Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

6.7.2011 o 10:53 hod.

prof. PhDr. DrSc.

Peter Zajac

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.7.2011 11:36 - 11:37 hod.

Peter Zajac Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som odpovedal veľmi stručne. Je vecou svedomia každého jednotlivého poslanca, či preňho popieranie zločinov komunizmu a fašizmu neprijateľné je alebo nie je. Všetko ostatné sú iba výhovorky a vykrúcanie. Otázka pána poslanca Ondruša je mimo toho, čo je v dikcii zákona. Zákon hovorí jasne o popieraní zločinov komunizmu a fašizmu, nehovorí nič o žiadnych bustách ani pamätných tabuliach. To je úplne z tej dikcie zákona jasné.
Ale, ak dovolíte, jednu vetu poviem. Nemyslím si, a to je môj osobný názor a nesúvisí teda s týmto zákonom bezprostredne a priamo, že busty a tabule, ktoré sú venované funkcionárom alebo oslavovaniu komunistického a fašistického režimu, majú na území Slovenskej republiky čo robiť. Ale hovorím ešte raz, nesúvisí to s popieraním, teda s popieraním zločinu komunizmu a fašizmu, teda s dikciou tohto zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.7.2011 11:24 - 11:31 hod.

Peter Zajac Zobrazit prepis
... vraždenia. Tieto zločiny sú dnes jasne popísané, tieto zločiny majú svoju kvalifikáciu. Existuje zákon o Ústave pamäti národa, v ktorom sa o zločinoch komunizmu a fašizmu hovorí rovnako, ako sa hovorí o zločinoch proti ľudskosti. To znamená, argumentácia toho typu, či vieme, čo to je komunizmus, je, povedzme, povedal by som prinajmenšom veľmi ľahtikárska, keby som nemal použiť nejaké tvrdšie slová.
Ďalšia otázka, ktorá sa veľmi často vynára, je otázka, či sa má takéto popieranie trestať alebo či skôr sa má pôsobiť nejako výchovne a nápravne, to znamená osvetovo. Tento zákon, tak ako dodnes fungoval, v podstate mal skôr preventívny ako nejaký represívny charakter, pokiaľ sa pamätám, nebol podľa neho odsúdený nikto. Má to byť zákon, ktorý vlastne vymedzuje jasne hranicu, za ktorú ľudia jednoducho nemajú ísť. Veľmi často sme v poslednom čase sme svedkami toho, že sa ide úplne tesne na hranicu alebo dokonca sa táto hranica prekračuje. Hovorím tu o takých fenoménoch, ako je nielenže to, že v tomto našom priestore ostávajú uchované rozličné tabule, rozličné busty rozličných komunistických funkcionárov, ale aj to, že takýchto pamätných tabúľ a takých búst komunistických funkcionárov, ale aj vysokých funkcionárov slovenského štátu v podstate pribúda. To znamená, že tá hranica je dneska v podstate veľmi rozmytá. A práve takýto a takto špecificky poňatý zákon má tú hranicu stanoviť pevne. A má byť aj nejakou hranicou toho, pokiaľ je nebezpečné a riskantné sa tejto hranice dotýkať. To treba povedať celkom jednoznačne.
Posledná vec je pre mňa taká veľmi prekvapujúca. Môj kolega historik Dušan Kováč hovorí, že takéto typy zákonov existujú len v totalitných spoločnostiach. Asi zabudol na to, že existuje známy príbeh popierača holokaustu, jeho kolegu, anglického historika Davida Irvinga, ktorý bol odsúdený v Rakúsku na tri roky a ktorý je persona non grata vo viacerých demokratických krajinách, akou je Nemecko, Kanada alebo Taliansko. Teda tento typ zákonov je v slobodných demokratických spoločnostiach nie neobvyklý, tento typ zákonov je obvyklý práve v tých spoločnostiach, ktoré majú obdobnú skúsenosť ako my v Slovenskej republike.
Práve preto som presvedčený o tom, že je dôležité prijať tento pozmeňujúci návrh. A prihováram sa za to, aby bez ohľadu na stranícku príslušnosť hlasovali zaň poslanci, ktorí majú aspoň zmysel pre historickú spravodlivosť, historickú pravdu a ktorí vedia odlíšiť to, čo je v slobodnej spoločnosti dovolené, a to, čo je skutočnou slobodou slova, od toho, čo je excesom a čo do slobodnej spoločnosti nepatrí, čo tam nemá miesto. Myslím si, že každý takýto poslanec by mal za tento pozmeňujúci návrh hlasovať, pretože tento pozmeňujúci návrh je návrhom, ktorý vlastne zaručuje normálnu historickú pamäť a zaručuje to, aby táto spoločnosť sa už nikdy nevracala k takým excesom, aké boli excesy fašistického a komunistického režimu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.7.2011 11:24 - 11:31 hod.

Peter Zajac Zobrazit prepis
Ani po roku 2006 sa nezmenila kvalifikácia popierania zločinov, vraždenia, genocídy, zločinov proti ľudskosti. Ale v zákone sa stala celkom všeobecnou. Teda úplne sa tam vyňala konkrétna kvalifikácia popierania zločinov fašizmu a komunizmu. Teda pozmeňujúci návrh, ku ktorému teraz prichádza, nerobí nič iné, iba špecifikuje to, že ide o popieranie zločinov komunizmu a fašizmu. Ide o popieranie zločinov komunizmu a fašizmu preto, že my nežijeme v žiadnom vzduchoprázdnom priestore, žijeme v konkrétnom historickom priestore, žijeme konkrétnou historickou situáciou, žijeme v priestore, v ktorom od roku 1939 do roku 1989 teda 60 rokov tu vládli dva totalitné režimy, každý z nich na svoj spôsob, ktoré boli spojené s množstvom zločinov proti ľudskosti, zločinov, ktoré sa týkali genocídy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.7.2011 11:24 - 11:31 hod.

Peter Zajac Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa ešte raz vrátil k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Osuského. Okolo tejto témy vzniklo totiž množstvo rozličných nedorozumení. Takže ak dovolíte, pokúsim sa ich najprv nejakým spôsob dať na poriadok.
Po prvé, pozmeňujúci návrh ktorý predložil pán poslanec Osuský, sa netýka samotných zločinov komunizmu alebo fašizmu, ale ich popierania. V tom je dosť veľký rozdiel. Je, bohužiaľ, reálny fakt, že v našej spoločnosti fakticky nedošlo k žiadnemu potrestaniu ani samotných zločinov komunizmu ani fašizmu po roku 1989. Ale samotný fenomén verejného popierania zločiny komunizmu a fašizmu je troška iná vec.
Po druhé, v podstate zákon, ktorý by sa týkal trestania verejného popierania fašizmu a komunizmu, existuje od roku 2002. Vtedy bol prijatý zákon, ktorý trestal popieranie zločinov fašizmu. Ale vylúčil trestanie popierania zločinov komunizmu. Novela Trestného zákona z roku 2006 potom tento Trestný zákon nezrušila. Ale tá kvalifikácia sa stala celkom všeobecnou... (Ruch v sále.)
Skryt prepis
 

6.7.2011 11:28 - 11:28 hod.

Peter Zajac
Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Nebol predložený žiadny pozmeňovací návrh. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý pripravil gestorský výbor a ktorý je priložený v tlači 390a.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.7.2011 11:09 - 11:09 hod.

Peter Zajac Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vy ste ma obvinili z lži. Ja nemám rad, keď ma niekto obviňuje zo lži, a nemám to rád, ani keď to robíte vy. Ja vám zacitujem tu vetu, ktorá sa týka represívnych činností Ferdinanda Ďurčanského za Slovenského štátu. Je to jedna veta, možno jeden a pol vety. Tá veta znie takto: "Po vzniku Slovenského štátu na scéne Slovenskej republiky Ferdinand Ďurčanský vo vysokých štátnych funkciách spolupôsobil na upevňovaní nedemokratického režimu ako aj na príprave prijatia, realizácie antisemitských právnych noriem. Ako člen vlády aktívne realizoval protižidovskú politiku ľudáckeho režimu." To je s dovolením všetko na túto tému.
Dovoľte mi, aby som ale povedal niečo iné, vy sa zakrývate príliš širokou perinou. Ja som nepovedal ani slovo o nejakom zákone, nevidel som žiadny nový návrh zákona, nie som v žiadnej komisii a nikdy v živote som nepovedal ani slovo o tom, ako má vyzerať, alebo ako by mal vyzerať takýto zákon. A ani sa tu k tomu nebudem vyjadrovať, lebo tento zákon, alebo návrh zákona jednoducho nepoznám. To je po prvé.
Po druhé, povedal som už na začiatku svojho vystúpenia, že spomínam tento posudok práve preto, že bol jedným z dôvodov, prečo som žiadal a prečo žiadam a prečo to teda žiada aj uznesenie výboru pre ľudské práva, aby sa správa o činnosti ÚPN za rok 2011 týkala aj a predovšetkým činnosti, ako ju stanovuje zákon. A zákon ju stanovuje veľmi jasne.
A vy, pán Petranský, robíte jednu chybu, lebo sa prikrývate príliš širokou perinou. Vy sa prikrývate perinou tých, ktorí podpísali vyhlásenie o tom, že nemá sa meniť zákon o ÚPN. Ja som o tom nehovoril, ešte raz to opakujem. Ale môžem vám povedať, že som autorizovaný povedať na tomto mieste, že jeden zo signatárov tohto vyhlásenia pán František Mikloško sa od tohto posudku, tak ako ho sformuloval Ústav pamäti národa, dištancuje a že ho pokladá za, nazvem to mierne, za nepravdivý.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 6.7.2011 10:53 - 11:04 hod.

Peter Zajac Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, keď sme prerokovávali na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny správu o činnosti Ústavu pamäti národa, bol som to ja, ktorý som navrhol to znenie, ktoré som tu teraz predložil. A odporúčal som, alebo na základe schválenia tohto môjho návrhu, výbor odporúčal zobrať výročnú správu na vedomie, ale zároveň požiadal Ústav pamäti národa, aby vo Výročnej správe Ústavu pamäti národa za rok 2011 hodnotil svoju činnosť z hľadiska účelu zriadenia Ústavu pamäti národa.
Ak dovolíte, chcel by som v rozprave vysvetliť, prečo som o to žiadal. Nie je to len problém výročnej správy Ústavu pamäti národa, ale zrejme aj iných výročných správ. Tie výročné správy sú často veľmi formálne a celkom popisné. V podstate takou je aj správa, Výročná správa Ústavu pamäti národa za rok 2010. Z takto formulovaných správ alebo z takto formulovanej správy však nemožno odčítať, v akom vzťahu je správa o činnosti ústavu k  účelu samotnej inštitúcie.
Ja, ak dovolíte, by som prečítal, lebo to pokladám za veľmi dôležité, niektoré pasáže zo zákona o Ústave pamäti národa. A to menovite § 8 základného ustanovenia, ktorý sa týka úloh zverených ústavu štátom. A tieto úlohy zverené ústavu štátom sú najmä - vykonávať úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody, hlavne analyzovať príčiny a spôsoby straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií, účasť domácich a zahraničných osôb na nich. Ústav pamäti národa teda nie je len nejaký historický ústav alebo ústav, ktorý má suplovať činnosť iných historických inštitúcií, či sú to pracoviská vedeckého výskumu alebo vysokoškolské pracoviská.
Ústav pamäti národa má špecifickú funkciu a tá špecifická funkcia spočíva práve v tom, že má analyzovať príčiny a spôsoby straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií.
Ešte dôraznejšie sa k tomuto problému vyjadruje § 3, ktorý sa týka nacistických a komunistických zločinov a § 4, ktorý sa týka zločinov proti ľudskosti.
V týchto paragrafoch sa hovorí:
Po prvé. Nacistickými a komunistickými zločinmi podľa tohto zákona sú činy, ktoré spáchali funkcionári štátu v rozhodnom období a ktoré spočívali v používaní násilia, represií alebo iných foriem porušovania ľudských práv voči jednotlivcom alebo skupinám občanov alebo v súvislosti s ich uplatňovaním, ktoré boli trestnými činmi v čase ich spáchania alebo činmi nezlučiteľnými so základnými zásadami právneho poriadku demokratického štátu.
Po druhé. Funkcionárom štátu je pre potreby tohto zákona verejný činiteľ a tiež osoba, ktorá bola chránená na úrovni verejného činiteľa, predovšetkým osoba, ktorá plnila riadiacu funkciu v štátnych alebo v straníckych orgánoch alebo organizáciách.
A teraz § 4 - Zločiny proti ľudskosti. Zločinmi proti ľudskosti na účely tohto zákona sú predovšetkým zločiny genocídy, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti v zmysle Dohovoru o nepremlčateľnosti vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, mučenie v zmysle Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a tiež iné závažné prenasledovanie z dôvodu príslušnosti prenasledovaných osôb k určitej národnostnej, politickej, spoločenskej, rasovej alebo náboženskej skupine, ak boli vykonávané funkcionármi štátu alebo nimi inšpirované alebo tolerované.
Ja som si dovolil prečítať veľmi rozsiahle pasáže zo zákona Ústavu pamäti národa práve preto, že niekedy sa zabúda na účel, pre ktorý bol Ústav pamäti národa zriadený. Keď som navrhol, aby správa za rok 2011 sa zaoberala práve týmto účelom, mal som na mysli niektoré celkom konkrétne fakty. Nechcem to skrývať, a nemá to ani zmysel, ale myslel som predovšetkým na posudok, ktorý napísal pracovník Ústavu pamäti národa a v mene Ústavu pamäti národa v známej kauze v Rajci, ktorá sa týka busty Ferdinanda Ďurčanského.
Je to veľmi zvláštne, Ústav pamäti národa je zo zákona povinný sa zaoberať predovšetkým zločinmi v období neslobody. Keď si prečítate ten posudok, alebo keby ste si prečítali ten posudok, tak by ste videli, že celý ten posudok sa zaoberá cca v jednej vete činnosťou Ferdinanda Ďurčanského v období Slovenského štátu - tesne pred ním a tesne po ňom, a vo všetkých ostatných pasážach je vlastne adoráciou Ferdinanda Ďurčanského.
Ja som hlboko presvedčený, že takýto posudok priamo odporuje účelu a zmyslu toho, ako má fungovať Ústav pamäti národa. Posudok Ústavu pamäti národa v takejto kauze má byť predovšetkým posudkom, ktorý sa týka činnosti alebo týkal činnosti Ferdinanda Ďurčanského v období tesne pred vznikom Slovenského štátu v roku 1939  počas jeho existencie a tesne po druhej svetovej vojne.
Tak by to malo vyplývať z  účelu, pre ktorý bol tento ústav zriadený.
Ja si dovolím zacitovať niečo z činnosti Ferdinanda Ďurčanského v inkriminovanom období. V októbri 1938 sa Ferdinand Ďurčanský ako minister Tisovej vlády stretol so zakladateľom gestapa Hermannom Göringom. Podľa zachovaných nemeckých prameňov Göringovi prisľúbil - židovský problém sa vyrieši podobne ako v Nemecku. Dvadsiateho piateho októbra 1938 v Hlohovci vyhlásil, "ak sa fluktuujúci element, židovský, tu necíti dobre, nebráni, aby sa z tadiaľto vysťahoval tak, ako sem nedávno prišiel. Židovská politika bola a aj dnes je rozkladná. Židia odvláčajú tovar alebo ho skrývajú, rátajú so zdražovaním. Sme však na stráži a pôjdeme proti nim, tak ako si zaslúžia." V Topoľčanoch zase povzbudzoval k represívnym aktivitám proti Židom: "Pozrite sa, toto všetko sú židovské obchody, tu všade bývajú Židia, toto všetko bude vaše."
Dvadsiateho tretieho januára 1939 sa stal Ferdinand Ďurčanský členom komisie pre riešenie židovskej otázky na Slovensku, ktorú vytvorila autonómna vláda. Podľa historika Eduarda Nižňanského nastala tým fáza inštitucionalizácie antisemitizmu, ktorá mala pomôcť inštrumentalizácii politiky antisemitizmu v podobe návrhov zákonov a nariadení. Vytvorením komisie došlo k systematizácii tejto činnosti. Ďurčanský bol najaktívnejším členom tejto komisie. Stal sa autorom ôsmich návrhov zákonov a nariadení. Som hlboko presvedčený, že posudok, ktorý vypracoval Ústav pamäti národa, sa má zaoberať práve touto činnosťou Ferdinanda Ďurčanského.
Je už len nechceným paradoxom tohto posudku, že hovorí síce o činnosti Ferdinanda Ďurčanského po roku 1945, ale zároveň vôbec nespomína to, že na okraji Parížskej mierovej konferencie doslova obiehal Ferdinand Ďurčanský v podstate bez akejkoľvek legitimity účastníkov tejto mierovej konferencie a žiadal ich, aby akceptovali existenciu Slovenského štátu v hraniciach z roku 1939. To znamená, nie v hraniciach spred roku 1939, ani nie v hraniciach po roku 1945, teda v dnešných hraniciach Slovenskej republiky, ale v hraniciach z roka 1939, z čias územnej oklieštenosti Slovenska. Ak teda hovorí posudok Ústavu pamäti národa o zaslúžilej činnosti Ferdinanda Ďurčanského, pýtam sa, či toto bola zaslúžilá činnosť Ferdinanda Ďurčanského v slovenskej veci, keď už mám citovať, povedal by som, samotných autorov posudku.
Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, domnievam sa, že posudok, ktorý vypracoval Ústav pamäti národa, hlboko odporuje zmyslu a účelu činnosti tohto ústavu vyjadreného v zákone. Nielenže ide nad rámec, ale hlboko tomuto zámeru odporuje. Je nezlučiteľný s činnosťou Ústavu pamäti národa tak, ako je nezlučiteľná s existenciou slobodného demokratického štátu, aby sa stalo jedno mestečko, ktorým je Rajec, akousi enklávou alebo oázou totalitných režimov a totalitného režimu Slovenskej republiky v rokoch 1939 - 1945.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 6.7.2011 10:52 - 10:53 hod.

Peter Zajac Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, vážený pán predseda, z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predkladám správu o prerokovaní Výročnej správy Ústavu pamäti národa za rok 2010, tlač 390.
Predmetnú výročnú správu pridelil predseda Národnej rady na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Určený výbor správu prerokoval na svojej 13. schôdzi a svojím uznesením č. 67 odporúča Národnej rade zobrať výročnú správu na vedomie a požiadať zároveň Ústav pamäti národa, aby vo Výročnej správe Ústavu pamäti národa za rok 2011 hodnotil svoju činnosť z hľadiska účelu zriadenia Ústavu pamäti národa. Návrh uznesenia Národnej rady je priložený v správe výboru v parlamentnej tlači 390a.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.7.2011 10:12 - 10:14 hod.

Peter Zajac Zobrazit prepis
Chcem sa poďakovať pani poslankyni Dubovcovej za jej príspevok v rozprave. A to z jednoduchého dôvodu. Poukázala totiž na to, že správa o činnosti generálnej prokuratúry nemá len tie inkriminované miesta, ktoré sú naozaj do takejto správy o činnosti absolútne nepatria, ale že celá táto správa vypovedá veľmi veľa o stave generálnej prokuratúry, a to veľmi zlom stave generálnej prokuratúry. Vo výbore pre ľudské práva a menšiny máme so zástupcami generálnej prokuratúry za posledný rok veľmi zlé skúsenosti práve čo sa týka veľmi arogantného postoja k tomu, čím sa výbor pre ľudské práva v súvislosti s generálnou prokuratúrou zaoberal. To svedčí o tom, že generálna prokuratúra, jej zástupcovia si myslia alebo sa domnievajú, že generálna prokuratúra je v slobodnom demokratickom štáte čímsi exteritoriálnym, čímsi samým pre seba, či akýmsi štátom v štáte, čo absolútne odporuje elementárnej funkcii generálnej prokuratúry v slobodnom demokratickom štáte. Takže úplne súhlasím s tými závermi, že takúto správu o činnosti nemožno prijať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.7.2011 13:57 - 14:14 hod.

Peter Zajac Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som vo svojom vystúpení uviesť tri dôvody preto, čo my z OKS sme nepodporili pôžičku Grécku a prečo nepodporíme navýšenie eurovalu jedna a ani vznik eurovalu dva. Z tých dôvodov je jeden ekonomický a druhý politický a tretí bude aj ekonomický, aj politický.
Ale ešte predtým mi dovoľte, aby som bol chvíľu veľmi, veľmi osobný, nemám to vo zvyku, nerobím to a na pôde Národnej rady to robím možno vôbec prvýkrát. Bol som pri tom, keď sa v novembri 1989, formovala Verejnosť proti násiliu. Vtedy v nedeľu 19. novembra v Umeleckej besede bol som spoluautorom prvého vyhlásenia Verejnosti proti násiliu. Bol som pri tom, keď sa formoval prvý program Verejnosti proti násiliu, ktorý bol prijatý manifestačne na Námestí SNP 25. novembra. Mohol by som vám ukázať, ktoré body som sformuloval, ale nemá to zmysel. Bol som pri tom, keď Martin Bútora s Ladislavom Snopkom vymýšľali jeden pochod, ktorý vstúpil do dejín Slovenska ako pochod do Hainburgu. Bolo to asi o druhej v noci, mohlo to byť 24. novembra. A ja som bol vtedy trošku skeptický. Ale to, čo vtedy si vymysleli pod pojmom „Ahoj Európa“, to aj sa uskutočnilo. A na tomto pochode sa zúčastnilo ja neviem 200 000 ľudí. To bol pochod, ktorý práve pod tým heslom „Ahoj Európa“ vlastne sformuloval to, čo potom našlo nejaký medzinárodnoprávny výraz v tom, čo sa nazýva Európska únia. Bol som spolu so svojimi priateľmi pri tom, keď sme sformulovali program vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Bol som po roku 1998 pri tom, keď sme po Mečiarovom režime, po ktorom ostali zo vstupu do Európskej únie a do NATO len trosky, krok za krokom plnili kritériá vstupu do Európskej únie. Nebolo to ľahké, trvalo to dlho, ale kritériá sme splnili a do Európskej únie sme mohli vstúpiť.
Hovorím to len preto, že môj postoj je principiálne európsky alebo proeurópsky, pretože si neželám, aby ktokoľvek z nás a z ďalších generácií, ktoré prídu po nás, sa ocitol ešte raz buď v nejakom geopolitickom vákuu, alebo nebodaj v nejakom geopolitickom priestore, ktorý bude obsadzovať len niekto iný, pričom ten niekto iný len prinesie nejaký mráz z Východu. Neželám si to, ale hovorím rovno, že keď sme vstúpili do Európskej únie, položili sme si otázku, či to je koniec príbehu alebo či to je nový začiatok. A vedeli sme, že to je nový začiatok a že k tomu novému začiatku sa máme správať ako svojprávni, dospelí a rovnocenní partneri v tom spoločenstve, do ktorého sme vstúpili. A to bola Európska únia.
Hovorím to rovno, my v OKS sme boli proti prijatiu eura. Mali sme na to dobré dôvody. Všetky tie dobré dôvody sa v podstate naplnili. Napriek tomu dnes hovoríme, že nemáme žiadny plán B, sme za zachovanie eurozóny a sme za to, aby Slovensko ostalo v eurozóne, pretože si myslíme, že tie náklady, keď hovoríme o pojmoch, tak použijem pokojne aj ten pojem náklady, ale to sú náklady nielen ekonomické, ale, samozrejme, aj politické, na to, aby Slovensko vystúpilo z eurozóny, sú dneska vyššie ako náš pôvodný, dobre mienený a pravdivý a veľmi realistický pohľad na euro.
Rovno môžem povedať, že sme boli proti Ústave Európskej únie, lebo sme ju pokladali za zlý nástoj. Sme ju pokladali za zlý nástroj, pretože sme boli presvedčení a sme presvedčení, že to je nástroj na obmedzovanie slobody a na podporu európskej byrokracie. Ako sa ukázalo, je to tak.
Boli sme proti Lisabonskej zmluve, pretože tento trend ešte viacej zdôraznila.
Skúsme si len uvedomiť, že bol prijatý článok 125 Lisabonskej zmluvy. A v tejto chvíli to, čo sa deje, znamená faktické porušenie tohto článku 125 Lisabonskej zmluvy. To znamená, tento článok hovorí o tom, že nemajú niesť ostatné štáty náklady jednotlivých členských štátov. Ak dôjde k tomu, že bude treba v parlamentoch zmeniť tento článok Lisabonskej zmluvy, ubezpečujem vás, že budeme hlasovať proti tomu, pretože to znamená znova iba zosilnenie byrokratických tendencií v Európskej únii.
Dneska som čítal článok, veľmi dobrý a veľmi pravdivý, o tom, aká dvojtvárna je európska byrokracia, ktorá na jednej strane žiada od členských štátov Európskej únie, aby šetrili, a kladie im na to veľmi vysoké požiadavky a podmienky, pričom zároveň tá istá Európska únia v mene svojej bruselskej byrokracie sama sebe zvyšuje výdaje, ale ona si ich nezvyšuje zo svojich peňazí, ona si ich zvyšuje z peňazí všetkých občanov, a teraz to poviem rovno, Európskej únie. Áno, my občania Slovenskej republiky máme na tom malý podiel. A týka sa to najviac veľkých európskych krajín. Ja sa len pýtam, dokedy bude existovať trpezlivosť veľkých európskych krajín, a trúfam si povedať na základe toho, ako poznám verejné diskusie v týchto veľkých európskych krajinách, že to už dlho nepotrvá, že sme sa ocitli na istom rázcestí a že to je rázcestie, keď práve tie veľké európske krajiny, nie malé, začnú proti tomu protestovať, pretože sa to ich dotýka. A dotýka sa to už dneska aj ich životnej úrovne. Veď ani veľké európske krajiny a občania týchto veľkých európskych krajín si nemôžu dovoliť donekonečna platiť za niekoho iného, či je tým niekým iným európska byrokracia alebo či sú tým niekým iným občania iných štátov. Jednoducho takto to ďalej nejde. Toto vie dnes v Európskej únii absolútne každý, kto sa zaoberá ekonomikou. Takto prebieha celý verejný diskurz v celej Európskej únii. To nie je tuná zopár poslancov SaS alebo OKS a zatúlaní poslanci SNS, no oni sú zatúlaní pod tými podpismi. Oni sa tam zatúlali nejakým takým omylom, prosím, ale to nie je problém hŕstky poslancov SaS alebo OKS a hŕstky obyvateľov Slovenskej republiky, lebo vo veľkej Európskej únii je to malá hŕstka. To je dneska vôbec kľúčový problém Európskej únie a možno ešte viac ako problém ekonomický, je to problém politický.
Chcel som v prvom bode povedať naozaj veľmi osobne to, čo som povedal. A chcel som to povedať ako Európan. Chcel som to povedať ako Európan, ktorým sa cítim, ako človek, ktorý si uvedomuje, že aj keď je to veľmi malá miera, hej, lebo my sme tuná no v tejto chvíli ani nie možno päťdesiati a slovenský parlament, to je stopäťdesiat ľudí, nemôžeme sa tváriť tak, že my sme pupkom sveta, ale myslím si, že aj tak musíme veci pomenovať pravdivo a musíme povedať svoj postoj a musíme povedať svoje stanovisko a musíme ho povedať pravdivo.
A teda hovorím, nie je to len naše stanovisko, je to dneska stanovisko veľkej verejnej diskusie o všetkých, a to aj tých najväčších európskych krajinách. Nie sme teda v žiadnej izolácii. Možnože práve v tomto bode my práve tvoríme ten main stream európskej diskusie, tak ako on aj dneska prebieha.
K tomu prvému bodu, a to je ekonomický problém, by som skúsil len celkom stručne zacitovať Erica Chaneyho, hlavného ekonóma globálnej finančnej skupiny AXA Group. Ale takýchto postojov a takýchto citátov popredných svetových alebo európskych ekonómov je dneska bárskoľko. Toto tvorí main stream európskeho ekonomického uvažovania, keď hovoríme o ekonomike. Hovorí toto, je to z dnešnej dennej tlače, tak je to také aktuálne: „Jasne sa ukazuje, že Grécko nie je a nebude solventné a jeho bankrot sa odkladá o tri alebo päť rokov. Grécko nebude schopné splácať pôžičky. Nepôjde už o pôžičky od Medzinárodného menového fondu, lebo ten si je situácie dobre vedomý a ďalšie pôžičky už poskytovať nebude. Grécko sa bude financovať z peňazí iných členských štátov Európskej únie. Jeho bankrot teda vyústi do straty pre daňových poplatníkov v európskych krajinách.“ A potom pokračuje: „V prípade, že Únia bude pokračovať v nasadenom trende, je naozaj otázkou času, kedy sa začnú ľudia búriť. A doplatiť na to môže euro. Jednotná európska mena vznikla na základe demokratickej voľby európskych krajín. Keď ľudia v týchto krajinách budú na existenciu eura dlhodobo doplácať, môže byť jeho budúcnosť skutočne ohrozená. Skutočne sa nachádzame na rázcestí.“ A toto je názor ekonóma, toto nie je názor laika. Je to veľmi presne formulovaný názor.
A odpoviem Ivanovi Miklošovi, ktorý mi nechcel rozumieť, tak, aby mi rozumel. Tá sebadeštrukcia eurozóny sa už začala. Dneska nie je otázka taká, či ten stav povedie k sebadeštrukcii eurozóny, dneska je otázka taká, či sa podarí v dohľadnom čase zastaviť deštrukciu eurozóny, a tým aj deštrukciu Európskej únie. Toto je dnešná otázka. A to je znova nie otázka niekoľkých poslancov ani nie otázka jednej z menších krajín Európskej únie, ako je Slovensko, ale otázka Európskej únie a eurozóny. Toto je politický problém. Toto je dnešný politický problém číslo jedna Európskej únie. A odkladanie riešenia tohto problému nevyplýva z ničoho iného, iba z bezradnosti. Slová o tom, že máme len zlé a horšie riešenie, sú slová európskej bezradnosti. Ja tomu rozumiem, ja viem, že to je veľmi ťažký problém. Je veľmi ťažko povedať, a úplne najťažšie je to povedať na celoeurópskej úrovni „stop, dosť, stačilo“. Ďalej to takto nejde, pretože ten politický problém, a to je politický problém Európskej únie, stojí tak, že dokedy môže Európska únia existovať v takom ekonomickom režime, ktorý úplne odporuje zásadám slobodnej trhovej ekonomiky. Toto je reálny, hlavný problém eurozóny a Európskej únie. Otázka je, dokedy je to vôbec možné. Áno, za touto otázkou sa skrýva aj otázka, ktorú si musíme klásť ako občania Slovenskej republiky, ale ja ju nepokladám ani za celkom prvotnú, to znamená, dokedy my máme platiť za niekoho iného. Viete, to je troška také, povedal by som, povýšenecké hovoriť, že dokedy máme my platiť na niekoho iného, keď niekto iný platí dlhodobo nám. Čiže pre mňa tou prvotnou otázkou, ktorá je ale legitímna a ktorá má ekonomické opodstatnenie, je otázka, dokedy Európska únia bude môcť existovať v takomto ekonomickom režime.
To je teda druhý dôvod, prečo nepodporím, a predpokladám, že aj moji kolegovia z OKS to nepodporia takisto, ani navýšenie eurovalu jedna, ani trvalý euroval.
A tretí dôvod je domáci, v ktorom sa obidva tie motívy spájajú, aj ekonomicky, aj politicky. Ja sa pýtam, dokedy bude pre Slovenskú republiku a pre jej občanov únosné, aby sa u nás striedali vlády, ako doteraz sme svedkami len takého absolútneho výkyvu, kde príde jedna vláda, hovorme najprv o Mečiarovej vláde, ktorá brutálnym spôsobom ničí akékoľvek základy normálneho zdravého hospodárenia a zdravého postavenia Slovenskej republiky vo svete, a potom príde na rad vláda, ktorá to dá do poriadku, dáva to do poriadku osem rokov, a potom príde tretia vláda, a to je bývalá vláda Ficova, aj s SNS, aj to treba povedať, aj s SNS a aj s HZDS, ktorá so sebou nesie niektoré vlastnosti toho predchádzajúceho mečiarovského režimu, pričom jednou z tých základných vlastností je neuveriteľné plytvanie finančnými zdrojmi, neuveriteľné zvyšovanie verejných výdavkov, neuveriteľné zadlžovanie Slovenska, aby potom prišla naša vláda, pričom my to začneme dávať znova dohromady, ale v takom režime, ktorý bude sanovať v európskych pomeroch naozaj tých, ktorí nezodpovedne budú vládnuť. Budeme tak znova len svedkami toho, že príde iná vláda, neviem, aká to bude vláda, neviem ficovsko- aká, ktorá znova začne len rozhadzovať a ktorá celú tú robotu, ktorú prvá a druhá Dzurindova vláda a táto naša vláda robí, vyhodí do vzduchu s pokojným svedomím, pretože si budú istí, že „no a čo, keď budeme vyhadzovať peniaze do vzduchu, veď to niekto zaplatí za nás“.
Viete, toto je niečo, čo ja pokladám za úplne najobludnejšie z toho cikcakovitého mechanizmu, tak ako on teda funguje alebo nefunguje. A on nefunguje. Toto pokladám za najväčšiu formu sebadeštrukcie. A som absolútne proti takejto sebadeštrukcii. A preto si myslím, že máme aspoň povedať, a preto to aj hovoríme, že to nie je dobré, že to nie je ani len minimálne dobro, ale že to je proste zlé a že tá cesta vedie do pekla a že to vedie do pekla celú Európsku úniu a eurozónu.
Preto náš postoj, nie je to postoj nacionalistov, je to nielenže postoj ľudí, ktorí boli vždy európski, ale je to postoj ľudí takých, ako som ja a moji priatelia, ktorí si vždy, pokiaľ vládali a pokiaľ to šlo a aj keď to bolo veľmi, veľmi nepopulárne a aj keď sa tým dostali dvakrát na okraj politického spektra, držali tento postoj a ktorí si ho budú držať aj dnes. Nebudeme podporovať sebadeštrukciu eurozóny, Európskej únie, nebudeme podporovať hazard. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis