Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som doplniť, prehĺbiť argumentáciu kolegu Dostála a v tejto súvislosti si chcem položiť päť otázok.
1) Aké sú dnes zákony o spotrebnej dani? Odpoveď je veľmi jednoduchá, existujú osobitné zákony pre spotrebnú daň z vína, z piva a z liehu a má to svoje dobré dôvody, pretože každý z týchto nápojov má svoje osobitné miesto a postavenie.
2) Aká je situácia vo vinárstve v Európskej únie a u našich susedov? Treba povedať, že neexistuje jediná krajina Európskej únie, kde sa dorába víno, ktorá by mala nenulovú sadzbu z vína. Prijatie tohto zákona otvára dvere k tomu, čo je vlastne zámerom tohto návrhu zákona. To znamená, že pri každom zvýšení spotrebnej dane bez ohľadu nato, či ide o lieh alebo o pivo, by sa automaticky zmenila nulová sadzba spotrebnej dane z vína na nejaké zdanenie vína, čo by neuveriteľným spôsobom znevýhodnilo našich vinárov voči vinárom v Európskej únii a menovite voči vinárom susedných krajín, teda Českej republiky, z Rakúska a z Maďarska.
3) Je dôležité položiť si otázku, o aké regióny vlastne pre vinárstvo ide? K tomu by som sa chcel potom vrátiť troška podrobnejšie. Čo znamená vinárstvo a v čom by bolo reálne poškodené?
4) Existuje veľmi veľa šumov, či zo strany médií alebo aj zo strany ústrednej štátnej správy, ktoré hovoria, že vinári sú lobisti. Ale vinári pri platných zákonoch o spotrebnej dani nijakými lobistami nepotrebujú byť, pretože tie zákony, tak ako dneska platia, sú zákonmi, ktoré sú v zásade v poriadku, ktoré rešpektujú špecifickú situáciu jednotlivých druhov alkoholických nápojov, a naopak, lobistami sú tí, ktorí sa pokúšajú tieto zákony zmeniť a zmeniť tak, že viažu všetky tri druhy alkoholických nápojov pri zdaňovaní na seba. Nejde tu teda o nijaký lobizmus vinárov, ale, naopak, pri presadzovaní tohto návrhu zákona ide o lobizmus tých, ktorí chcú vinárov jednoznačne poškodiť. Ak sa hovorí, že tento zákon neprináša zmenu sadzieb, to znamená ani zmenu daňovej sadzby pri víne, potom je namieste otázka, načo vôbec takýto zákon, ktorý nič nezjednodušuje, neprináša žiadny efektívnejší výber daní, naopak, toto všetko komplikuje? Načo potom vôbec takýto zákon je? Odpoveď je jednoduchá. Myslím, že toto už na pôde parlamentu povedal pán poslanec Marcinčin, že taký zákon je nanič, lebo je nepotrebný. Je nepotrebný, zbytočne nepotrebný a to je málo povedať, pretože on nie je nepotrebný, ale on fakticky je zlý, odporuje smernici, Európskej únii a otvára naplno dvere k tomu, aby poškodzoval jednotlivé skupiny. A to nielen vinárov, ale aj povedzme pivárov pri zmenách sadzieb.
Ďalšou argumentáciou je, že tento návrh zákona nepoškodzuje, že sa pri ňom neporušuje smernica Európskej únie. Ja sa pokúsim ukázať, v čom a ako smernica Európskej únie sa porušuje a môžem povedať už teraz, že pokiaľ by bol takýto návrh zákona prijatý, dáme ako poslanci za OKS podnet na Európsku úniu pre porušovanie smernice Európskej únie.
Teraz, ak dovolíte, by som sa venoval rád jednotlivým bodom. Predovšetkým by som sa rád venoval tomu, čo by malo byť dostatočne zreteľné a jasné. Mám pri sebe tabuľku, ktorú tu nemôžem premietať, ale jednoznačne z nej vyplýva, aké regióny vlastne zahrňuje dnes výroba vína na Slovensku. Sú to veľmi rozsiahle regióny a je ich šesť. Je to malokarpatská oblasť, južnoslovenská oblasť, nitrianska oblasť, stredoslovenská oblasť, východoslovenská oblasť a tokajská oblasť. To sú rozsiahle regióny a sú to všetky regióny, kde dorábanie a pestovanie vína smeruje okrem iného aj ku kultivácii týchto regiónov, k rozvoju turistiky v týchto regiónov, k rozvoju služieb týchto regiónov a to znamená aj k rozvoju malého a stredného podnikania a to domáceho podnikania. Ja to nehovorím náhodou, pretože pri tomto návrhu zákona sme svedkami niečoho, čoho sme boli svedkami už aj pri daňovo-odvodovej reforme, ktorá sa ale nedostala na program dňa, že pri všetkej správnosti i tejto daňovo-odvodovej reformy, ona bola navrhnutá tak, že bola na úkor veľmi rozsiahlych sociálnych vrstiev živnostníkov, dohodárov, SZČO, ľudí v slobodných povolaniach a ľudí v kreatívnych povolaniach. Ja si neviem predstaviť, aký zmysel má v tejto v situácii, v situácii ekonomickej krízy, ktorá sa bude v najbližších rokoch len a len prehlbovať, aký zmysel má poškodzovať domáce slovenské malé a stredné podnikanie. Ostáva to pre mňa nepochopiteľné a nezrozumiteľné, pretože toto podnikanie, a teraz nehovorím len o vinároch, ale toto malé a stredné podnikanie v podstate vytvára vyše vyše 50 percent hrubého domáceho produktu a vyše 60 percent, takmer 70 percent zamestnanosti.
Ak teda bude naším problémom a bude v najbližšom období zabezpečenie zamestnanosti a aj produkcia hrubého domáceho produktu, je nepochopiteľné, ak by sme mali prijímať také zákony, ktoré tomu zamedzujú a ktoré, naopak, poškodzujú tých, ktorí sú nositeľmi zamestnanosti a nositeľmi tvorby hrubého domáceho produktu.
Vrátim sa ale naspäť k vinohradníctvu ako takému. Ospravedlňujem sa za to, že vás budem teraz troška zamestnávať čítaním, ale pre názornosť je to nevyhnutné. Ide mi o vinohradnícke oblasti a ich členenie, aby bolo názornejšie, aké regióny na Slovensku by vlastne takýto zákon poškodil, pretože je úplne jasné, že tento zákon sa nepripravuje len tak, ale že je prichystané, lebo veď sa o tom hovorí verejne, je prichystané, a neuskutoční sa to iba v tejto chvíli, zvýšenie sadzby z alkoholických nápojov, ale to znamená zo všetkých. Pri prijatí tohto zákona to automaticky znamená prijatie, teda zvýšenie sadzby a v tomto zmysle aj zmena nenulovej, teda zmena nulovej sadzby pri vínach na nenulovú sadzbu. Prečítam vám teda, o ktoré oblasti ide. Je to Malokarpatská vinohradnícka oblasť: Skalický rajón, Stupavský rajón, Pezinský rajón, Doľanský rajón, Senecký rajón, Hlohovecký rajón, Záhorský rajón, Bratislavský rajón, Modranský rajón, Orešanský rajón, Trnavský rajón, Vrbovský rajón. V Južnoslovanskej vinohradníckej oblasti: Šamorínsky, rajón, Galantský rajón, Komárňanský rajón, Strekovský rajón, Dunajskostredský rajón, Palárikovský rajón, Hurbanovský rajón, Štúrovský rajón. V Stredoslovenskej vinohradníckej oblasti: Ipeľský rajón, Vinický rajón, Fiľakovský rajón, Tornaľský rajón, Hontiansky rajón, Modrokamenický rajón, Gemerský rajón. V Nitrianskej vinohradníckej oblasti: Šintavský rajón, Radošinský rajón, Vrábeľský rajón, Želiezovský rajón, Pukanecký rajón, Nitriansky rajón, Zlatomoravecký rajón, Žitavský rajón, Tekovský rajón. Vo Východoslovenskej vinohradníckej oblasti: Moldavský rajón, Michalovský rajón, Sobranecký rajón, Kráľovskochlmecký rajón. A v Tokajskej vinohradníckej oblasti sú to vinohradnícke obce Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa, Viničky. Sú to teda rozsiahle regióny, rozsiahle oblasti, za dvadsať rokov sa tieto oblasti skultivovali, skultivovali sa vinohradnícky, vinársky, ale skultivovali sa aj turisticky. To sú dnes tie známe vínne cesty, ktoré sa na Slovensku rozvíjajú a rozmáhajú a rozmáhajú sa veľmi produktívne a boli by ohrozené. A to je aj rozvoj služieb v týchto turistických regiónoch a je to aj kultúrny rozvoj krajinotvorby, pretože všetky tie regióny, ktoré sú vinohradníckymi regiónmi a vinárskymi regiónmi všade v Európe, v Európskej únii a u našich susedov, sú vlastne najkultivovanejšie regióny v celej krajine, v celom štáte.
K tým ďalším bodom. V § 6, kde sa hovorí o sadzbe dane, sa hovorí, že sa ustanovuje, že v prípade akejkoľvek zmeny sadzby na ktorýkoľvek alkoholický nápoj sa vždy rovnakým pomerom upraví sadzba každého druhu alkoholického nápoja. To znamená, že tento návrh zákona je už škodlivý len tým, že vlastne prepája sadzby dane zo všetkých druhov alkoholických nápojov, či je to lieh, či je to pivo, alebo či je to víno. Prepája ich cez tzv. koeficient, ktorý sa odvodzuje, ako to už povedal kolega Dostál, z liehu, čo znamená vlastne poškodzovanie, v tomto prípade automatické poškodzovanie aj teda pivárov a najmä vinárov.
Ak dovolíte, teraz by som sa venoval tvrdeniu, ktoré sa objavuje dosť často, že podľa návrhu zákona ide o pevnú sadzbu. To znamená, že ten návrh zákona je v súlade so smernicou Európskej únie. Toto tvrdenie je zavádzajúce, pretože sadzba dane podľa návrhu zákona sa má vypočítať výpočtom percenta zo sadzby dane stanovenej pre lieh a následne vynásobiť koeficientom, teda nejde o žiadnu pevnú sadzbu dane, ale o nejaký koeficient. Takýto koeficient v nijakej vinárskej krajine Európskej únie neexistuje. Ak ustanovenie článku 7 odseku 2 Smernice 92/83-EHS, teda je to už staré ustanovenie, hovorí, že členské štáty pevne stanovia svoje sadzby v súlade so Smernicou 92/84 - EHS, čím sa myslí a je aj dané v prípade vína článkom 5 Smernice 92/84 - EHS, ktorá ustanovuje minimálnu sadzbu spotrebnej dani na víno a to 0 pre tiché vína, 0 pre šumivé víno na hektoliter hotového výrobku. Ak sa však niektorý členský štát rozhodne pre inú ako nulovú sadzbu dane, potom sa číslo nula nahrádza konkrétnym číslom vyšším ako nula, teda nie žiadnym koeficientom, ale konkrétnym číslom vyšším ako nula. Takto sa uplatňuje spotrebná daň ináč na všetky tovary podliehajúce spotrebným daniam, teda nielen na alkoholické nápoje, s výnimkou cigariet. Tie sa zdaňujú tzv. kombinovanou sadzbou dane, t. j. opäť pevnou sumou pripadajúcou na počet cigariet a súčasné percento z predajnej ceny.
Použite percenta potom automaticky zvyšuje príjem štátneho rozpočtu bez toho, aby im musel štát zvyšovať daň, pretože predajnú cenu vždy určuje výrobca, predajná cena je vždy vytlačená na kontrolnej známke. Zdanenie cigariet samotných upravuje iná smernica. Nebudem vás tu zaťažovať výpočtom spotrebnej dane z tichého vína, hoci jasne ukazuje, ako by už len prijatie tohto zákona fakticky vinárov poškodilo. Ale myslím si, že nie je to v tejto chvíli potrebné.
Treba ešte pripomenúť toto. Že hektárové výmery, ktoré sú dané produkčnými kvótami v rámci Európskej únie, pre Slovensko a pre víno je to 22 226 hektárov viníc, pričom reálne obrábaných v roku 2011 je približne 9 500 hektárov, takže ten nevyužitý potenciál je 12 725 hektárov. Ide pritom o nie celkom zanedbateľné počty pracovných príležitostí, ktoré sa strácajú už len tým, že tá kvóta je vlastne obsadená len na polovicu, a namiesto toho, aby sa vinárstvo podporovalo, tak vlastne tento návrh zákona smeruje priamo, priamo a bez toho, že by sa to akýmkoľvek spôsobom skrývalo, pretože už, ešte raz to iba opakujem, sa x-krát hovorilo o tom, že po tomto prijatí zákona bude prijatý, budú prijaté aj sadzby, teda zmeny sadzby zo spotrebných daní, čo teda vedie už potom priamo k naozaj poškodzovaniu, k priamemu poškodzovaniu vinárov.
Aby som to nejakým spôsobom uzavrel. Vládou predložený návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov uvádza v dôvodovej správe, že účelom reformy orgánov daňovej a colnej správy je aj to, aby boli efektívnejšie v zmysle zníženia vlastných nákladov a účinnejšie z pohľadu výberu štátnych príjmov. V skutočnosti ide zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky ako predkladateľa návrhu o zavádzanie. Predkladaný návrh neznižuje vlastné náklady na výber daní a cla a naopak, povedie k zvýšeniu byrokratizácie colnej správy a namiesto nevyhnutného zníženia verejných výdavkov s veľkou pravdepodobnosťou zvýši počet jej zamestnancov. To nie je zanedbateľný fakt, ak hovoríme o úsporách verejných výdavkov a medzi tie úspory verejných výdavkov má patriť aj znižovanie počtu pracovníkov v colnej správe, ktorý je na Slovensku v pomere k iným okolitým krajinám, schengenským, je neúmerne vysoké. Predkladaný návrh zákona neprináša nijakú daňovú spravodlivosť, pokiaľ ide o zdanenie alkoholických nápojov podľa obsahu alkoholu v objeme. Navyše je v rozpore so smernicou Európskej únie pre zdaňovanie alkoholických nápojov, keďže tá jednoznačne ustanovuje povinnosť zdaňovať víno pevnou sumou za hektoliter a nie spoločným koeficientom pre všetky alkoholické nápoje. Predkladaný návrh je v tomto zmysle zmätočný a má jediný účel - vytvorenie podmienok pre ohlasované zavedenie nenulovej spotrebnej dane z vína, čo nevratne poškodí rozvoj vinárskych regiónov zasahujúcich veľkú časť Slovenska, bude v nich pôsobiť likvidačne na turistický ruch a s ním spojené služby a zasiahne aj do rekultivácie krajiny. Preto budeme hlasovať my, ako dvaja poslanci za OKS, proti jeho prijatiu a v prípade, že návrh bude schválený, obrátime sa s podnetom na príslušné orgány Európskej únie.
Žiadam všetkých poslancov bez ohľadu na stranícke tričká a na to, či patria ku koalícii alebo k opozícii, aby si uvedomili fakt, že takto prijatý návrh zákona s tým výhľadom, že zavedie pri zvyšovaní spotrebných daní z alkoholických nápojov nenulovú daň z vína. Žiadam všetkých poslancov, hovorím ešte raz, bez ohľadu na to, či patria ku koalícii, alebo či patria k opozícii, aby za takýto návrh zákona nehlasovali, pretože v tejto situácii, a to je situácia prehlbujúcej sa krízy, ktorá neskončí ani o mesiac, ani o rok, takýto zákon a najmä teda jeho následné dôsledky, ktoré by spočívali vo zvýšení spotrebnej dani z piva a teda následne aj v nenulovej sadzbe z vína, by v podstate poškodili nielen slovenské vinárstvo a vinohradníctvo, ale by poškodili aj malé a stredné podnikanie na Slovensku, poškodili by zamestnanosť a poškodili by aj tvorbu hrubého domáceho produktu na Slovensku.
Ďakujem.
