ako tak zmáhať, hovoril o tom, že tu je stav úplného bezprávia, ku ktorému potom Slovensko doviedol. Tak, ak si uvedomujeme, že stav je dneska na úplnom dne, podporujeme v plnej miere úsilie vlády a menovite ministerky spravodlivosti urobiť všetky dostupné kroky k obnoveniu spravodlivosti a dôveryhodnosti súdnictva, lebo je to naozaj otázka bytia a nebytia spravodlivej spoločnosti a otázka bytia a nebytia demokratického slobodného štátu. Pokladáme to za kľúčový bod vládneho programu. A dovolím si upozorniť aj niektorých svojich koaličných poslancov, aby na toto nezabúdali, aby nezabúdali na to, že kľúčovou súčasťou vládneho programu, bez čoho sa vládny program nedá splniť, je obnova spravodlivosti na Slovensku.
Preto podporujeme aj úsilie ministerstva vnútra skvalitniť prácu polície a v rámci toho aj vyšetrovania. Rovnako podporujeme úsilie skvalitniť prácu prokuratúry a súdnictva. Bez súčinnosti týchto orgánov, ktoré sú garantmi spravodlivosti v každom štáte, nie je možné nastoliť v Slovenskej republike skutočne a fakticky, a nielen deklaratívne, právny štát.
Moja otázka v tejto súvislosti je napokon celkom jednoduchá. Prečo vlastne ficovská opozícia tak zúrivo a doslova nenávistne bráni všetkému, čo chce nastoliť spravodlivosť na Slovensku? Prečo bráni tak zúrivo predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina, ktorý sa na verejnosti stal doslova stelesnením toho, prečo na Slovensku nemôže fungovať normálne súdnictvo? Prečo ficovská opozícia tak zúrivo bráni ex-generálneho prokurátora Trnku, ktorý zaviedol generálnu prokuratúru na totálne scestie? Ak sa to argumentuje tým, kto hlasoval za zvolenie generálneho prokurátora Trnku pred siedmimi rokmi, musí si odpovedať aj na otázku, čo všetko sa za tých sedem rokov udialo. A akým spôsobom sa dostala za tých sedem rokov generálna prokuratúra do područia politickej moci a hovorím to rovno, do područia Ficovej politickej moci. Ak dneska tunak zastupujúci generálny prokurátor hovorí o tom, že sa obáva, ako sa dostane generálna prokurátora do područia politickej moci, generálna prokuratúra sa už nemôže dostať do područia nijakej politickej moci, lebo je a bola v područí politickej moci. A aj jeho osobnou zásluhou.
Pýtam sa teda, prečo jeho zástupca, ktorý tu dnes sedí, pán Ladislav Tichý, v jeho činnosti pokračuje? A moja otázka nie je vôbec rétorická.
Uvediem len dva notorické, známe príklady. Prvým je kauza Hedvigy Malinovej, ktorú možno svojou povahou porovnať s Mečiarovou kauzou amnestie únosu syna bývalého prezidenta Michala Kováča. Preto sa ináč vôbec nečudujem tomu, že poslanci za SMER nehlasovali za posunutie ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií do druhého čítania, hoci nejde o nič iné len o elementárne nastolenie spravodlivosti brutálne porušené Mečiarovou autokratickou svojvôľou a hrubým zneužitím práva štátnych orgánov, ktoré majú dohliadať na zabezpečenie práva. A je len smutné, že generálna prokuratúra sa dala za vedenia Dobroslava Trnku zneužiť mocou do takej absurdnej miery, ako predstavuje dnes tvrdenie pána Labaša, že krv na perách Hedvigy Malinovej spôsobila zlá zrážanlivosť krvi, hoci je to čistý, ničím nepodložený výmysel a nezmysel. A je smutné, že Trnkov nástupca Ladislav Tichý v tomto absurdnom divadle pokračuje.
Rovnako je nehorázne správanie generálnej prokuratúry, a to aj dnešné správanie v kauze Pezinskej skládky. O tom by čosi vedel pán poslanec Glváč, ktorý sa tu tak domáha spravodlivosti. Áno, ja tomu rozumiem, prečo bráni dnešný stav generálnej prokuratúry. Preto, že mal aj svoje vlastné záujmy v kauze, ktorá ovplyvnila celé Slovensko, možno najviac za obdobie 2006 až 2010.
Pán poslanec Glváč, vy sa nehanbíte s tým pozadím, ktoré máte, dneska vystupovať ako obranca spravodlivosti a demokracie? Ja tomu nerozumiem. Je to výsmech činnosti generálnej prokuratúry a je to výsmech spravodlivosti. Ešte raz opakujem svoju otázku, generálna prokuratúra dnes ešte tvrdí, že krajská prokuratúra, ktorá vymenila zadnú stranu vlastného stanoviska pre ministerstvo životného prostredia, pričom od základu zmenila svoje pôvodné stanovisko, ktoré bolo v prospech občanov mesta Pezinok, a zmenila ho tajne a pod rukou, podvodne v prospech majiteľov skládky - však, pán Glváč? - čo bol doložiteľný, doložiteľný podvod. A ešte aj dnes ho pán Tichý obhajuje tým, že išlo o dve stanoviská, ktoré sa dopĺňajú. To je naozaj výsmech akéhokoľvek práva, výsmech akejkoľvek spravodlivosti.
Preto ešte raz opakujem svoju otázku, prečo ficovská opozícia tak zúrivo bráni takúto prokuratúru, takéhoto generálneho prokurátora a jeho zástupcu? Odpoveď je jednoduchá, lebo jej vyhovuje dnešný stav, v ktorom o tom, čo je spravodlivosť, rozhoduje politická moc podporovaná generálnou prokuratúrou, ktorá má byť pritom najvyšším garantom práva v štáte, ale stala sa slúžkou v rukách politickej moci. A dnes opoziční poslanci rozprávajú o svojich obavách z toho, ako by sa zmena postavenia generálnej prokuratúry mohla odraziť na tom, že sa generálna prokuratúra stane slúžkou v rukách moci. To je naprosto smiešne a nehorázne.
Vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, pýtam sa, ako si poslanec Fico vôbec môže dovoliť vetu, že predsedníčka vlády Iveta Radičová je najväčšou podvodníčkou v slovenskej ponovembrovej politike? Bola to Iveta Radičová, kto verejne posvätil stranícky klientelizmus a korupciu? Bola to Iveta Radičová, ktorej hlas zvestoval spolustraníkom, ako treba politicky zobchodovať finančnú podporu politickej strane výmenou za mastné fleky? Krúži to jej hlas Slovenskom? Vyvinila ju špeciálna prokuratúra pod gesciou generálnej prokuratúry, bez toho, aby preskúmala, k akému telu ten hlas patrí? Zúrivé útoky ficovskej opozície proti predsedníčke vlády, proti ministerke spravodlivosti nevyplývajú, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z ničoho iného ako zo strachu, z toho, že obe trafili svojím zápasom proti korupcii nerv tejto spoločnosti, ale že trafili aj jadro činnosti dnešnej opozície. A pýtam sa, prečo sa zrazu akosi opozícia stiahla a už nechce tak veľmi odvolávať predsedníčku vlády? Ja si dovolím povedať, že to je z čírej zbabelosti, pretože sa bojí, že diskusia na túto tému by ju obnažila v plnej nahote.
Dovoľte mi, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, povedať, že práve pre tieto dôvody podporujeme novelu zákona o prokuratúre, aby sa prokuratúra stala nástrojom spravodlivosti, a neostala záložňou bezprávia.
Ďakujem. (Potlesk.)
